Táňa Pauhofová v Indii

Som typ človeka, ktorý sa bojí, že nezažije naplnenosť a krásu a občas mám pocit, že sama nič nezvládnem (čo sa vlastne často aj ukazuje trošku ako pravda), ale táto cesta mi sprostredkovala toľko krásy. Všetci sa tu (nielen) o mňa starajú ako o maharadžovu nevestu a sú takí milí a dobrí a je tu tak krásne, že má to vždy a znova uchvacuje a dojíma. V indických backwaters sa už dva dni plavím na lodi s vlastnou posádkou. To je také úžasné ako z Hercula Poirota (čo je že najviac z najviac), aj som si rybu od rybárov kúpila, aj mi ju kuchár pripravil, aj je tu fakt božské jedlo. Mňam. Nevedela by som si predstaviť, akí budú títo páni na mňa dobrí, každých pätnásť minút mi nosia nejaké dobroty a kapitán povedal že mám mesiac voľna, a tak by som sa mala na ten mesiac zväčšiť, že naozaj môžem. Tak len jem a je mi krásne a rozmýšľam, prečo je tento pocit tak ťažko udržateľný navždy... Teraz je noc, jedna polovica oblohy je zakrytá mrakmi a na tej druhej je viac hviezd, než som videla za celý svoj život... a tým len potvrdzujem, že všednosť v živote neexistuje... A ešte rozmýšľam, ako zajtra z toho kuchára vypáčiť recepty, lebo ten sa neustále len hanblivo usmieva a celý je taký krehkovysmiaty, skrývajúci sa v kuchyni. 

Snažím sa pochopiť, čo znamená, že Indovia tak trasú hlavou, keď sa so mnou bavia. Ako holub, ale do kríža. Strašne je to smiešnoroztomilé, ale možno to znamená, že sú dotknutí alebo nahnevaní. Netuším:) Tvrdia mi, že tým dávajú najavo svoj súhlas. Pochybujem. Párkrát sme už totiž riešili tému peňazí. Som im povedala, že don't care, peniaze sú prostriedok na zážitky, vzdelanie alebo ako pomôcť iným. že inak má nezaujímajú, je to bezcenné nič, hlavne ak chce niekto cez ne niečo ukázať, že je to trápne. Holubovali prvú ligu. Čo mi je zvláštne, ak by súhlasili vzhľadom na to, že India sa mi zatiaľ javí ako štát, kde sa každý snaží neskúseného turistu o peniaze prvotriedne a s láskou oklamať. 

Inak to, že ma tu oslovujú madam, je najviac super. A už som sa o sebe dozvedela aj to, že som aged lady (dáma v rokoch). Večer si väčšinou len čítam a spím. Mám sa napriek tomu výborne. Zistila som, že je veľmi príjemné, keď sa o mňa niekto stará, takže som dnešný deň zasvätila vzdaniu úcty svojmu telu, ktoré za mňa počas roka tak tvrdo maká:) a ajurvéda je veľmi príjemná. Veľmi. Akurát som bola prekvapená tým, ako ma prvý deň varovali, že ma čaká tvrdá ajurvédska diéta. Lebo ja som tu tri dní jedla ako kráľovná. A tak som až pred chvíľou zistila, že som sa celý čas stravovala v inej reštaurácii, než som mala. Nikomu to neprekážalo a mne tiež nie. Ale pôjdem sa teda pri najbližšej príležitosti pozrieť tam, kam patrím, a zhodnotím to. 

Prvé dní v ajurvédskom rezorte som sa tešila, že tu nikto nie je. To je už minulosť. Lebo sa tu chystá svadba. Asi zajtra. Dnes prišlo asi tisíc indických rodín. Sú všade. A ja sa v duchu pýtam: je nejaký dôvod, prečo sú takí hluční? Majú od narodenia iný sluch, či to je ich folklór, že keď ich je veľa, musia sa presadiť. Alebo to má ešte nejaký iný dôvod? Alebo je to ako s našimi hrdonacionálnymi spoluobčanmi. Keď sú sami, sú zakríknutí a plachí, ale v skupine objavujú svoje možnosti. Takže veľké rodiny pohromade vedia byť nesmierne hlučné. A prečo sú všetci takí tlstí? Plavčík mi povedal, že to preto, lebo je to pekné. A svedčí to o tom, že človek je bohatý a žije v prepychu. Ja som tu potom úplná chudera. Pritom mne tá strava nepríde až taká super kalorická, v čom to je? 

