AKTUÁLNE: Bezpečnosť v cestovaní 2026 - prehľadná mapa

Báť sa neznámeho je prirodzené a tisícročia nás ľudí strach ochraňoval pred hadmi, divou zverou a nepriateľskými kmeňmi. Strach máme aj pri cestovaní do neznáma. Nevieme, ako tam bude. A mnohí hovoria, že zle, najhoršie, mnohí strašia: „Ja by som tam teda neliezol." To my cestovatelia počúvame často. Aj ja sa bojím. Mám predsa len tri deti, a to zaväzuje. 

No zároveň práve ja cestujem na tie najhoršie miesta našej planéty. Bol som vo všetkých krajinách sveta a aj v nich na mnohých miestach a opakovane. Ocitol som sa v Afganistane, Jemene, Sýrii, Iraku, Iráne, Líbyi, Somálsku, Sudáne aj v Severnej Kórei, bol som v Rwande aj v Stredoafrickej republike. Čo sa ešte pokladá za nebezpečné? Úmyselne som vybral krajiny, ktoré vskutku nebezpečné sú, ale aj také, ktoré sú dnes absolútne bezpečné. A ako to máte rozlíšiť VY?

Dobrá rada je tu skutočne nad zlato. Správnych informácií je minimum, mnohí opisujú nepravdy jeden od druhého, v „nebezpečných" krajinách je veľa politiky. Aj v tomto prípade je prax najdôležitejšia. 

Pozrite sa detailne na mapu, ktorú pre vás vydávame. Mapu si viete priblížiť a zväčšiť a takto uvidíte, že nebezpečné zóny sú aj na indicko-čínskych hraniciach. Vidíte, že mestá ako Londýn, Johannesburg sú nebezpečnejšie ako okolie.

Sme jedinou cestovnou kanceláriou, ktorá každý rok už desaťročia systematicky pripravuje mapu cestovateľskej bezpečnosti. Tá neslúži rezidentom, ale vyslovene vám - turistom a cestovateľom. Samozrejme, neskúsenému naivcovi sa stane čokoľvek aj vo vedľajšej dedine. Táto mapa teda nie je svätý grál, ale slúži na orientáciu.

Cestovateľom začiatočníkom odporúčam navštevovať svetlozelené či tmavozelené krajiny vyznačené na mape. Do čiernych si môžu v relatívnom bezpečí trúfnuť iba profesionáli, ktorí majú na konte vyše 150 krajín. To je ako s čiernou zjazdovkou. Pre TOP lyžiara je to najlepšie, čo kedy zažil. Začiatočník si zláme krk a nechápe, načo takéto zjazdovky vôbec existujú.

Rwanda či Alžírsko sú zelené, teda absolútne bezpečné krajiny, z môjho pohľadu bezpečnejšie než dnešné Francúzsko či Belgicko (samozrejme, aj tieto krajiny odporúčam cestovateľom - začiatočníkom). Len podotýkam, že aj v týchto európskych krajinách môže dôjsť k nepredvídateľným teroristickým útokom.

V Rwande a Alžírsku sú teroristické útoky omnoho menej pravdepodobné a riziko je zrovnateľné so Slovenskom. Podobne aj násilných prepadnutí je tu omnoho menej (napriek zlému mediálnemu imidžu). Naša mapa bezpečnosti vychádza z praxe.

Situácia vo Venezuele je naďalej neprehľadná, no dnes nie kvôli vnútornej politike Madura , ale „tlakom“ USA. Vo Venezuele sú dlhodobo problematické pohraničné oblasti a vývoj, čo sa týka medzinárodnej politiky je nejasný, preto sme nechali krajine žltú farbu. V druhej polovici roka 2025 sa Venezuela polepšila, v roku 2026 však zrejme budeme farbu na našej mape Cestovateľskej bezpečnosti stmavovať. Záujem USA o Venezuelu a jej ropné bohatstvo je veľký a preto si nekupujte letenky dlho vopred. Ak sa rozhodnete Venezuelu risknúť, odporúčam môj blog Caracas, najnebezpečnejšie mesto.

Južná Amerika si inak zaslúži 1*. Veľké mestá Brazílie budú nebezpečné asi vždy, ale situácia sa celkovo zlepšuje. Brazíliu som opäť prešiel so skupinou aj pred pár týždňami a ak cestovateľov dobre inštrujete, neokradnú nikoho.

