Berlín - čo vidieť v meste s náročnou históriou

Názov dnešného hlavného mesta Nemecka pochádza z čias, kedy toto územie obývali slovanské kmene. Slovo Berlín má korene v starom jazyku z Polabského územia, kde toto územie nazývali berl- alebo birl- (bažina). V nemeckom jazyku toto slovo pripomína slovo Bär (medveď), preto má Berlín vo svojom erbe medveďa.

Pokiaľ sa rozhodnete cestovať do Berlína letecky, pristanete na letisku Berlin Brandenburg. Je spojením všetkých bývalých letísk - Tempelhof, Schönefeld a Tegel. Týmto spojením sa z letiska stalo jedno z najrušnejších v Nemecku i celej Európe. Od centra mesta je vzdialené približne 20 kilometrov, takže po pristátí sa môžete do hodiny prechádzať po živom centre mesta.

Ak sa však rozhodnete cestovať inak, môžete tak učiniť buď vlakom, autom, alebo dokonca aj autobusom priamo z Bratislavy. Cesta trvá cca 9 hodín, po ktorých vystúpite na Berlin Central bus station, z ktorej je to len niekoľko staníc metra do samotného centra.

Vďaka veľkej koncentrácii pamiatok v centre Berlína máte veľkú výhodu, že sa pamiatky a ďalšie lokality nachádzajú v pešej blízkosti, preto až tak veľmi nezáleží na tom, kde začnete prehliadku Berlína. My v BUBO však máme s Berlínom dlhoročné skúsenosti a poradíme vám, ako si vychutnať mesto najlepšie a vidieť z neho čo najviac. Začnite svoju cestu na námestí Alexanderplatz.

Alexanderplatz je námestie, ktoré sa označuje za najrušnejšie a najživšie miesto v celom Berlíne. Svoj názov dostalo po ruskom cárovi Alexandrovi I., ktorý vládol Rusku na začiatku 19. storočia a Berlín navštívil v roku 1805. V momente, ako vystúpime na „Alex“, ako ho volajú domáci, prvýkrát pocítime pravú berlínsku atmosféru.

Desiatky reštaurácií, obchodov a tisícky ľudí a turistov, ktorí žijú svoj bežný život alebo sa kochajú krásou nemeckého hlavného mesta. Počas celého pobytu na tomto námestí máte pocit, že na vás dohliada „veľký brat“, no v skutočnosti je to len Fernsehturm (televízna veža), ktorá je so svojou výškou 368 metrov najvyššou stavbou Nemecka.

Pri strede námestia sa nachádzajú Weltzeituhr (hodiny svetového času), ktoré postavili v roku 1969. Skladajú sa z 24 menších stĺpov uložených na jednom veľkom stĺpe, ktorý nesie celé hodiny. Každý z menších stĺpov predstavuje jedno časové pásmo a sú do neho vryté najznámejšie mestá z daného časového pásma. Tieto hodiny sa pravidelne otáčajú, no keďže tak činia veľmi pomaly, ľudské oko to nezachytí.

V tom istom roku, ako svetu predstavili Weltzeituhr, sa otvorila aj televízna veža Fernsehturm. Vtedy bola štvrtou najvyššou stavbou na svete po moskovskej veži Ostankino (540 metrov), chicagskom John Hancock Center (457 metrov) a newyorskej Empire State Building (443 metrov). Jej hlavná funkcia je prenos rádiových a televíznych signálov. Okrem toho sa v nej nachádza aj otáčajúci sa bar vo výške 203 metrov a reštaurácia s vyhliadkou vo výške 207 metrov.

Či už pri vstupe do baru s vyhliadkou alebo do luxusnej reštaurácie si treba spraviť rezerváciu dopredu, keďže je to populárne miesto a býva tu plno. Okrem tradičných nemeckých jedál tu varia aj zaujímavé pokrmy z rôznych kuchýň sveta. Je to jedna z najlepšie hodnotených reštaurácií v okolí Alexanderplatz.

K ďalším výborným reštauráciám patrí aj steakhouse s názvom BLOCK HOUSE v blízkosti tohto námestia. Pokiaľ máte chuť na drink, Carambar v blízkosti Rathausstraße je istou voľbou pomeru dobrej kvality a ceny.

Na námestí máme vyskúšané hneď dva skvelé hotely:

1. Park Inn - nástupca legendárneho hotela Forum ponúka najmä v izbách s výhľadom na Berlín pocit, že sa vznášate nad nemeckou metropolou. Hotel môže pripomínať kvalitne prerobený bratislavský hotel Kyjev, ale tie výhľady sú na nezaplatenie.

2. Radisson Blu - o triedu lepší, len bez božských výhľadov. Dlho sa hrdil obrovským akváriom v lobby, ktoré v decembri 2022 s obrovským rachotom prasklo a vypustilo na berlínske ulice milión litrov vody. 

Pokiaľ sa presuniete od Fernsehturm smerom k rieke Spréva, narazíte na St. Marienkirche, kostol postavený v gotickom štýle v 13. storočí. V tomto protestantskom kostole sa nachádza freska Tanec smrti, ktorá vznikla v časoch morovej epidémie v Európe.

Neďaleko kostola sa nachádza Neptunbrunnen, fontána zobrazujúca rímskeho boha vôd a morí Neptúna a 4 ženy, ktoré znázorňujú 4 hlavné pruské rieky (Labe, Visla, Odra, Rýn).

