Tichý oceán – neznáma krása na opačnej strane zeme

Tahiti, Bora Bora, Havaj, Fidži, Cookove ostrovy. Kde sú tie najkrajšie pláže, najlepšie hotely a o čom vlastne Oceánia je?  

Pri brehoch Tichého oceánu som stál už pred tridsiatimi rokmi. Postupne sa mi s ďalšími objaviteľskými cestami darilo ísť stále ďalej, dostať sa vždy hlbšie k ´duši´ Oceánie. Časom som prešiel všetkých jej štrnásť štátov a musím priznať, že po Afrike to bol pre mňa z cestovateľského hľadiska najnáročnejší kontinent. Tých štátov je iba štrnásť (oproti 54 africkým), nie sú tu nebezpečné krajiny (v Afrike je takých veľa), no problémom je, že tu v Oceánii sú položené na obrovskej rozlohe, často s problematickou možnosťou dopravy. Rozloha 165 miliónov km2 (niektorí tvrdia, že až 180 miliónov km2), na ktorej sa štáty Oceánie nachádzajú, je väčšia než všetok zemský povrch dokopy (150 mil km2). Je to 16-17 x väčšia plocha než celá Európa. 

Navyše, pre Európana je problémom aj to, že Oceánia je presne na opačnej strane zeme. Je to ďaleko, s najväčším časovým posunom a napriek internetu, kde „je všetko“, máme o týchto vzdialenejších končinách stále nedostatočné informácie. So svojimi osobnými skúsenosťami zážitkami a rokmi bádania tohto ´kúta planéty´ vám chcem v tomto encyklopedickom blogu ponúknuť užitočné know-how, aby ste na vašu dovolenku v Oceánii nešli ´na blint´, ale naopak, využili jej pôvaby najlepšie, ako sa dá... 

Prvý beloch, ktorý tento oceán zazrel, bol v roku 1513 Španiel Vasco Nunez de Balboa. Odvážil sa prejsť Panamskú šiju v miestach, kde je dnes Panamský kanál. Na brehoch „nového mora“ bolo o šesť rokov neskôr založené Panama city - prvé mesto Európanov na brehoch tohto oceánu v Amerike. Aj preto sa na jeho počesť do dnešných čias panamská mena volá balboa (hoci sa tu platí americkými dolármi). 

Mar Pacifico alebo pokojný, tichý oceán – tak ho nazval Fernão de Magalhães, ktorý ako prvý človek oboplával našu Zem dokola. Už na gymnáziu som hltal dobrodružstvá tohto udatného moreplavca a neskôr sa v Patagónii klaňal jeho soche. Čilské mesto Punta Arenas, kde žil aj náš spisovateľ Martin Kukučín, leží práve na brehoch Magalhaesovho prielivu, v ktorom plávajú tučniaky a veľryby. 

Všetka česť jeho objavom a cestám, no Fernão musel byť veľký vtipálek, veď Tichý Oceán vôbec nie je tichý! Nachádza sa tu Pacifický kruh ohňa a 75 000 sopiek, čo je trištvrtina počtu všetkých sopiek zeme. Aj hurikány, cyklóny, tajfúny (ide o iné pomenovanie toho istého javu) sú najsilnejšie práve v tomto oceáne. Svoju silu dostávajú v teplých vodách okolo rovníka, v miestach s tými najkrajšími atolmi. Nuž, krása nie je nebezpečná iba u žien, ale aj v oceáne. Rovnako tsunami, ktoré vznikajú po výbuchu sopiek, sú najsilnejšie práve tu. 

Ide zároveň o najhlbší oceán s priemernou hĺbkou 3800 metrov. Pri ostrove Guam sa nachádza najhlbšie miesto zemského povrchu - slávna Mariánska priekopa so svojimi 10 920 metrami, na čo sa nechytá ani Mount Everest. V absolútnej tme a pri obrovskom tlaku tu žijú mnohé záhadné živočíchy s velikánskymi očami, o ktorých vedci dodnes vedia minimum... 

Oceánia ukrýva v sebe veľa tajomstiev a unikátov, no my turisti sem chodíme najmä kvôli ostrovom so skláňajúcimi sa kokosovníkovými palmami na pobreží a tyrkysovým morom v lagúnach. Či som prešiel všetky? To sa mi, bohužiaľ, nikdy nepodarí, veď tých ostrovov je až dvadsaťpäťtisíc! A verte, že o väčšine z nich vie cestovateľský svet aj dnes iba minimum. Mnohé fotografie a videá v mojich blogoch o ostrovoch Tichého oceánu preto uvidíte po prvý raz. Žiaden Slovák na týchto ostrovoch predo mnou nebol. Aj v 21. storočí sa to stále ešte dá. Aj vy si pre seba stále viete objaviť tú ´svoju´ pláž, kde budete úplne sami! Ešte sa to dá. Iba musíte byť prví, tých pár rokov pred ostatnými... Ktorý zo všetkých tých ostrovov a pláží si teda vybrať? 

Ďalej Pacifik delíme na severný a južný, kde na juhu je ´gros´ ostrovov a atolov, východný Pacifik sa nachádza na západnej pologuli a západný Pacifik na východnej. Kiribati je jediným štátom, ktorý je rozložený na všetkých štyroch hemisférach: severnej, južnej, východnej, západnej. 

Trvalo mi celých tridsať rokov, kým som všetky tieto časti Oceánie dôkladnejšie prešiel. No oplatilo sa, ten nadhľad, skúsenosti, zážitky a prehľad, ktoré získate, vám už nikto nikdy nevezme...

Na dovolenkách v tomto regióne hľadáme práve toto – morskú idylku uprostred romantických zálivov. Väčšina lagún sveta sa nachádza práve tu, v Oceánii. Na ich vytvorenie totiž potrebujete teplé, až horúce more. Koralové útesy, plné života a tyrkysové lagúny nám, ktorí radi cestujeme, mátajú hlavu. Aj ja som tento pohľadnicový raj náruživo hľadal. 

Poznám Veľký koralový útes pri Austrálii - úkaz s dĺžkou 2300 kilometrov, najdlhší koralový útes planéty, ktorý je pod patronátom UNESCO. No ja som dychtivo hľadal čosi iné - koralové útesy okolo maličkých ostrovčekov, lemujúce belostné pláže. Útesy, oddeľujúce hlboký tmavomodrý oceán od bledomodrej lagúny, ktorá tak vytvorí váš luxusný prírodný privátny bazén o rozlohe zopár hektárov. Bazén, ktorý sa napúšťa pri každom prílive novou čistučkou vodou. Na matku prírodu ešte nedorástol žiaden správca bazénov. Voda je absolútne čistá, veď pri každom napúšťaní ide o miliardy litrov. V okolí tisícok kilometrov nie je žiadna fabrika, a tak je tu more ozaj panenské... 

Rozdelenie Oceánie a tip na zopár pláží nájdete aj v 15-minútovom filme vyššie. Film je zameraný na tie najexotickejšie a najmenej navštevované krajiny. Všetky videá (aj z dronu) sme nafotili a nafilmovali my z BUBO na našich cestách - aj v tomto prípade ide o čistý a nefalšovaný originál! 

Ak raz zažijete túto krásu na vlastné oči, zamilujete sa. Presne ako sa to stalo mne. A potom hľadáte ten svoj ostrov, tú najkrajšiu pláž. Pred 25 rokmi som najkrajšiu pláž objavil na ostrove Aitutaki a bola to dlho moja jednotka. Prvýkrát sme sem leteli len ´na otočku´ - z ostrova Rarotonga a ja som zostal tou krásou ako obarený! Treba si uvedomiť, že lety boli vtedy násobne drahšie a môj príjem ako lekára násobne nižší. No do cestovania som dával vždy absolútne všetko. Druhý rok som opäť letel cez pol zemegule a dôvodom bol práve Aitutaki - ostrov s nádherným záhoráckym názvom. Patrí medzi Cookove ostrovy, leží 230 km severne od Rarotongi a ja som mal to šťastie zdržať sa tu dlhšie, zažiť ešte nádhernú nepoškvrnenú polynézsku kultúru a prenádhernú lagúnu bez jediného turistu. 

Na bicykli som hľadal tajomné marae – posvätné miesto, kde sa stáročia stretávali domorodci pri výnimočných príležitostiach. „Bicykluj rovno a pri mangu odbočíš vľavo,...“ vysvetľovali mi zasvätene. Vtedy som ešte mango nepoznal, ale keď som prišiel k stromisku, veľkému ako naša najkrajšia lipa, pochopil som a odvtedy si mangovník už pamätám... 

