Najslávnejší Angkor

„Nagara" je výraz zo starodávneho jazyka sanskrit, ktorý znamená mesto, alebo hlavné. Dá sa interpretovať ako hlavné mesto. Z tohto slovo vznikol dnešný výraz Angkor, ktorý poznáme hlavne v spojení so slovíčkom wat – chrám. Angkor Wat preto znamená „Mestský chrám“ alebo Mesto chrámov“.

Musíme si uvedomiť, že Angkor a Angkor Wat nie je to isté. Angkor Wat je len jeden, hoc najväčší a najznámejší chrám, ktorý patrí do komplexu Angkor. Okrem neho tu nájdeme dve desiatky o niečo menších chrámov a ďalšie desiatky malých náboženských komplexov. Je to vlastne 400 kilometrov štvorcových chrámov roztrúsených v lesoch a na pláňach severnej Kambodže v okolí mesta Siem Reap.  Sú to obrovské ruiny niekdajšieho hlavného mesta (preto slovíčko Angkor) legendárnej Khmérskej ríše. Preto keď sa dostaneme do tohoto krásneho kúta sveta tak tu nájdete oveľa viac ako len preslávený Angkor Wat.

O niektorých chrámoch, ako chrám koreňov Ta Phrom, alebo chrám tvárí Bayon, ste možno už počuli, ale niektoré ako Preah Khan alebo Bantey Srei, sú zatiaľ menej známe ale o to príťažlivejšie pre zvedavého turistu.

Ak sa chystáte navštíviť Angkor, tak existuje viacero spôsobov ako to urobiť. V prvom rade si musíte určiť, koľko času chcete chrámom venovať. Viete tu stráviť jeden krásny deň, keď si pozriete to najznámejšie, crème de la crème a poberiete sa ďalej. Viete tu ale stráviť aj zmysluplný týždeň, kedy si postupne pozriete najhlavnejšie ale menej známe chrámy a vo voľnom čase sa pokocháte miestnou prírodou a kultúrou.

Pokiaľ si viete program prispôsobiť a ste nadšencami histórie, tak odporúčam na Angkor aspoň dva-tri dni. Ak vás prilákal Angkor Wat a to najznámejšie, tak sa nemusíte obávať, za deň to všetko pokojne stihnete. Aj keď 400 kilometrov štvorcových znie impozantne, tak najslávnejšie chrámy sú pár kilometrov od seba a viete ich pochodiť celkom šikovne a bez zbytočných zachádzok.

Celkovo v Angkore je veľká výhoda doprava, ktorá je tu centrálne obmedzená a preto relatívne pokojná. Viete sa tu pohybovať v rámci organizovaných skupín malými autobusmi pre maximálne 20 ľudí alebo privátnym transportom, či už taxíkom, alebo častejšie miestnymi tuk tukmi. Klimatizovaný autobus je nevyhnutný pre komfortné zázemie, kde si môžete nechať veci a po chrámoch sa pohybovať naľahko. Príjemná teplota v autobuse vám pomôže utiecť pred prachom a teplom Angkoru a na samotné chrámy zostane viac síl.

Máte radšej dobrodružnejšie cestovanie? Tak je pre vás tuk tuk – vozík so strieškou ťahaný motorkou. Ak si chcete zašportovať, tak sa dá po komplexe aj bicyklovať, ale v teplotách niekedy až 40 stupňov budete tie desiatky kilometrov za jeden deň prehliadky veľmi cítiť.

Ak sa rozhodnete v Angkore stráviť jeden deň, tak je dôležité urobiť si jasný plán. Existuje niekoľko možností ako najznámejšie chrámy nakombinovať, aby ste si ich vychutnali a zároveň si ich pozreli efektívne. V tomto blogu detailne rozpíšem, ako maximálne využiť jeden deň podľa BUBO a mojich skúseností z dvadsiatich návštev a pridám aj pár tipov kam sa vybrať, ak sa rozhodnete v Angkore stráviť viac času.

Ak si doprajete jeden deň v ruinách Angkoru, tak to bude deň plný zážitkov. Viete sa tu prechádzať doslova od svitu do mrku. Prvý sa ráno otvára Angkor Wat, kam sa chodí na slávny východ slnka. Aj keď v dnešnej dobe sem za týmto slávnym ranným rituálom prúdia tisíce ľudí, je to stále unikátny zážitok. Len sa musíte trochu odčleniť od davu.