Na našej ceste ku Karl-Liebnecht-Brücke prechádzame cez park, v ktorom sa nachádza viacero súsoší, najznámejšie je však súsošie Karla Marxa a Friedricha Engelsa nachádzajúce sa v strede tohto námestia. Po prekročení rieky Spréva cez most sa dostávame na Museuminsel, kde na nás ako prvá dominanta pozerá Berliner Dom.

Museumsinsel (ostrov múzeí) je ostrov na rieke Spréva neďaleko berlínskeho Alexanderplatz. Výstavba múzeí na ostrove trvala približne 100 rokov a dokončili ju v roku 1930. Svoj názov nesie podľa piatich múzeí, ktoré sa tu nachádzajú.

Sú nimi Altes Museum (Staré múzeum), Neues Museum (Nové múzeum), Alte Nationalgalerie (Stará národná galéria), Bode Museum (Bodeho múzeum) a Pergamonmuseum (Pergamonské múzeum). V roku 1999 tento ostrov zaradili do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Okrem toho sa na ostrove nachádzajú aj ďalšie pamiatky ako napríklad Humboldtforum a Berliner Dom.

Berliner Dom

Berlínska katedrála je evanjelický chrám postavený na Ostrove múzeí v 15. storočí. Počas svojej výstavby ho pôvodne postavili ako rímskokatolícky chrám, počas nasledujúcich storočí sa jeho afiliácia menila. Okrem omší a ostatných cirkevných záležitostí sa interiér Berliner Dom využíval na rôzne štátne ceremónie, koncerty a mnoho ďalších udalostí.

Katedrálu vystavali v neorenesančnom štýle aj napriek tomu, že v minulosti niesla prvky neoklasicizmu, baroka alebo tehlovej gotiky. Tieto štýly sa však počas rokov striedali kvôli rekonštrukciám, ktoré musela katedrála podstúpiť pre jej zachovanie. Dóm je vysoký 98 metrov, jeho výška však bola vyššia až do poškodenia v roku 1944.

Po kúpe online lístkov sa okrem jeho interiéru dá navštíviť aj kupola, na ktorú vedie približne 270 schodov. Po tomto náročnom výstupe vás odmenia nádherné výhľady na historické centrum Berlína, rieku Sprévu alebo vysokú Fernsehturm.

Altes Museum

Najbližšie k Berliner Dom sa nachádza Altes Museum. Je to najstaršie múzeum z celého komplexu múzeí nachádzajúceho sa na Museumsinsel. Vybudovali ho v rokoch 1825 až 1830 na príkaz pruského kráľa Friedricha Wilhelma III. V múzeu sa nachádza kolekcia zo starovekého Grécka z čias 10. – 1. storočia pred naším letopočtom.

Taktiež sa tu nachádza kolekcia mincí obsahujúca mince z rôznych národov a ríši a rôznych materiálov približne od 7. storočia pred naším letopočtom až po 3. storočie n.l.

Neues Museum

Pokiaľ po prehliadke prejdeme priamo cez Bodestraße, dostaneme sa kNeues Museum. Postavili ho ako druhé v poradí na príkaz syna predošlého kráľa. Fridrich Wilhelm IV. mohol pozorovať dokončenie tohto múzea v roku 1855. Nájdeme tu kolekciu egyptskej histórie, ktorá obsahuje rôzne sochy, texty a diela z egyptskej a núbijskej kultúry.

Kolekciu skorej histórie tvorí až 6 000 exponátov z čias doby kamennej, ktoré zozbierali z celej Európy a Ázie. Rovnako tu nájdeme artefakty z doby bronzovej a skorej doby železnej, ktoré sú vystavené v historických kabinetoch - presne takých, aké používali pri otvorení tohto múzea v 19. storočí.

Alte Nationalgalerie

Priamo oproti Neues Museum sa nachádza Alte Nationalgalerie, ktorú dokončili v roku 1876 na príkaz rovnakého kráľa ako Neues Museum. Jej kolekcie obsahujú najmä diela z romantizmu a impresionizmu. Nájdeme tu maľby od najslávnejších maliarov histórie, ako napríklad Maneta a Moneta. Celkovo v galérii nájdete približne 1 800 malieb a 1 500 sôch.

Bodeho múzeum

Bodeho múzeum sa nachádza na najsevernejšom cípe Museumsinsel a dokončené bolo v roku 1904 na príkaz Wilhelma II. Obsahuje kolekciu sôch, kde môžeme nájsť diela od predstaviteľov, ako boli Donatello alebo Antonio Canova. Taktiež sa tu nachádza jedna z najväčších zbierok sôch od nemeckých sochárov.

Ďalšia kolekcia obsahuje ukážky umenia z Byzantskej ríše v podobe rôznych sôch, sarkofágov, rytín, mozaík alebo každodenných objektov. Podobne ako v Altes Museum, aj tu sa nachádza lahôdka pre numizmatikov vo forme mincového kabinetu, ktorý obsahuje viac ako 500 000 mincí.

Pergamonské múzeum

Najnovšie z významných múzeí na ostrove je Pergamonské múzeum. Stavalo sa 20 rokov a finišovali ho v roku 1930 na príkaz Wilhelma II. Jeho výstavba trvala tak dlho následkom 1. svetovej vojny a inflácii z 20. rokov 20. storočia. Dnes je jedným z najvyhľadávanejších a najznámejších v celom Berlíne a prenesiete sa tu do staroveku vďaka jednej z najväčších kolekcií tohto druhu na svete.