I am impressed! Dnes som bola u zubára! Normálne zážitok, že dovidenia. Prvý spočíval v hľadaní ordinácie. Všetci mi hovorili, že je to tak desať minút niekde na hlavnej a baba hovorila doprava doľava a chlapec doľava doprava, tak si poviem, že buď všetky cesty vedú k zubárovi, alebo si prosto musím odstopovať od hotela desať minút na všetky strany. Napokon som to našla, aj keď sa mi najprv nechcelo veriť, že stojím pred dental clinic:) Chlapík prišiel kvôli mne aj v nedeľu, ešte sa ospravedlňoval, že tu nemá ľudí a že mu poprípade pomôžem (to ma nesmierne pobavilo)... A potom sa to začalo. 

Ja: "aaaaaa“
On: "I can see you are in pain“ (Vidím, že vás to bolí)
Ja: "aaaa“
On: „But...“ (Ale...)
Ja: "aa“
On: "Oh, yes, it hurts“ (Och, áno, bolí to)
Ja: "aaaaaa“
On: "... pain, pain, pain..." (bolesť, bolesť, bolesť)
(ale neprestáva ani na sekundu)
On: "When you look in the mirror, all pain disapears." (Keď sa pozriete do zrkadla, všetka bolesť zmizne.) 

Dala som si po návrate päť glgov slivovice, jemu som dala 4000 rupií, čo mi príde dosť v pohode za jeho láskavosť a všetci sme spokojní. S tým, že ma ubezpečil, že kedykoľvek cez týždeň ho môžem prísť zase pozrieť – keby náhodou. Super týpek!:) 
Takže žiadni turisti v tomto rezorte sa nemusia obávať, je tu poblíž záchrana!

Tak som prvýkrát zavítala do tej ajurvédskej reštaurácie a to jedlo je normálne požívateľné! To u nás pod pojmom diéta by pripravili hosťom teda niečo úplne iné. Niektoré veci sú mega dobré. Zajtra mám dohodnuté rande so šéfkuchárom na hodinu varenia, ukáže mi ako robiť to, čo mi chutí. Milujem variť, tak aspoň rozšírim svoje možnosti a pôjdem sa tam teda pozrieť aj nabudúce. Ajurvéda je mega super, máčajú ma v teplých olejoch (čo sa ukázalo, že vlastne milujem) a hladkajú a masírujú a robia to dvakrát denne po dve hodiny a rôzne treatmenty sa mi dostávajú, akože ma čistia a relaxujú a zbavujú stresu, takže sa mi to moc ľúbi a pomedzi to si môžem robiť, čo chcem, takže ja cvičím a plávam a pijem víno a fajčím, ale vždy keď ide okolo terapeutka, tak to schovám ako na základnej, to je super:) a raz ma pri vine prichytila doktorka a pýta sa ma: you drink your medicíne? (Pijete svoj liek?) Čím mi dosť pomohla s odpoveďou, lebo som nemusela klamať a rovno som povedala yes, tak bola celá spokojná. Inak skúšam dodržiavať skoro všetky pravidlá, ale ako hovorím, askéta zo mňa nebude, lebo na to som príliš veľký pôžitkár. 

Pred mojou terasou točia nejaký klip alebo čo. Štáb ako z filmu Trhák (geniálny starý čs film) a baba a chalan hrajú romantiku. Ja tu už hodinu umieram od smiechu. To som ešte nevidela, to je, že najvaaaaaaac!!! Po prirodzenosti ani stopa, do toho sa aj hanbia, aj nevedia, čo majú robiť, Mám pred tvárou vankúš, aby to nebolo počuť a vidieť, ako sa smejem, ale total bomba. Ešte rozmýšľam, či to nenahrávajú svadobné video... ale ak áno... je super. Hanbia sa, pokukujú po mne a to dievča vyzerá, že by radšej bolo sto kilometrov odtiaľto. Romantika, Najprv chodila ona sama a usmievala sa. Potom on. On si nasadzuje okuliare. Ona sedí na lavičke. On sa obzerá. Potom sa držali za ruky, on ju tak vykrúcal rôzne, aj bežali, a potom si ju akože dával do náručia, a keď to začalo byť zaujímavé, že ako pôjde príbeh ďalej, začalo pršať, tak som išla plávať. A teraz prší, tak sa skrývajú pod strieškou a je tu zasa také ticho, že dovidenia. A to bol iba začiatok. Viac vám porozprávam osobne. Alebo sa sem radšej rovno vyberte.