To marae hlboko v džungli som napokon našiel. Bol som tu vtedy celkom sám, okolo iba prastaré kamene, obelisky, poukladané nakrivo, ako tie na židovskom cintoríne v Prahe. Iba som tu tak stál a zhlboka dýchal - obloha, vzduch, oceán a 71 bohov... Toto boli tie prastaré tradície. Všetko zarastené, nikde žiadna ceduľa, je evidentné, že toto marae - ukážka pohanstva, má byť zabudnuté. No mňa to o to viac fascinovalo. Nebola tu ľudská stopa, žiadne vykopávky, nič. No aj sem to príde a postupne sa tu bude vyberať vstupné. O to radšej som, že som to tu mohol zažiť ešte inak, dotýkať sa tej autenticity... Domáci bojovníci tu predvádzali tanec s ohňom nie v rezortoch, ale na námestí, pred školou. Ich oblečenie nebolo dokonalé, ale bolo cítiť, že to myslia vážne, že toto nie je lacné vystúpenie pre turistov, veď sme tu boli vtedy jediní. 

V nedeľu sme išli do kostola, do London Missionary Church, ktorý bol vôbec prvým kostolom na celých Cookových ostrovoch. Nádherná biela budova, vo vnútri exotické kvety a palmová výzdoba, všade cítiť oceán. Dámy mali na hlavách nádherné krémové klobúky, ručne vyšívané. Nikdy som už tak kvalitné a vzácne klobúky nikde inde na svete nevidel... Pri vstupe do kostola nás vítal ariki - domorodý náčelník. Boj medzi kresťanstvom, ktoré sa tu berie veľmi vážne a staršou domorodou kultúrou je zrejmý. Na okruhu ostrovmi tu často na jednom kilometri nájdete štyri kresťanské cirkvi a v nedeľu sa spevom prekrikuje jedna pred druhou. Niekde je kostolov toľko, že sa museli nakoniec dohodnúť, že omša bude každý týždeň iba v jednom z nich, aby bolo pri malom počte domorodcov aspoň ako-tak plno. Ariki sú vo všetkých ôsmich tradičných dedinách na Aitutaki tou najdôležitejšou osobou v kostoloch, tzv. church ministers. 

Tu na Aitutaki nás na konci omše vyvolali: „Máme tu vzácnych hostí, povedzte nám odkiaľ ste!“ A tak som sa postavil a povedal, že sme z krajiny, kde sa vodovodné trubky musia zahrabávať hlboko do zeme, aby pri zimných mrazoch nepopraskali, čo spôsobilo najväčší šum medzi veriacimi počas celej omše. Nikomu by tu ani nepadlo, že niekde môžu mať takýto problém. Následne sme boli pozvaní na hostinu, kde každá rodina čosi priniesla - koláče, papáje, kokosové orechy, mangá... Bolo to naozaj úžasné, ľudia boli radi, že nás tu majú, boli sme pre nich akousi predikciou toho, že turizmus sa rozbehne, a to prinesie ostrovu peniaze. A tak sa aj stalo. Aitutaki sa za tie roky na turistickú mapu dostalo. Čo nie je zlé, lebo prenádherná lagúna zostala tým romantickým miestom, no predsalen pribudli hotely, a keď sa tu dnes pokazí lietadlo, tak ho už domorodec neopravuje obrovským kladivom tak, že mláti do turbíny, ako sa to stalo nám. „To myslíš vážne? Čo robíš??!“ pýtal som sa ho zdesene, keď sme museli vysadnúť z lietadla a on sa ho dal opravovať obrovským primitívnym nástrojom, ktorý som ja ani nevládal dvihnúť. „Neviem, ale nejde to...,“ odpovedal dobrácky polynézsky hromotĺk. Tak to tu vtedy vyzeralo... 

Mimochodom, k tým hromotĺkom - v Polynézii naozaj žijú ohromní siláci, výborní rugbisti a v pomere k počtu obyvateľov je zastúpenie Polynézanov v armáde USA a v americkom futbale najvyššie. Aj Dwayne Johnson - slávny The Rock je polynézskeho pôvodu.

V Oceánii dnes zároveň nájdete najtučnejších ľudí planéty. Je to problém. Existujú obchody, v ktorých nájdete lacné potraviny, a tak ľudia na hlavných ostrovoch už nemusia ísť ráno loviť ryby a liezť na kokosovú palmu a čoskoro sa ich telá neuveriteľne zaguľacujú. 

Zároveň platí akási úmera medzi panenským rajom na zemi a úrovňou služieb. Spať niekde na pláži bez tečúcej vody, bez toaliet, s tým, že sa iba modlíte, aby vrtuľové lietadlo – tá roztrasená herka, vôbec doletelo, to naozaj nie je pre každého. No v Oceánii nájdete aj absolútnu svetovú špičku v hospitality biznise, perfektné lety s top leteckými spoločnosťami, na ktoré sa môžete spoľahnúť. Preto vám nižšie ponúkam ešte ďalšie rozdelenie ostrovov Pacifiku. 

´Vyfotošopované´ fotografie už dávno nehovoria pravdu. Instagrameri chodia stále na tie isté miesta, dokola a dokola ´točia´ iba to najznámejšie. Čo je vlastne pravda? Najkrajšia pláž neznamená aj dobrý hotel. Luxusný rezort neznamená pravú domorodú kultúru. Nižšie nájdete zrozumiteľnejšie rozdelenie toho, čo v ktorej časti Oceánie nájdete, aj s prehľadnou tabuľkou. 

Pacifik je nádherný, ale napriek tomu, že je medzi bohatými USA a bohatou Austráliou, tak je vo väčšine prípadov nerozvinutý, so službami, ktoré tých, čo majú radi Dubaj či Maldivy sklamú. Je však zopár štátov a ostrovov, kde aj nároční klienti zažijú luxus svetového formátu. Vyberám pre vás to naj: Francúzsku Polynéziu, Havaj, Cookove ostrovy, Fidži. V týchto ostrovných krajinách nájdete skutočne luxusné rezorty a najlepší servis. Mnohé tunajšie hotely bojujú o top pozície vo svetovom meradle. Nádherné more, ale aj neuveriteľne kvalitné služby vo všetkých smeroch.

Havaj je stelesnením dokonalého oddychu. Prešiel som, tak ako väčšina našich klientov, štyri ostrovy Havaja.  Ostrov Oahu so známym Pearl Harbour a hlavným mestom Honolulu. Na svetoznámej pláži Waikiki som bol ubytovaný vo viacerých hoteloch, aj v hoteli Trump a to viac ráz. Pobehal som okolie, snažil som sa pripraviť pobyt na Havajských ostrovoch pre svojich klientov čo najlepšie. Už dlhé roky berieme klientov aj na iné miesta Oahu a ja som tento ostrov prešiel celý dokola zopárkrát, aby som vedel porovnať a poradiť. No radím vám, ak len trochu môžete, nezostaňte iba na ostrove Oahu, odleťte aj ďalej! Big Island so sopkou Mauna Kea (tá má len pod oceánom päť kilometrov a celkovo - s vyše 9000 metrami, je vyššia než Everest), kávovými plantážami a naozaj fascinujúcimi vulkánmi je, čo do prírodných krás najkrajší. Ostrov Maui je zas podľa mňa havajským top levelom, čo sa týka kvalitných hotelov a pláží, z ktorých môžete pozorovať plávajúce veľryby. Je to naozaj nádhera... Krásne sú však aj ostrov Maui a Kauai, kde lety vrtulníkom nad nimi často zaraďujeme do našich videi.

Nižšie sme pre Vás vybrali fotografie hotelov, ktoré na Havaji používame, poznáme ich lokalitu a kvalitu. Nechajte sa inšpirovať! Pláže sú nádherné, a preto sme tu pre Vašu predstavu pridali aj vnútro izieb. 

Tahiti - to je naozaj tá najlepšia svetová voľba pre zamilovaných. Ide o jediný ostrov, ale ľudia poznajú značku Tahiti viac než názov štátu - Francúzska Polynézia. Najkrajším ostrovom Francúzskej Polynézie je Bora Bora, ktorá má ešte stále väčšie meno než Maldivy. Okrem bungalovov nad morom má aj nádherné vrchy, ktoré na Maldivách nenájdete. Rozprávkový luxus a k nemu francúzske gurmánske špeciality. Dokonalá kombinácia. Na Bora Bora som prešiel všetky najluxusnejšie hotely a pripravil som pre vás recenziu aj vo forme blogu aj vo forme krátkeho filmu. Taktiež samostatný blog o ostrove Tahiti. To si vygooglite.