Najznámejšou atrakciou je tu jasne helenistický Pergamonský oltár, po ktorom dostalo múzeum svoje meno. Jeho vek sa odhaduje na cca 180 p.n.l. a postavili ho na území dnešného Turecka. Zobrazuje bitku bohov z Olympu proti obrom. V múzeu sa nachádzajú aj exponáty zobrazujúce rímsku kultúru, najznámejšia je Miletská trhová brána.

Ďalšie z kolekcií zahŕňajú exponáty z rôznych kultúr Blízkeho východu a islamských umení. Múzeum aktuálne prechádza rekonštrukciou a viaceré časti budú až do roku 2025 uzavreté.

Po prezretí si pamiatok na Museumsinsel sa dostávame na významnú ulicu Unter den Linden (Ulica pod lipami), ktorá siaha od ostrova až po najznámejšiu berlínsku pamiatku - Brandenburskú bránu. Túto takmer 1,5 km dlhú ulicu lemuje veľký počet historických a významných budov.

Po vašej ľavej ruke sa týči cisársky palác. Asi najsymbolickejšia budova pre zmeny, ktorými Berlin v posledných sto rokoch prešiel. Od 14. storočia tu stál palác kurfürstov a pruských kráľov, ktorý sa počas Weimarskej republiky zmenil na múzeum. Až prišla druhá svetová vojna, katastrofické zničenie Berlína, ktoré aj tento palác zmenilo na ruiny. V roku 1950 ich nová komunistická NDR nechala vyhodiť do vzduchu a zrovnať so zemou.
Erich Honecker sa v roku 1971 rozhodol otvorenú plochu zastavať a vznikol prestížny Palác republiky, akýsi východonemecký parlament plný azbestu. Po zjednotení Nemecka nechalo mesto s obrovskými nákladmi najprv azbest odstrániť, aby sa následne rozhodlo zbúrať celú budovu (v roku 2008) a na jej mieste vystavať obnovaný palác - teraz s názvom Humboldtovo fórum, akési kultúrne centrum Berlína. 

Hneď na začiatku ulice pri rieke Spréva nás pri prehliadke obklopia dve veľké budovy – Kronprinzenpalais a Deutsches Historisches Museum. Kronprinzenpalais, alebo Palác nástupcov trónu, je neoklasicistická budova, ktorá bola v minulosti rezidenciou pruských kráľov. Neskôr sa využívala aj ako národná galéria a v roku 1990 v nej podpísali zmluvu o znovuzjednotení Nemecka.

Dnes je možné navštíviť toto miesto v rámci prehliadky. Deutsches Historisches Museum je spojením barokovej a modernej architektúry. Aktuálne prechádza rekonštrukciou a v roku 2025 sa v nej bude nachádzať viac ako 6 000 exponátov z nemeckej histórie.

Neďaleko múzea sa nachádza budova Neue Wache (Nová strážnica), ktorá slúži ako memoriál pre boje nemeckých štátov s napoleonským Francúzskom. Oproti tejto budove sa nachádza Staatsoper (štátna opera), v ktorej sa môžeme kultúrne vyžiť v prítomnosti tých najlepších nemeckých hercov a spevákov.

V blízkosti areálu opery sa nachádza viacero budov, ktoré spadajú pod správu Humboldt-Universität zu Berlin (Humboldtovej univerzity v Berlíne). Patrí k jednej z najlepších univerzít v Nemecku, keďže dokázala vychovať 57 laureátov na Nobelovu cenu. Medzi nimi aj mená ako Albert Einstein, Robert Koch, Karl Marx, Friedrich Engels, Otto von Bismarck, Max Planck alebo bratia Grimmovci.

V roku 1949 ju pomenovali po Wilhelmovi von Humboldtovi, pruskom funkcionárovi, politikovi a mysliteľovi. Dnes sa univerzita skladá z 9 fakúlt, ktoré dokopy zastrešujú takmer 200 študijných programov a 32 000 študentov. Na ulici Unter den Linden sa nachádza hlavný kampus tejto univerzity, ale aj jej Právnická fakulta.

Pre milovníkov starších filmov sa v bočnej uličke Planckstraße nachádza múzeum venované talianskemu hercovi Carlovi Pedersolimu, známejšiemu však pod jeho druhým menom Bud Spencer. Jeho filmy s Terencom Hillom sú považované za klasiky komediálneho žánru.

Vedeli ste, že Pedersoli reprezentoval Taliansko na olympijských hrách v roku 1952 aj 1956 v disciplíne 100 metrov voľný štýl? Pri obidvoch účastiach sa dokázal dostať až do semifinále.

Pokiaľ by ste sa chceli v okolí najznámejšej ulice v Berlíne ubytovať, aby ste to mali blízko do historického a kultúrneho centra, máte na výber z niekoľkých zaujímavých možností, ktoré sú kombináciou luxusu, pohodlia a krásy.

Hotel de Rome v sebe spája luxus a eleganciu. Z jeho terasy si pri poháriku vína alebo s drinkom v ruke môžeme užívať výhľady na Štátnu operu a zvyšok centra mesta.

Úžasnou lokalitou iba niekoľko stoviek metrov od Brandenburskej brány a svojou nádhernou záhradou a vybavením nás môže osloviť hotel The Westin Grand.

V ešte väčšej blízkosti k najznámejšej pamiatke mesta a v lokalite, kde sa vyskytujú desiatky výborných reštaurácií a barov, sa nachádza hotel Chateau Royal.

No a potom je tu, samozrejme, legenda Hotel Adlon. Ak nechcete robiť v Berlíne žiadne kompromisy a spať v hoteli celebrít, top adresa pri Brandenburskej bráne sa volá Adlon.

