Začnime od seba, alebo ako sme vyčistili pláž na Srí Lanke

S Paťou, ktorá sa mala prísť so mnou na Srí Lanku zaúčať, sme boli dohodnutí, že hneď po jej prílete si dáme večeru a prejdeme si spolu informácie o zájazde. Stretli sme sa teda pri hoteli a vybrali sme sa k pláži. Chcel som jej ukázať miesto, kde som večer predtým zažil krásny západ slnka. No tentokrát k dokonalému zážitku niečo chýbalo. Vlastne, bolo tu niečo navyše, čo riadne kazilo dojem z večera. Množstvo odpadkov, váľajúcich sa všade naokolo! Bol to smutný pohľad. Nemohol som na ten neporiadok prestať myslieť a neskôr večer som sa o tom nelichotivom obrázku rozprával aj s domácimi. Všetci mi pritakali. Všetci si sťažovali, ako hrozne to vyzerá, ako zle to pôsobí na turistov, akí sú tí miestni strašní bordelári... No akosi nikoho nenapadlo, že by sa viacerí mohli dať dokopy a za pár hodín svoje okolie upratať. Tak som si povedal, že ak sa do toho nikomu nechce, pustím sa do toho ja. “Stačí iba začať, oni sa pridajú," pomyslel som si optimisticky...

Svoj odvážny nápad som sa rozhodol predostrieť aj Pati. Keď som sa jej spýtal, či by šla so mnou do toho bláznivého projektu - spoločne pláž poupratovať, rozhýbať a motivovať tak domácich, Paťa okamžite súhlasila. Tak sme sa dohodli, že hneď na druhý deň ráno sa pustíme do práce. Tiež sme si povedali, že by bolo fajn, keby sme našu snahu zdokumentovali a motivovali tak k podobným aktivitám aj ďalších cestovateľov. Ráno, ešte pred veľkým upratovaním, sme sa vybrali do obchodu a v tušení, čo nás čaká sa vyzbrojil množstvom igelitových vriec.

A dobre sme urobili! Na pláži bolo toľko neporiadku, že sme nevedeli, kde skôr začať. A nešlo len o množstvo. Najproblematickejšie bolo rozbité sklo, rôzne obkladačky, ale aj kopec drobného odpadu, ako vrchnáky z fliaš, slamky, zapaľovače či obaly z potravín. Okrem toho, samozrejme, plechovky od nápojov, fľaše, staré topánky, šaty...

Bol som poriadne prekvapený váhou, akú mali vrecia už v polovici svojej kapacity. Všetko to sklo a kovy nám situáciu rozhodne neuľahčovali. Keďže na Srí Lanke je momentálne daždivejšie obdobie, vlhké textílie či topánky takisto nečakane pridávali vreciam na váhe a poriadne nám komplikovali ich odnášanie. Museli sme ich teda nechať na mieste, odpad zbierať do rúk a nosiť ho po trochách k vreciam. Pripadalo nám to však ešte stále ako menšia strata času a energie, než prenášať celé ťažké vrecia. Navyše, slnko sa rýchlo dvíhalo a zachvíľu sme s Paťou pochopili, že si budeme čoskoro musieť dať prestávku.

Keď sme začali plniť tretie vrece, zrazu opodiaľ zastavilo auto, vystúpil z neho chlapík a vybral sa s prekvapeným výrazom ku mne: “Prosím vás, čo to tu robíte?!”, pýta sa ma s vytreštenými očami, celkom slušnou angličtinou. “Zbierame odpad, vidíte koľko ho tu všade dookola je? Skrátka sa na to nemôžeme pozerať,” odpovedám a neprestávam zbierať. “To vidím, ale to by mali robiť domáci, nie vy, turisti!” pokračuje chlapík.
“Áno, súhlasím. A verím, že sa k nám nejakí pridajú,” odpovedám s úsmevom a zbieram ďalej. Chlapík dlho neváhal: “Teraz musím odviezť deti do školy a potom mám prácu, ale keď sa poobede vrátime, prídeme vám pomôcť aj s deťmi, celá rodina!” Jeho odpoveď ma donútila nachvíľu sa zastaviť. “Myslíte to vážne?!” pýtam sa. Veril som v kútiku duše, že náš nápad bude nákazlivý, no predsa ma to príjemne prekvapilo...