Mohlo by vás zaujímať: Ako si vybrať hotel na Bora Bora

Cookove ostrovy sú síce trochu od ruky, ale hotely na Rarotonga a Aitutaki sú z roka na rok kvalitnejšie. Ostrov Rarotonga je vhodný aj pre vyznávačov trekkingu. Lagúna na Aitutaki je jednou z najkrajších na našej planéte a pri rozlohe 50 km2 si tu každý nájde miesto, ktoré bude mať iba sám pre seba. 

Fidži je rozhodne hráčom na poli turizmu, s ktorým treba vážne počítať. Práve tu dostanete najlepší pomer medzi cenou a vysokou úrovňou služieb. Na Fidži som bol už sedemkrát a až ten posledný raz som tu objavil naozaj úžasný hotel Intercontinental v tyrkysovej zátoke Natadola. 

Kde je ešte zachovaná tá pravá kultúra? Na Havaji či Tahiti si síce viete nafotiť krásne polynézske tance, ale ide o folklórne súbory. Na zápästiach rúk majú z tráv vyrobené náramky, na hlave čelenku z kvetov, výborne tancujú. No v bežnom živote už takto nechodia, podobne ako my na Slovensku máme nádherný folklór, ale detviansky kroj už v bežnom živote nenosíme. No na zopár ostrovoch ešte pôvodné kmene nájdete. A ide o to naj, čo môžete na cestách svetom zažiť. 

Papua-Nová Guinea – ukrýva asi najviac kmeňov na našej planéte. Bývalí ľudožrúti sú neuveriteľne fotogenickí, a ak sa naozaj vyznáte a viete kam odbočiť, tak zažijete a nafotíte to, čo už nikde inde na tejto zemeguli. 

Tajným tipom je aj Vanuatu, kde sa rozpráva najviac jazykmi na svete. Ide o jedných z najšťastnejších ľudí na našej planéte a zároveň je to raj pre každého fotografa. Okrem toho, Vanuatu je celkovo, aj čo sa týka bezpečnosti, omnoho vhodnejšie než Papua-Nová Guinea. 

Čo sa týka Polynézie, veľmi sa mi páči Samoa, najmä ostrov Sawai‘i. Práve tu polynézska kultúra vznikla a stále je tu najviac zachovaná. 

Niue, Tokelau, Wallis a Futuma, Pitcairnové ostrovy, Americká Samoa. Všetky tieto miesta sú vysokou školou cestovateľskou. 

Niue - jeden z najväčších koralových ostrovov sveta

Lieta sa sem z Aucklandu v utorok a sobotu. No pozor, lebo Niue je za dátumovou hranicou, a je teda o 23 hodín pred Novým Zélandom, čo môže byť pri rezervácii leteniek mätúce. Zostaňte tu minimálne štyri dni a určite vyrazte na lov zvláštneho živočícha, tzv. robber crab (po slovensky krab palmový, po latinsky birgus latro). Je to obrovský krab, ktorý dokáže vyliezť na kokosovníkovú palmu a odseknúť si celý orech. Inak, lovil som ho aj na Aitutaki a vzdialených ostrovoch Tuvalu. Samozrejme, že som z neho aj ochutnal, je delikátny ako homár! 

Tokelau - cestovateľský oriešok 

Nič sem nelieta a ide sa sem iba loďou Mataliki. Bol som teraz kvôli tomu v Apii – hlavnom meste Samoy (už štvrtý raz), no vrátili ma kvôli osýpkam (ja som ich nemal, ale v regióne sa vyskytujú) a na ceste späť v Nadi (najväčšie letisko Fidži) lietadlo štyri hodiny čakalo, lebo ho dezinfikovali od pacienta s koronavírusom... Vstup sem je naozaj ťažký, loď chodí, ako sa jej chce, víza aj zdravotné previerky sú problémom. No chcem sa sem vrátiť a prejsť si tu viac ostrovov, ako to mám vždy vo zvyku.  

Wallis a Futuma - ďaleko od všetkého

Leťte sem z Novej Kaledónie - bohatej a prekvapujúco vyspelej krajiny, kde všetko funguje. Hlavné mesto Nouméa mi pripadalo ako Marseille, ale vyspelejšie, krajšie a čistejšie. Wallis je v skutočnosti riadna diera a s hotelmi je tu problém, preto odporúčam Hotel Lomipeau, kde si aj od Luisa Chardinniyeho požičiate auto. Na rozdiel od Novej Kaledónie (napriek tomu, že ide o Francúzsko, teda vyspelú krajinu) tu požičovne neexistujú. Jediným kráľovstvom Pacifiku je Tonga, no aj keď najvyšším šéfom Wallisu je francúzsky prezident, Wallis a Futuma je tradične zložená z troch kráľovstiev a je známa svojimi kráľmi a ich extemporé. Zdoláte Mont Puke (524 m) na Futume? 

Pitcairn (Pitcairnové ostrovy) - univerzita cestovateľstva

Tak, ako na Tokelau, aj sem choďte zásobovacou loďou (nie výletnou cruise ship), vystúpte na breh a prespite u Stevea – bývalého starostu. Od neho si požičajte štvorkolku (na ostrove je iba jedno funkčné auto), aby ste videli a zažili viac. Naštudujte si k tomuto unikátnemu výletu Vzburu na lodi Bounty. Práve tu 15. januára 1790 pristáli vzbúrenci, podpálili loď a so svojimi tahitskými ženami sa tu usadili. Na Pitcairnových ostrovoch sa rozpráva zvláštnym starým škótskym nárečím zmiešaným s tahitčinou. Skrátka, všetko je tu úplne inak... Čarovné štyri ostrovy boli pomenované po pätnásťročnom poddôstojníkovi Robertovi Pitcairnovi, ktorý ich prvý uvidel. V tejto krajine (zámorskom území Veľkej Británie) žije menej ako sedemdesiat ľudí, niekedy sa tvrdí, že dokonca menej než päťdesiat. Riadna exotika! 

Poznámka: Klienti BUBO vlastnia diplom ako prví Slováci, ktorí Pitcairny navštívili.A každý aj kvalitné tričko s nápisom "byť prvý je vždy ťažké." Prečítajte si náš blog Pitcairnove ostrovy - najmenšia demokracia sveta

Americká Samoa - tak blízko a pritom tak ďaleko

Americká Samoa je len pätnásť minút letu zo štátu Západná Samoa, no pritom je to cestovateľsky tak ďaleko... Medzi týmito krajinami je dátumová hranica. Lietadielka lietajú z iného letiska, predtým ako nastúpite, odvážia vašu batožinu, ale aj vás. No snáď najväčším problémom je to, že na americkú Samou potrebujete víza, Esta nestačí a vy tie víza doslova nemáte ako získať. Nikto vám nepovie, neporadí... No a do krajiny vás bez špeciálnych vstupných víz nepustia. Prekrásna príroda, zamerikanizovaná spoločnosť, drevené autobusy... Maximálna cestovateľská chuťovka! 

Ja som tu loďou brázdil ostrov za ostrovom. Žil som s domorodými Polynézanmi na ostrove bez hotela, wi-fi, bez obchodu, tečúcej vody... Ráno sa šli loviť tuniaky, deti zatiaľ chytali malé rybky a veľké kraby. Potom sa obrali kokosové orechy, chlebovníky – tie sme z obrovských stromov dávali dole takým kosákom na dlhočiznej palici. Surové tuniaky sa potom jedli v kokosovej omáčke. Palusami (geniálny polynézsky recept), kraby a homáre, koľko ste len dokázali zjesť. Pokojný život pod tropickým slnkom, ako v raji... 

Mohlo by Vás zaujímať:

Rovnaký encyklopedický blog s tabuľkou: Karibik -komplexné informácie

Tuvalu - neznámy šperk Pacifiku

Kiribati - jediná krajina na 4 hesmiférach

Markézske ostrovy - Štefánik tu, medzi najpotetovanejšími ľuďmi sveta, chcel založiť Nové Slovensko.

Pacifik spája OSN s Áziou. Čo sa týka turizmu, región Ázia-Pacifik rastie v dnešnej dobe medziročne o cca 7% (zdroj UNWTO) a s počtom turistov 348 miliónov a obratom 435 miliárd USD je väčším, než turizmus v Severnej a Južnej Amerike dokopy. Treba však povedať, že za týmto úspechom je prevažne časť Ázie. 

