Pred päťdesiatimi miliónmi rokmi sa austrálsky kontinent odtrhol od veľkej južnej pevniny Gondwanaland, ktorá zahŕňala Južnú Ameriku, Afriku, Indiu, Austráliu a Antarktídu. Okrem obdobia počas poslednej doby ľadovej, keď hladina mora bola o 100 metrov nižšia ako dnes, existovala Austrália izolovane. To malo za následok vývoj vegetácie a voľne žijúcich živočíchov, ktorý je v podstate jedinečný. Predpokladalo sa, že domorodé obyvateľstvo mohlo žiť v Austrálii 50 000 rokov. Nedávne dôkazy z oblasti Kimberley v západnej Austrálii však naznačujú oveľa staršie ľudské osídlenie. Keď prišli európski bádatelia, domorodé obyvateľstvo sa živilo lovom, zberom a používali kamenné nástroje. Odhady historického počtu obyvateľov sa pohybuje až do 750 000 ľudí. Domorodá spoločnosť, aj keď technologicky nevyvinutá, mala zložité kultúrne a náboženské formy a asi 500 jazykov v 31 základných skupinách. Bola tu bohatá ústna tradícia piesní a príbehov a mnoho rôznych štýlov „skalného“ umenia – skalné maľby a rytiny.
Prvými známymi Európanmi, ktorí sa tu vylodili, boli Holanďania. V roku 1606 pristál William Jansz na západnom pobreží polostrova Cape York a následne sa vylodili na viacerých miestach tejto oblasti. Holanďania pomenovali túto zem New Holland, ale neprejavili záujem o ďalšie skúmanie. V apríli 1770 kapitán James Cook na lodi HMS Endeavour s botanikom Sir Josephom Banksom pristál v Botany Bay (v dnešnom Novom Južnom Walese) a vyhlásil ho za východné pobrežie anglickej koruny. Anglicko, ktoré práve stratilo americké kolónie, potrebovalo nové trestné kolónie a prvé lode naložené novými osadníkmi, boli odsúdenci, ktorí prišli s guvernérom Arthurom Phillipom v roku 1788. Avšak ešte predtým, ako bola v roku 1840 zrušená preprava odsúdených do Nového Južného Walesu, pribúdalo stále viac osadníkov. V roku 1831 sa západná Austrália stala druhou kolóniou, po ktorej nasledovala južná Austrália v roku 1836, Victoria v roku 1851, Tasmánia v roku 1856 a Queensland v roku 1859. Severné teritórium bolo po určitú dobu súčasťou Južnej Austrálie a neskôr spadalo pod federálnu vládu. V roku 1978 získali samosprávu. Populácia osadníkov v prvých rokoch žila prevažne v pobrežných oblastiach a rozdeľovali si veľké plochy pôdy na chov oviec a hovädzieho dobytka. Anexiu pôdy často sprevádzalo brutálne zaobchádzanie s domorodým obyvateľstvom, ktoré bolo nútené ustúpiť do vnútrozemia. Zlato bolo prvýkrát objavené vo Viktórii v 50-tych rokoch 19. storočia a viedlo k austrálskej zlatej horúčke s následným otvorením vnútrozemia a väčším presunom domorodcov. Rozvíjalo sa pestovanie pšenice a krajina sa rýchlo stala hlavným vývozcom. S vynálezom chladenia sa začal vývozný obchod s jahňacinou a mliečnymi výrobkami. Bol vybudovaný rozsiahly železničný systém. Medzi rokmi 1860 a 1890 prisťahovalci, väčšinou z Británie, prispeli k dlhodobému hospodárskemu rozmachu. V roku 1891 mala krajina 3 milióny obyvateľov a vyvážala vlnu, jahňacie mäso, mliečne výrobky a pšenicu. Kolónie, z ktorých všetky mali do roku 1890 reprezentatívne zastupiteľstvá Westminsterského typu, sa 1. januára 1901 stali jedným národom. Bolo založené Austrálske spoločenstvo s federálnou štruktúrou. V čase prvej svetovej vojny austrálska politika kládla dôraz na sociálnu politiku, priemyselný rozvoj, aby podporila miestny priemysel a udržala maximálnu možnú zamestnanosť. Rozvoj oceliarskeho priemyslu po roku 1915 a pokrok v ťažbe sa podieľal na rozvoji, takže do roku 1939 bol priemysel tvoril až 40% HDP. V 50. rokoch 20. storočia sa vyvinuli sofistikované odvetvia, ako je výroba automobilov. V osemdesiatych rokoch sa Austrálčania tešili z jednej z najvyšších životných úrovní na svete.