Je pozoruhodné, že takmer všetci diváci sa postavia na jedno miesto pri ľavom jazere pred vstupom na Angkor Wat a zvyšok komplexu je poloprázdny. Preto je najlepšie ísť proti prúdu k pravému jazierku, odkiaľ je prakticky identický výhľad len násobne menej ľudí. Ak chcete, môžete rovno ráno, od 6:00 vojsť do chrámu a prejsť sa najslávnejšími ruinami juhovýchodnej Ázie ešte kým z nich cítiť nočný chlad. Ak máte radšej pohodu, tak sa jednoducho dá odtiaľto vrátiť na hotel na raňajky a pokračovať v prehliadke neskôr. 

Za posledné roky čím ďalej tým viac ľudí začalo robiť ranné prehliadky a to, čo býval kedysi takmer individuálny zážitok je dnes masová záležitosť. Preto sa oplatí ráno si pozrieť východ slnka, ale neísť rovno na prehliadku, ale nechať si Angkor Wat ako čerešničku na záver dňa. Uvidíte tak aj iné chrámy s menej ľuďmi, lebo väčšinou sa Angkor Watom začína a turisti následne pokračujú na ďalšie zastávky. Zároveň si vychutnáte prázdnejší aj samotný Angkor Wat.

Viete tu zostať do 17. hodiny, až do záveru dňa, a užiť si aj pohľad na prvé lúče zapadajúceho slnka na preslávených Khmérskych vežiach. S touto taktikou vycibrenou takmer 20 rokmi BUBO návštev si viete maximálne vychutnať celý Angkor za jeden deň, a uvidíte preslávený Angkor Wat v každom svetle, či už zaránky, s lúčmi ranného slnka za chrbtom, alebo podvečer keď sa naťahujú tiene a červené lúče západu ožarujú jeho impozantnú hlavnú fasádu. Preto aj v tomto blogu opíšem program tak, že Angkor Wat ponechám na koniec.

Po východe slnka pri Angkor Wate, je dobré čo najrýchlejšie sa presunúť ďalej. Môžete si pri chráme ešte vychutnať kávičku od miestnych predavačov, alebo začať nakupovať suveníry, no pridlho takto strávený čas vám v tento deň bude chýbať neskôr. Podľa toho či sa vám chce vrátiť sa do mesta na raňajky, alebo preferujte dať si ich zabaliť deň vopred a zjesť ich za chodu, môžete byť na ďalších chrámoch doslova pred hlavnou vlnou návštevníkov. Či už sa rozhodnete pre jeden, alebo druhý spôsob, tak väčšina turistov je ešte na Angkor Wate, no vy už idete ďalej. Kam?

Ďalšou zastávkou bude kráľovské mesto Angkor Thom a jeho slávny chrám tvárí Bayon. Od Angkor Watu je to len pár kilometorv. Asi po 5 minútach prichádzame k bránam mesta a víta nás unikátny most so sochami bohov a démonov, ktoré vedú k vstupnej bráne pripomínajúcej horu so štyrmi tvárami. Je to motív, ktorý nás čaká aj na samotnom chráme Bayon asi o kilometer ďalej.

Pri bráne je dobré zastaviť a prejsť si ju pešo, aby sme mali pekné fotografie z oboch strán. Niekedy ráno tadiaľto prechádzajú aj slony, ktoré majú stanovisko asi o 800 metrov ďalej. Dá sa na nich aj jazdiť, ale pozor, je to pasca na turistov, kedy vás slonom odvezú na miesto, odkiaľ sa viete dostať buď dlhšou pešou prechádzkou, alebo si budete musieť zaplatiť slona druhýkrát, aby vás odviezol späť na stanovisko.

Ako prechádzame bránou, tak všade okolo nás je les. Ak sa divíme, čo je Angkor Thom za mesto, keď sú tu samé stromy, tak si musíme uvedomiť, že všetky civilné budovy boli z dreva a za 600 rokov, čo tu nikto nežije podľahli zubu času. Zachovali len náboženské budovy, ktoré jediné Khméri stavali zo skál. Jedna taká je už rovno pred nami. Uprostred lesa sa zrazu týči ako kamenná hora chrám khmérskeho kráľa Jayavarmana VII. pokladaný za druhú najkrajšiu stavbu Angkoru po Angkor Wate – Bayon.