Ja som sa zamiloval do atolov Kiribati, Marshallových ostrovov a hlavne Tuvalu. Prekrásny podmorský svet je aj v mladom štáte Palau. Ide o jedny z najmenej navštevovaných krajín sveta, často sa píše, že doslova o tie najmenej navštevované. Dostať sa sem vás stojí okrem peňazí veľmi veľa času, a aj keď zaplatíte, nikdy nemáte isté, že sa sem reálne dostanete. No a keď sem už konečne priletíte, tak vedzte, že nesmiete zostať na hlavnom ostrove, v hlavnom meste, ale za tým najzaujímavejším musíte ísť ďalej! A na to má energiu máloktorý cestovateľ. Už len dostať sa sem je ťažké a nieto ešte trepať sa niekam ďalej. Je to časovo extrémne náročné, až nemožné – loď chodí raz za mesiac a nikto nevie kedy. A aj tá je drahá. Teraz úprimne - nepoznám ani jedného Slováka či Čecha, čo bol na Kiribati, Marshallových ostrovoch, či Tuvalu ďalej, než len na hlavnom atole, v okolí hlavného mesta. Možno vás však práve tento blog posmelí a vy zažijete niečo, čo už nikde inde nie je možné. Do toho! Musíte ísť ďalej!!!! 

Žiadna z pláží týchto štátov nefiguruje v žiadnom rebríčku top pláží. Problém nie je v ich kráse, ale v tom, že tieto krajiny majú nie desiatky, stovky, ale ak rátame aj ostrovčeky na rífoch (tzv. motu), tak tisíce ostrovov a doslova milióny pláží! Pláží bez mena, pláží, kam sa nedá dostať, ak nemáte vlastnú jachtu, či vlastnú loď. A problém vlastnej jachty sú cyklóny, búrlivé more, koralové podložie, ktorým neviete prejsť. Ním sa vedia navigovať iba lokálni rybári, ktorých to naučili predkovia. Ide teda doslova o nedostupné pláže, no domorodci vás na ne vedia doviesť. No ťažko sa to vysvetľuje iným, ťažko sa dostáva na danú pláž opakovane. O niektorých vám napriek týmto ťažkostiam porozprávam. Vychutnať si ich vedia iba tí, čo sú ochotní riskovať, cestovatelia s dušou dobrodruha. No riskovať sa oplatí, veď ak je niekde na zemi raj, tak je to tu! Moria plné rýb, kokosové palmy s celoročnou úrodou, teplo a slnko. Ja vám porozprávam o tom raji v príbehoch. Čísla nájdete v tabuľke vyššie. 

Marshallove ostrovy – panenské pláže

Na Marshallových ostrovoch sme si z atolu Majuro na atol Arno prenajali motorovú jachtu – problémom bolo len, že v celom štáte bola jediná. Dostali sme ju my, lebo sme to jednoducho zaplatili. Atol Arno, to je 133 panenských ostrovčekov v sieti Ratak. Hlavná lagúna má až 339 km2, čo je nesmierne úctyhodné číslo, veď najväčšia lagúna sveta (Kiritimati) má 388 km2. Po prvýkrát som sa tu stretol s komunitou, žijúcou sebestačne, živiacou sa rybolovom (aj my sme tu za pár minút chytili tri slušné makrelovce wahoo). Keď ste hladní, jednoducho idete do lagúny a niečo si chytíte. Hlavným biznisom atolu je kopra, teda zbieranie kokosových orechov. Ženy z Arno sú známe pletením tašiek kili a historicky preslávenou „školou lásky“. Zo široka-ďaleka sa sem chodili zaúčať mladí chlapci technikám lásky. 

Prechádzam jedným z ostrovov, medzi oceánom a lagúnou je iba uzučká cestička, žiadny asfalt, žiadny obchod, žiadna elektrina, WC ani hotel, a už vôbec žiadna klimatizácia... Atol Arno bol môj prvý dotyk so skutočnými „zabudnutými“ ostrovčekmi, kam turizmus ani negatíva civilizácie neprenikli. Nie je tu wi-fi, hodinky, neuvidíte tu políciu, žiadny súd, vlastne žiadnu inštitúciu, všetko tu riadi silná rodina, ktorá je zákonom. Ide prakticky o prežitie, o dobrý život. Čo som mal možnosť vidieť, domorodci sa veľmi nepretrhnú. Videl som ich celý deň iba tak ležať, nič nerobili, rozprávali sa medzi sebou. Keď som sa ich na to spýtal, odpoveďou bolo typické mikronézske “jakvéj“ – čau! "Vieš, vždy si viem nájsť inú prácu, ale nikdy inú rodinu...“  Je to tak, venujú sa rodine, sú stále spolu. Robota ťa od rodiny vzďaľuje. A konkurencia je tu nulová. Netreba robiť nič... 

Dostávam geniálny kokosový orech. „Komohl!“ – Ďakujem!... Vždy sa rád na cestách učím nové slovíčka a je pre mňa zaujímavé, že sa tu rozpráva absolútne inak, než na Palau. Oba štáty patria do Mikronézie, ale zisťujem, že si nerozumejú ani slovo. „E-da één Lubo,“ predstavujem sa, pozerajúc do papiera. Domáci sa rozosmejú, páči sa im moja snaha. „E -dam?“ pýtam sa na meno otca, ktorý poslal syna vyliezť na palmu po môj orech. Neodpovedá mi, namiesto toho pohoršene ukazuje na dievčatá z našej skupiny, ktoré majú oblečené nohavice. Považuje to za niečo nehorázne. Pochopil by som to niekde v okolí Jedha v Saudskej Arábii, no naše dievčatá nie sú v bikinách (mimochodom, ostrovy Bikini sú taktiež účasťou Marshallových ostrovov), ale komplet oblečené. No nohavice (nie kraťasy, ale dlhé) sú tu na Arno považované za obrovské faux pas. Ženy majú nosiť dlhú sukňu, muúmuú. Toto je iba ukážka, že v raji na zemi sa nie všade dá chodiť nahý. No poznám aj také miesta (viď nižšie)... 

Na Arno som aj ja veľmi rýchlo skĺzol k ničnerobeniu. Inak sa tu ani nedá. V tom teple je naozaj lepšie oddychovať a „premýšľať“. Ak sa vám nepodarí prenajať si loď a dostať sa na iný atol, zostaňte na Majuro a vyrazte aspoň na niektorý zo vzdialenejších ostrovčekov tohto atolu, odporúčam Eneko. To je už turistickejšia záležitosť, ale aj tak tu zažijete úžasný deň a budete sa cítiť ako Robinson Crusoe. Počas cesty prenajatou lodičkou sa zastavte pri potopenom lietadle, ide o úžasný šnorcheling, lietadlo je celé pod vodou. Na samotnom ostrove ochutnáte čerstvý kokos a možno aj pandamus. No a večer sa vrátite do civilizácie svojho hotela, dáte si jedlo v reštaurácii, kúpite si pivo v obchode, skočíte dokonca na diskotéku... Toto na odľahlých atoloch neexistuje a bacha na to, odľahlé atoly naozaj nie sú pre každého. Príde víchor a roztrieska vám vašu jachtu. Motorová loď, ktorá vás sem doviezla na vás zabudne, alebo sa proste pokazí motor, a keďže tu niet signál, nemajú vám to dať ako vedieť a vy tu môžete naozaj stvrdnúť tak dlho, že napíšete román. No na papier s perom, lebo váš laptop nemáte kde nabíjať.... 

Palau – Mliečna dráha

Keď je reč o Palau, úžasné sú tu ostrovy Mliečnej dráhy. 

Nafilmovali sme ich pre vás aj naším dronom, aby ste sa presvedčili, aká je to nádhera. My s BUBO sem chodievame pravidelne už roky a môžem potvrdiť, že hotely sú na zabudnutom Palau slušné: elektrina, wi-fi, vyhrievaná záchodová doska... Na Palau nájdete dva veľmi slušné hotely, ale poletíte sem hlavne pre tunajší podmorský život, ktorý je svetovou raritou. Aj pre tých, čo sa nepotápajú, ale iba šnorchlujú, to bude zážitok. Malé žraloky, plávanie s korytnačkami, obrovskými mantami s ladnými pohybmi, preplávanie pod vodou jaskynkou dovnútra ostrova, kde je nádherné jazero. No a vrcholom je plávanie s medúzami. Je to lepšie, než si viete predstaviť. Tých medúz - ide o unikátny druh, ktorý nepŕhli, sú milióny a každým pohybom rúk som sa pohyboval ako v želatíne... 