Pokiaľ sa presunieme na najzápadnejší koniec ulice Unter den Linden, svojou veľkosťou nás ohromí Brandenburger Tor (Brandenburská brána). Najlepší pohľad na túto dominantu si vychutnáte z Pariser Platz (Parížske námestie). Bránu vybudovali v rokoch 1788 až 1791 v neoklasicistickom štýle na príkaz pruského kráľa Fridricha Wilhelma II.

Návrhár tejto brány, Carl Gotthard Langhans, sa rozhodol, že brána bude merať 26 metrov na výšku a bude 65 metrov dlhá. Inšpirovala ho vstupná brána na kopec Akropola v gréckych Aténach, preto ju podopierajú dva rady šiestich stĺpov dórskeho štýlu. Dva roky po jej výstavbe pridali na vrchol sochu Quadriga, ktorá zobrazuje konský záprah so 4 koňmi, ktorý ovláda bohyňa Victoria, staroveká rímska bohyňa víťazstva.

K tejto soche sa viaže aj príbeh jej odcudzenia a prinavrátenia. V roku 1806, keď Napoelon Bonaparte dobyl Berlín, sochu si vzal do Paríža ako vojnovú korisť a ukážku jeho výhry. Po Napoleonovej abdikácii v roku 1814 sochu prinavrátili naspäť do Berlína, kde ju osadili na pôvodné miesto - na vrch Brandenburskej brány.

Brána bola symbolom významných udalostí počas celej svojej histórie. Odohrávali sa tu masové protesty, oslavy alebo stretnutia. Po druhej svetovej vojne, po rozdelení Nemecka a Berlína, sa brána nachádzala v sektore ovládanom Sovietskym zväzom. Po postavení Berlínskeho múru sa Brandenburská brána nachádzala v „zóne nikoho“, a teda nebola prístupná pre domácich a návštevníkov.

Po páde múru v roku 1989 sa pri tejto bráne stretlo takmer 100 000 ľudí, ktorí oslavovali slobodu a znovuzjednotenie. Až dodnes je brána v rámci mesta najväčším symbolom jednoty a slobody.

Nemecko patrilo k iniciátorom prvej svetovej vojny. Po spore Rakúsko-Uhorska so Srbskom, poslalo Rusku ultimátum a po jeho nesplnení vyhlásilo mobilizáciu a krajine vojnu. Napriek tomu, že sa mesto nedostalo do priameho konfliktu, bolo centrom politickej moci a propagandy. Obyvatelia mesta však taktiež pocítili vojnu na vlastnej koži vďaka nedostatku potravín.

Počas prvej svetovej vojny umrelo na hlad niekoľko desiatok tisíc Berlínčanov. Po porážke Nemecka vo vojne sa z kráľovstva stala Weimarská republika. Hlavné mesto stále veľmi trpelo na dôsledky Versaillskej zmluvy, po ktorej Nemecko muselo splatiť svoje dlhy za vojnu. Nemecká vláda tlačila taký počet peňazí, že inflácia narástla na rekordné hodnoty. Ľudia sa vďaka tomu zbavili dlhov, na druhej strane tí, ktorí mali nejaké úspory, o ne prišli.

Pri najvyššom bode inflácie sa jeden dolár rovnal 4,2 miliardám nemeckým mariek! Po roku 1924 sa situácia upokojila a zlepšila vďaka vplyvu novej fiškálnej politiky a pomoci USA a ostatných krajín. Z hlavného mesta sa pomaly stávalo industriálne aj kultúrne centrum krajiny. Nezamestnanosť však bola stále veľmi vysoká, čo nahrávalo do karát pravicovým politickým stranám, akou bola napr. NSDAP (Národnosocialistická nemecká robotnícka strana).

Táto strana sa plne dostala k moci v roku 1933, kedy sa nemeckým kancelárom stal Adolf Hitler. Týmto rokom sa začalo násilné utláčanie židovskej, aj ostatných menšín na území mesta. Hitler nenávidel berlínsku uvoľnenosť a slobodu a systematicky vyháňal z mesta berlínsku dušu. Od letnej olympiády v roku 1936 už nebolo pochýb, že sa mu to podarí. 

Počas týchto hier však zmizli z ulíc všetky plagáty, tabule alebo nápisy, ktoré odsudzovali Židov a ostatných, aby si okolitý svet nevšimol, k čomu sa v Nemecku schyľuje. Tieto činy proti Židom vyvrcholili počas Krištáľovej noci z 9. na 10. novembra 1938, kedy sa odhaduje, že vplyvom nacistov bolo zabitých až 400 Židov, pričom ďalších 30 000 deportovali do koncentračných táborov.

Počas druhej svetovej vojny Hitler zaviedol plány na prestavbu mesta v zmysle nacistických ideálov. Chcel mať z Berlína hypermoderné hlavné mesto novej ríše, ktorej bude veliť po tom, ako porazí nepriateľské krajiny vo vojne. Berlín sa však v roku 1940 stal prvýkrát terčom leteckých útokov, ktoré znovu pokračovali v rokoch 1943 až do roku 1945, kedy sa odohrala samotná bitka o Berlín.

Táto bitka sa skončila Hitlerovou samovraždou a dobytím mesta spojeneckými vojskami. Približne tretina celého mesta bola po 2. svetovej vojne absolútne zničená, 80% budov bolo poškodených alebo zničených, Berlín rozdelený na štyri časti medzi víťazné veľmoci, Berlín bol pre zločiny Bavora narodeného v Rakúsku na lopatkách. 