Počas zlatej éry mal byť Angkor jedným z najväčších a najmodernejších miest na zemi. Boli tu cesty, nemocnice a v hlavnom meste dokonca aj verejné osvetlenie v podobe sviečok zo živice. V srdci toho všetkého stál krásny chrám zdobený 54 vežami obložený zlatom, napojený priamo na výstavný kráľovský palác. Žiaľ, z paláca nám ostalo iba niekoľko kameňov, ale centrálny chrám stojí do dnešných dní. Páve to je Bayon, ďalšia zastávka na našej ceste divmi Angkoru.

Zlato zmizlo, z 54 pôvodných veží ostalo 36, ale aj tak je Bayon dodnes nádhernou ukážkou a pripomienkou veľkosti khmérskej ríše. Okrem výstavnej krásy je to aj budova zahalená rúškom tajomstva. Nenašli sa tu totiž žiadne nápisy ani presné informácie o chrámovom komplexe. Preto všetko, čo o ňom vieme, je produktom usilovnej práce generácií archeológov, ktorí odhaľujú tajomstvá Bayonu do dnešných dní.

Prvé čo nás na chráme upúta ako sa k nemu priblížime sú veže a tváre. Nízke vežičky, ktoré lemujú impozantnú centrálnu vežu sú všetky zdobené tvárami. Je to vždy jedna a tá istá tvár s mystickým výrazom, ktorá pozerá zo štyroch strán každej vežičky. Vďaka nim má Bayon prezývku chrám tvárí. Čia je to ale tvár? Je to kráľ? Hinduistické božstvo? Alebo Buddha? Desiatky rokov sa nevedeli archeológovia zhodnúť a až za posledné desaťročia sa zistilo, že pravdepodobne ide o budhistické božstvo Lokešváru – patróna kráľa Jayavarmana VII, ktorý dal Bayon postaviť.

Keď prekročíte prah chrámu tak Vás tváre sledujú z vrchu a máte pocit, že ste prekonali prah dejín a vstupujete do histórie. Steny na prízemí sú miestami zdobené reliéfmi z vojenských výprav alebo rôznych epizód. Čo presne znamenajú? Nevieme iste a možno sa to nikdy nedozvieme.

Chrám má štvorcový pôdorys a dá sa do neho vstúpiť z každej strany. Najlepšie je vojsť zo západu a vyjsť východom, aby sme videli najkrajší reliéf námorných vojen. Za ním vedie schodisko na centrálnu vežu. Tá je obohnaná terasou, kde sa kedysi odohrávali najdôležitejšie náboženské úkony. Odtiaľto sa dalo prejsť priamo do kráľovského paláca na východnej strane. Niektorí archeológovia dokonca tvrdia, že odtiaľto do paláca viedol most, aby kráľ nemusel chodiť po zemi.

Stojíme na terase a z každej strany nás pozorujú tváre historického božstva. Toto je miesto, kde môžeme povedať, že sa dívame doslova tvárou v tvár histórii. Angkor nám nikdy nebol bližšie. Centrálna terasa Bayonu je impozantným miestom, ktoré určite musíte vidieť.

Keď sme sa nabažili hlavnej chrámovej terasy, tak je časť Bayon pomaly opustiť. Najšikovnejšie je vyjsť schodiskom na východe – naproti schodisku, ktorým sme vošli. Toto je totižto východ, ktorý vedie ďalej do srdca ruín kráľovského mesta Angkor Thom. Pred nami stojí riedky les a medzi stromami, kde tu už vidíme ďalšie ruiny. A tak sa vydávame ďalej po úžasných stopách histórie smerom k bývalému kráľovskému palácu.

Našou ďalšou zastávkou je takzvaná Slonia terasa. Je to síce len asi 5 minút pešo od Bayonu, ale kým k nej prídeme, tak míňame po ľavej strane ďalší mohutný chrám – Baphuon. Je to jeden z najstarších chrámov na okolí, postavený pred Angkor Watom a Bayonom. Je ale relatívne menej významný, a oproti okolitým chrámom z veľkej časti zrekonštruovaný a menej zachovalý.

Jeho architektúra pripomínajúca mexické pyramídy vás ale okamžite upúta a z diaľky vyzerá skutočne impozantne. Ak ste skutočným nadšencom chrámov, tak sa oplatí ísť si ho pozrieť bližšie, ak si ale na tradičnú khmérsku architektúru až tak nepotrpíte, tak stačí si urobiť peknú fotografiu úctyhodnej stavby a pokračovať ďalej na Sloniu terasu.