Palau - to je cca 340 ostrovov v Karolínach. Všetky sa prejsť nedajú, ale vy si okrem Kororu (tam naši klienti bývajú) nechajte čas aj na najväčší ostrov tohto štátu, na Babeldaob. Turisti ho prekvapujúco a na škodu väčšinou vynechávajú. Okrem skutočne exotického hlavného mesta Ngerulmud a parlamentu zo sadrokartónu, tu nájdete zaujímavo položenú pamiatku úplne na konci ostrova a tzv. terasy Ngebedech, ktoré čakajú na zápis pod patronát UNESCO. Apropos, Ngerulmud je najmenším hlavným mestom sveta, naozaj absurdná záležitosť, na ploche pol kilometra štvorcového tu žije sotva 270 obyvateľov... Keď však hovorím o najkrajších plážach, treba vedieť, že Palau nemá tie klasické pláže s romanticky nachýlenými kokosovníkovými palmami. Teda má, ale je to len slabý odvar proti veľkej trojke: Marshallove ostrovy, Kiribati a Tuvalu. 

Kiribati – exotika na štyroch hemisférach

Talofa! Kiribati je jediným štátom sveta, rozkladajúcim sa na všetkých štyroch hemisférach – severnej, južnej, ale aj západnej a východnej pologuli. Ide o 32 atolov na rozlohe väčšej, než je celá India. Hlavné mesto nájdete na južnej časti atola Tarawa a označuje sa ním prakticky celá kompaktná skupina ostrovčekov Južná Tarawa.  

Prvý dojem je – veľa asfaltu a nájdete tu hádam najpomalších vodičov sveta. Vážne! Videl som tu asi najviac retardérov na kilometer na svete, priemerná rýchlosť akou tu jazdia je cca 10 km/h, a tak z Bairiki viete ísť na 22 kilometrov vzdialené letisko aj tri hodiny! Väčšinou však nezmeškáte, lebo lety tu meškajú taktiež... 

Na Tarawe som tiež videl viac Subaru Forester než v kanadských lesoch, snáď každé druhé auto bolo Forester.

Mimochodom, niekedy je práve Bariki - jedno z najväčších sídiel v Kiribati, označované ako hlavné mesto štátu. Pochádza to z dôb, kedy tu sídlil parlament aj vláda, dnes je tu umiestnený prezidentský úrad a niektoré ministerstvá.

Severná Tarawa je už na prvý pohľad menej špinavá. Po prechode mostom z ostrova Bonriki na ostrov Buota ste zrazu akoby v inom svete, s oveľa krajšou prírodou. Ďalej, na ostrov Abatao sa viete prebrodiť, alebo vás pri vyššom prílive prevezie lodička. Choďte ešte ďalej, na Abaotoro alebo až na úplný koniec na severe Tarawy, na Buariki. Na druhej strane na juhu sa oplatí dôjsť až na úplne opačný koniec, na najväčší ostrov tohto zoskupenia - Betio (čítaj Beso) so zaujímavými bunkrami ešte z 2. svetovej vojny, keďže práve tu sa v novembri 1943 odohrávali kruté americko-japonské boje. 

Odtiaľto viete ísť loďou asi dve hodiny na koralový atol Abaiang, a ste opäť v celkom inom svete s nádhernými lagúnami. Zamilovaní si môžu odskočiť na kilometer dlhý ostrovček Teirio, kde budete absolútne sami. V decembri a januári tu každý večer vyjdú na pláž desiatky zelených korytnačiek klásť vajíčka, z ktorých sa medzi februárom a májom vyliahnu mladé korytnačky. Ak máte udicu, viete si rovno pred svojou chatkou – ´buia´ (čítaj ´bója´) chytiť rybu. Je tu sprcha – dažďová voda – a plná ostrovná penzia. 

No hlavne, keď už ste tu, nasadnite na lietadlo a odleťte skúmať nepoznané! To je obrovská výhoda dnešného Kiribati, že Air Kiribati ako tak funguje a po spojazdnení nového Embraera (E 190- E2) sa dolet a výkonnosť spoločnosti ešte rapídne zvýši. 

Ostrov Tabiteuea v rámci južných Gilbertových ostrovoch bol riadnou exotikou. Preleťte rovník a ste opäť na južnej pologuli. Po vystúpení prejdete hlavné mesto Buariki na juhu atolu – je to vlastne jedna zo šiestich tunajších dediniek a okúpete sa v obrovskej lagúne. Ostrov je prekvapujúco široký, starší domorodci ho volajú ho Drummond’s. (Pozor, nemýľte si s ostrovom medzi USA a Kanadou!) „Všetci sme si tu rovní!“  dozviete sa prakticky s pozdravom, bez toho, aby sme sa pýtali. “Žije sa tu omnoho tradičnejšie než na Tarawe a tradičnejšie než na severe,“ počúvate v druhej vete. 

Dozvedám sa, že tu prebehla križiacka vojna a južný Tabiteuea bol napadnutý ľuďmi zo severnej časti atolu. Doteraz sa evidentne nemajú priveľmi v láske. Krajina bez náčelníkov, ako sa v preklade Tabiteuea nazýva, má zopár kiakia, čo sú drevené „domčeky“ na koloch. Ste naozaj kúsok od rovníka, celý deň a celý rok je tu ohromné teplo. Domáci v týchto „domčekoch“ prakticky celý deň ležia, v noci v nich spia. V tom teple sa priveľmi robiť nedá... A príroda je tak štedrá, že poľahky nasýti hocikoho. V lagúne aj v oceáne je množstvo rýb, kokosové orechy a tu dokonca aj vzácne taro (alebo kolokázia jedlá – rastlina s veľmi výživnými a chutnými hľuzami, vraj diétnejšími ako zemiaky, z ktorých sa dajú robiť polievky, kaša, prílohy k mäsu, dezerty... ), ktoré sa pre málo pôdy pestuje na Kiribati málokde.

Tuvalu – takmer nenavštevovaný tropický raj

Tuvalu - to je aj dnes stále maximálna exotika. Raj na zemi, kde sa môžete cítiť ako Adam a Eva a chodiť po plážach nahí, veď je tu bežné, že tyrkysovú lagúnu o veľkosti rozlohy mnoho hektárov tu máte iba pre seba. Takú nádheru si viete iba ťažko predstaviť. O to sme radšej, že všetky tieto zábery sú exkluzívne naše – bubácke...

Tuvalu je podľa mnohých internetových zdrojov pasovaná za najmenej navštevovanú krajinu sveta. Počet dvetisíc turistov ročne je, zdá sa, stabilný a viac ich sem pre zlú dostupnosť ani prísť nevie. Tuvalu nemá vlastnú aerolinku a je závislé na letoch z hlavného mesta Fidži, zo Suva. Problémom však je, že medzinárodné letisko je na opačnej strane ostrova Viti Levu... 

Rozlohou ide o jeden z najmenších štátov sveta a druhý najmenej obývaný štát sveta. Jednoducho ide o maximálnu exotiku, a ak je niekde na svete prírodý raj tak je to tu! 

Áno, problémom je, že tu nič priveľmi neplatí. Dva a pol roka komunikujem s jednou leteckou spoločnosťou, ktorú si chcem prenajať. Už sa skoro dohodneme, a potom sa rok neozvú. A toto sa opakuje. Pokazilo sa im lietadlo, opravujú ho, už vybavujú posledné papiere... A stále nič! To, že je takýto nádherný raj najmenej navštevovanou krajinou sveta, má svoje dôvody.

Ďalším je aj ten, že turistický priemysel tu vybudujete len veľmi ťažko. Fidži - to je síce 333 ostrovov, ale aj dva skutočne veľké, kde sa urodí dostatok potravín na nakŕmenie všetkých turistov. Je tu tiež dostatok vody pre všetkých turistov v celom Pacifiku. No Tuvalu pri svojej celkovej ploche 26 km2 tieto možnosti nemá. Inak, viete si predstaviť, že celý štát má iba 26 km2? Bodka uprostred šíreho Oceánu? Z takého Vatikánu, či Monaka si odskočíte nakúpiť do supermarketu v Taliansku alebo Francúzsku. No z Tuvalu si nemáte kam odskočiť...  