Austrálsky systém politických strán tradične pozostával z Liberálnej strany, Národnej strany (pôvodne známej ako Country Party) a Labour Party (ALP). Liberálne a národné strany boli často v koalícii. Nová strana, Austrálski demokrati, bola vytvorená v roku 1970 ako odtrhnutá skupina liberálno-národnej koalície. Liberálno-národná koalícia bola vo funkcii od roku 1949 do roku 1972 a opäť od roku 1975 do roku 1983 pod vedením Malcolma Frasera. Labouristická strana, pod vedením Boba Hawka a potom Paula Keatinga, bola vo funkcii od roku 1983 do roku 1996, keď sa k moci vrátila liberálno-národná koalícia vedená Johnom Howardom. Howardova konzervatívna koaličná väčšina oslabila počas prvých všeobecných volieb v októbri 1998, a to napriek silnej podpore labouristickej strany vedenej Kimom Beazleym. Vo februári 1998 ústavné zasadnutie odhlasovalo, aby sa Austrália stala republikou od roku 2001, a nahradili britského panovníka za prezidenta. K tejto otázke bolo vypísané referendum. Napriek dôkazom z prieskumov verejnej mienky, že väčšina Austrálčanov bola za republiku, v referende z novembra 1999 - keď sa ich pýtali, či podporujú „Akt na zmenu ústavy na založenie Austrálskeho spoločenstva národov s kráľovnou a generálnym guvernérom, ktorý bude nahradený prezidentom“ - takmer 55 percent hlasovalo proti. Do dnešnej doby je tak Austrália členom Commonwealthu, hlavou je britská kráľovná Elizabeth II a je zastupovaná generálnym guvernérom. Na čele vlády je premiér.
Austrália má rozlohu 7.741.220km2 a je najmenším kontinentom. Väčšina krajiny je suchá, púštna a polopúštna. Táto oblasť má špecifický názov – outback. Pobrežie na severovýchode je bohato zarastené pralesmi a je to jediné takto bohato zavlažované miesto. Ostatné oblasti porastené lesmi sú skôr suchého charakteru. Najčastejším stromom na východe je eukalyptus s viac ako 700 druhmi. Na nich sú závislé koaly, ktoré však dokážu konzumovať iba približne 100 druhov. Fauna je vo všeobecnosti jedinečná a z cicavcov tu dominujú vačkovce.
V Austrálii žije približne 26 miliónov obyvateľov. Pôvodní austrálski obyvatelia tvoria približne 3,1% celkovej populácie. Najviac ich žije v Severnom Teritóriu, až 30%. Úradným jazykom je angličtina a hlavným mestom umelo vytvorená Canberra. Austrália má obrovskú železničnú sieť s 34.000 kilometrami tratí. Po cestách jazdia takzvané Road trains, čo sú nákladné súpravy s maximálnou dĺžkou 53,5 metra. Cestná sieť tu má bezmála 1 milión kilometrov, z toho 146.000 je v mestách.