Slonia terasa je len pár metrov od Baphuonu. Je to 300 metrov dlhá platforma situovaná pred mohutným otvoreným priestranstvom, ktorá kedysi bola napojená priamo na kráľovský palác. Ten sa nám žiaľ do dnešných dní prakticky nezachoval a preto je táto terasa jednou z posledných spomienok na najväčšiu svetskú stavbu Khmérskej ríše.

Keď terasou prechádzame tak sa priamo núka otázka načo bolo takéto mohutné dielo dobré? Čo sa mohlo odohrávať na otvorenom priestranstve pred vyvýšenou kamennou platformou zdobenou slonmi a hinduistickými božstvami Garudami? Táto otázka trápila archeológov celé generácie a dnes existuje konsenzus že Slonia terasa a jej okolie boli niečo ako hlavné námestie a obrovská aréna v jednom.

Stojac uprostred terasy chápeme, ako to mohlo celé vyzerať. Okolo nás sú ako roztiahnuté krídla dve strany terasy, na ktorých stála šľachta a pohlavári. Na vyvýšenom pódiu v strede terasy stál drevený kráľovský trón, odkiaľ monarcha sledoval vojenské prehliadky po návrate víťaznej khmérskej armády, alebo povestné boje slonov. Práve tieto mali dať terase jej názov.

Podľa tradície totižto priamo pred Sloňou terasou bojovali cvičené slony na život a na smrť o poctu stať sa dopravným prostriedkom samotného kráľa. Víťazný slon potom strávil zvyšok života ako najdôležitejšie zviera ríše a jeho tréner a vodič – mahut – bol vyvážený zlatom. Táto legenda nám má ilustrovať moc a bohatstvo khmérskej ríše a aj keď je možno trochu prifarbená, keď sa pozeráte z centrálneho pódia Slonej terasy na obrovské námestie pred vami, tak vám príde celkom uveriteľná.

Z centrálne časti terasy pomaly prichádzame na jej koniec. Tu nás na parkovisku čaká náš autobus alebo tuk tuk. Predtým ako sa nalodíme, ale pozrieme poslednú pamiatku centrálneho Angkoru – Terasu leprového kráľa. Táto záhadná vyvýšená kamenná platforma sa priamo napája na koniec Slonej terasy a bola zjavne dostavaná neskôr. Na jej vrchu tróni socha, ktorá podľa niektorých pripomína kráľa Jayvarmana VII., najslávnejšieho vládcu Angkoru, ktorý údajne dostal lepru po tom, ako ho uštipla kobra.

O Terase leprového kráľa ale nemáme doslova žiadne záznamy a tým pádom sú všetko, čo o nej vieme, len dohady. Podľa archeológov slúžila zrejme ako miesto pohrebných rituálov kráľov a jej vek je odhadovaný skutočne na 13. storočie - éru kráľa Jayavarmana VII. Čímkoľvek táto terasa bola, tak dnes je jednou z najhmatateľnejších a najzachovalejších pripomienok zlatej éry Angkoru, ktorú reprezentuje práve kráľ Jayavarman VII. a jeho bájne mesto Angkor Thom.

Keď sme sa nabažili centrálnych ruín hlavného mesta je čas nasadnúť na dopravný prostriedok a vydať sa na našu ďalšiu zastávku – slávny chrám koreňov Ta Phrom. Cesta k nemu trvá od Slonej terasy asi 15 minút a vedie okolo niekoľkých ďalších menších alebo väčších chrámov. Toto je čaro Angkoru, kdekoľvek v tomto mamuťom areáli zastanete, tak okolo vás je história a archeologické náleziská. Reálne je to takmer ako cestovanie v čase. Ak ste nadšencom, tak môžete sa zastaviť takmer na každom metri a vždy nájdete niečo zaujímavé. My ale ideme po tých najkrajších chrámoch, a tým pádom míňame menšie chrámy cestou a zastaneme pred bránami Ta Phromu.

Keď stojíte na parkovisku pred chrámom Ta Phrom, nikdy by ste nepovedali, že ste pred jedným z najslávnejších chrámov planéty. Je totižto skrytý v malom súkromnom lesíku a prejdete sa asi minút peši kým sa k nemu reálne dostanete.

Ta Phrom bol totiž kedysi nie len chrámom, ale kláštorom a mal vlastné hospodárske budovy a množstvo zamestnancov. Traduje sa, že v areáli kde je malý lesík, ktorým prechádzame bolo malé mesto, v ktorom žilo až 13 000 ľudí, starajúcich sa o každú potrebu obyvateľov kláštora. Na týchto 13 000 ľudí pripadalo 80 000 roľníkov, ktorí im dodávali potraviny.