Navštívil som tu aj štátnu väznicu, bránu nám otváral jeden z väzňov. Náš kamarát, šéf polície, s ktorým sme večer predtým vypili pár pív, na to iba dozeral a bolo vidieť, že väzeň je viac zorientovaný. Nemusí nikoho strážiť, niet kam utiecť. „Pozor, aby ste sa nešmykli,...“ hovorí milým hlasom ďalší väzeň, ktorý vzadu za barakom umýva dlážku. „Za čo tu sedí?“ pýtam sa so záujmom. Ten starostlivý človek je mi skutočne sympatický. „Za vraždu. Zabil svoju ženu,“ odpovedá policajt stroho... 

Letieť na ďalšie atoly sa tu na Tuvalu nedá, ďalej vedie cesta iba po vode. Buď si prenajmete vlastnú lodičku, alebo v prístave na severe Funafuti nasadnete na štátnu loď a necháte sa previesť ďalej. Najviac lodí smeruje na Vaitupu - najväčší atol s „obrovskou rozlohou“ 5,6 km2 a cca deväť priľahlými ostrovčekmi. Z veľkej lode sa vystupuje na malú, a tá vás odvezie na breh. Ubytujte sa v jednoduchej lodži Vivalia III. Nie je tu asfalt, po ostrove môžete chodiť na bicykli, či stopnúť si jedno z mála áut. Mnohé zo starých áut tu nechávajú ´pohodené´ len tak popri ceste, je to otrasný pohľad... 

Keď mi domorodci rozprávajú o iných atoloch, Tokelau berú ako svojho suseda, Samou zas ako svojho otca a matku. Je zaujímavé, že väčšina Tuvaluvčanov, keď sa odsťahujú, tak lepšie im vyhovuje život na Americkej Samoe. Pred cestou na Tuvalu odporúčam prečítať si niečo od Seliny Tusitala Marsh, ktorá presne rozoberá špecifický vzťah Samoa – Tuvalu. Selina bola prvou ostrovankou, ktorá získala na univerzite Nového Zélandu Phd. titul za anglickú literatúru. Západná Samoa má priveľmi silné tradície a prisťahovalcov prijíma omnoho ťažšie. 

Odporúčam vyraziť aj na Nukufetau, je blízko a viete sa sem dostať aj menšou lodičkou, čo je veľmi výhodné, lebo štátne lode majú značne nepravidelný rozvrh plavieb. Nukufetau má cca tridsaťtri ostrovčekov, jeden čarovnejší než druhý. Polynézania z Tongy tu kedysi nasadili kokosovníkové palmy, a tým premenili pusté ostrovčeky na pohľadnicový raj. Na jeho udržanie sa postavila päťsto metrov dlhá stena proti obrovským prílivom počas cyklónov. Nebyť jej, tak by vlny raz a navždy zmietli do mora všetku civilizáciu, ktorú tu ľudia budujú. 

Mnohými skloňovaný je atol Nui. Žijú tu svojskí, iní ľudia, rozprávajú jazykom Kiribati, no držia si mikronézske zvyky, ktoré sú úplne iné, a preto sa krajina Gillbert a Ellice Islands po oslobodení rozdelila na dve. Gillbertove ostrovy sú dnes súčasťou Kiribati a Ellice Islands patria pod Tuvalu. Dnes žije mnoho obyvateľov Nui na hlavnom atole Funafuti a privydali sa do polynézskych rodín. Rozpoznáte ich ľahko, „nevedia sa správať“, sú často hrubí, nepozdravia, nevedia sa ani poriadne obliecť. Také tie primitívne detaily, ktoré starí Bratislavčania ofrfľú na prisťahovalcoch z iných častí Slovenska, no nepovedia im to, a tí prisťahovalci sú často priebojnejší, sebavedomejší, a preto sa presadia. 

Atol Nui si svoju „živnosť“ založil na globálnom otepľovaní. Tvrdia, že zdroj pitnej vody je stále slanší a slanší, počas posledného cyklónu Tino sa opäť slané vody oceánu dostali do jazier vo vnútrozemí. Je to polovičná pravda. Druhá polovica pravdy je tá, že medzinárodné spoločenstvo práve Nui futruje peniazmi. V lietadle stretávam na prvý pohľad značne jednoduchého chlapíka, ktorý ide na ekologickú konferenciu na Fidži. Nevie, koľko stojí letenka (cca tisíc austrálskych dolárov!), lebo mu všetko platí „sponzor“. Nui - to sú historicky tri rodiny a život na 21 malilinkých ostrovčekoch. 

Na juhu je rajom Fangaua. Väčšina ciest smeruje na sever a kto sa dostane na juh, ten spozná niečo výnimočné. Ste tu jediný turista a dlho-dlho pred vami tu nikto nebol. Domáci spomínajú na nejakých jachtárov z Nového Zélandu, ale je to taká hmlistá spomienka... 

Keď sa pýtam, ako sa pozerajú na svoju budúcnosť, veď Tuvalu sa skloňuje s globálnym otepľovaním a stúpaním hladiny oceánu, tak mi odpovedajú: „Áno, je to problém, neviem, neviem, kde budú naši ľudia bývať. Asi hore na palme. Ale nie kvôli stúpaniu oceánu, no kvôli tej malej ploche, ktorú máme tak či tak...“ Tuvalu - to je nízky štandard služieb, no najkrajšie lagúny sveta, absolútne číre tyrkysové more a čisté duše domorodcov... 

Udržateľný turizmus je niečo, o čo sa zaujímam už dlho. Ernest Hemigway raz vyhlásil čosi v zmysle: „Byť proti niečomu neznamená robiť dobré veci “, a preto ani ja nerád mlátim hubou slamu, ale radšej veci robím. Za viacerými konkrétnymi činmi sú práve ľudia z BUBO a mnohí naši klienti. Tak tomu bolo od začiatku, keď bola charita na Slovensku čosi ako - okrádať seba, či vlastnú rodinu. No naši klienti prišli a doslova nás tlačili, aby sme konali, aby sme robili dobré veci. Dodnes chodíme po svete s otvorenými očami, všímame si podstatu, súvislosti. 

Na tieto body treba pri návšteve Oceánie myslieť. Naozaj oceán stúpa? „Vieš, cyklóny nám doniesli veľa piesku do lagúny a ona je naozaj oveľa plytšia, ako keď som bola dieťa,“ hovorí mi 65-ročná Miliama z Finafala „No zasa na iných miestach je hlbšia,“ dodá. 

Špina na ostrovoch Pacifiku je smutnou záležitosťou, a ak niečo máme a môžeme robiť, tak je to toto – upratať pláže na hlavných ostrovoch. Na Tuvalu Európska únia zainvestovala do skládky odpadu a je to vidieť, ide o krásnu čistú krajinu. 

Overtourism spôsobujú low-cost služby. Ľudia viac cestujú a nevážia si to - odletia niekam za lacným alkoholom a lacnými ženami. Low-cost letecké linky a lacné platformy ako airbnb robia nášmu svetu zle. Cestovať v dnešnej dobe do Oceánie je vlastne bojom proti overturismu, tu budete stále ako turista veľkou vzácnosťou. 

Keď som videl v zátoke na Majuro na Marshallových ostrovoch či v lagúne na Tarawe tie hnusné veľké lode, až ma chytilo za srdce. Pre tieto národy je predávanie svojho mora veľkým príjmom do štátnej kasy. No tie obrovské lode, to je ako veľká fabrika. V tomto prípade som ekológom a obmedzil by som to, áno, aj za cenu nárastu cien morských potvoriek a rýb. No opäť, Miliama mi hovorí, že v mori je stále hojnosť, že tuniaka chytia každý každučký deň a hneď za rífom plávajú štvormetrové žraloky a je ich tam plno. „Tu v lagúne nie sú, no keď som bola malá, tak bolo veľa prípadov, keď aj tu pohryzol žralok dieťa...“ Podľa mňa je jedno, či hladiny oceánu porastú, alebo nie. My sa máme za každých okolností správať ekologicky a motivovať aj často menej vzdelaných domorodcov, aby pochopili, že raj na zemi nemôže byť pláž obsypaná igelitovými taškami... 