Po krátkom rozhovore, zoznámení a výmene telefónnych čísel sme teda dohodnutí! Medzitým si všímam, že jeho manželka sa s Paťou dohodli rovnako. Tushar - tak sa mi chlapík predstavil - dokonca nevydržal a narýchlo pozbieral aspon tie najväčšie odpadky okolo seba, akoby tým našu dohodu chcel spečatiť. Fajn, pomyslel som si, zdá sa že by to mohlo fungovať! Tushar s manželkou po chvíli musia ísť a my s Paťou pokračujeme. Slnko je už poriadne vysoko a začína naozaj pripekať. Ja si aspon môžem dať dolu tričko, no pot mi na ostrom slnku steká do kraťasov, takže ak ma niekto sleduje, musím vyzerať úsmevne a žalostne zároveň. Paťa ako žena si to však odtrpela naozaj naplno... Prichádza čas na pauzu. Vraciame sme sa na našu “základňu” - do miestnej plážovej rodinnej reštaurácie.

Na terase plážovej reštaurácie dopíňame tekutiny a skrývame sa pred silným slnkom. Miestny život nie je vôbec ľahký, väčšia rodina sa pre slušnejší príjem musí riadne obracať. Život v komunite má však aj svoje výhody a ďalšou devízou je tu celkom vysoká návštevnosť turistov. Hoci kód hlavného letiska Srí Lanky je CMB, čo značí Colombo, je to práve Negombo, na ktorého území samotné letisko leží. Mnoho turistov tu strávi posledné dni či hodiny pred odletom do svojich domovov, mnohí sa tu naopak ubytujú po prílete, aby sa aklimatizovali v miestnom podnebí a zažili prvý kontakt s krajinou a jej obyvateľmi.

Rodina, ktorej patrí “naša” reštaurácia, robí všetko, čo sa dá. Najstaršia pani domáca napríklad predáva na pláži rôzne šatky, deky, či ľahké letné oblečenie. Jej manžel a synovia sú rybári, denne chodia na more naťahovať siete a skúšať štastie vyťahovaním ďalších. “Niekedy vytiahneme aj osemdesiat kíl rýb, niekedy ledva päť,” hovorí ich mladý syn. Keď som s ním išiel na jeden výlov osobne, v celej sieti boli iba štyri ryby. Ale zato sme zmokli do nitky, búrka nás dobehla v polovici vyťahovania siete.

Keď majú chlapi viac šťastia, väčšia časť ich úlovku putuje hneď po návrate na breh, na miestny rybí trh. Zopár stredne veľkých kusov ostáva na ľade v ich plážovej reštaurácii. Ak máte štastie a chlapi sa v čase vašej návštevy práve vracajú s úlovkom, môžete si doslova ukázať prstom na to, čo chcete obedovať či večerať. Čerstvé, doslova pred vašimi očami vytiahnuté z vody.

O reštauráciu sa stará mladá dcéra s manželom. “Váš zať varí fantasticky!” vravím nadšene a úprimne pani domácej, keď sa pri nás pristavila počas našej obedovej prestávky. “Áno, je to dobrý muž,” odpovedá s úsmevom pani a vyzvedá: “Ale povedzte mi, čo to tam vy na tej pláži robíte? Sledovali sme vás!”
“Čistíme vám pláž, zbierame odpadky,” odpoviem akoby nič. Pani len neveriacky pokrúti hlavou a po krátkom rozhovore sa aj s vnučkami vytratí do dvora ich spoločného domu.

Po krátkej pauze a osviežení pokračujeme, no na priamom slnku to naozaj nie je žiadna sranda. Vieme, že to dlho nevydržíme... No zrazu je všetko inak, v diaľke to náhle začína vyzerať, že sa blíži búrka. Ani sa nenazdáme a utekáme pomedzi prvé kvapky znova pod strechu našej obľúbenej reštaurácie. O pár sekúnd už leje, hrmí a blýska sa všade okolo nás. Snáď to nebude na dlho, radi by sme začatú prácu dnes dokončili...

Nechcem generalizovať, ale Srílančania vo všeobecnosti pristupujú k odpadu a jeho likvidácii veľmi laxne. Veľká časť obyvateľstva napríklad hádže odpad všetkého druhu na jednu kopu, ktorú raz za čas proste zapália. Zvyšky jedla, plasty, textil, organický odpad - všetko na jednej kope. Viete si predstaviť ten štipľavý dym, ktorý sa potom z takej kopy valí?!