Impozantná miniatúrna ekonomika celá pre potreby jedného kláštora. Nie ale hocijakého kláštora. Ta Phrom bol posvätným budhistickým miestom a mnísi tu podliehali priamo kráľovi. Mali totiž veľmi špecifické poslanie – cvičiť kráľovské tanečnice takzvané „apsary“.

V Ta Phrome ich žilo až 600 a mali za úlohu zabávať kráľa, poskytovať mu kultúrne a náboženské vyžitie, ale venovať sa mu aj po inej stránke – ako jeho skromné konkubíny. Preto o tomto unikátnom kláštore hovoríme aj ako o háreme khmérskych kráľov.

Nikoho asi neprekvapí, že Ta Phrom ako kráľovský chrám určený pre potešenie panovníka bol jedinečný svojou zrobenosťou a architektúrou. Útržky prameňov, ktoré sa nám dochovali z tohto obdobia hovoria o Ta Phrome ako o najkrajšom zo všetkých chrámov Angkoru. Naznačujú to aj pozostatky dekorácii, ktoré sú skutočne bohaté a oveľa štedrejšie ako na slávnejšom Angkor Wate.

Celé steny sú doslova posiate reliéfmi kvetov a tanečníc vytesanými priamo do surového kameňa. Ta Phrom je sa od Angkor Watu nelíši len týmto. Je to horizontálny chrám, to znamená nemá pyramídovú hlavnú konštrukciu ani vežičky. Zato bývaval spleťou chodieb a nádvorí, ktorá musela byť vo svojich najslávnejších dňoch v 13. storočí skutočne úchvatná. Dodnes má toto miesto neodškriepiteľné čaro a atmosféru.

Dnes ju ale miesto tanečníc a ľudských dekorácii dotvárajú korene fikusov, ktoré sa uchytili priamo na múroch chrámu a stovky rokov tu rástli nerušené rukou človeka. Miestni hovoria, že chrám bol tak krásny, že samotná príroda ho odmietla zničiť a pomáha ho udržiavať pokope stromami, ktoré v ňom narástli. Tieto mohutné fikusy, z ktorých niektoré majú 400 rokov, sú ale dvojsečná zbraň.

Na jednu stranu držia chrám pokope, na druhú stranu ho ale aj pomaly ničia. Ak necháme tieto stromy rásť, tak chrám eventuálne úplne zdevastujú. Ak ich vytrháme alebo vyrúbeme, chrám sa rozpadne. Tak ako tak je odsúdený na zánik rukou prírody. Je to až melodramatický osud, absolútne hodný tak legendárneho a jedinečného miesta ako je Ta Phrom.

Vo vnútri Ta Phromu sa viete voľne motať chodbami a užívať si toto miesto s tým, že ak sa budete držať šípok, tak vyjdete na opačnej strane hlavného chrámu. Tam sa dá vrátiť k hlavnému vchodu alebo vyjsť zadným východom. My odporúčame urobiť si okruh a vždy sa vrátiť ku vchodu, aby ste sa nestratili svoj dopravný prostriedok.

Keď prechádzame chodbami chrámu, tak sa dnes nedívame tak veľmi na samotnú architektúru, ako na fúziu diela človeka a diela prírody. Prakticky na každom nádvorí nájdeme okrem krásnej historickej architektúry aj korene alebo kmene mohutných fikusov, ktoré dotvárajú mystický pocit z tohto miesta.

Od prvého nádvoria, kde je nádherný obrovský fikus s pevne stojacou khmérskou budovou, cez uličky, v ktorých sú ako mohutné hady alebo chápadlá poskrývané stáročné korene, až k zrútenej centrálnej veži chrámu, kde je najslávnejší pohľad Ta Phromu. Sú to slávne dvere obrastené koreňmi, ktoré ste mali možnosť vidieť vo filme Tomb Raider s Angelinou Jolie. Keď do nich vošla Angelina, bol za nimi skrytý chrám, tu sú za nimi len ruiny a prejsť sa nimi nedá. Viete si tu ale urobiť jednu z najikonickejších fotografií juhovýchodnej Ázie.

