LGBT komunita v Nórsku - Kim Friele zomrela

Keď sa plavila ako námorníčka na zaoceánskej lodi svojho otca, námorníci boli sklamaní, že ich odmieta, ale neskôr si ju obľúbili za to, že im počas návštev nevestincov strážila peňaženky. V čase, keď v Nórsku homosexualitu považovali za nevyliečiteľnú psychickú diagnózu, nebála sa na verejnosti otvorene hlásiť k svojej sexuálnej orientácii. V listoch americkému kongresu opakovane napádala fakt, že americké imigračné úrady nepúšťajú do krajiny homosexuálov a do pasu im dávajú označenie sexuálny deviant. Kim Friele sa stala ikonou LGBT hnutia nielen v Nórsku. 

Štátny pohreb za účasti kráľovnej

Nórsko si celoživotné úsilie pionierky práv tejto menšiny uctilo podľa zásluh. Kim Friele je rytierkou prvej triedy Rádu svätého Olafa a krajina jej z úcty k celoživotnému úsiliu pripravila štátny pohreb, na ktorom sa zúčastnili nórsky premiér, kráľovná Sonja, korunná princezná Mette-Marit či ministerka kultúry. 

V roku 2008 ju vtedajší nórsky premiér (dnes generálny tajomník NATO) Jens Stoltenberg vymenoval za čestnú členku v Strane pracujúcich s odôvodnením, „že urobila z Nórska dôstojnejšiu spoločnosť.” Jej autobiografiu Trolla treba skrotiť, ktorá popisuje jej dospievanie v Bergene a klíčiaci pocit inakosti, zvolil Zväz nórskych prekladateľov a tlmočníkov za tretiu najlepšiu non-fiction knihu v Nórsku od roku 1945.
 

Dva roky manželstva s bankárom

Kim Friele študovala jazyky v Oslo a v Cambridge a ako 24-ročná sa vydala za advokáta Olu Frieleho, aby skúsila žiť normálny život. Neúspešne. Už o dva roky sa rozviedli. (Ole Friele sa stal neskôr jedným z najdôležitejších bankárov krajiny druhej polovice 20. storočia.)

Ako nájsť homosexuála bez internetu a barov?

Friele sa stala členkou tajnej organizácie homosexuálov s názvom Nórsky zväz roku 1948, ktorý umožňoval lesbám a homosexuálom vo vtedajšom Nórsku žiť aspoň sčasti normálny život. 

Stať sa členkou nebolo jednoduché. Friele to neskôr opísala v svojich pamätiach: Na žiadosť o členstvo dostala odpoveď, že ide o tajnú organizáciu a potrebuje aspoň dvoch svedkov s minimálne polročným členstvom, ktorí garantujú jej diskrétnosť a morálne kvality.

Ako ich mala nájsť v čase, keď v meste nejestvovali nijaké homobary (slávny London Pub vznikol až o dvadsať rokov neskôr) a o internete sa ľuďom ani nesnívalo? A tak si každú sobotu po práci chodila sadnúť na lavičku pred centrálnou zástavkou metra v Oslo a vyhliadala homosexuálov. Márne. 

Majú homosexuáli zozelenieť? 

Nevedela ich identifikovať. Čítala, že ženy sú skôr maskulínne, často trochu pri sebe, obliekajú sa zväčša do siva a majú veľké nohy. Muži vrtia bokmi a majú vyčesanú ofinu. Ale nikoho takého nevidela. A má sa skúsiť náhodou pridať, keď sa jej niekto podobá na homosexuála? Podísť bližšie a spýtať sa: Prepáčte, nie ste náhodou homosexuál?

Neskôr často opakovala, že si želala, aby všetci homosexuáli naraz zozeleneli. Spoločnosť by videla, koľko ich je, a oni by sa spoznali. Možno keby objavili svoju silu, mohli by od vlády žiadať invalidný dôchodok, keďže toľko odborníkov ich pokladá za nevyliečiteľne chorých?

Liberálna Kodaň zmenila nielen jej život

Napokon sa jej po opakovaných márnych pokusoch podarilo dostať do sídla organizácie. Ako? Majiteľ obchodu s pornočasopismi ju odkázal na nočný bar v liberálnejšej Kodani. Friele neváhala a nastúpila na loď, aby cestovala z Oslo do hlavného mesta Dánska. V Kodani zažila prvý pocit slobody, Nórov tu však nestretla.