Berlín ako mesto sa však celý nachádzal v sovietskej okupačnej zóne Nemecka, čo bola unikátna situácia. Napriek tomu, že mesto bolo rozdelené medzi 4 krajiny, po ochladnutí vzťahov USA a ZSSR a začiatku Studenej vojny začali tieto krajiny riadiť svoje sektory mesta nezávisle. V roku 1948 sa napätie stupňovalo a sovietske vojská zablokovali pozemné cesty do západného Berlína s cieľom obsadiť západnú časť a mať pod kontrolou celé mesto.

Nasledovalo obdobie nazývané v Berlíne Vzdušný most. Od leta 1948 do septembra 1949 podnikli americké a britské vojská neuveriteľných 277 569 letov, ktoré do Berlíne priviezli viac než 2 milióny ton potravín a iných potrebných tovarov. Stalin sa totálne prerátal. Namiesto vyhladovenia západného Berlína primkol ešte pred pár rokmi nepriateľské Nemecko k západu a NSR vykročila na cestu spolupráce so slobodným svetom.

ZSSR túto blokádu zrušil a obnovil zásobovacie cesty. V nasledujúcich rokoch sa v meste udialo niekoľko protestov, najvýznamnejší však po Stalinovej smrti v roku 1953, konkrétne 17. júna. Na proteste proti nízkej životnej úrovni a nízkym platom zomrelo 153 robotníkov, na ktorých počesť pomenovali ulicu, ktorá nadväzuje na ulicu Unter den Linden - dodnes sa volá Ulica 17. júna.

Napriek ruským a komunistickým klamstvám o tom, že fámy o postavení berlínskeho múru sú len imperialistickou konšpiráciou, sa vláda NDR rozhodla únik mozgov z krajiny do slobodného sveta riešiť drastickým spôsobom. 13. augusta 1961 zablokovali všetky ulice aj chodby spájajúce domy v dvoch rôznych zónach a hneď začali budovať múr, ktorý definitívne oddelil západný Berlín od východného Berlína aj Nemecka. Výstavba múru nebola dopredu ohlásená, odohrala sa cez noc a rozdelila tisícky rodín na takmer 30 rokov.

Napätie medzi dvomi stranami Studenej vojny sa vystupňovalo 27. októbra 1961, kedy sa pri Checkpoint Charlie (hraničný priechod medzi východným a západným Berlínom) stretli tanky obidvoch strán. Nechýbalo veľa a tanky by proti sebe začali bojovať, čo mohlo mať za dôsledok začiatok tretej svetovej vojny.

Výstavba múru vyvolala pokusy ľudí dostať sa z východného Berlína do západného. Zdroje uvádzajú, že sa to podarilo približne 5 000 ľudom, 136 pri prechode zomrelo. Všeobecne sa však táto výstavba stretla s veľkou nepopularitou a masovými protestmi zo strany Berlínčanov.

Mesto v roku 1963 navštívil samotný prezident USA John F. Kennedy, ktorý predniesol slávny prejav, kde povedal: „Ich bin ein Berliner.“ (som Berlínčan). Týmto prejavom odkazoval na neutíchajúcu solidaritu a pomoc zo strany USA pre Berlínčanov.

Po takmer troch desaťročiach Studenej vojny sa nakoniec neskoro večer 9. novembra 1989 opäť otvorili brány Berlínčanom a tí mohli slobodne chodiť medzi obidvomi časťami mesta. Domáci, ale aj turisti, pomocou kladív a rôznych ďalších nástrojov nasledujúce dni múr zbúrali a tento symbolický akt začal pád komunizmu v Nemecku aj v celej Európe.

Keď sa spred Brandenburskej brány - miesta, kde takmer 100 000 Berlínčanov oslavovalo zjednotenie po páde Berlínskeho múru presunieme na sever, dostaneme sa k budove Reichstag, ktorá je dnes sídlom dolnej komory nemeckého parlamentu. Budove dominuje sklenená kupola, ktorá sa tiahne do výšky 47 metrov.

Postavili ju na konci 19. storočia a fungovala ako sídlo parlamentu až do roku 1933, kedy vyhorela (tento požiar založili nacisti, aby Hitlerovi poskytli zámienku na utláčanie komunistov, ktorých z tohto požiaru obvinil). Kompletne ju zrekonštruovali až v roku 1990 po zjednotení Nemecka.

Sklenú kupolu na vrchu parlamentu navrhol anglický architekt Norman Foster, ktorý sa taktiež podieľal na stavbe štadiónu Camp Nou v Barcelone a mnohých budov v Londýne - Londýnskej radnice alebo The Gerkin.

Vstup na vrch budovy aj do kupoly je zadarmo, je treba si však dopredu registrovať čas príchodu. Po vnútornej strane kupoly sa hore tiahne chodník, ktorým sa dostaneme na absolútny vrchol kupoly a môžeme sa kochať výhľadmi na centrum Berlína.

Z vyhliadky na budove Reichstagu môžeme pozorovať obrovský park, ktorý sa tiahne od Brandenburskej brány približne 2,5 km na západ. Tiergarten (Záhrada zvierat) je jedným z najväčších mestských parkov v Nemecku s rozlohou 210 hektárov. Jeho stredom sa tiahne už spomínaná ulica 17. júna, v ktorej strede sa nachádza obrovský kruhový objazd. Práve tu je štart aj cieľ slávneho Berlínskeho maratónu.