Ďalej prejdete na zadné nádvorie, kde nájdete niekoľko ďalších impozantných koreňových sústav a zároveň estetickú kuriozitu, ktorú už desiatky rokov dráždi predstavivosť archeológov. Je tu totiž skrytý reliéf, na ktorom je zobrazené zviera nápadne pripomínajúce dinosaura! Je na mieste, kde by ho mal vidieť každý, ale kto nevie, že ho má hľadať, ho len tak nenájde. Málokto ho pozná a málokto vie, kde ho hľadať. Nepozná ho ani každý bedeker. Aj ja som ho našiel asi až pri desiatej návšteve s pomocou nášho rokmi overeného miestneho kolegu Boreia. Ako sa sem dinosaurus dostal? Nikto nevie. Priaznivci konšpirácii tvrdia, že je to dôkaz, že Angkor postavili mimozemšťania. Archeológovia tvrdia, že je to zle zobrazené nejaké miestne zviera. Kde je pravda? Nech si každý urobí názor sám...

Po príjemnej prechádzke ruinami Ta Phromu je čas chvíľu si oddýchnuť od večného tepla kambodžských plání a dať si nejaké jedlo a nápoj niekde v tieni. Nemusíte sa ale obávať, že by ste po občerstvenie museli chodiť ďaleko. Aj v takomto obrovskom areáli zapísanom v UNESCU nájdeme slušné reštaurácie a každý si príde na svoje či už preferuje európsku alebo miestnu kuchyňu.

Najviac reštaurácii nájde len 5 minút autobusom alebo tuk tukom od Ta Phromu pri neďalekej vodnej nádrži Sra Srang. Tá je rovnako ako väčšina okolia archeologickou pamiatkou z éry Khmérskej ríše a zlatých čias to to býval kráľovský bazén a zásobáreň vody.

Dnes je to časť Angkoru slúžiaca na obedné prestávky, aby sa turisti nemuseli vracať do mesta a mohli stráviť maximum času na pamiatkach. Je tu doslova reštaurácia vedľa reštaurácie. A väčšina je na celkom slušnej úrovni.

Cenovo sú všetky do jednej drahé a za jedlo pokojne zaplatíte 10 dolárov. Nie je ale veľmi na výber – ste v najslávnejšom chrámovom komplexe na svete. My z BUBO chodíme už roky do Khmer Wooden House, kde je mimoriadne príjemná krytá terasa na poschodí a aj klimatizovaná časť na prízemí. Odporúčam  Char Kroung – mäso s khmérskymi koreniami a chilli papričkami s ryžou.

Verím, že dobrý obed a chladený nápoj nám dobre padol a poskytol nám priestor na príjemný oddych pred zlatým klincom nášho programu – Angkor Watom. Chrám chrámov nás volal už od rána, ale až do popoludnia sme odolávali, aby sme sa vyhli davom. Verím, že nám to vyšlo a popoludní tu nájdeme tak málo ľudí ako je možné. Nikdy tu nie je prázdno, ale aj tie stovky návštevníkov okolo nás sú lepšie ako ranné tisíce. Preto hurá na perlu Angkoru!

Od kráľovskej nádrže Sra Srang nám cesta k Angkor Watu potrvá asi 10 minút. Autobus alebo tuk tuk nás vysadí neďaleko vodnej priekopy za ktorou vidíme len starobylé múry. Slávne veže najkrajšieho chrámu sveta z tadeto poriadne ešte nevidíme. Čaká nás niekoľko minút pešo, kým sa nám otvorí najznámejšia vyhliadka a asi 10 chôdze, kým sa dostaneme ku samotnému chrámu.

Angkor Wat je úžasný a obrovský, celý komplex obohnaný vodnou priekopou má vyše kilometra štvorcového. Samotný centrálny chrám má 332x258 metrov. Jeho skutočný rozmer pochopíte až keď pred ním zastanete a vtedy sa reálne zamyslíte nad tým, aká veľká musela byť ríša, čo niečo také postavila.

Najprv si odfotografujeme najznámejší záber s vodnou nádržou pred bránami chrámu. Verím že nám vyjde slávny odraz a ukážu sa nám dva Angkor Waty – jeden pred nami a druhý vo vodách jazierka. Ak nám to nevyjde na prvý raz, tak máme ešte jednu šancu cestou von z chrámu. Po fotozastávke sa púšťame cez hlavnú bránu a nadýchneme sa atmosféry stáročných múrov dýchajúcich históriou.

