Vlajky sveta – zaujímavosti, ktoré ste nevedeli

V tomto blogu sa dozviete ako vlajky „čítať”. Rozoberieme si aj to, ako ich rozlišovať, pripomenieme si niekoľko zaniknutých vlajok a pozrieme sa aj na jedinečné vlajky sveta. Pohodlne sa usaďte, BUBO zábava s vlajkami sa začína!

Farby na vlajkách sú jedným z prvých znakov, z ktorých môžeme odvodiť historický základ či geografickú lokáciu krajiny.

Panslovanské vlajky

Začneme u nás doma a pozrieme sa na panslovanské farby, ktoré sú základom aj našej, slovenskej vlajky. Panslovanské farby ako základ vlajok krajín so slovanskými koreňmi, boli ustanovené na Slovanskom zjazde v Prahe v roku 1848. Základom bola symbolika farieb na ruskej vlajke.

Túto trojfarebnú kombináciu nájdeme na väčšine vlajok slovanských krajín, či už súčasných alebo bývalých - cez našu, českú, srbskú, chorvátsku, slovinskú, až po vlajku bývalej Juhoslávie. Výnimkami sú napríklad Bulharsko či postsovietske krajiny Bielorusko a Ukrajina.

Bulharská vlajka, hoci je inšpirovaná slovanským základom, obsahuje namiesto typicky slovanskej modrej zelený pruh. Zelená vo vlajke symbolizuje prírodné (poľnohospodárske) bohatstvo krajiny a jej kultúrnu jedinečnosť.

Pri bieloruskej vlajke ide hlavne o politické rozhodnutie. Vlajka nezávislého Bieloruska je červený pruh na bielom pozadí. Táto vlajka nám môže byť povedomá z protestov proti Lukašenkovmu režimu z rokov 2020 a 2021.

Aktuálna bieloruská vlajka je vlajkou Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky, bez socialistických symbolov (odstránený kosák a kladivo, aj červená hviezda), teda z čias, keď bolo Bielorusko súčasťou ZSSR. Farby na vlajke nemajú oficiálnu symboliku, Alexander Lukašenko však vo svojom vyjadrení vysvetlil, že červená symbolizuje „slobodu a obeť predkov národa v boji za slobodu” a zelená reprezentuje život.

Ukrajinská vlajka má svoj základ v rebelskom hnutí Ukrajincov proti Rakúsko-Uhorsku. Vlajku vytvorili ako symbol „modrého neba nad zlatými pšeničnými poľami“.

Panarabské vlajky

Ďalšiu skupinu vlajok nájdeme na zájazdoch v arabskom svete, vlajky obsahujúce takzvané panarabské farby - čiernu, bielu, zelenú a červenú. Prvýkrát ich spoločne použili na vlajke, pod ktorou sa vzbúrili Arabi proti Osmanskej ríši v roku 1916.

Samostatne tieto farby používali aj predtým. So vznikom tejto vlajky sa spája aj kontroverzia. Podľa viacerých zdrojov ju totiž vytvoril britský diplomat Mark Sykes, aby rozdúchal „arabského ducha”, a tým podporil snahy o revolúciu v Osmanskej ríši.

Symbolika jednotlivých farieb pri panarabských vlajkách je nejasná a má viacero výkladov. Podľa viacerých odborníkov farby symbolizujú jednotlivé kalifáty.

Jeden z poetickejších výkladov, ktorý pravdepodobne vytvoril arabský básnik 14. storočia Safi al-Din al-Hilli, hovorí:

Panafrické vlajky

Treťou významnou skupinou farieb na vlajkách sú panafrické farby - červená, zelená, čierna a žltá. Symbolika týchto farieb je pomerne jednoznačná.

Panafrické farby sa dajú rozdeliť na dva segmenty. Prvým je zelená, červená a žltá. Pôvodné panafrické farby majú základ v etiópskej vlajke. Etiópia sa hrdí tým, že ako jediná krajina v Afrike nebola kolonizovaná, a tým sa stala reprezentatívnou pre panafrické hnutie.

