Lesotho. Africké kráľovstvo v oblakoch

Vitajte v Lesothe! Jeden z prvých viditeľný (a hlavne psychických) kontrastov v Lesothe je (na rozdiel od Juhoafrickej republiky) je takmer úplná neprítomnosť plotov. Keďže najnižšie položené miesto v tomto chudobnom štáte je vo výške 1400 m n. m., máte pocit, že ste skôr v Tibete ako v Afrike.

Väčšinu územia vypĺňa najvyššia juhoafrická náhorná plošina s názvom Basuto (krajina sa pôvodne nazývala Basutsko od roku 1884 až do roku 1966 kedy získala nezávislosť od Britov a odvtedy je jej oficiálny názov Lesothské kráľovstvo). Dosahuje priemernú výšku 2300 až 3000 m.n.m. Plošina klesá od západu na východ, kde nájdete všetky významné lesothské mestá, ako aj hlavné mesto krajiny Maseru.

Východnú hranicu lemujú najvyššie vrcholky Dračích hôr, kde sa nachádza aj najvyšší vrch krajiny Thabana Ntlenyana s výškou 3482 m n. m. Krajina má dva nádherné národné parky Sehlabathebe NP (patrí do UNESCO) a Tsehlanyane NP. Lesotho je aj domovom výnimočných endemitov ako sú  - Maluti redfin (sladkovodná ryba - Pseudobarbus quathlambae), Drakensberg River Frog (Sani Pass Frog - Amietia delalandii) alebo Heliophanus furvus (druh skákavkovitého pavúka).   

Hlavné mesto Maseru sa vyznačuje africkou kombináciou nových budov zo skla a oceli, prašných ciest a množstvom menších osád. Dominantnou stavbou je Lesothský parlament, ktorý sa týči na pahorku nad mestom. Kúsok od Maseru je situovaná horská pevnosť Thaba Bosiu, v ktorej sídlil zakladateľ Lesothského kráľovstva a otec národa Mošeš I.

Avšak najúžasnejšie na tejto vysokohorskej krajine je príroda a domáce obyvateľstvo. Každodenný tep života v prašných uliciach v dedinkách alebo na trhoch v Butha Buthe, či vždy usmiate deti z Mount Royal School v Lhotse, ktoré sú vďačné za každú návštevu. Nádherné vrchoviny, rozsiahle horské oblasti, hlboké a nekonečné údolia, odľahlé pastviny s pastiermi alebo bohom zabudnuté dedinky s inšpiratívnymi výhľadmi.

Dokonca tu môžete v miestnych zimných mesiacoch navštíviť lyžiarske stredisko Afriski Mountain Resort. Možno tu stretnete aj niektorého zo slovenských inštruktorov lyžovania, ktorí sem často chodia na sezónu. Kto si už len môže povedať, že lyžoval v Afrike?!

My z BUBO vás zavedieme, aj tam kde iní nechodia a kde sa lovia zážitky, na ktoré budete spomínať ešte dlhý čas. Sani Pass – je horský hraničný prechod medzi Juhoafrickou Republikou a Lesothom. Je situovaný v západnej časti provincie KwaZulu Natal a spája mestá Underberg a Mokhotlong. Začiatok cesty začína vo výške 1544 m.n.m a prekonáme spolu 1332 výškových metrov do celkovej nadmorskej výšky 2876 m.

Typická „poľná“ a hlavne strmá cesta sa kľukatí ako had. Najväčšia výzva prichádza pre šoférov v zime, kedy je „cesta“ pokrytá snehovou prikrývkou alebo ľadom. Podľa zákona Juhoafrickej republiky majú do priesmyku Sani Pass povolenie iba vozidlá s pohonom 4x4. Priesmyk leží medzi dvoma krajinami a ich pasovými kontrolami. Má dĺžku deviatich kilometrov a Vy ho môžete navštíviť v rámci fakultatívneho výletu. Vychádzame tam z obľúbeného letoviska a tretieho najväčšieho mesta Juhoafrickej republiky, teda z Durbanu a výletom strávite ceý celý deň. Hlavnou atrakciou je cesta alebo ako my v BUBO radi hovoríme "cesta je cieľ."