Rozloha: 7,741,220 km²
Populácia: 26,461,166 (odhad 2023)
Hlavné mesto: Canberra
Národnosti: Angličania 33%, Australania 29,9%, Íri 9,5%, Škóti 8,6%, Číňania 5,5%, Taliani 4,4%, Nemci 4%, Indovia 3,1%, Austrálski Aborigéni 2,9%, Gréci 1,7%, ostatní 4,7%
Jazyky: nemajú definovaný federálny úradný jazyk, v praxi angličtina, mandarínska čínština a podobne
Náboženstvo: katolíci 20%, protestanti 18,1%, ostatní kresťania 3,5%, moslimovia 3,2%, hindu 2,7%, bey vyznania 38,4%, ostatné nešpecifikované
Hlava štátu: kráľ Karol III
Generálny guvernér: David Hurley
Premiér: Anthony Albanese
Počasie: podnebie je suché a horúce po celý rok. V našej zime, austrálskom lete je veľmi horúco s teplými večermi. Najchladnejšie mesiace sú júl a august so stále príjemnými teplotami
Čas: kontinentálna Austrália má 3 časové pásma: západná (Perth) +7; stredoaustrálsky (Adelaide/Uluru) +9,5; východoaustrálsky (Sydney) +10
Doprava: 874 500 km ciest, z nich je 145 600 km je asfaltových v osídlených oblastiach, ostatné sú mimo urbanistických oblastí
Druhá najľudnatejšia krajina sveta. Podľa posledného sčítania obyvateľstva dosiahla magickú hranicu 1,412 miliardy. V Číne je 55 miest nad 5 miliónov obyvateľov a 10 miest nad 10 miliónov obyvateľov. 60 percent obyvateľstva aj tak žije na dedinách. Hlavným mestom krajiny je síce Peking, najväčším však ostáva Šanghaj.
Krajina, o ktorej máme niekedy až zmätočné informácie, ale keď budete v Pekingu, budete musieť zmeniť názor.
Dlhé storočia stála Čína na čele rozvoja ľudskej civilizácie a prevyšovala zvyšok sveta v umení, aj vo vede. Na prelome 19. a 20. storočia však krajinu ochromili občianske nepokoje, hlad, vojenské porážke a okupácia cudzími vojskami. Po druhej svetovej vojne komunisti pod vedením Maa zabezpečili suverenitu Číny a zaviedli tvrdý systém, ktorý si vyžiadal životy desiatok miliónov ľudí najmä počas Veľkého skoku vpred a Veľkej kultúrnej revolúcie.
Po roku 1978 sa krajina pod vedením Deng Xiaopinga otvorila voči trhovým reformám a ekonomický výkon krajiny sa do roku 2000 zoštvornásobil. Pre väčšinu populácie vzrástol životný štandard a otvorili sa aj možnosti pred slobodnejší život. V politickej oblasti zatiaľ žiadne zmeny nenastali.
HONGKONG
Všeobecné informácie: Od roku 1842 vládli Hongkongu Briti a tí sa tu udržali až do roku 1997, kedy sa Hongkong stal zvláštnou administratívnou zónou v rámci Číny. Mnohí obyvatelia Hongkongu nesúhlasia s tým, že sú súčasťou Číny. Rozloha Hongkongu je 1108 kilometrov štvorcových a tvorí ho nielen časť pevniny (Kowloon), ale aj ostrovy (Hongkong, Lantau a ďalšie). Žije tu cca 7,5 milióna obyvateľov z čoho je cca 91% Číňanov. Druhým najrozšírenejším etnikom sú Filipínci s cca 2,5 % obyvateľstva. Úradnými jazykmi sú čínština a angličtina.
Počasie: V Hongkongu očakávajte striedanie ročných období. Zima je tu chladná a niet prekvapením ak zažijete 12-18 °C. Leto je horúce, ale je obdobie dažďov.
Peniaze: Hongkonský dolár (HKD). Za 1 EUR dostanete cca 8,5 - 9 HKD (kurz január 2020). Peniaze v Hongkongu sa dajú zameniť v zmenárni alebo si ich vyberiete bez problémov z bankomatu. Dolármi môžete platiť aj v Macao. Bankovky majú v nominálnej hodnote 10, 20, 50, 100, 500, 1000 HKD. 1 dolár sa skladá zo 100 centov.
Čas: V Hongkongu je o 7 hodín viac ako u nás. Počas nášho letného času je rozdiel len 6 hodín.
El. napätie: V Hongkongu je napätie 220 V
Doprava: V Hongkongu využijeme rôzne druhy lokálnej, verejnej dopravy, ktorá nám uľahčí prepravu mestom. Skúsime zubačku na Victoria Peak, starú, dvojposchodovú električku, doubledecker aj slávny trajekt Star Ferry. Na ostrove Lantau skúsime lanovku k soche veľkého Budhu.
Strava: Hongkong a jeho kuchyňa je zmiešaním mnohých ázijských vplyvov, medzi ktorými prevláda čínska a najmä kantónska kuchyňa. Typickými pre Hongkong sú taštičky Dim Sum, rezancové polievky, dary mora a čínske špeciality.