V strede tohto objazdu sa týči Siegessäule, 67 metrov vysoký pozlátený Víťazný stĺp. Pripomína víťazstvo Pruska v druhej šlezvickej vojne. Na vrchu tohto stĺpa sa nachádza vyhliadková plošina, z ktorej sa môžeme kochať nekonečnou zelenou Tiergarten. V tomto parku sa okrem Víťazného stĺpu nachádza niekoľko pamätníkov rôznym osobám i sovietskej armáde, zoologická aj botanická záhrada alebo palác Bellevue, ktorý je sídlom nemeckého prezidenta.

Pokiaľ sa však od Brandenburskej brány vydáme na juh po Ebertstraße, po ľavej strane narazíme na pomník zavraždeným Židom Európy, ktorý sa nazýva aj pamätník holokaustu. Na námestí o rozlohe 19 000 m2 sa nachádza 2 711 stĺpov rôznych tvarov, ktoré pripomínajú obete holokaustu.

Presný počet obetí holokaustu sa odhaduje ťažko, no väčšina zdrojov sa zhoduje na čísle 11 miliónov, z ktorých 6 bolo Židov a 5 miliónov ostatných obetí (Sovietov, Poliakov, Srbov, Rumunov, Slovanov, postihnutých ľudí a homosexuálov). Prehliadka tohto pamätníku je zdarma - najmä preto, že pripomína jednu z najčernejších škvŕn v histórii ľudstva.

Ak sa rozhodneme pokračovať po Ebertstraße, prídeme až na Potsdamer Platz (Potsdamské námestie). Toto námestie je pomenované po meste Potsdam, ktoré sa nachádza približne 25 km od Berlína a je preslávené jednou z konferencií počas 2. svetovej vojny, na ktorej diskutovali predstavitelia spojeneckých vojsk o rozdelení sveta po vojne.

Toto námestie bolo počas 2. svetovej vojny takmer úplne zničené a počas Studenej vojny ho rozdelili múrom, ktorý sa začal stavať práve na tomto mieste. Po zjednotení Nemecka v roku 1990 prešlo toto námestie veľkou rekonštrukciou a dnes sa tu nachádza viacero moderných budov. Neďaleko nájdeme aj Mall of Berlin, jedno z najväčších nákupných centier v meste so stovkami obchodov svetových značiek.  

Iba zopár ulíc od Mall of Berlin sa nachádza už spomínaný Checkpoint Charlie. Jeho meno pochádza z označenia podľa fonetickej abecedy NATO, kde sa písmeno „C“ nazýva Charlie, preto z Checkpointu C vznikol Checkpoint Charlie. Počas Studenej vojny slúžil ako prechodové miesto medzi východným a západným Berlínom.

Pri návšteve prezidenta Kennedyho bola jedna z jeho zastávok aj tento prechod. Po zjednotení Nemecka sa z Checkpointu Charlie stala turistická atrakcia, ktorá dodnes domácim aj turistom pripomína, že sloboda a jednota v niektorých časoch nebola samozrejmosť.

Berlín je mesto, ktoré zabaví dospelých aj deti. Keď cestujete s celkom malými ratolesťami, oceníte množstvo parkov, úžasne zelené mesto, výlety do okolia, ale aj fakt, že mnohé podniky sú prepojené s detským ihriskom. Deti si lozia po preliezkach, alebo sa hrajú v piesku a vy popíjate Berliner Pilsner. 

Väčšie deti majú v Berlíne živú učebnicu histórie. Či im chcete vysvetľovať hodnotu slobody, odpornosť nacizmu, posledné zmeny v Európe, v Berlíne máte všetko ako na dlani. 

Poteší vás aj pestrá kuchyňa zo všetkých krajín sveta, kúpaliská v lete či romantické vianočné trhy v decembri.

Zámok Charlottenburg, postavený v roku 1713, sa nachádza v rovnomennej štvrti - približne 5 km od centra mesta. Je vystavaný v barokovom a rokoko štýle a okrem svojho interiéru s množstvom obrazov alebo tapisérií môže návštevníkov lákať svojimi veľkými záhradami.

Nie ďaleko od zámku Charlottenburg sa nachádza Olympijský park s jeho dominantou - Olympijským štadiónom, ktorý vystavali pri príležitosti OH 1936. Jeho konštrukcia stála vtedajších 43 miliónov mariek a odhaduje sa, že pri plnej návštevnosti sa tu mohlo nachádzať vyše 100 000 ľudí.

Okrem letnej olympiády sa na ňom hrali aj dvoje majstrovstvá sveta vo futbale - 1974 a 2006 aj finále futbalovej Ligy majstrov v roku 2015. 14. júla 2024 sa tu odohrá finále majstrovstiev Európy vo futbale. Tento štadión je domácim pre tím Hertha BSC a dnes sa na tento klub môže prísť pozrieť až 74 475 ľudí. Za Herthu BSC už 11. rok hrá aj slovenský futbalový reprezentant Peter Pekarík.

Okrem spomínanej Herthy BSC hrá najvyššiu nemeckú futbalovú súťaž aj druhý klub, Union Berlin. Ich domáci stánok sa nachádza 10-15 km od centra.

V Nemecku je čim ďalej tým viac populárny aj ľadový hokej. Lokálny hokejový klub sa volá Eisbären Berlin (ľadové medvede) a v nemeckej hokejovej lige patrí k stabilným účastníkom. Svoje zápasy hráva v multifunkčnej Mercedes-Benz Arena, kde sa na zápasy môže prísť pozrieť 14 200 divákov.

O túto halu sa delí s basketbalovým klubom Alba Berlin, ktorý patrí k najlepším tímom v Nemecku a hráva aj Euroligu, basketbalovú obdobu futbalovej Ligy majstrov. Okrem kolektívnych športov je Berlín preslávený aj maratónom, ktorý sa tu beháva v septembri a patrí k najznámejším a najväčším maratónom na svete.