Skoro ráno okolo šiestej hodiny musíme opustiť náš luxusný hotel situovaný na brehu Indického oceánu v juhoafrickom Durbane.  Na recepcii nás v skorých ranných hodinách čaká, vždy usmiaty lokálny sprievodca Joshua a nastupujeme spoločne do klimatizovaného minivanu. Joshua vie plynule po anglicky, takže komunikácia s ním je bezproblémová. Cesta na Sani Pass je trošku dlhšia ale výhľady, ktoré nás čakajú na „Ceste smrti“ stoja zato.

Počas cesty zastavujeme na rannú kávu v hlavnom meste provincie KwaZulu Natal, v Pietermaritzburgu alebo ako ho volajú domáci Maritzburg, či skrátene PMB. Mesto s populáciou okolo 230 000 obyvateľov, je druhé najväčšie v KZN po Durbane. Založili ho v roku 1839 a je známe tým, že tu žije druhá najväčšia komunita Indov v Juhoafrickej republike. Práve v tomto mestečku s typicky holandskou architektúrou v roku 1893 vyhodili z vlaku mladého indického právnika Mahatmu Gándhiho za to, že sedel na mieste určeného pre bielych. Práve tu vznikla v jeho hlave myšlienka nenásilného odporu voči utláčaniu ľudí na základe rasových predsudkov.

Fotíme si najznámejšiu dominantu mesta – miestnu radnicu. Krásna tehlová budova (považuje sa za najväčšiu tehlovú stavbu na južnej pologuli), ktorá bola vybudovaná na prelome 20.storočia patrí k symbolom tohto mesta. Pred príchodom na Sani Pass vymeníme náš minivan za džíp s pohonom 4x4 a smerujeme k hraničnému prechodu Lesothského kráľovstva.

Prechod sa nachádza vo výške 2876 m.n.m a počas „cesty smrti“ prekonávame spoločne prevýšenie 1332 m.n.m. Už vieme, prečo sa cesta považuje za nebezpečnú ale aj za jednu z najkrajších v celej Afrike. Výhľady sú skrátka neskutočné. Joshua nám všetko horlivo vysvetľuje, ukazuje, gestikuluje a je poznať, že tu pozná každú skalu.

Po prejdení hraničného prechodu, smerujeme navštíviť domácich lesothských pastierov. Typickí zababušení v dekách (predsa len je tu veterno a nižšia teplota kvôli nadmorskej výške), na nohách obuté klasické gumáky a v ruke palicu. Dozvedáme sa viac o ich spôsobe života , ukazujú nám ich skromné príbytky a hostia nás ich domácim chlebom.

Nastal čas obeda a my v BUBO vieme zariadiť, aby aj samotný obed bol zážitkom. Smerujeme do najvyššej položenej krčmy v celej Afrike do Sani Mountain Lodge. Nachádza sa vo výške 2874 m.n.m. Dávame si skvelý obed a lokálne pivko Maluti s výhľadom na Sani Pass a krajinu kráľa Letsieho III.

Po prekročení hraníc s JAR na severovýchode krajiny sa kúsok za hranicami nachádza mestečko Butha Buthe s populáciou 35 000 obyvateľov. Kto chce vidieť nepoškvrnenú autentickú Afriku ako z dokumentov, tak toto je to pravé miesto. Prechádzame „centrom“ mesta a domáci okamžite zaregistrujú náš autobus. Je zjavné, že belocha niektorí nikdy predtým nevideli.

Parkujeme pri KFC (jediná poriadna možnosť na obed) a ideme sa prejsť po hlavnej ceste, ktorá je lemovaná stánkarmi. Stánok je asi silné pomenovanie, sú to skôr búdy zbúchané z plechu. Domáci neponúkajú skoro žiadne suveníry (nemali by to komu predávať, keďže sem okrem BUBO nikto nechodí) ale skôr zeleninu, ovocie a domácky vyrobené potreby na bežné použitie. Sme tu pre nich ako ľudia z inej planéty a ostýchavosť z oboch strán je na mieste.

Cestovanie ma naučilo, že najlepší spôsob ako zlomiť ľady je úsmev. Funguje to aj na trhu v Butha Buthe a za chvíľu s nami domáci komunikujú ponúkajúc tovar z ich obchodíkov. Zisťujeme, že tu má materiálny svet úplne inú hodnotu a Lesothčania sú skromní a vďační za všetko. Lesotho je rozvojová krajina a aj keď miera chudoby klesla 56,6% na 49,7% za posledných 15 rokov, majú stále dlhú cestu pred sebou. Človek si hneď uvedomuje ako nám je na Slovensku dobre, až moc dobre.