Špecifiká Hongkongu: Hongkong patrí k najrozvinutejším regiónom sveta. Obyvateľstvo Hongkongu má jedno z najvyšších čísel v dĺžke dožitia obyvateľstva (v Ázii ho predbehne len Japonsko a Singapur). Hongkong drží rekord v počte mrakodrapov v jednom meste na svete a patrí medzi najdôležitejšie finančné centrá sveta (po New Yorku a Londýne).
MACAO
Všeobecné informácie: Macao je zaujímavý kút zeme, ktorý je pod správou Číny. Má za sebou unikátnu, koloniálnu históriu, pretože Macao patrilo Portugalcom takmer 500 rokov a až v roku 1999 sa udiala veľká zmena, ktorá mala za následok to, že sa Macao stal súčasťou Číny. Minimálne do roku 2049 si Macao zachová vysoký stupeň autonómie. Macao má len necelých 30 kilometrov štvorcových, no žije tu cez 700-tisíc obyvateľov, ktorí hovoria čínsky alebo portugalsky. Oba tieto jazyky sú dnes v Macao úradné.
Počasie: Macao je medzi aprílom a októbrom upršané, ale nečakajte, že by pršalo každý deň. Júl až september je sezóna tajfúnov a jar či zima sú najlepšie na návštevu polostrova. Zima je chladná, môže byť okolo 15 °C, v lete pokojne aj 30 °C.
Peniaze: Macauská pataca (MOP). Za 1 EUR dostanete cca 8-9 MOP (kurz január 2020). Peniaze v Macau sa dajú zameniť v zmenárni alebo si ich vyberiete z bankomatu. V Macau sú bežne akceptovateľné aj hongkonské doláre. Bankovky majú v nominálnej hodnote 10, 20, 50, 100, 500, 1000 MOP. 1 pataca sa skladá zo 100 avo.
Čas: V Macao je o 7 hodín viac ako u nás. Počas nášho letného času je rozdiel len 6 hodín.
El. napätie: V Macau nájdete napätie 220 V
Doprava: Macau je malý polostrov a my tu využijeme zmes lokálnej dopravy od miestnych autobusov až po mikrobusy. Centrum je kompaktné a tak ho prejdeme po vlastných. Macau s Hongkongom dnes spája unikátny 55-kilometrový most.
Strava: Kuchyňa Macao je unikátna a nedá sa porovnať ani s Čínou ani s neďalekým Hongkongom. Utvárala sa historicky vďaka Portugalcom, pretože Macao bola portugalská kolónia a tak dnes predstavuje zaujímavú fúziu medzi portugalskou a čínskou kuchyňou. Ochutnajte tu polievku Wonton Soup alebo portugalskú Feijoadu s krevetami.
Špecifiká Macao: Synonymom pre Macao sú kasína a je to aj jeden z dôvodov prečo sem prichádza obrovské množstvo ľudí z celého sveta. V Číne je gamblovanie a kasíno nelegálne, no Macao sa chytilo šance a využilo ju priam dokonale. Takmer 50 % ekonomiky a príjmu vzniká práve z kasín, ktorých je dnes v Macao až 38! Najväčším z nich je Venetian Macao, ktoré má spoločne s celým komplexom takmer 1 milión metrov štvorcových. Ikonickým kasínom je Grand Lisboa so svojou vežou. Patrí k symbolom Macao. Zahrať si v kasínach môžete bez problémov aj vy a patrí to k zážitkom z návštevy tohto portugalsko-čínskeho sveta.