V Afrike môžeme tiež hovoriť o stabilite. Vojenské prevraty v západnej Afrike nie sú namierené voči turistom, ale vzhľadom na ťažšiu dostupnosť letov sme tieto krajiny ponechali v nebezpečnej zóne. Z Mali sa odsťahovali aj vojská OSN a uvidíme, čo spraví neprítomnosť francúzskej a OSN armády s ozbrojenými skupinami na severe.

O CMA a Azawade píšem pravidelne na naše fórum, kde dávame cestovateľské rady a tipy a situáciu v Mali sledujeme. Musím povedať, že som rád, že sa mi Timbuktu podarilo navštíviť.

Azda najhorším miestom Afriky je pohraničie medzi Mali, Nigerom a Burkinou Faso, kde medzi sebou súperí množstvo ozbrojených skupín a proti nim stoja slabo vyzbrojené vládne vojská.

Ibrahin Traore (prezident Burkina Faso) sa snaží o AES (Alianciu štátov Sahelu) a o prehĺbenie politickej a ekonomickej integrácie Burkina Faso, Mali, Nigeru ( frankofónnych krajín) s cieľom zvýšiť bezpečnosť. Výsledok v roku 2026 neočakávam.

Situácia sa znormalizovala v Etiópii, kde realizujeme bežne zájazdy, a naopak, už v roku 2023 sa úplne zrútil Sudán, ktorý si doteraz nepolepšil.

Na Blízkom východe sa veci takisto menia. Irak sa vracia do normálu, služby pre turistov fungujú a politická situácia je pomerne stabilná. Aj preto si vyslúžil „lepšiu“ farbu. Pozorne budeme sledovať Sýriu, kde nastáva po prevrate a zvrhnutí Bašára al-Asada zmena režimu. Situácia je zatiaľ pokojná a bližšie sme ju vysvetlili v blogu Sýria - čo sa pokazilo.

Izrael si vďaka napadnutiu Gazy a Iránu oproti minulému roku pohoršil, ale aj tu očakávame pomerne rýchly návrat do normálu. Izrael máme radi a sme tu doma 33 rokov - vieme presne, čo robíme. Amatérom bez kontaktov odporúčam návštevu zvážiť. Pikoškou je, že som týždeň pred vypuknutím konfliktu v roku 2023 požiadal o vstup do Gazy. Z cestovateľského hľadiska ma aj táto oblasť zaujíma, ale Vám to neodporúčam skúšať.

Pre Libanon platí to isté čo pre Izrael. Napätie medzi Izraelom a Iránom pretrváva a Irán sa tak po dlhom čase ocitol v tmavšej farbe na našej mape bezpečnosti. Pevne dúfam, že situácia sa čoskoro upokojí. Samotný Irán je, za normálnych okolností, veľmi bezpečnou krajinou, kde cestovateľovi hrozí menšie nebezpečenstvo prepadnutia než napríklad v USA.

Irán je starou Perziou a každému pravému cestovateľovi odporúčam (ak je to možné) návštevu tejto krajiny, ktorú Západ dobyl už v osobe Alexandra Macedónskeho. Irán je skutočným cestovateľským šperkom. Odporúčame vyhýbať sa verejným demonštráciám, ktoré sa v krajine objavujú v nepravidelných intervaloch a ktoré pri realizácii našich zájazdov dlhodobo sledujeme. Samozrejme, každá krajina má svoje špecifické pravidlá správania sa a Irán nie je výnimkou. Z čisto cestovateľského hľadiska však dlhodobo patrí medzi najbezpečnejšie štáty v regióne.

Hlbšie v Ázii sa zlepšil Pakistan. Afganistan som navštívil štyrikrát a zdá sa mi, že situácia sa nelepší. Na jednej strane sa do krajiny dostať ľahko a je lacná, a môžeme hovoriť o „zlatom veku pre cestovanie“. Na druhej strane vládne hnutie utláča 50 % populácie a ekonmicky sa Afganistanu nedarí a hľadajú vonkajšieho nepriateľa a pokojne sa vám môže stať, že vás vyhlásia za špióna a zatknú.  Prečítajte si môj blog Kandahar, Afganistan. Môj aktuálny film o Afganistane nájdete na YouTube.

V juhovýchodnej Ázii si dávajte pozor pri prechode hraníc z Kambodže do Thajska a do Mjanmarska. Odporúčam vycestovať iba skúseným cestovateľom.

