Trojuholníkový obchod v Atlantiku

Otroctvo je staré ako ľudstvo samo a v subsaharskej Afrike sa vyskytovalo rovnako, ako inde na svete. S príchodom európskych obchodníkov v 15. storočí a následným objavením Ameriky však obchod s africkými otrokmi dosiahol obludné rozmery.

Medzi Afrikou, Európou a Amerikou sa vytvoril obchodný „trojuholník“, ktorý efektívne fungoval niekoľko storočí. Západoafrické kmene a kráľovstvá, ktoré medzi sebou bojovali získavali vojnových zajatcov, ktorých na pobreží predávali ako otrokov európskym kupcom. Otroci boli držaní v pevnostiach v neľudských podmienkach a veľa z nich neprežilo následnú plavbu cez Atlantik do Ameriky. Tí čo prežili, potom pracovali (otročili, keďže logicky neboli za svoju prácu platení) na plantážach a nespracované suroviny sa z Ameriky posielali do Európy. V Európe sa spracovali a zbrane, alkohol a bežné priemyselné výrobky sa potom posielali do Afriky, kde sa vymieňali za ďalších otrokov až do roku 1807, kedy britský parlament zakázal prevážanie otrokov cez Atlantický oceán.

Otroctvo však v Afrike zostalo ešte veľmi dlho a posledná krajina na svete, ktorá otroctvo zakázala, bola Mauretánia v roku 1981.

Dnes si v Benine toto tragické obdobie ľudských dejín pripomínajú pamätníkom Door of no Return. Kto raz cez ne prešiel na otrokársku loď, svoj domov a rodinu v Afrike už nikdy neuvidel.