Patrí taktiež k najrýchlejším, Eliud Kipchoge v roku 2022 na jeho trati utvoril svetový rekord v čase 2:01:09 h. Preteky sa ikonicky končia iba zopár stoviek metrov po prebehnutí popod Brandenburskú bránu.

Na svete je 6 veľkých maratónov - Boston, New York a Chicago v USA, Berlín a Londýn v Európe a Tokio v Japonsku. A aj rekreačný maratónec sníva o tom, že si ich raz prebehne všetkých 6 a získa tak vytúženú šesťdielnu medailu.

Do Bostonu a Chicaga sa musíte kvalifikovať (do Bostonu už treba celkom slušný čas), v New Yorku a v Berlíne vám stačí šťastie v lotérii, do Tokia a Londýna potrebujete pomoc cestovných kancelárií, ktoré vám za sumu od 1 000 eur vyššie posunú jedno z rezervovaných miest na štarte. 

Berlínsky maratón patrí k najrýchlejším a vskutku ikonickým. Bežíte cez východný aj západný Berlín, cez štvrte prisťahovalcov aj popred elegantné fasády bohatých. Nezabudnuteľný je však cieľ.

Autor článku Jozef Zelizňák bežal tento maratón hneď dvakrát:

Berlínsky maratón bol pre mňa nezabudnuteľný, lebo bol prvý. Vtedy som ešte netušil, ako veľmi behaniu prepadnem, a skôr som počítal s tým, že svoj jediný maratón odbehnem v mojom najobľúbenejšom meste na svete - Berlíne. Ako nováčik som striktne vybiehal z poslednej skupiny a tridsať kilometrov si užíval beh východným aj západným mestom, predbiehajúc tisíce bežcov. Až na námestí Gendarmenmarkt, asi dva kilometre pred cieľom som si uvedomil, čo som práve dosiahol. Cieľová rovinka je inak poriadne dlhá. Po prebehnutí Brandenburskou bránou ste už pocitovo v cieli, no čaká vás ešte nekonečných 500 metrov. Ten zážitok je však neskutočný. Čas 3:28 na maratónsku premiéru som nečakal. A ten beh bol ako heroín, okamžite ma urobil závislým.

Do Berlína som sa následne vrátil už ako "skúsený" maratón na svoj ôsmy maratón v roku 2019. Každý, kto maratón bežal, vie, že sa počas neho dostávate do akejsi vnútornej meditácie. A kombinácia kvalitnej prípravy pod vedením špičkového trénera Štefana Méreša z Run for Fun, známej trate, výborného počasia a atmosféry mi dala krídla. Tu som sa prvýkrát seriózne priblížil k méte troch hodín. Odvtedy som už zabehol aj rýchlejšie behy, ale žiaden z nich sa mi nevyrovná pocitu z Berlína.

Neďaleko od spomínanej multifunkčnej Mercedes Benz Areny sa nachádza East Side Gallery. Tento pamätník a galéria v jednom je najdlhšie stojacou časťou berlínskeho múru, ktorú v roku 1990 vyše sto umelcov pokrylo svojimi maľbami. Dnes sa však veľa z múru nezachovalo a väčšina pomaľovaných kusov múru sú už len repliky.

Medzi najznámejšiu maľbu pravdepodobne patrí maľba zobrazujúca nemeckého komunistického politika Ericha Honeckera, ktorý bozkáva sovietskeho politika Leonida Brežneva.

Južne od centra mesta sa nachádza bývalé letisko Tempelhof, ktoré je od roku 2008 pre všetky lety uzavreté. Dnes sa z jeho areálu a letiskových dráh stal veľký mestský park.

O osude tohto letiska rozhodli samotní obyvatelia mesta v roku 2014 v referende, kedy odmietli možnosť, že by sa na miestach pristávacích dráh vybudovali nové stavby. Hala na prílety a odlety sa dnes využíva na usporadúvanie rôznych akcií, konajú sa tu aj prehliadky bývalého letiska.

Stasimuseum sa nachádza v blízkosti zastávky metra Magdalenstraße a návštevníkom poskytuje obraz o tom, ako to vyzeralo v hlavnom sídle Stasi. Ministerium für Staatsicherheit (ministerstvo pre štátnu bezpečnosť), hovorovo Stasi, bola tajná služba slúžiaca v Nemeckej demokratickej republike od roku 1950 po rok 1990.

Funkcia Stasi bola podobná KGB v Sovietskom zväze. Múzeum tejto nemeckej tajnej služby sa nachádza v bývalej hlavnej budove Stasi, kde môžeme pozorovať, ako tu pracovníci v tej dobe pracovali, ako vyzerali priestory tejto budovy, napríklad aj kancelária riaditeľa Stasi – Ericha Mielkeho.

Nemecko aj Berlín sú známe svojou výbornou domácou kuchyňou. Okrem Königsberger Klopse (mäsových guličiek z hovädziny, bravčoviny so zemiakmi a omáčkou) alebo döner kebabu (ktorý pochádza z Turecka, no jeho moderná verzia, ako ju dnes takmer všetci poznáme, vznikla v 70. rokoch 20. storočia v západnom Berlíne vďaka tureckým imigrantom) patrí medzi najtradičnejšie berlínske jedlá určite currywurst.

Ide skôr o fast food, to znamená, že skôr ho zoženiete na ulici v stánku, kde si „na stojáka“ zjete svoj currywurst, ako by ste si ho mali dať niekde v reštaurácii. Pozostáva z (väčšinou) bravčovej klobásy, ktorá je opečená a je poliata kečupom a kari korením. Ako najčastejšia príloha sa k tomuto jedlu podávajú hranolky.