Severná Kórea bola vždy bezpečná a ak dostanete víza, pokojne ju môžete navštíviť. Južná Kórea je konkrétne v BUBO veľkým hitom.

Čína je pre slovenských turistov bez problémov a bez víz. Japonsko je trendovou destináciou na rok 2026.

Situácia v Južnom Sudáne je naďalej neprehľadná. Po eskalácii nepokojov v decembri 2013 sa situácia stabilizovala. Od roku 2018 do 2020 bol v najmladšej krajine sveta hladomor a ide tu o najväčšiu utečeneckú krízu Afriky od rwandského konfliktu v roku 1994.

Aj v roku 2026 je Južný Sudán nestabilnou krajinou. Do vojenského konfliktu sa, žiaľ, zvrhol aj Sudán, čo spomínam aj vyššie. Jemen nie je bezpečný, no napriek častému omylu rôznych cestovateľských blogov, ostrov Sokotra bezpečný je. V súčasnosti je totiž pod faktickou správou Saudskej Arábie, ktorá zaisťuje bezpečnosť. Aktuálny stav uvidíte v mojom filme na BUBO YouTube kanáli, kde spomínam aj problém s letmi na ostrov a každý cestovateľ s týmto problémom, ktorý sa opakovane vracia, musí rátať. Ako z toho von sa dozviete v danom filme o Sokotre.

Nebezpečnou krajinou ostáva Haiti, kde je situácia naďalej nestabilná a po opustení letiska v Port-au-Prince ste v podstate ponechaní sami na seba. Útoky a únosy cestovateľov tu nie sú nič nezvyčajné.

Trochu sa zhoršila situácia vo východnom Bangladéši, kde bolo pre turistov posledné desaťročie vždy horúco. Utečenci etnika Rohingya zo susedného Mjanmarska robia východ Bangladéša a Asám (v Indii) ešte nevyspytateľnejším.

Výrazne zhoršená je okrem severných hraníc Mali a Nigeru aj situácia v Líbyi. Prečítajte si moje fórum: Líbya - najhoršia krajina dneška. 

Zlepšenie? Moja milovaná oblasť Ladakhu na severe Indie je za ostatné roky opäť pokojnejšia aj v blízkosti hraníc s Čínou. BUBO sem chodí od roku 1995 každoročne a sme radi, že sa India s Čínou ohľadne problematických hraničných pásiem vysoko v Himalájach a na Tibetskej náhornej plošine dohodli. Buďte tu však naďalej na pozore.

Na konci blogu nájdete 15-minútové video o bezpečnosti na cestách. Tam dostanete určite lepšie rady než v recesistickom videu vyššie.

V mnohých svetových tabuľkách nájdete Rusko ako nebezpečnú krajinu. Nie je to pravda, Rusko je pre cestovateľov zelenou, bezpečnou krajinou - dnes mimo dostrel britských rakiet. Ja osobne som po invázii Ruska do Ukrajiny zrušil do tejto krajiny všetky svoje cesty. Pre ukrajinských utečencov som otvoril azylový dom tri dni po začatí vojny ako prvý v Bratislave a odvtedy som tu ubytoval bezmála tristo ukrajinských žien a detí. Činy sú TO, čo sa hodnotí. Do Ruska až do podpísania mieru neodporúčam ísť a to nielen pre nepríjemnosti so sankciami (bankové karty vám tu nebudú fungovať..).

Ukrajinu som tiež navštívil po vypuknutí vojenského konfliktu a v Ľvove som zažil najväčšie bombardovanie od vypuknutia vojny. O mojom „dobrodružstve" u východných susedov som spísal trojdielnu sériu blogov, prvú časť nájdete na odkaze Dá sa cestovať na Ukrajinu?

Niekto by do Juhoafrickej republiky, Podnesterska, Kolumbie či do Východného Timoru nikdy nešiel. Ja tam chodím s mojimi deťmi. No aj ja som sa do dnešného stavu musel precestovať. Trvalo mi to 33 dlhých rokov, kedy som každoročne sprevádzal zájazdy a množstvo prvoexpedícií.

JAR je pre amatéra nebezpečná, hlavne veľké mestá, kde je tým najnebezpečnejším Johannesburg. No ja by som tu pokojne išiel aj s deťmi do Soweta - je to slum, ale na jednej ulici nájdete domy dvoch nositeľov Nobelovej ceny. Veľké mestá JAR sme dali do tmavšej farby a po covide je hlavne Durban oveľa nebezpečnejší.