Na Srí Lanke mám mnoho priateľov, sú to veľmi milí a úprimní ľudia, no s viacerými mi už nedalo túto tému otvoriť. Nedávno ma napríklad jeden známy ponúkol cukríkom. Obaja sme si po jednom odbalili, no on hodil papierik bez váhania na zem. S prekvapeným výrazom som ho spýtal: "Prosím ťa, čo to robíš?" On sa ma s ešte prekvapenejším výrazom snažil presvedčiť, že je to úplne normálne. "Tak ty mi tu dva dni vkuse ospevuješ Srí Lanku, aká je to krásna krajina, ako ju máš rád, a potom si hádžeš smeti pod nohy?! To sa ti naozaj páči, keď je tvoja milovaná krajina zahádzaná odpadkami?!" nedal som sa a pokračoval som káravým tónom. Na jeho tvári bolo odrazu vidieť, ako sa ho moje slová dotýkajú. Po chvíli súhlasí: "Niečo na tom bude, asi máš pravdu..." Keď sme si o chvíľu odbaľovali ďalší cukrík, už-už chcel hodiť aj tento papierik na zem. No vtom sa zháčil a dal si ho pekne do vrecka. "Výborne! Teraz to nauč aj svoje deti a blízkych," žmurkol som naňho povzbudivo.

Možno som idealista, ale verím, že podobne by to fungovalo aj na miestnych v Negombe. Hoci je znečisťovanie pláží na Srí Lanke prísne zakázané a hrozí vám zaň pokuta, len veľmi ťažko sa to kontroluje. Mladí si večer prídu spolu vychutnať západ slnka, prinesú si fľaše s nápojmi, potraviny, no po ich konzumácii si obaly už neodnesú. Veď je už tma, nikto ich nevidí a nie sú prví ani poslední, čo ich tu nechajú...

Horšie prípady sú, keď sem niekto vyvezie odpad cielene, ale to sa takisto deje večer, keď už je tma. Hotelové rezorty si svoje úseky pláže pravidelne upratujú, no na miestach, kde nie je žiaden hotel sa odpad hromadí. Aj keby ste na každých sto metrov pláže postavili policajta, je viac-menej nereálne takéto znečisťovanie ustrážiť. Práve preto si myslím, že oveľa väčší význam má o týchto veciach debatovať a upozorňovať na ne. A to bol aj náš cieľ, nielen vyčistiť kúsok peknej pláže, ale hlavne ukázať domácim, že stačí naozaj málo - iba ten neporiadok nerobiť.

Na pláži sa medzitým vyčasilo, búrka odznela a my pokračujeme v práci. Podmienky sú však zase o niečo horšie, mnoho odpadkov je po nasiaknutí dažďovou vodou ešte ťažších. Uprostred tej driny pri nás zastavuje auto. Tushar splnil čo sľúbil a vrátil sa pomôcť nám! Žiaľ, jeho malý syn mal v škole drobný úraz, a tak musel s mamou k lekárovi, no Tushar prišiel aspon s dcérkou Rachel, a hneď sa s nami pustili do práce. Netrvalo dlho, a náš cieľ bol na dosah...

Blížil sa koniec dňa, slnko je už kúsok nad horizontom a my konečne finišujeme a rekapitulujeme. Máme vyzbieraných slušných jedenásť vriec odpadu! Už zostáva len vymyslieť, ako ich dostať na smetisko. No tomto nám opäť pomohol Tushar ktorý sa ponúkol, že odvoz vyrieši. Ešte v ten večer prišiel jeho známy a za pár rupií, ktoré sme mu dali, odpad odviezol. Sme unavení, skúšaní slnkom aj búrkou, no pri pohľade na vyčistenú pláž máme skvelý pocit. Nehovoriac o tom, že sme spoznali pár skvelých domácich, ktorí tiež priložili ruku k dielu. Zaspávame s drobnou nádejou, že sme im možno do budúcna nasadali aspoň malého chrobáka do hlavy...

No to sme ešte netušili, že to najlepšie a najkrajšie nás ešte len čaká! Na druhý deň po vyčistení pláže sme s Paťou už ako sprievodcovia začínali náš zájazd "Srí Lanka - Rajská záhrada", a tak sme ráno Negombo opustili. Keď sme sa však o necelé dva týždne znovu vrátili, čakalo nás viac než príjemné prekvapenie! My sme sa počas našej brigády sústredili na ten najznečistenejší úsek pláže, no stále zostávalo zopár odpadkov aj po širokom okolí. A kým sme s Paťou boli na zájazde, stalo sa niečo, čo vlastne bolo hlavným cieľom našej misie. Ľudia z okolia sa dohodi a jedno ráno vyčistili aj okolie! "Pozrite, ako tu máme čisto! Naši ľudia si vstúpili do svedomia a upratali to tu," chváli sa nám pani domáca. Dokonca nám priniesla nápoje ´na účet podniku´, vraj - ´lebo ste dobrí ľudia´... Bol to ten najkrajší pocit, aký si viete predstaviť. Nielenže sme vyčistili kus krásnej pláže, ale inšpirovali sme aj domácich! Pozrite si naše video a možno sa inšpirujete aj vy. Je to naozaj jednoduché, stačí len začať. Pochopiteľne, od seba :)...