Po rozlúčke s domácimi ideme navštíviť ešte jedno miesto, kde BUBO už dobre poznajú. Ideme do mestečka Leribe, kde je stredná škola St Joseph Mount Royal School. Po príchode ma ako obvykle víta vždy usmiata riaditeľka Marianne. Vysvetľuje nám aké predmety sa tu vyučujú a v čom je škola výnimočná. Študujú tu spoločne hluchonemé deti so zdravými deťmi. Triedy sú zmiešané a výuka je prispôsobená podľa toho. Učiteľka ma vždy svojho tlmočníka, ktorý prekladá preberanú látku. Snažia sa docieliť to, aby hendikepované deti, nemali pocit opovrhnutia a tým pádom sa ľahšie zaradili do spoločnosti po skončení školy.

Škola je pre deti od 10 do 17 rokov a v jednej triede je priemerne 30 študentov. Marianne nám ukazuje školské budovy, triedy, vonkajšie „ihrisko“ a výučbu v priamom prenose. Je vidieť, že tu má veľký rešpekt. Hneď ako vstúpi do triedy, všetky deti stíchnu a postavia sa. Vyrušili sme ich počas písomky z geografie a Marianne sa ma s úsmevom na tvári pýta, či si nenapíšem test s nimi. Slušne odmietam. Predstaví nás študentom a povie, že majú pre nás malé prekvapenie.

Deti zrazu začnú spievať Lesothskú hymnu – Lesōthō Fatše La Bo-Ntat'a Rōna (Lesotho – Zem našich otcov). Polovica triedy „spieva“ v posunkovej reči. Neuveriteľná emotívna chvíľa. Odovzdáme deťom naše zakúpené maličkosti - sladkosti, fixky, perá, zošity, aj futbalové lopty. Ich široké úsmevy sú pre nás najväčšie poďakovanie. Kto má záujem, môže nechať aj finančný dar, ktorý si Marianne zapíše do svojho veľkého opotrebovaného zošitu. Vypýta si od vás aj mailovú adresu, aby mohla spätne napísať ako boli peniaze využité. Pre nás je možno nie je 30 dolárov veľká suma, ale tu tento príspevok dopomôže deťom k lepšiemu vzdelaniu. Lesotho, nie je o veľkých pamiatkach, vybudovaných mestách, dlhoročnej histórii ale hlavne o ľuďoch žijúcich v tejto krajine, ich skromnosti a ľudskosti. S nimi sú spojené ulovené zážitky, ktoré si budeme ešte veľmi dlho pamätať.

Hlavné a jediné väčšie mesto Maseru sa tiahne po východnom brehu rieky Caledon, ktorá tvorí prirodzenú hranicu s Južnou Afrikou. So svojou rozlohou 138km² a populáciou okolo 335 000 je najväčším mestom krajiny a sídlia tu najdôležitejšie štátne inštitúcie – Úrad samotného kráľa (od roku 1996 vládne Letsie III.), Úrad Premiéra, Parlament (má 120 poslancov), ministerstvá a samozrejme ambasády. Staršie budovy, tzv. Rondavely, sú postavené z dobre opracovaného pieskovca, ktorý tu je typickým stavebným materiálom.

Pekný dojem z mesta nám trošku kazí veľký počet nevhodne postavených hranatých betónových budov, ktoré ale žiaľbohu tvoria dominantu mesta. Hlavnou tepnou mesta je ulica Kings way. Tiahne sa cez celé mesto a cez deň je na nej veľmi živo. Najviac tohto živelného ruchu začína východne od katedrály Our Lady of Victories Cathedral, známej aj ako katedrála Maseru. Jedná sa o rímskokatolícku Katedrálu, postavenú v roku 1961.

