Ako sa balí na cesty Ľuboš Fellner?

Už mám veci zabehané. Oblečiem si cestovateľské veci – odzipsovacie nohavice, „safari“ ľanovú košeľu, ľahký sveter s dlhými rukávmi, sandále od firmy Teva. Zrolované veci zaberú v expedičnej batožine menej miesta. 

Čisté ponožky a  spodná bielizeň sú slušnosťou. Plavky vsuniem kdekoľvek. Ideálne je dať si toto všetko dovnútra vašich topánok. Na ruke hodinky s GPS, ktoré mi stále ukazujú aj čas východu a západu slnka. Zoberiem 2 - 3 pasy a 3 fotografie. 2 - 3 bankové karty, malý cash a zopár 1 USD bankoviek. Brašnu s fotoaparátom, kamerkou a nabité batérie, voľné SD –karty. Potrebujem množstvo nabíjačiek, ktoré v dnešnej dobe zaberajú dosť miesta. Nechýba pero na písanie a čelovka. Samozrejme, hodím do kufra (v poslednej dobe preferujem kufrík pred batohom) môj cestovateľský nesesér. Aby som mohol pomôcť na cestách druhým, pribalím lekárničku. Pre seba ju nepotrebujem. Nevyhnutný je mobil, mapa, iPad a knihy, žltý preukaz ako potvrdenie o vakcinácii proti žltej horúčke. Do veľkej batožiny si dávam fľašu Fatry –toto je dobrý trik, pretože sa vám často táto fľaška zíde. Nasledujúci deň máte vymenené peniaze, skočíte do obchodu, no keďže prvé dni pobytu sú niekedy nevypočítateľné, stáva sa, že na recepcii sa nedá platiť kartou a neverili by ste, ale nie každý hotel na svete má funkčný minibar a tu prichádza ako záchrana Fatra, voda, ktorú jednoducho potrebujete.

Drobným trikom je pri balení schovať si 1 eurovú mincu, ktorú použijete do vozíka vo Schwechate pri návrate. S darčekmi a suvenírmi máte vždy viac batožiny, a keď sa vraciate z exotiky nemáte drobné eurá.

Čo si neberiem:

Krém / Horec / SD karty väčšie než 32 GB / USD / Nabíjač / Filter na vodu / Satelitný telefón / Brušný pás / Cestovné šeky

• Nepoužívam opaľovací krém. Mám celoročný základ.
• Neberiem si horec z domu, kúpim si na letisku niečo nové a dobré.
• Neberiem si najväčšie SD- karty. To preto, aby som znížil riziko (pri strate/ krádeži).
• Doláre- polovicu svojho cestovateľského života som prežil s dolármi, no v súčasnosti už nie sú takou horúcou témou. Ak beriete doláre, tak neporušené bankovky s veľkými hlavami. Za 50 a 100USD dostanete lepší kurz ako za 20 a 10 USD bankovky. Kedysi bol dolárový kurz v mnohých oblastiach sveta výrazne lepší ako nemecká marka. Teraz je to často jedno, ak nejdete na Samoa alebo do podobného zapadákova. Ale pozor, v krajinách, kde používate cash a platí sa dolármi, je kurz euro a dolár 1:1 .
• Slnečné nabíjače batérií, ktoré mám doma tri, prakticky nevyužijete.
• Nevyužívam filter na vodu, hoci v Base Campe na Dunajskej máme 3 druhy.
• Satelitné telefóny používam iba na ťažkých afrických expedíciách či cestách na póly.
• Stále menej a menej používam brušný pás. Mám super nohavice, kde je čosi obdobné a bankové karty fungujú vo svete čoraz lepšie. Je menej a menej miest, kde si za použitie karty rátajú poplatok. No na Fiji alebo Pobreží Slonoviny sa to deje aj v roku 2017.
• Cestovné šeky stále mám, kúpil som ich, keď bol 1 dolár za 50 korún (teraz je to polovica), ale 10 rokov som ich nepoužil.

Jedlo

Ak nepotrebujete bezlepkovú či inú špeciálnu diétu, nechajte všetky Májky a pečeňové paštéty doma. Gurmánstvo je predsa základným zážitkom pri cestovaní, a dokonca jedna z najlepších vecí na to, aby ste pochopili život v danej krajine. Všetko vám, samozrejme, chutiť nemusí, ale o to nejde. Je to zážitok a ten nemusí byť vždy pozitívny. V Grónsku som jedol v nádhernom farebnom domčeku dcéry inuitiského poslanca tuleňa, strašne smrdel. Väčšina mojich gurmánskych zážitkov je ale pozitívna. 

V džungli Konga sme po dlhej ceste vošli  konečne do civilizácie a ja som si v najlepšej reštaurácii vyberal jedlo asi 30 minút. Chceli sme sa najesť hneď, no čašníčka to zjavne nepochopila a dosť sa čudovala. Nebolo to možné. Dnes zaplatené  jedlo môže byť až zajtra.  A tak sme vyšli na ulicu a tam, v tej hustej tme, predávali jedinú vec – opičie hlavy. A verte mi,  opičie líčka sú delikátne...

Na mieste si oblečenie dokúpim

Snažím sa kúpiť si typický odev oblasti, v ktorej sa nachádzam. Potom v ňom chodím. Domorodci na to super reagujú, upravujú ma, smejú sa, ľahko sa fotia. Je to ako černoch v detvianskom kroji. Keď na hlave v oblasti Sahelu nosím šatku emma, tak mi ju v každej novej oblasti dajú dole a opäť zamotajú podľa svojho kmeňa či klanu. Jeden kus látky na tisíc spôsobov.