Po druhé, je to zloženie farieb zelená, červená a čierna - čiernu farbu po prvý raz zaradili do panafrických farieb v roku 1920, vo všeobecnosti sa však považuje viac za afro-nacionalistickú ako panafrickú.

Saharské krajiny majú v dôsledku náboženstva zjavný presah do panarabských farieb a symbolov na vlajkách - Egypt, Alžírsko, Líbya, Tunisko, Maroko… Väčšina subsaharských afrických krajín však má vo svojich vlajkách použité práve panafrické farby.

Výnimkou z tohto pravidla je vlajka Botswany. Tá sa kvôli konfliktom s apartheidom ovládaným Juhoafrickou republikou chcela zásadne odlíšiť od svojho južného suseda a ich vlajka teda od oka do subsaharskej Afriky nepatrí.

Bieločierny pruh na svetlomodrom pozadí má však taktiež svoju významovosť. Modrá farba symbolizuje vodu a dážď, veľmi dôležitú surovinu pre semiaridnú krajinu. Bielo-čierny pruh zase symbolizuje národné zviera Botswany, zebru a zároveň rovnosť a jednotu medzi rasami v Botswane.

V kontraste s najfarebnejšou vlajkou sveta môžeme spomenúť aj tú, ktorá mala farieb najmenej. Do roku 2011 tvorila vlajku Líbye len jedna jediná farba, zelená. Dnes už je jej dizajn pozmenený.

Väčšina štátnych vlajok má obdĺžnikový tvar, v dimenziách 2:3, 1:2 alebo 3:5. Obdĺžnik má prostý dôvod - tento tvar dobre chytá vietor, a teda vlajka pekne veje, keď fúka.

Dimenzie 2:3 používa 88 zo 193 štátov OSN vrátane Slovenska. Dimenzie 1:2 nájdeme v tomto zozname 55-krát a 3:5 celkovo len sedemnásťkrát. Iba tri krajiny používajú iný ako obdĺžnikový tvar. Štvorec nájdeme dvakrát v Európe, ide o Švajčiarsko a Vatikán.

Takže z hľadiska tvaru vlajky sú štátne vlajky pomerne „nudné.” Kde nájdeme rozmanitejšiu tvarovosť? Samozrejme, ide najmä o územné celky, mestá a mestské časti, a to aj u nás na Slovensku či v susednom Poľsku.

Ďalším a asi najvýpovednejším momentom vlajok sú symboly. Na štátnych vlajkách nájdeme plejádu rôznych symbolov - od krížov cez polmesiace, zvieratá, vtáky, až po zbrane či draky.

Najčastejším symbolom na štátnych vlajkách je hviezda, celkovo ju nájdeme na 77 vlajkách. Napríklad aj z našej nedávnej histórie dobre známa päťcípa červená hviezda. Tá znázorňuje päť prstov robotníka, podľa iných výkladov päť kontinentov.

Červená farba má symbolizovať jednotu (všetci ľudia majú krv rovnakej farby) a krv preliatu v boji. Vo všeobecnosti bola symbolom revolúcie, napríklad bola používaná aj počas Veľkej francúzskej revolúcie. Osvojili si ju komunisti počas VOSR a následnej občianskej vojne v Rusku.

O krajinách so symbolom červenej hviezdy vo vlajke môžeme teda s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že inklinujú k socialistickému zriadeniu, resp. komunizmu - napríklad Severná Kórea. Červený pruh aj päťcípa červená hviezda symbolizujú oddanosť krajiny myšlienke komunizmu. Modré pruhy potom mier a biele pruhy čistotu, silu a dôstojnosť.

Náš slovenský štátny znak je dvojkríž odkazujúci na Cyrilo-Metodovskú tradíciu a náboženské zázemie s tým spojené. Trojvršie, na ktorom stojí, je vo všeobecnosti považované za tri pohoria ohraničujúce slovenskú zem - Tatru, Matru a Fatru.

Zostaneme teda pri tomto vysvetlení, hoci v skutočnosti mohol byť pôvodný význam trojvršia iný. Prvýkrát je v takejto podobe (dvojkríž na trojitej skale) vyobrazený na erbe Václava III. z rodu Přemyslovcov.