V roku 1988 bola poctená návštevou samotného pápeža Ján Pavla II. Pozdĺž King Way, a to hlavne v bohatších štvrtiach nachádzajúcich sa ďalej od mesta, je možnosť zahliadnuť spálené pozostatky obchodných stredísk, vyrabovaných počas nepokojov v roku 1988. Niektoré z nich boli rýchlo opravené a znovu sa z nich stali „krásne“ moderné nákupné strediská, iné vytvárajú iba pozadie pouličným stánkarom a predajcom, ktorí nepochybne vyťažili zo zániku monštruóznych konštrukcii. Takéto novodobé nákupné strediská sú Pionner Mall z roku 2009 a Maseru Mall z roku 2012, kde sú moderné obchody rôzneho druhu a dokonca sa tu nachádzajú aj 4 kinosály.

Maseru, ktoré získalo svoje meno po miestnom pieskovci z ktorého bolo vybudované, bolo založené Britmi v roku 1869 ako administratívne a správne centrum. O rok neskôr bolo Basutsko (ako sa vtedy Lesotho nazývalo) anektované Britmi, pretože potrebovali územia blízko sothskej kráľovskej pevnosti Thaba Bosiu a v dosahu Kapskej kolónie. Británia vložila do výstavby infraštruktúry mesta minimum úsilia.

Keď sa Basutsko stalo súčasťou Juhoafrickej republiky, Británia očakávala, že sa mesto stane obyčajnou súčasťou JAR. K tomuto smerovalo i politické úsilie tejto európskej mocnosti. Čo sa ale nestalo a mesto i krajina šli vlastným smerom nezávislosti od JAR. Mesto sa na začiatku milénia začalo prudko rozrastať, pretože sa sem sťahujú  chudobní ľudia z vidieka za vidinou lepšieho života.

Bohužiaľ, iba malá časť obyvateľstva si polepšila a mesto sa potyká s vysokým percentom nezamestnanosti a menšej kriminality. Je to nepokojné, živelné mesto hlavne po získaní politickej nezávislosti v roku 1966. Vyznačuje sa všetkými znakmi moderného afrického mesta so svojou uhladenou módou a začínajúcimi modernými technológiami ale taktiež tu stále stretnete obyčajných vidiečanov zabalených do diek ponúkajúcich tovar všetkého druhu.

Thaba Bosiu môžeme považovať za najdôležitejšie historické miesto v krajine. Nachádza sa 20 km východne od mesta Maseru a je to príkra stolová hora s rozsiahlou plochou na jej vrchole. Týči sa do výšky 1804 m n. m. Bolo hlavným centrom/miestom kráľovstva Mošeša I. inak nazývaného „Otca národa“. Pamiatka čaká na zápis do svetového dedičstva UNESCO.

Mošeš I. sem dorazil, počas studenej zimnej noci, so svojimi prívržencami v roku 1824. Jeho hlavným dôvodom bolo usadiť sa v bezpečnej vzdialenosti od bojových kmeňov. Toto neobývané územie s majestátnou horou Thaba Bosiu, okolitými pastvinami a ôsmimi prameňmi na vrchu, bolo to pravé miesto. Netrvalo však dlho a bojové kmene (vrátane tých Juhoafrických) si sem našli cestu. Avšak žiadne z týchto kmeňov nedokázali horu „dobyť“ a poraziť kráľa Mošeša I. Z tohto dôvodu sa hore Thabe Bosiu a kráľovi pripisujú rôzne nadprirodzené sily a schopnosti.

Pomenovanie hory Thaba Bosiu znamená v preklade „Hora noci". Legendy hovoria že práve preto, lebo sem Mošeš prvýkrát dorazil v noci. O niečo pravdepodobnejší dôvod, ktorý uprednostňujú aj Sothovia je ten, že hora cez deň nepôsobí moc vysoko či majestátne. Ale ako náhle zapadne slnko a príde noc, tak doslova pred očami vyrastie a pôsobí na ľudí mohutným priam neporaziteľným dojmom.

10. Basotho Hat shop – krásna stavba vybudovaná v tvare Basotheského klobúka na hlavnej tepne v Maseru. Dvoj poschodový obchodík, kde sa dajú nakúpiť rôzne suveníry. Náramky, náhrdelníky, remeselné diela, klasické sothské oblečenie, obrazy a samozrejme klobúk "Mokorotlo" - národný symbol Lesotha, ktorý je vyobrazený na samotnej vlajke krajiny

9. Ha Kome Caves - jaskynné domčeky postavené z hliny, pripomínajúce skôr iglu, sú umiestnené pod mohutným skalným previsom. Sú stále osídlené dvomi klanmi miestnych poľnohospodárov. Ich história siaha až do obdobia prvého Lesothského kráľa Mošeša I. Sú teda staré ako samotné Lesotho.