Všeobecné informácie: Počiatky indickej civilizácie, ktorá patrí k najstarším na svete, siahajú do obdobia 5000 rokov pr.Kr. Klasická indická kultúra bola vytvorená okolo roku 1500 pr.Kr. Vo 8. storočí začali na územie Indie prenikať Arabi, v 12. storočí turkické národy a začiatkom 15. storočia Európania. V 19. storočí získala kontrolu nad územím Indie Veľká Británia a indické vojská sa úspešne zapojili do oboch svetových vojen na strane britskej armády. Nenásilný odpor voči britskému kolonializmu pod vedením Mahatmu Gándhího a Jawaharlala Nehru viedol k získaniu nezávislosti pre Indiu v roku 1947. Subkontinent bol rozdelený na hinduistickú Indiu a moslimský Pakistan, ktorý sa v roku 1971 rozdelil na samotný Pakistan a Bangladéš. India patrí dnes spolu s Čínou k najväčším ekonomikám sveta a je jednoducho krajinou, ktorú nemôžete obísť. India má rozlohu 3 287 590 km2 a žije v nej približne 1,443 miliardy obyvateľov. 80 % obyvateľov sú hinduisti, 14 % moslimovia (India je najväčšou hinduistickou a treťou najväčšou moslimskou krajinou na svete). Najvýznamnejším jazykom Indie je hindi, ktorým hovorí tretina obyvateľov, no keďže v Indii nájdeme ďalších 14 úradných jazykov, bežne sa dohovoríte po anglicky.
Počasie: India je obrovská krajina a v našom ponímaní predstavuje kontinent. Severná India je chladnejšia, než južná, no očakávajte tu bežné teploty medzi 26 – 36 stupňami. Pre leto je charakteristický monzún.
Peniaze: Indická rupia (INR). Za 1 EUR dostanete cca 78 – 79 INR (kurz september 2019). Peniaze v Indii môžete vymeniť v zmenárni, banke alebo aj v mnohých hoteloch. Mnohé suveníry sa dajú po dohode platiť aj dolármi či eurami. Bankovky majú v nominálnej hodnote 10, 20, 50, 100, 200, 500, 1000 a 2000 rupií. Nájdete tu aj mince v hodnote 10, 5, 2 a 1 rupia. 1 rupia sa skladá zo 100 paisa.
Čas: V Indii je o 3 a pol hodiny viac ako u nás.
El. napätie: V Indii je napätie 220 V, niekde nájdete 230 V
Doprava: Počas našej cesty Indiou budeme využívať najmä vlastnú, prenajatú dopravu, teda autobus, prípadne mikrobus. V Delhi sa odvezieme aj rikšami či tuktukmi.
Strava: Indická kuchyňa patrí medzi najlepšie na svete a na svoje si tu prídu rovnako vegetariáni ako aj mäsožravci. Skúste šošovicový dhál, ryžové biriyani, rôzne druhy kebabov, jedlá pripravené v peci tandoor alebo dokonalé masala omáčky s mäsom či syrom paneerom.
Špecifiká Indie: Máloktorá krajina sveta je tak nábožensky rôznorodá ako práve India. V krátkom čase budete konfrontovaný s hinduizmom, islamom, kresťanstvom, sikhskou vierou, budhizmom, džinizmom, ale aj inými, menšími a neznámymi sektami. Aj toto robí z Indie fantastické miesto, pretože stretnete zaujímavých ľudí, prejdete sa rozličnými svätostánkami a získate vzácnu toleranciu, ktorá človeku pomáha.
Japonsko, ostrovný štát v severovýchodnej Ázii, sa môže pochváliť bohatou a komplexnou históriou, ktorá sa tiahne tisícročia. Jeho vývoj bol ovplyvnený geografickou izoláciou, kultúrnymi výmenami s kontinentom a vnútornými politickými zápasmi. Prví obyvatelia Japonska sa na ostrovy dostali už v praveku. Obdobie Džómon je charakteristické vznikom keramiky a lovom a zberom. Neskôr, v období Jajoi, prišlo do Japonska pestovanie ryže, kovové nástroje a vplyvy z kontinentu. Vznikali prvé dediny a spoločnosť sa začala zložitejšie organizovať. V staroveku sa formoval centralizovaný štát Yamato, ktorý položil základy japonskej identity. Príchodom budhizmu a čínskych vplyvov sa Japonsko kultúrne obohatilo. V období Nara a Heian vznikli prvé trvalé hlavné mestá a rozkvital priestor, kde sa formovala klasická japonská kultúra. Stredovek bol obdobím častých vojen a politických zvratov. Vláda šógunátu Kamakura znamenala vzostup samurajov a budhistického zenového budhizmu. Obdobie Muromači bolo poznačené občianskymi vojnami a kultúrnym rozkvetom. Azuči-Momojama prinieslo zjednotenie Japonska pod vládou silných daimjóv. Obdobie Edo, ktoré trvalo viac ako 250 rokov, bolo obdobím mieru a izolácie. Šógunát Tokugawa zaviedol prísnu kontrolu nad krajinou a obmedzil kontakty so zahraničím. Japonsko sa však v tomto období stalo prosperujúcou a kultúrne vyspelou krajinou. V 19. storočí bolo Japonsko nútené otvoriť sa svetu. Reštaurácia cisárskej moci a obdobie Meidži znamenali radikálnu modernizáciu a industrializáciu krajiny. Japonsko sa rýchlo stalo regionálnou veľmocou a aktívne sa zapojilo do medzinárodnej politiky. 20. storočie bolo pre Japonsko obdobím veľkých zmien. Počas druhej svetovej vojny sa Japonsko zúčastnilo a utrpelo porážku. Povojnové obdobie bolo poznačené okupáciou spojeneckými silami a následnou rekonštrukciou. Japonsko sa stalo ekonomickým zázrakom a jednou z najvyspelivejších krajín sveta. Dnes je Japonsko moderná a vyspelá krajina, ktorá si zároveň váži svoju bohatú históriu a tradície. Japonská kultúra, s jej dôrazom na remeslá, etiku a úctu k prírode, je stále živá a ovplyvňuje životy ľudí po celom svete.