Ďalej sa so symbolom kríža stretávame počas zájazdov v Škandinávii na vlajkách severských krajín, ako Nórsko, Švédsko, Fínsko, Dánsko, alebo Island. Na všetkých zmienených takzvaný nordický kríž symbolizuje kresťanstvo. Hoci viacero krajín a teritórii tento kríž v rôznych farebných variantoch prevzalo, pôvodný nordický kríž pochádza z dánskej vlajky.

Ďalším častým náboženským symbolom na vlajkách je polmesiac znázorňujúci islam. Nájdeme ho na vlajkách najmä krajín Ázie, Blízkeho Východu a severnej Afriky.

Okrem náboženských symbolov sú častým výjavom na vlajkách zvieratá a vtáky. Z vtákov je najčastejší orol a jeho rozličné formy vyobrazenia (napríklad dvojhlavý). Nájdeme ho na viacerých vlajkách balkánskych krajín ako Srbsko či Albánsko, ale aj napríklad na vlajke Egypta či Kazachstanu.

Orol je považovaný za kráľa nebies, vďaka svojmu zraku a sile je výborným lovcom. Preto v symbolike vlajok znázorňuje odvahu, silu a slobodu.

Ďalšie príklady vtákov, ktoré nájdeme na vlajkách, sú kondor (Ekvádor či Bolívia), žeriav (Uganda) alebo papagáj (Dominika).

Z cicavcov sa na vlajkách najčastejšie objavuje lev - Srí Lanka, Fidži či Španielsko. Lev ako kráľ zvierat má širokú škálu významov - od odvahy cez majestátnosť, spravodlivosť až po šľachetnosť. Môže byť použitý aj ako symbol kráľovstva či vojenskej sily.

Zaujímavý a jedinečný symbol nájdeme aj na (nie až tak dávno) zmenenej vlajke afrického mikroštátiku - Lesotho. Dizajn odsúhlasený a používaný od roku 2006 používa modro-bielo-zelenú (dážď/obloha, mier, resp. prosperita) kombináciu horizontálnych pruhov. V strede vlajky nájdeme takzvané Mokorotlo, čo je tradičný prútený klobúk, jeden z národných symbolov.

Napriek veľkej plejáde farebných tvarových možností a symbolov existujú vlajky extrémne podobné či až zdanlivo identické. Medzi takéto vlajky môžeme zaradiť napríklad Pobrežie Slonoviny a Írsko. Ľahko si ich pomýlite, preto si treba všímať poradie farieb, aby ste ich dokázali odlíšiť.

Monako a Indonézia zase majú základný rozdiel v oficiálnych rozmeroch. Indonézia má rozmery v dimenziách 2:3 a Monako 4:5. Vlajku Indonézie si tiež ľudia zvyknú zamieňať s poľskou. Tu treba dbať na to, že poľská vlajka má červený pruh dole a indonézska zase hore.

Najťažšie rozlíšiteľnou dvojicou sú krajiny, ktoré by asi málokto spájal - Rumunsko a Čad. Dizajn, rozmery aj základné farby sú identické. Rozdiel je iba v odtieni jednotlivých farieb. Napriek tomu majú vlajky odlišný základ a podobnosť je čisto náhodná. Dizajn rumunskej vlajky vznikol v roku 1861 a základ má v predchádzajúcej verzii rovnakej farebnej skladby, s horizontálnymi pruhmi.

Vlajka Čadu mala pôvodne vyššie uvedenú panafrickú farebnú kombináciu zelenej, žltej a červenej, avšak pre podobnosť s vlajkou Mali zelený pruh vymenili za modrý. Túto farebnú kombináciu v rovnakom poradí používa aj napríklad Moldavsko a Andorra, avšak tieto sú odlíšiteľné vďaka symbolom na vlajke.

Africké vlajky spôsobujú najväčšie „problémy“, a to aj v západnej časti kontinentu. Mali a Guinea majú „prehodené” farby, Mali a Senegal sú zase odlíšené hviezdou (ktorú má vo svojej vlajke práve Senegal).