8. Národný park Sehlabathebe (UNESCO) a Ts´ehlanyane - Lesotho má dva národné parky a oba ponúkajú obdivuhodné scenérie a výhľady. Nenachádzajú skoro žiadne stromy, teda až na večne smädný eukalyptus a broskyne obyčajné, ktoré tu ostali ako spomienka po misionároch z minulého storočia. Sehlabathebe je známi svojimi skalnými oblúkmi, pieskovcovými jaskyňami a masívmi a prístupnejší Ts´ehlanyane je pokrytý stromami a hlavne "vždy zeleným stromom" Leucosidea sericea. Či sa tam vyberiete hikovať, bicyklovať alebo pôjdete na konskom chrbte, tak určite neoľutujete. 

7. Afriski Mountain Resort – jeden z dvoch lyžiarskych rezortov ležiaci vo výške 3050 m.n.m. Aj keď je Lesotho rozvojová krajina, dokázala vybudovať lyžiarske strediská na úrovni a vy si môžete zalyžovať asi v najnetradičnejšom lyžiarskom stredisku na svete.

6.Maseru - živelné a typické africké mesto. So svojou rozlohou 138km²a populáciou okolo 335 000 je najväčším mestom krajiny a sídlia tu najdôležitejšie štátne inštitúcie – Úrad samotného kráľa , ale aj premiéra, Parlament či rôzne ministerstvá alebo ambasády. Očaria vás aj trhoviská, chaos a jeho zaujímavá atmosféra.

5. Thaba Bosiu – najvýznamnejšie historické miesto vzdialené 20km od hlavného mesta Maseru, čaká na zápis na zoznam pamiatok UNESCO. Miesto, kam prišiel kráľ Mošeš I. v roku 1824 a začal budovať základy Lesothského kráľovstva. V dnešnej dobe je tam vybudovaná kultúrna dedinka, kde domáci ukazujú návštevníkom, ako niekedy starí sothania žili, aké mali zvyky a aké pokrmy jedli. Taktiež sa tu nachádza kráľovský cintorín a teda miesto posledného odpočinku Mošeša I. a jeho nasledovníkov.

4. Najvyššia krajina Afriky. Lesotho má najvyššiu priemernú nadmorskú výšku na svete. Skoro. To by ste nikdy nepovedali a tipovali by ste Afganistan, Čiernu Horu, Arménsko, Andorru či Peru. Lesotho je však s priemernou nadmorskou výškou 2 161 m vyššie. Ide o „najvyššiu krajinu“ kontinentu. Najnižší bod Lesotha je v nadmorskej výške 1400 mnm. Týmto je krajina ľudu Sotho najvyššie položeným štátom sveta. Najnižší bod Nepálu je napríklad vo výške 70 m n. m.

3.Jedna z troch enkláv sveta. Lesotho je jeden z troch štátov sveta, ktorý je kompletne utopený v inom štáte. Skúste hádať? Nie je to Monako, to hraničí s medzinárodnými vodami a tak nie je považované za právoplatnú enklávu. Vatikán je enklávou v centre Ríma, hoci ide o štát ktorý je iba pozorovateľom v OSN. Ďalším štátom je malilinké San Maríno, ktoré je taktiež enklávou Talianska. Byť v jednej z dvoch enkláv sveta, je samo o sebe pekným uloveným zážitkom.

2. Sani Pass – vysokohorský prechod alebo inak nazývaný „Cesta smrti“. Je situovaný v západnej časti provincie KwaZulu Natal a spája mestá Underberg a Mokhotlong. Začiatok cesty začína vo výške 1544 m n. m., má spolu 1332 výškových metrov a stúpa do celkovej nadmorskej výšky 2876m. Celkovú dĺžku má 9km a je na "bucket liste" každého správneho cestovateľa.

1. Najvyššie položený bar Afriky.  Sani Mountain Lodge. Je to najvyššie položený bar v celej Afrike. Dáme si luxusný obed na streche Afriky a pod nami nebude nič iné len oblaky. Budeme sa nachádzať vo výške 2874 m n. m. Garantujeme vám, že pivko na tomto mieste chutí vynikajúco.