Počasie: Počas našej cesty budú teploty podobné ako u nás, rátajte s tým, že v Japonsku je vždy o zhruba + 5 °C viac. V Japonsku s dažďom musíte rátať vždy, v lete o trochu viac.
Peniaze: Japonský yen (¥). Peniaze v Japonsku sa dajú zameniť najlepšie v zmenárňach na letisku. Túto službu takisto poskytujú niektoré hotely. Nevyužité japonské peniaze sa dajú potom vymeniť späť na eurá.
Čas: V lete je v Japonsku o 7 hodín viac ako na Slovensku / v zime o 8 hodín viac. Japonsko je krajina vychádzajúceho slnka.
El. napätie: V Japonsku je napätie 100 V.
Doprava: Budeme sa premiestňovať autobusmi, mikrobusmi, metrom, šinkansenom, vlakom a po jazere Aši loďkou.
Strava: Z miestnych špecialít ochutnáme suši, rámen (rezancová polievka so silným vývarom z mäsa), okonomiyaki (japonská palacinka), takoyaki (pšeničná guľka plnená chobotnicou), zmrzlinu s príchuťou saké. Tí odvážnejší môžu vyskúšať jedovatú rybu fugu. Pre fajnšmekrov odporúčame ochutnať Kobe steak. Určite sa nevyhnete najobľúbenejšiemu japonskému nápoju, ktorým je zelený čaj. Má zaujímavú chuť a určite Vás povzbudí. Ak máte radi pivo, môžete ochutnať japonské pivo Asahi, Yebisu a Kirin.
Špecifiká Japonska: Fajčenie je zakázane na uliciach. Vždy sa môže fajčiť iba na vyznačených miestach. Fajčenie je vo veľa prípadoch dovelené v reštauráciách a na hoteloch, vždy sa opýtajte sprievodcu. V japonských mestách nenájdete takmer žiadne odpadkové koše. Zo začiatku bezpečnostné opatrenie sa neskôr stalo štandardom. Výsledkom sú čisté mestá, pretože ak nemáte kam hádzať smeti, nemáte sa kam netrafiť do koša a žiaden kôš sa nemá ako preplniť, keďže neexistuje. Smeti môžete vyhodiť do koša doma, alebo v niektorých potravinách. Po anglicky tu stále rozpráva len minimum Japoncov.
Spojené štáty americké (USA)
Spojené štáty americké, často označované ako USA alebo Amerika, sú federatívna republika, ktorá sa rozprestiera na severoamerickom kontinente a zahŕňa aj Havajské ostrovy v Tichom oceáne a rôzne ostrovy v Karibskom mori. S rozlohou viac ako 9 miliónov štvorcových kilometrov a populáciou viac ako 330 miliónov obyvateľov je to jedna z najväčších a najrozmanitejších krajín na svete.