Odpoveď na túto otázku sa nedá paušalizovať. Plocha, o ktorej píšem, je tak veľká, že je to všade trošku inak. Za najnebezpečnejšie sú všeobecne považované Melanézske ostrovy, hlavne Papua-Nová Guinea je dosť drsná. Ľudia tu žujú betel a napriek modernizácii spoločnosti tu doteraz pretrvávajú stopy tisícročných pravidiel. Je to zem, kde sa tunajšie kmene oddávna medzi sebou ´nemuseli´, a keď na seba narazili, často došlo k tomu, že niekto pri tom stretnutí umrel. Kmeňové vojny a trenice tu pretrvávajú na dennom poriadku dodnes, a vy ako turista si dávajte pozor, aby ste sa do ich kmeňových záležitostí neprimiešali... Papua-Nová Guinea je len pre skúsených cestovateľov, alebo odporúčam ísť sem s profesionálnym sprievodcom. Ja osobne sa napríklad aj tu cítim úplne bezpečne, no ja už som videl a zažil naozaj všeličo... 

Drsné sú aj Šalamúnove ostrovy, najmä v noci. Vanuatu a Fidži sú naopak prekvapujúco priateľské a pokľudné. Pozdrav ´bula´ vás bude sprevádzať po celom Fidži a ľudia tu myslia pozdrav naozaj úprimne. Môžem povedať, že málokde na svete nájdete lepších ľudí než na Melanézskych ostrovoch Fidži a Vanuatu. No večer sa pre istotu neprechádzajte sami ani v uliciach Fidži, ísť peši po tme po Nadi, to sa proste nerobí. No taxikári to dobre vedia, vyznajú sa a dovezú vás až tesne pred reštauráciu, kam máte namierené... 

Guam a Americká Samoa, tu nájdete tú typickú americkú kultúru, kde sa každý stará sám o seba a keď vás niekto okradne, iní sa nezastavia. Na Samoe by sa vám to nestalo. V Tongatapu, v hlavnom meste Tonga ma na diskotéke strážili vyhadzovači – domáci chlapci by si do cudzinca radi udreli. Iba tak, z pasie...  Podobné to bolo aj na Marshallových ostrovoch, kde som videl veľa bezdomovcov, vyzerali ako nadrogovaní alebo aspoň ´slušne´ opití. No tu sa chlapi biť nechceli, tu vládnu ženy...

Drsná bola aj Mikronézia (Phonope, Chuuk, Kosrae) s ľuďmi, ktorí akoby tušili, že im ušiel vlak a teraz každého, kto omylom pristane na ich ostrove, chcú okradnúť. Ide o bandy mladých chlapcov, ktorí robia taxikárov či ´sprievodcov´, no inými slovami doslova kradnú. Stretnete tu všelijakých samozvaných vyberačov vstupného a podobne. Nie je to nebezpečné, iba trošku nepríjemné. No na Kiribati, aj keď ide o rovnakú kultúru, sa s takým niečím vôbec nestretnete. Bezpečnosť na Tahiti? Francúzska Polynézia mnohými nazývaná zjednodušene Tahiti je bezpečná. Podobne aj Cookove ostrovy a vlastne celá Polynézia je najkultivovanejšou a najbezpečnejšou časťou Oceánie. 

Oceánia je celkovo drahá a je dobré mať so sebou ´cash´, veď na Tuvalu stále neexistuje bankomat. Eurá tu nikto nepozná a preferovaná banková karta je Visa. Väčšinou sa tu nekradne. Ak máte na civilizovanejších ostrovoch prenajatú motorku, tak si nenechávajte drahšie veci – mobil, či fotoaparát, vyložené v košíku, ale majte ich radšej v taške, či batohu, nech nekolú oči. Peniaze si nenechávajte vyložené na hotelovej posteli, ani cennosti na uteráku na pláži. 

Kmeňové vojny a trenice tu v PNG (Papua-Nová Guinea) pretrvávajú na dennom poriadku dodnes a vy ako turista si dávajte pozor, aby ste sa do ich kmeňových záležitostí neprimiešali... 

Na mnohých ostrovoch Pacifiku sa jazdí na ľavej strane, a tak buďte opatrní. Ja som mal roky, keď som na ľavej strane najazdil viac kilometrov než na pravej a nikdy som nemal nehodu. Môj syn do svojej dvadsiatky jazdil v cca siedmich krajinách na ľavej strane, a taktiež bez nehody. Naozaj, na jazdenie na ľavej strane si rýchlo zvyknete. Aj keď na začiatku budete namiesto smerovky dosť často zapínať stierače...

Na čo treba v Oceánii určite myslieť, je nebezpečie úpalu. Pozor na padajúce kokosové orechy. Je vzácnosťou, aby niekoho zabili, ale stáva sa, a nemusíte to byť práve vy. 

Všade dokola je more, a tu je zopár rád. Treba vedieť, že v Pacifiku sú extrémne jedovaté medúzy. Keď do medúzy pichnete harpúnou, umrie. Niektoré vyzerajú, ako keby v mori plával priesvitný mikroténový sáčok z Lidla. Keď vás rafne medúza, môže to nielen riadne bolieť, no niektoré druhy sú tak nebezpečné, že po strete s nimi skončíte prinajmenšom v nemocnici. Tých morských nástrah Oceánie je naozaj viac ako dosť. Napríklad lionfish (pterois ohnivý, alebo krídlovec ohnivý) je na pohľad krásna, ale veľmi jedovatá ryba, určite sa ju nepokúšajte chytať! 

Žije tu aj veľká mušľa - rozďava obrovská, ktorá vám cvakne po ruke a už nikdy nepustí. Jej najväčší vystavený exemplár má až 1,3 metra a 230 kíl, takže naozaj pozor! Zachránite sa iba ak si odrežete ruku.

Jedna z najkrajších mušlí – cone shell – je zas smrteľne jedovatá. Najhoršie je, že sa táto potvorka pri love zahrabáva do piesku, aby ju nebolo vidieť. Keď sa jej podarí pichnúť vás, zomriete veľmi rýchlo. Pozitívnou správou však je, že nebudete cítiť žiadnu bolesť... Tak, ako to platí vo všetkom, musíte sa trošku vyznať. Obdivujte, ale nedotýkajte sa! Ak ste typ, čo trávi veľa času vo vode mimo pláže rezortu, určite sa vám zídu topánky do vody, môžu poslúžiť aj staré tenisky. Hlavne, aby ste omylom na niečo neznáme nestúpili...

Že žraloky nejedia ľudí? To je bluff!“ hovorí mi presvedčivo 65-ročná Miliama. Mnohé žraloky sú značne agresívne a je ich ´spústa´, tam v oceáne je ich naozaj veľmi veľa. 

Určite neplávajte v tunajších vodách pri západe slnka a v noci. Ak idete ďalej, plávajte radšej v skupinách. V lagúnach nájdete väčšinou malé rífové žraloky, ktoré sú „vegetariánmi“ – ste pre nich priveľkí, aby do vás zahryzli. Vo Francúzskej Polynézii som pred 25 rokmi plával s tuctom rífových žralokov, odvtedy aj stovky našich klientov, a nikdy nikoho nepohrýzli. Pohľad na žraloky sa dá naozaj otočiť. Výborné potápanie so žralokmi zažijete napríklad na Fidži, kde sa dá vidieť až osem druhov týchto fascinujúcich živočíchov pri jedinom ponore. Super je tiež Tuamotu. Na Bora Bora sú žraloky taktiež istotou aj keď väčším zážitkom sú tu manty.  Vo všeobecnosti potápačov žralok nenapadne. No keď sa príliš nápadne trepete niekde na povrchu a máte na sebe lesknúce sa predmety, napríklad hodinky, retiazku, tak žralokovi pripomínate trepotajúcu sa rybičku. „Hmm, čo to je?“ pýta sa žralok a ide to ochutnať. Zahryzne sa, a ak je dosť veľký, tak sa mu podarí odhryznúť vám pri tom nohu. 

Na odľahlých ostrovoch Oceánie je žralokov naozaj veľmi veľa, sú tu doslova premnožené. V Austrálii plávajte len na chránených plážach so sieťami, či monitorovaných helikoptérami. Inde sa riaďte radami domorodcov, a keď je raz niečo tapu či tabu, tak to bez debát dodržiavajte. 

Potápači – potápať sa zodpovedne! Na odľahlých ostrovoch neexistuje hyperbarická komora a tunajšie nemocnice vedia väčšinou poskytnúť iba základné ošetrenie. Pri väčších zdravotných problémoch je potrebný transport na Nový Zéland, do Austrálie či na Havaj a pozor - všetko je tu strááášne ďaleko! Správajte sa podľa toho... 