Keď vchádzate do Angkor Watu tak je dobré mať pripravený plán ako zhruba chcete ísť. Ak je okolo Vás veľa ľudí, tak je dobré ísť rovno hore schodmi na najvyššie poschodia a navštíviť centrálnu vežu. Tam si počkáte v rade nakoľko kapacita je obmedzená.

Poobede ale v chráme býva menej ľudí a väčšinou netreba čakať v rade a preto si chrám môžete vychutnať postupne od spodných pochodí hore. Ja odporúčam ísť hneď od vchodu doprava a najprv sa prejsť po vonkajšej obvodovej galérii. Tu nájdeme jeden z najkrajších prvkov Angkor Watu, ktorý možno nie je tak známy ako jeho 5 veží, ale o to hodnotnejší – pôvodné reliéfy z 12. storočia.

Predpokladá sa, že Angkor Wat bol hinduistickým pohrebným chrám khmérskeho panovníka Suryavarmana II. a práve tieto reliéfy nám pripomínajú túto náboženskú funkciu. Najprv prechádzame pozdĺž hinduistickej mýtickej bitky a dostávame sa k výjavom z hinduisitického neba a pekla. Vidíme spravodlivých ako hodujú na nebesiach a aj hriešnikov ako trpia vo večných mukách. Miestami sú reliéfy poškodené, ale úroveň ich zachovania je aj tak neuveriteľná.

To ale doceníme až po asi 250 metroch keď zahneme za roh a ocitneme sa zadnej strane chrámu. Tu nájdeme najslávnejší výjav z hinduistickej mytológie zvaný „Vírenie oceánu mlieka“. Vidíme tu bohov a démonov, hada, korytnačku a množstvo nádherných detailov, ktoré odolali zubu času. Tieto výjavy sa nádherne zachovali aj napriek tomu, že Angkor Wat bol po svojom postavení zmenený na budhistický chrám, ktorým je až doteraz.

Keď sme sa nasýtili reliéfmi na prvom poschodí, tak je dobré zo zadnej strany vyjsť von a urobiť si neobyčajnú fotku Angkor Watu zozadu alebo z rohu areálu. Je tu oveľa menej ľudí a chrám takto uvidíme z úplne nového uhla. Keď si urobíme snímky, tak sa vrátime na prv galériu a vydáme sa hore schodmi na stredné nádvoria. Tu sa pred nami otvorí trávnatá plocha a môžeme sa trocha pokochať khmérskou architektúrou z blízka.

Pred nami po stranách hlavnej veže uvidíme menšie stavby s príkrymi schodiskami. To s tradičné knižnice, kde sa podľa tradície uchovávali písomnosti na banánových listoch. Žiaľ do dnešných dní sa žiadne nezachovali a preto sa mnoho o Khmérskej ríši skôr domnievame ako by sme vedeli s istotou.

Čaká nás ďalšie schodisko a stúpame postupne na najvyššiu terasu pod centrálnou vežou chrámu. Povšimnite si, že ideme po drevených schodoch, ktoré obopínajú pôvodné kamenné. Je to nie len preto, aby sme stáročné kamene nepoškodili, ale aj preto, že pôvodné schodiská boli tak strmé, že by našinec po ňom len ťažko bezpečne vyliezol. Dobre to vidíme pred sebou v momente, keď sa vyštveráme na hornú terasu a pred nami je centrálna veža Angkor Watu.

Otvára sa pred nami nádvorie dláždené opracovanými skalami a pred nami stojí strmé schodisko, ktoré pripomína skôr kamenný rebrík. Najsvätejšia centrálna veža je priamo pred nami. Podľa historikov po tento moment kráľa vynášali na nosidlách, ale na samotný vrchol centrálnej veže musel aj on ísť po vlastných. Pri strmosti to ani nebolo po ísť vlastných, ale doslova po štyroch sa vyštverať hore.

Už od postavenia chrámu v 12. storočí bola táto veža pokladaná za najsvätejšie miesto ríše. Hore smel len panovník a najvyšší kňazi. Dnes sem môžete aj vy, ale keďže je to sväté miesto tak nie každý deň sa sem dostanete. Výhoda ale je, že pôvodné kamenné schody sú na jednej strane obostavané o niečo menej strmým dreveným schodiskom.

Keď prídete na vrchnú terasu, tak odporúčam obísť si centrálnu vežu až pred sebou uvidíte schody na jej vrch. Ak sú otvorené môžete ísť hore. Kedy presne je otvorené a kedy nie? Závisí to od budhistických sviatkov a fázy mesiaca. Najlepšie je opýtať sa miestnych.