Najznámejšou sieťou rýchleho občerstvenia, ktorá tento pokrm ponúka, je Curry 36. V Berlíne majú 4 prevádzky, pričom jedna sa nachádza necelý kilometer severne od Brandenburskej brány na hlavnej vlakovej stanici. Ďalšiu nájdeme neďaleko zoologickej záhrady a akvária, ktoré sa nachádzajú v juhozápadnej časti parku Tiergarten.

Pokiaľ nám vyhladne po prechádzke na bývalom letisku Tempelhof, iba 2 zastávky metra odtiaľ môžeme navštíviť ďalšie miesto tejto prevádzky. Ak si však chceme niečo zajesť pred hokejovým alebo basketbalovým zápasom v Mercedes Benz Arene, iba 200 metrov odtiaľ sa nachádza štvrtá a posledná prevádzka Curry 36 v Berlíne.

Ďalšia zo sietí, ktoré majú viacero prevádzok v Berlíne, sa volá Curry Wolf. Jedna z nich leží približne 100 metrov od Brandenburskej brány na Pariser Platz. O ich omáčke, ktorou polievajú klobásu, sa hovorí, že je návyková, a preto ju nazvali „opium“.

Medzi ďalších predajcov typického berlínskeho pokrmu sa radí sieť Wittys. Táto sieť k výrobe a predaju pristupuje zdravšou a ekologickejšou cestou, keďže všetky ich produkty sú organickej výroby. Jednu z ich prevádzok nájdeme asi pol kilometra severne od ulice Unter den Linden.

Hlavné mesto Nemecka má svoju reputáciu ako party mesto právom, keďže nočný život tu je naozaj na vysokej úrovni. Prevládajú tu kluby, v ktorých sa hráva alternatívna elektronická hudba ako techno, trance, hardstyle a mnoho ďalších žánrov. Berlínčania sú schopní tráviť svoje víkendy inak, ako to poznáme my.

Niektorí nemajú problém stráviť na akciách aj celý víkend, počas ktorého sú na jednej party aj 48 hodín vkuse. Práve vďaka ich povahe je berlínska scéna nočného života jedna z najznámejších na svete. Medzi najznámejšie kluby patria:

Berghain - najlepší nočný klub na svete

Tento klub nie je len najlepším v Berlíne či Nemecku, ale aj na svete, opakovane vyhráva v medzinárodných rebríčkoch. Budova niekedy patrila elektrárni, dnes je prerobená na niekoľko poschodí a miestností, kde sa človek cíti úplne slobodný. Vnútri sú zakázané fotoaparáty a kamery, ktoré vám prelepia aj na mobile. Majiteľom tohto klubu ide o to, aby návštevníci zažili naozaj intenzívny zážitok a neboli obmedzovaní tým, že sa objavia na nejakej fotke alebo videu.

Pri prvej návšteve sa však môže stať, že sa do klubu nedostanete, pretože ochranka prísne vyberá, kto sa dostane dnu a kto nie. Nezáleží pri tom na peniazoch, sociálnom statuse, ani ničom podobnom. Skôr ide o to, či si myslia, že budete vnútri klubu dotvárať vhodnú atmosféru.

Anomalie Art Club

Tento klub je okrem svojej hudobnej a tanečnej stránky známy aj svojou umeleckou stránkou. Nachádza sa tu jedna z najlepších vizuálnych a laserových šou, akú ste kedy zažili. Okrem toho sa tu z času na čas zvykne organizovať aj výstava umenia spojená s tanečnou party.

Club der Visionaere

Vonkajší klub, ktorý sa nachádza na ramene jazera, je príjemnou voľbou v letných mesiacoch. Cez deň je toto miesto vhodné na posedenie s priateľmi pri pive, večer sa však mení na veľký tanečný parket.

Unikátny klub, aký ponúka len Berlín. Druhý domov prostítutok aj prostitútok, celebrít a notárov, marketingových mágov aj alternatívnych umelcov - už 35 rokov...  Nočný klub Kumpelnest 3000 otvoril počas legendárnych prvomájových protestov (v roku 1987) a dodnes si zachováva svoje unikátne ja. Otvorené každý deň v týždni do piatej ráno. Keď prídete podvečer, môžete obdivovať interiér, výsledok práce mladého umelca, ktorý si za diplomovú prácu vybral prerobenie pôvodného bordelu na bar. Názov (Hniezdočko kamošov) mu vymyslel kanadský go go tanečník a model David Steeves, prívlastok 3000 zasa legenda berlínskeho undergroundu Nikolaus Utermöhlen, ktorý spolu s Wolfgangom Müllerom a Käthe Kruse tvoril kapelu a umelecký projekt die Tödliche Doris. Majte otvorenú myseľ a je úplne jedno, či ste Turek alebo Berlínčan, študent z Fínska alebo poľský inštalatér, homo alebo hetero, trans alebo kresťan. Budete sa baviť. Autor tohto článku zažil v klube nespočet nezabudnuteľných nocí. Pridajte sa aj vy. 

Najväčšie kultúrne centrum Nemecka si obľúbi každý. Či už je to kvôli kultúre, nočnému životu, jedlu alebo pamiatkam. Napriek tomu, že nie je také populárne ako iné európske a svetové metropoly, dokáže v každom turistovi zanechať stopu, ktorá z neho nevymizne nikdy a bude ho lákať vrátiť sa sem opäť.