Pozor tiež na vyčíňanie prírody. Sezóna cyklónov je tradične od novembra do apríla, ale dnes to tak už vôbec nemusí platiť a na cyklón máte šancu prakticky počas celého roka. Konkrétny ostrov chytí cyklón poriadne tak raz za päť rokov. Zažil som to viackrát, a som tu. Najnebezpečnejšie je, keď vás nejaký predmet unášaný vetrom trafí do hlavy. Schovajte sa do zárubne, či pod masívny stôl.  

Mojím najväčším sklamaním v Pacifiku však boli komáre. Sú totižto aj na Bora Bora a keď sa prejdete nádherným lesíkom niekde na neobývanom motu (malom koralovom ostrovčeku), tak zistíte, že sú ich tam vo vnútrozemí milióny. Stále platí, že komáre sú štatisticky najväčším zabijakom človeka, prenášajú rôzne nebezpečné choroby, napríklad horúčku dengue, a preto sa na večer striekajte repelentom a nezabudnite najmä na svoje deti! Malária sa vyskytuje na západných Melanézskych ostrovoch, ako je Nová Guinea, Šalamúnove ostrovy a v menšej miere na Vanuatu. V 99% prípadoch je Oceánia bezproblémová a pichnutie komára znamená to, čo u nás - je skrátka nepríjemné a akosi to do obrazu raja nezapadá. Ak s komármi rátate, je viac možností, ako zariadiť, aby štípali niekoho iného a nie vás. Mnoho ráz som o tom rozprával a všetkých našich sprievodcov na to osobne školím. Aj toto je dôvod, prečo nikdy žiaden klient BUBO neochorel na žiadnu tropickú chorobu. 

Ciguatera - otrava rýb.

Práve tu v Tichom oceáne som zažil najviac rybačiek. Je to adrenalín ak chytíte skutočne veľkú rybu a pripadáte si ako Hemingway. Zaskočilo ma, že niekedy domáci rybu pustili, že táto je zlá, má otravu. Cinguetera postihuje útesové ryby, ktorých mäso je kontaminované ciguatoxínmi pochádzajúcimi z  Gambierdiscus toxicus. Je to druh fotosyntetického jednobunkového eukaryota, ktorý bol po prvý raz nájdený zo vzoriek z Gambierových ostrovoch, ktoré popisujem v blogu o Francúzskej Polynézii.

Symptómy môžu zahŕňať hnačku, vracanie, necitlivosť, svrbenie, citlivosť na teplo a chlad, závraty a slabosť. Nástup príznakov sa líši podľa množstva zjedeného toxínu od pol hodiny až po dva dni a hnačka môže trvať až štyri dni.

Na Vanuatu skúšajú či je ryba dobrá tak, že ju dajú ochutnať psiom, mačke, či najlepšie mravcom. Ak kúsok ryby mravce obídu, nejedzte ju ani vy.

Cinguatera ppstihuje veľa druhov rýb a vraj je to v mesiacoch ktoré neobsahujú „R“ (máj, august) horšie. Exaktná liečba neexistuje ale domorodci pijú čaje, napríklad z mangrovníkov. Skúšajú sa blokátory kalciových kanálov ako nifedipin, či verapamil, ale toto je liečba, ktorú by mal dávkovať skúsený lekár (kardiológ). Antidotum neexistuje a tak iba postihnutému pomáhajte – takzvaná podporná starostlivosť.

Prekrižovanie rovníka na Galapágoch a Kiribati 

V obrovskom Pacifiku sú iba dve ostrovné zoskupenia, ktoré pretína rovník - Kiribati a Galapágy. Prechod rovníkom v oboch považujem za slušný cestovateľský počin. 

Život s domorodcami na Tuvalu 

Žili sme tu s domácimi tak, ako sa žilo kedysi pradávno. Nepozerali sme sa na hodinky, riadili sme sa podľa prílivu a odlivu našej lagúny. Takto nejako žili ľudia kultúry Lapita niekedy pred tisíc rokmi... 

Nan Madol - Mikronézia 

Benátky Pacifiku na vzdialenom ostrove Pohnpei, postavené niekedy pred 500 rokmi. Vyšplhám sa na vrchol, pustím si Žbirkovu Atlantídu a iba tak pozerám do diaľav... 

Pozvanie od náčelníka – Samoa 

Sawai‘i je jedným z najčistejších ostrovov sveta a nám sa podarilo zažiť tu ceremoniál rodiny Aiga v praxi. Náčelník ma hostil plodmi chlebovníka a rybičkami v kokosovej omáčke. 

Tahiti Nui Maratón 

Keď som dobiehal do cieľa, volali: „ Monsieur Fellner, le premier Slovaque bravo, le premier Slovaque qui a réussi le Tahiti Nui Maratone!“ To sa stalo 9. februára 2002. V tom čase ste mohli Slovákov, ktorí sa dostali do Francúzskej Polynézie spočítať na prstoch svojich rúk. Maratón v tej dobe takto ďaleko vtedy nebehal nikto. Beh ešte nebol populárny. O to viac si tento zážitok vážim. A vyzývam vás - nebojte sa byť vo svojom živote pioniermi !

Surfovanie pod Trumpom - Havaj 

Na Oahu bývame priamo na pláži Waikiki v hoteli Trump a rovno pod oknom máme havajské vlny a surferov.  Zbehneme dole, sedíme na surfoch vedľa seba, máme nohy vo vode a je nám dobre. 

Domorodci v Novej Británii 

Zažívame procesiu Duk-Duk. Chalani celé mesiace držali v lese pôst a teraz, odetí v tradičných odevoch bežia dedinou a „vysväcujú“ hroby. Takto vyzerá kresťanstvo ľudožrútov v praxi. 

Najkrajšia pláž ostrova - Fidži 

Na Fidži pristávam už siedmy raz, no až teraz tu nachádzam tú najkrajšiu pláž. Biely piesok, po ktorom sa preháňajú kone, tyrkysová lagúna a stovky akváriových rybičiek na útese päť metrov od brehu. Konečne mám na Fidži svoju pláž, ktorú viem svojim klientom ponúknuť. 

Pitcairn Open

Žili sme v najmenšej demokracii sveta priamo v dome potomkov vodcu vzbúrencov z lode Bounty - Fletchera Christiana. Najvyšší predstaviteľ štátu pán Simon Young nám priamo v parlamente vydal diplom ako prvej slovenskej skupine, ktorá Pitcairn navštívila. No najväčším zážitkom bol tenisový turnaj na najizolovanejšom tenisovom ihrisku sveta.

Ostrovy Vanuatu s najšťastnejšími ľuďmi 

Ľudia Vanuatu sú veľkou pridanou hodnotou. Križujeme ostrov Espiritu Santo až po Champagne beach. Vanuatu je bezpečné a je jedným z veľkých prekvapení Pacifiku. Odporúčam! 

Kava na Kiribati 

Jeme pečené ryby, ktoré sme si ulovili, Tebwao začína hrať na ukulele a začína spievať prvý hlas. Náčelník vedľa mňa sa pridá, začne spievať druhý hlas oveľa nižšie položeným hlasom. Náčelníkova sestra sa pridáva tretím hlasom. Popíjame kavu (rastlina mierniaca depresie, úzkosti, únavu... ) a zažívame jednu veľmi autentickú domorodú záležitosť. Prečítajte si blog o Kiribati- rady, atrakcie, skúsenosti a čo vidieť

Obehol som celý štát dokola - Nauru 

Nauru je najmenšia republika sveta, kde sa domorodci nevedia dohodnúť, kde bude ležať hlavné mesto, a preto ho oficiálne nemajú. Väčšina turistov doletí iba do tranzitnej zóny a krajinu si „odčiarknu“. No my sme vyšli na najvyšší vrch, oboplávali sme Nauru dvakrát loďou a ja som sa rozhodol, že Nauru celé obehnem. Vyrazil som okolo štvrtej ráno v nedeľu, v rukách mám kamene a palicu proti svorkám psov. Dal som to – obehol som štát kol-dokola! 

Oceánia – obrovská plocha na opačnej strane Zeme. V mnohých veciach úplne iná, s morom, ktoré je tým najsilnejším na našej planéte. S ostrovmi, ktoré sú vzdialené od akejkoľvek civilizácie s tými najkrajšími plážami, nad ktorými sa skláňajú kokosové orechy. Svet sa neustále zmenšuje, a aj táto oblasť bude, pre stále viac Slovákov, dostupnejšia. Keď objavíte svoj raj, napíšte mi svoj tip! 

TIP: Pozrite si viac fotografií v inšpiratívnom blogu: Najlepšie zážitky Oceánie a Tichého oceánu