História a kultúra
História USA je poznačená európskou kolonizáciou, vojnou za nezávislosť a následným vznikom novej, demokratickej republiky. Krajina sa postupne rozrastala na západ a stala sa svetovou veľmocou. Americká kultúra je výsledkom prisťahovalectva z celého sveta, čo sa odráža v jej etnickej a kultúrnej rozmanitosti. Angličtina je oficiálnym jazykom, no v mnohých oblastiach sa hovorí aj inými jazykmi, najmä španielčinou.
Prví európski osadníci začali prichádzať do Severnej Ameriky v 16. storočí. Najvýznamnejší boli Briti, ktorí založili 13 kolónií pozdĺž atlantického pobrežia. Rastúce napätie medzi kolóniami a britskou korunou vyústilo do americkej revolúcie. Kľúčové udalosti boli Bostonský čajový večierok a Deklarácia nezávislosti. Po víťazstve v revolučnej vojne vznikla nová krajina – Spojené štáty americké. V roku 1787 bola prijatá Ústava, ktorá položila základy amerického politického systému.
Ideológia „manifest destiny“ (zjavný osud) viedla k masívnemu rozpínaniu USA na západ. Osadníci sa presúvali do nových území, čo vyvolalo konflikty s pôvodnými obyvateľmi.
Rozpory medzi severom a juhom, najmä otázka otroctva, vyústili do občianskej vojny (1861-1865). Sever zvíťazil a otroctvo bolo zrušené. 19. storočie bolo obdobím rýchlej industrializácie a urbanizácie. Vznikli veľké mestá a nové technológie zmenili spôsob života. Do USA prichádzali milióny imigrantov z Európy a Ázie, čo prispelo k etnickej rozmanitosti krajiny.
USA vstúpili do prvej svetovej vojny na strane spojencov a významne prispeli k jej víťazstvu. Po prvej svetovej vojne zažili USA obdobie hospodárskej prosperity, ktoré však prerušila Veľká hospodárska kríza. USA vstúpili do druhej svetovej vojny po útoku na Pearl Harbor. Ich priemyselný a vojenský potenciál bol rozhodujúci pre porážku nacistického Nemecka a japonského cisárstva.
Po druhej svetovej vojne sa začala studená vojna medzi USA a Sovietskym zväzom. Táto konfrontácia ovplyvnila vnútorný vývoj USA aj medzinárodné vzťahy. V 60. rokoch sa rozvinulo hnutie za občianske práva Afroameričanov, ktoré viedlo k významným zmenám v americkej spoločnosti. Vietnamská vojna rozdelila americkú spoločnosť a výrazne oslabila dôveru v vládu. Rozpad Sovietskeho zväzu znamenal koniec studenej vojny a USA sa stali jedinou svetovou veľmocou. 21. storočie prinieslo nové výzvy, ako sú terorizmus, ekonomické problémy a klimatické zmeny.
Geografia a prírodné zdroje
USA sa vyznačuje rôznorodou krajinou, od vysokých hôr po rozsiahle púšte, od hustých lesov po úrodné roviny. Krajina je bohatá na prírodné zdroje, vrátane ropy, zemného plynu, uhlia a nerastných surovín. K najznámejším geografickým útvarom patria Skalnaté vrchy, Veľké planiny, Appalačské pohorie a rieka Mississippi. Spojené štáty americké majú bohatú sieť národných parkov, ktorá patrí medzi najrozsiahlejšie na svete. Presný počet sa môže mierne líšiť v závislosti od aktuálnych zmien a zaradenia nových území, no zvyčajne sa udáva, že USA majú viac ako 60 národných parkov.
Politický systém
USA majú prezidentský systém vlády, v ktorom prezident je hlavou štátu a vlády. Zákonodarnú moc vykonáva Kongres, ktorý sa skladá zo Senátu a Snemovne reprezentantov. Federálna vláda zdieľa moc s jednotlivými štátnymi vládami, ktoré majú značnú autonómiu v mnohých oblastiach.
Ekonomika
USA majú najväčšiu národnú ekonomiku na svete. Založená je na službách, priemysle a poľnohospodárstve. Kľúčovými sektormi sú finančníctvo, technológie, výroba a poľnohospodárstvo. Dolár je jednou z najpoužívanejších mien na svete. Aj jednotlivé štáty dokážu byť ekonomicky veľmi silné. Napríklad hrubý domáci produkt Kalifornie by ju zaradil medzi najväčšie ekonomiky sveta, keby išlo o samostatnú krajinu.