Na centrálnu vežu tiež nepustia len tak každého, nesmiete sem bez zahalených ramien a kolien a rovnako Vás nepustia ani s čiapkou alebo klobúkom. Rovnako regulujú počty návštevníkov, aby tu nebola tlačenica a preto sa tu niekedy stojí v rade. Je to ale pochopiteľné, predsa len sme v srdci najslávnejšieho chrámu Ázie.

Z vrchu chrámu je krásny výhľad a zažijete unikátny pocit spojenia s históriou. Tu ste na vrchu starobylého chrámu uprostred tropických lesov. Okolo nevidíte modernú civilizáciu ani moderné budovy. Ste tu Vy, ruiny a príroda. Jedinečný pocit, ktorý sa oplatí vychutnať si plnými priehrštiami.

Keď sme si užili centrálnu veža tak zídeme dole a opustíme aj najvyššie nádvorie. Odporúčam zísť schodiskom po vašej pravej ruke, keď sa dívate na vchod do centrálnej veže. Toto nás dovedie na prvú galériu, kde sú okolo nás opäť slávne reliéfy. V tejto časti chrámu nájdeme druhý najznámejší výjav, ktorý môže niečo hovoriť aj návštevníkovi z nášho regiónu – Ramayanu.

Keď sa dáme po galérii doľava, tak nás budú sprevádzať výjavy zo slávneho indického eposu, opičí vojaci, bohovia a samotný princ Ráma a jeho nepriateľ, démon Ravanna s 10 hlavami a 20 rukami. Prejdeme sa pozdĺž týchto pozoruhodných výjavov až kým prídeme k schodisku po ľavej ruke, ktoré nás dovedie centrálne chrámové nádvorie.

Uvidíme tu 4 prázdne bazény na vodu a stĺpovú kolonádu na ktorej konci bude bohato zdobená socha Buddhu. Toto je posledná živá časť Angkor Watu, kde dodnes nájdeme každý deň jedného alebo dvoch mníchov ako sa starajú o svojho Buddhu a žehnajú veriacim. Ak chcete, tak môžu požehnať aj vás. Stačí im dať dolár a okolo zápästia uviazať povrázok, ktorý nám splní najtajnejšie želanie, zároveň sa mních za vás pomodlí a pokropí vás vodou, aby sa vám dobre darilo. Táto malá symbolická zastávka je príhodným posledným zážitkom v rámci Angkor Watu a zároveň nám náramok ostane ako pekná pamiatka na najkrajší chrám Kambodže. Vychutnáme si ešte posledné pohľady na hlavné nádvorie a pomaly opustíme chrám chrámov východom v rohu za Buddhom.

Keď vyjdeme z hlavnej chrámovej časti Angkor Watu tak po ľavej ruke máme malú oddychovú časť. Tu si môžete odskočiť alebo si dať kokosový orech, pivo alebo iný nápoj. Verte mi, že vám dobre padne po popoludňajšej prechádzke a niekoľkých stovkách schodov Angkor Watu. Po malej oddychovej zastávke sa poberáme späť k vonkajšiemu múru komplexu a pomaly opúšťame Angkor Wat.

Cestou prechádzame opäť okolo vodných nádrží pred chrámom a doplníme si možno ešte pár fotografií zrkadlenia sa chrámu na vodnej hladine. Tiež tu pozor na opice, poobede niekedy prídu k nádržiam a snažia sa turistom ukradnúť jedlo alebo lesklé predmety. Ak chcete môžete tu v areáli ešte ostať do 17tej, kedy ho definitívne zatvárajú, získate tak aj výhľad na podvečerný Angkor Wat a unikátne porovnanie svetla farieb voči tomu ako vyzeral ráno.

Najznámejší chrám Angkoru je našou poslednou zastávkou dňa a posledné pohľady na chrám chrámov sú našou rozlúčkou s týmto úžasným chrámovým komplexom. Za jeden deň sme videli to najslávnejšie čo Angkor ponúka a pozreli sme si to šikovne a v príjemnom tempe.

Ako som spomínal na začiatku, na Angkore sa dá stráviť aj viac času a pokojne by ste vedeli vyplniť ešte niekoľko podobných dní. Ak máte ale deň len jeden, tak to najlepšie čo vám za takmer 20 rokov návštev BUBO odporúča je chrám tvárí Bayon, chrám koreňov Ta Phrom a najkrajší chrám sveta Angkor Wat!