Krojov mám teraz doma desiatky. Farebnú košeľu Yorubov alebo domorodé obleky z Kurdistanu či Bhutánu. Prvý raz som si také šaty kúpil v Kašmíre v roku 1994, domorodé šedé šaty z kvalitnej kašmírskej vlny. Vzbudzoval som obrovskú pozornosť, no až potom mi môj nebohý kamarát Manzúr (kašmírsky separatista) povedal, že tie šaty sú ženské.

Menia sa moje baliace návyky

Kedysi som nič nepotreboval, chodil som v dezolátnom oblečení. To, čo mi doma chceli vyhodiť, som si zobral na cesty. Vyzeral som hrozne. No v krajinách tretieho sveta a v zlých hoteloch to nikto až tak neriešil.

Teraz, keď často spíme v kvalitných hoteloch, navštevujeme top reštaurácie, je nemiestne chodiť oblečený ako bezdomovec. Preto mávam aj pekné veci a to zaberá priestor. Na druhej strane je príjemné, ak sa po náročnom safari v Afrike posadíte v najluxusnejšej reštaurácii golfistu Ernieho Elsa a k super jedlu a perfektnému vínu ste aj pekne oblečený a snehobiela košeľa Vám ešte zvýrazňuje vaše opálenie. A Vy si takto užijete vašu dovolenku lepšie. Milujem tieto zmeny, po náročnej expedícii byť v najlepšom hoteli krajiny.

Oveľa častejšie lietam biznisom alebo aspoň trávim čas v biznis lounge a musím byť lepšie oblečený.

Najradšej behám po svete

Na poslednom krátkom biznis tripe v Brazílii som bol zbalený do kufríka na palube. V druhom kufríku som mal laptop a darčeky pre nášho partnera. Nemal som s tým problém a napchal som tam aj oblek. Horšie to bolo s bežeckým výstrojom. Je to však neuveriteľná paráda bežať ráno po najdlhšej pláži sveta.

Každá záľuba, každá aktivita vám vašu batožinu nafúkne.

Teraz 1. júla idem s mojimi deťmi stanovať do Škandinávie a zbaliť sa na túto cestu- to je iná výzva! Karimatky, spacáky, variče, kvalitné stany, kempingová výbava, trekkingová obuv vhodná aj na ľadovce. Veci do raftu, na trekking na polárnom kruhu a opäť veci na behanie, aby kondícia úplne neodišla...

Na moje cesty do Afriky beriem malú rozkladaciu moskytieru, mám ju vždy poruke zbalenú v 20 cm kruhu. Beriem aj svoju plachtu, ktorou sa zakrývam. Je to hygienickejšie. V Stredoafrickej republike, Kamerune, Sudáne, Somálsku je často aj najlepší hotel riadnym desom. Opakovane sa mi zišla sviečka, keď náhodou nešiel prúd a to je denne.

Aké nohavice

Kúpte si dobré odopínacie nohavice. Mal som ich asi viac ako 20 druhov. Môžem o tom písať traktáty. Kúpte si odopínacie nohavice od Flällräven. Také fasujú naši sprievodcovia. Tieto nohavice sú šité tak, že si ich dĺžku došijete presne na mieru. Ráno si oblečiete nohavice, vyjde slniečko a vy si ich odopnete. Keď je v autobuse či lietadle príliš silná klíma, opäť si nohavice zazipsujete. V malarickej oblasti sa nemusíte večer prezliekať, iba si ich dozipsujete. Máte tu mnoho vreciek na eurá, lokálnu menu, na kartu, kľúče od hotela, na mobil, nožík, na pas. Je tu jedno geniálne tajné vrecko, ktoré nahradí brušný pás. Tie nohavice pritom vyzerajú veľmi dobre a neplantajú ako ostatné.

Nesesér

Hygiena vás aj ako cestovateľa robí človekom a táto brašnička je preto dôležitá. Mám tam také veci, aby mi ich nezobrali, ani keď si dám nesesér na palubu lietadla. Pasta, parfum, minišampón, hrebeň, všetko mám miniatúrne. Nožničky na nechty sa mi podarilo prepašovať na 90%, ale keby mi ich zobrali, mám tu kliešte na nechty . Aj holiace potreby sú miniatúrne. Slnečné okuliare ochránia oči aj pred pieskom. Nezabudnite na náhradné dioptrické okuliare. V poslednej dobe- dezinfekčné utierky. Repelent mám s DEET 50%. Zabijak malých rozmerov. Mám tu antihistaminiká, antibiotiká, antimalariká, sterilné ihly a „šitíčko“ v prípade otvorenej rany a betadin. Samozrejme nechýba vývrtka na víno(opäť na 90% prepašujem aj na palube), orezávatko na cigary a na ťažké expedície môj africký woodoo talizman.

Adaptér

Mám množstvo malých adaptérov, no v poslednej dobe nosím veľký, ktorý mi funguje na všetko. U nás v Base Campe máme za tie roky obrázky všetkých zástrčiek, ktoré nás na cestách stretnú, ale ja na prvoexpedíciách využívam veľký. Hlavne v Pacifiku je neuveriteľný chaos so zástrčkami.

Adaptér do auta: stačí do zapaľovania zasunúť adaptér s USB rozhraním. Toto je maličké, jednoduché, funkčné. Mať adaptéry, konkrétne na iPhone, je zbytočné, veď do toho USB už svoju nabíjačku dáte.