Spoločnosť
Americká spoločnosť je charakterizovaná individualizmom, slobodou prejavu a príležitosťami. Významnú úlohu zohráva vzdelávanie, pričom vysoké školské vzdelanie je považované za dôležité pre úspech. Šport, najmä americký futbal, basketbal a baseball, sú obľúbenou súčasťou amerického života.
Jednou z najvýraznejších čŕt americkej populácie je jej rôznorodosť. USA sú často označované ako "horúci kotlík" národností, pretože sem v priebehu histórie prichádzali imigranti z celého sveta. Táto rôznorodosť sa prejavuje vo viacerých aspektoch:
- Etnickom zložení: Okrem pôvodných obyvateľov – indiánskych kmeňov – v USA žije množstvo etnických skupín s pôvodom v Európe, Ázii, Latinskej Amerike a Afrike.
- Rase: V USA sa rozlišuje niekoľko rás, pričom najväčšie skupiny tvoria belosi, Afroameričania, Hispánci a Ázijci.
- Náboženstve: Náboženský život v USA je veľmi rôznorodý. Najväčšie náboženstvá sú kresťanstvo, judaizmus, islam a hinduizmus.
- Jazyku: Aj keď angličtina je úradným jazykom, v USA sa hovorí množstvom ďalších jazykov, najmä španielsky.
Spojené štáty americké sú krajina s bohatou históriou, kultúrou a prírodnými krásami. Ich vplyv na svetovú politiku, ekonomiku a kultúru je obrovský. Napriek mnohým výzvam, ktorým krajina čelí, USA zostávajú jednou z najatraktívnejších destinácií pre ľudí z celého sveta.
Vo všeobecnosti sú Spojené štáty tak rozmanité, že domáci v podstate nemusia cestovať mimo ich územie a budú mať aj napriek tomu dlhú dobu čo objavovať. Vyberte sa aj vy za dobrodružstvom do USA. Či už hľadáte kultúru a mestá, prírodu, rozmanité etniká, gurmánstvo, toto všetko v USA nájdete. Treba si len zvoliť tú správnu kombináciu a dať Amerike šancuu.
Američania
Američania sú pomerne priateľský a komunikatívny národ. Často sa Vám kým čakáte na prechode pre chodcov na zelenú niekto prihovorí, ako sa máte, odkiaľ ste a podobne. Nie je za tým nič skryté, Američania sú jednoducho otvorení. Keď sa Vás opýtajú ako sa máte, zvyčajne nečakajú skutočnú odpoveď, ale iba „Ďakujem, fajn a Vy?“. Keď nerozumiete, povedzte „sorry“.
Úradné osoby, najmä policajti, sa v Amerike tešia veľkej úcte. Keby ste sa náhodou niekde stratili, najlepšie sa vyznajú policajti, ktorých treba osloviť Sir alebo Madam alebo Mr./Mrs. Officer.
Miery a váhy
Stretnete sa tu s inými jednotkami, ako ste zvyknutí u nás. Benzín, či nafta sa kupuje na galóny, 1 galón je približne 3,7 litra, vzdialenosti sú označované v míľach, čo je približne 1,6 km. Výška je väčšinou udávaná v stopách “foot“ = 30,5 cm a kilogramy nie sú značené ako kg, ale používajú libry "pound", čo je slabého 1/2 kila, presne 454 gramov. Teplota sa vyjadruje nie v °C, ale v stupňoch Fahrenheit. Približný prepočet teploty udanej vo Fahrenheitoch získate tým, že od hodnoty odpočítate – 32 a vydelíte 1,8 (resp. dvomi, ale výsledok bude nepresnejší). Príklad: 78 stupňov Fahrenheita - 32/1,8 = 25,5 °C
Fajčenie
Vo všeobecnosti je fajčenie na verejnosti v Amerike akceptované, je však potrebné všímať si a dodržiavať zákazy fajčenia. Spoločné hotelové priestory a hotelové izby sú zvyčajne nefajčiarske - ak nie je uvedené inak. Letiská, kancelárske alebo úradné budovy sú smoke-free zóny, často nielen v rámci budovy, ale aj určitý okruh okolo budovy. Rešpektujte prosím zóny vyhradené pre fajčiarov.