Americká vlajka na Mesiaci - po pristátí Neila Armstronga a posádky Apollo 11 na našej družici vyvesili americkú vlajku. Nebola predtým ničím špeciálna a podľa zoznamu výdajov misie Apollo 11 stála 5,50 USD. Podľa záznamov z misie ju tlaková vlna z modulu pri odlete zhodila, a teda je málo pravdepodobné, že stojí dodnes.

Najväčšia vlajka na svete, ktorá kedy vznikla a bola zapísaná v Guinnessovej knihe rekordov, je azerbajdžanská vlajka s veľkosťou 2 564 metrov štvorcových. Váži vyše 500 kilogramov a jej výroba zabrala vyše dvoch týždňov.

Najdrahšia predaná vlajka na svete je americká revolučná vlajka z rokov 1776 až 1779. Predala sa v newyorskom Sotheby’s v roku 2006 za 12 336 000 amerických dolárov.

Najstaršou zachovanou vlajkou je vlajka vyvesená vo Valencii 28.9.1238 moslimami na znak porážky kráľom Jakubom I. Aragonským. Dodnes je najstaršou fyzicky zachovanou vlajkou na svete. Nachádza sa na radnici vo Valencii a je voľne prístupná turistom.

Či už sa zmenila politická situácia, teda štátoprávne usporiadanie alebo režim, prebehla revolúcia alebo len sa mocipáni rozhodli, že vlajku upravia alebo rovno vymenia, história je plná „neúspešných” dizajnov.

Nám asi najznámejšia a najbližšia bude vlajka bývalej Juhoslávie. Tradičné panslovanské farby na vodorovných pruhoch a červená hviezda, ktorej symbolika je nám dobre známa. Bez socialistickej hviezdy bola vlajka symbolom Juhoslovanského kráľovstva medzi rokmi 1918 a 1943. Od roku 1946 variant s červenou hviezdou pretrval až do rozpadu Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republiky v roku 1992.

Ďalším príkladom je Sovietsky zväz. Vlajka Sovietskeho zväzu vyskladaná z červeného pozadia ako pocty parížskej komúne z roku 1871 taktiež symbolizuje krv robotníkov preliatu v októbrovej revolúcii v roku 1917. Prekrížený kosák a kladivo ako symbol jednoty medzi robotníkmi a roľníkmi tvoriacimi robotnícku triedu a červená hviezda ako znak budúceho víťazstva komunizmu vo svete. Ako štátny symbol zanikla v roku 1991, po 69 rokoch.

Neúspešným príbehom je aj Juhozápadná Afrika - vlajka Juhoafrickej republiky, nechválne známej apartheidom a území, ktoré boli ako bývalé nemecké kolónie pod dočasnou správou Juhoafrickej republiky (dnešná Namíbia). Používali ju v rokoch 1928 až 1994 a jasne odkazuje na kolonizačnú históriu na území dnešnej Juhoafrickej republiky.

V jej symbolike môžeme nájsť: trojo vlajok v centre - britský Union Jack symbolizujúci britské kolónie na území JAR, vlajku Oranžského slobodného štátu a Transvaalskej republiky. Oranžovo-bielo-modré horizontálne pruhy na pozadí majú základ vo vlajke holandského princa.

Posledným príkladom je Francúzsky Sudán - francúzska kolónia nachádzajúca sa na území dnešného Mali. Vlajka pozostáva z francúzskej trikolóry a masky zvanej „kanaga,” ktorú používa kmeňom Dogon počas ceremónii, predovšetkým pohrebných či smútočných.

Či už ste amatérskymi fanúšikmi vlajok, expertmi na úrovni Sheldona Coopera z obľúbeného seriálu Teória veľkého tresku, alebo úplní neznalci, určite sa všetci zhodneme, že najkrajšie sú vlajky v ich prirodzenom prostredí, a teda v krajine, z ktorej pochádzajú.

Ak chcete vidieť naživo aspoň niektoré z 248 vlajok štátov a teritórií uznaných OSN, určite si pozrite našu ponuku vyberte si zájazd do celého sveta s BUBO podľa vašej chuti. Okrem vlajok vás čakajú skúsení BUBO sprievodcovia a množstvo jedinečných zážitkov!