Pre začiatočníka je Juhoafrická republika, samozrejme, nebezpečná. Každopádne, nepredvídateľný teroristický útok skôr očakávam na letisku v Londýne, Paríži, Bruseli či New Yorku. Tomuto sa ťažko bráni, kdežto v JAR, ak ste skúsení a máte kontakty, sa viete problémom do značnej miery vyhnúť. Ak idete do Južnej Afriky s BUBO a dodržiavate rady sprievodcu, ste v bezpečí ako v Prahe.

Krok po kroku odhrýzam z našej planéty, zbieram know-how a kontakty, a tak, nielen že sú naši klienti v bezpečí, ale aj v krajinách, akými sú Mongolsko, India či Papua-Nová Guinea, dokážeme navštíviť unikátne miesta, o ktorých svet ešte priveľmi nevie a kde sú BUBO klienti prví.

Stačí, ak si pozriete na tomto webe fotogalériu pri jednotlivých krajinách a zistíte, že ste také nikdy predtým nevideli. Alebo si pozrite fotografie v niektorých mojich inšpiratívnych blogoch. Dobrým príkladom je článok Najfotogenickejšie krajiny sveta. 

Najväčšou mojou výhodou je, že mám 33 rokov možnosť sledovať vyše stotisíc našich klientov na cestách po celom svete. Pamätám si SARS, prasaciu či vtáčiu chrípku, ebolu, ziku, epidémie moru či horúčky dengue. Pandémia covidu je už za nami, aj keď koronavírusové infekcie tu budú s nami naďalej.

Ja vlastním už druhú tzv. Žltú knižku, kde som zaočkovaný proti žltej zimnici. Bez tejto knižočky by som nevedel precestovať všetky krajiny sveta, čo sa mi podarilo v roku 2019 - na 30. výročie Nežnej revolúcie. Nemám problém s očkovaním, nie som „antivaxer", iba tvrdím, že zaočkovanie nestačí. Musíte dodržiavať pravidlá, o ktorých rozprávam tri desaťročia a ktoré učím mojich sprievodcov.

Proti každej chorobe sa dá brániť. Najhoršie choroby môžete dostať v tých najúrodnejších oblastiach Zeme, v tropickej rovníkovej džungli (Afriky a Papuy), kde som strávil zopár mesiacov. A opäť som neochorel. No nielenže som neochorel ja, ale opäť žiaden náš klient na tropickú chorobu neochorel. Buď máme extrémne šťastie, alebo je to v čomsi inom. A o to ide.

Zo scestovanosti nás sprievodcov a z ohromného know-how celej firmy BUBO ťažia naši klienti. 

Ak na cestách ochoriete napríklad ľahkou cestovateľskou hnačkou, berte to ako prirodzenú vakcináciu. Ja som jedným z príkladov - nikdy som nemal maláriu ani žiadnu inú tropickú chorobu. Cestujem aj s mojimi deťmi. Chcem povedať, že TO ide.

Je dobré vedieť, že v globálnom svete sú aktívne žijúci cestovatelia tými imúnnejšími a v prípade akejkoľvek ďalšej pandémie v blízkej či vzdialenej budúcnosti (snáď už žiadna najbližšie desaťročia nepríde) to budú práve oni, kto bude mať viacej protilátok a celkovo lepšiu imunitu. Určite viete, ako dopadli Indiáni v Amerike či Polynézania na Markézach. Dôvodom bola ich izolácia pred baktériami a vírusmi, ktoré sme im ako Európania importovali.

Taktiež prirodzený D vitamín (získate opaľovaním) je pre zdravie dôležitý. Oddych je nielen pre duševné zdravie základom. Preto cestujte!

Podotýkam tiež, že v ostatnom roku sme vypravili do celého sveta najviac klientov v histórii BUBO. Táto sila nám umožňuje znižovať maržu (na klienta) a neustále zlepšovať náš servis.

Svet je, aj keď sa to nezdá, čoraz bezpečnejšie a otvorenejšie miesto. Krajiny III. sveta majú často lepšie služby než nájdete u nás. Cestovanie je stále ľahšie a my si môžeme užívať našu slobodu a spoznávať svet na vlastné oči.

Riaďte sa zdravým rozumom. Prajem šťastné cesty.