Keď sa sklamaná vracala naspäť, v kaviarni na lodi objavila očividne homosexuálny pár. Povzbudená emóciou z Kodane našla odvahu sa im prihovoriť. A mala šťastie. Podarilo sa jej dostať do sídla organizácie, aby tam prežila sklamanie. Našla len deprimovaných mužov a pár žien, ktorí utápali v alkohole svoj smútok z vyhnanstva zo spoločnosti. Nechceli sa skrývať po parkoch a verejných toaletách. Nechceli žiť v pretvárke. Chceli len piť. Ona nechcela piť, ona sa to rozhodla zmeniť.

Od roku 1961 stála na čele spolku a v roku 1963 sa stala prvou ženou v Nórsku, ktorá sa verejne prihlásila k svojej lesbickej orientácii. 

Na rozdiel od prechádzajúceho vedenia nemala problém podpisovať listy úradom svojím plným menom a otvorene vystupovať na verejnosti. Celkom tak zmenila pôvodnú snahu o čo najväčšie utajenie a diskrétnosť. Friele sa odvážila bojovať.

Desaťročie kľúčových zmien

Svojou prácou významne prispela k odstráneniu paragrafu 213 nórskeho trestného zákonníka, ktorý kriminalizoval sexuálny styk medzi mužmi. Paragraf bol zrušený v roku 1972 a v roku 1978 sa homosexualita prestala oficiálne pokladať za psychiatrickú diagnózu. V roku 1981 boli paragrafy trestného zákonníka bojujúce proti rasizmu rozšírené o odsúdenie diskriminácie na základe sexuálneho založenia. A Friele sa osobne zasadila svojou prácou o to, že už o rok neskôr bol nórsky pastor Jens Bratterud odsúdený na 30 dní podmienečného väzenia za výzvu odstrániť homosexuálne založených ľudí z vedúcich pozícií v spoločnosti.

Láska na celý život

Friele sa jej angažovanie vždy prelínalo aj so súkromným životom. V roku 1977 spoznala pravicovú poltičku, 51-ročnú Wenche Lowzow, a zo stretnutia zdanlivo celkom odlišných žien (Friele bola ľavičiarka, Lowzow sa hlásila ku konzervatívnej pravici) mala vzniknúť láska na celý život. 

O tom, ako sa menila (nielen) nórska spoločnosť svedčia aj ich spoločné príhody z prvých rokov spolužitia. 

V roku 1979 sa Lowzow ako prvá poslankyňa v dejinách Nórska otvorene prihlásila k lesbickej orientácii na stretnutí v kaviarni Metropol, v obľúbenom mieste stretávania sa LGBT komunity. 

Normálny život dvoch žien

Lowzow vyhlásila: „Celá strana vie, kto som. A nikto o tom verejne nehovorí.” Deň nato, 8. septembra 1979 neboli v Nórsku jediné noviny, ktoré by v palcových titulkoch nehlásili: „Som homosexuálna a som šťastná.” Verejné vystúpenie inak konzervatívnej političky, ktorá predstavila svoj celkom normálny spoločný život so ženou, znamenalo v krajine senzáciu. A prinieslo zmenu v myslení státisícov ľudí. Lowzow to stálo miesto na kandidátke v ďalších parlamentných voľbách.

Sexuálny deviant v USA

V roku 1982 dostali Friele a Lowzow pozvanie do USA od International Gay Association. Museli žiadať špeciálne povolenie od amerických imigračných úradov, keďže USA v tom období pokladali homosexuálov za „sexuálnych deviantov” a nepovoľovali im vstup do krajiny. Pri amerických vízach si Lowzow našla poznámku sexuálny deviant. 

Friele ani Lowzow nenechali prípad bez povšimnutia. V otvorených listoch americkému kongresu stále znovu napádali tento nehumánny prístup a prispeli k tomu, že paragraf bol v roku 1988 (len rok pred pádom Berlínskeho múru, v čase, keď USA vystupovali ako líder slobodného sveta) odstránený.  

Táto „vízová aféra” a následná diskusia v západnom svete zásadnou mierou prispeli k poznaniu a verejnému odsúdeniu diskriminácie a ponižovania, ktoré homosexuáli a lesby zažívajú v každodennom živote.

Svadba

Keď Nórsko v roku 1993 zaviedlo možnosť registrovaného partnerstva pre osoby rovnakého pohlavia, Kim Friele a jej dlhoročná partnerka Wenche Lowzow boli prvým párom, ktorý tak vstúpil do spoločného zväzku. Lowzow zomrela v roku 2016. S Friele prežili v spoločnom zväzku takmer 50 rokov.

V Lowzovej nekrológu nájdeme slová básne skvelej švédskej poetky Karin Boye: V láske človek dostáva presne to, čo dáva - možno nie od druhého a druhému človeku, ale od lásky a láske. 

@ Titulná fotografia: OLA SÆTHER