Tie najkrajšie hrady na svete, o akých ste asi nepočuli

Väčšina vkladá do tejto tabuľky iba európske hrady a zámky. Je pravda, že Európa je naozaj, čo sa týka hradov, najsilnejším kontinentom, no tento blog vás presvedčí, že ide o centristický a vrcholne nesprávny pohľad. Budete prekvapení, aké krásne hrady a zámky sa nachádzajú inde.

Druhým dôležitým bodom a konkurenčnou výhodou tohto blogu je to, že podľa mňa všetci skladajú obdobné tabuľky iba od svojho stola, či svojho počítača a opisujú logicky jeden od druhého. Nikdy TAM v skutočnosti neboli. 

My v BUBO chceme takéto „tabuľky“ (rýchlej orientácie) robiť inak. Každú pamiatku, ktorú zaradíme, sme navštívili osobne. Vždy chceme priniesť informácie, ktoré nie sú bežne dostupné a dozviete sa ich až od lokálnych sprievodcov na samotnom mieste. Tým pádom ani naše tabuľky „Naj“ nebudú iba papagájovaním, o čo sa koniec koncov snažíme v celom našom projekte originálnych blogov na www.bubo.sk/blog  Však posúďte samy, či sa nám to darí.

Nazval by som ho anti-Neuschwanstein. Maximálny minimalizmus! Tento hrad z 13. storočia preskočil svoju dobu, akoby ho navrhol modernistický japonský architekt. Hrad sa líši od paláca vraj tým, že palác nemá okolo priekopy ani padacie mosty. No ani Castel del Monte ich nemá, a je to pritom prototyp hradu. O najromantickejších palácoch (bude tam napríklad Versailles) napíšem ďalší blog. 

Bol to tento hrad, ktorý ma donútil uvažovať nad najúžasnejšími hradmi, zámkami a palácmi sveta. Nedávam ich do poradia od najhoršieho k najlepšiemu, lebo niektoré hrady sú výnimočné dobou, kedy boli postavené, iné svojou celkovou krásou, iné neuveriteľným, často dramatickým umiestnením, a Castel del Monte je unikátny svojou celkovou originalitou. Castel del Monte ma skutočne výnimočnú hodnotu, prirovnávam ho v mnohých veciach k Taj Mahalu pre jeho snahu o perfekcionizmus, absolútnu harmóniu a taktiež fúziu elementov rôznych kultúr (normandskej, helenistickej, moslimskej). Polygonálnemu tvaru dominuje číslica osem, ktorá sa v hrade mnohokrát opakuje. Na každom poschodí nájdete 8 izieb ukončených ôsmimi vežami, ktoré majú opäť oktagonálny tvar a poschodia sú spojené 88 schodmi... Ide o jeden z najmysterióznejších hradov na našej planéte a v celkovom ponímaní je skutočne fascinujúci.

Každý hrad, ktorý v tomto blogu spomínam, je však originálom hodným na samostatnú návštevu, na samostatnú cestu. 

Unikátnosť: Castel del Monte je jeden z najmysterióznejších hradov na našej planéte, postavený okolo čísla osem. Bolo o ňom napísaných okolo 500 kníh.

Odporúčam: prečítajte si môj blog Castel del Monte

Do hradu, pevnosti maharadžu, 11 kilometrov od Džajpuru stúpame na slonoch. Mne sa nechce čakať v rade na slony ani jazdiť na slonovi, kde okolo pobehujú dotieraví predavači a nedá sa im takto vyhnúť. „Mughalská kresba pane, iba za 150 USD. OK, tak 15 dolárov, tak dobre 15 rupií,“ končí zjednávanie keď sa po 20 minútach dostanete hore na nádvorie nedobytného hradu. Ja chodievam hore zo zásady peši. Do pevnosti radžastánskeho autokrata idem už dvadsiaty raz, veď táto je súčasťou nášho zájazdu India - Zlatý trojuholník. Musím povedať, že sa vždy teším. Radžastán, južne od hlavného mesta Indie - Delhi, je indický štát, kde sa pôvodné zvyky zachovali snáď najlepšie.

Môj priateľ Surya vlastní taktiež palác, je z druhej najvyššej kasty kšátriov a v našom ponímaní je teda šľachtic. Dnes robí pre BUBO sprievodcu. Píšem o ňom a jeho zaujímavom pohľade na svet v blogu:Čo ste o Indii netušili. 

Žltá pevnosť Amer (kedysi sa nazývala Amber) je úžasne situovaná na vrchu hory, s ohromnými obrannými múrmi dlhými neuveriteľných 36 km. No keď si dáte tú námahu a vojdete dovnútra, objavíte luxus zámku. Vstupujeme cez Suraj Pol (slnečná brána), ktorá kedysi slúžila ako vstup pre kráľa, rádžu. Prehliadka začína v Diwan-i-Am, čo je sála pre verejnosť. Odtiaľ sa dostaneme cez krásne maľovanú bránu Ganeš Pol do súkromných vnútorných priestorov nedobytného hradu. Hlavnou atrakciou paláca Amer je Šííš Mahal alebo zrkadlový palác vytvorený tak, aby Maharani (kráľovná) mohla v noci vidieť hviezdy. No neboli títo indickí králi romantickí? 

Stavbu začal stavať Rádža Man Singh („lev“) v roku 1592 a v roku 2013 sa dostala na zoznam UNESCO.

TIP:

1. Zastavte sa pri jazere Maotha, odkiaľ si najlepšie vychutnáte oslňujúcu krásu pevnosti. Tu si viete spraviť fotografie s pevnosťou v pozadí, na hlave s turbanom a spolusediacim Indom hrajúcim a hypnotizujúcim vlniacu sa kobru.

2. Po prehliadke hradu nemuste ísť tou istou cestou dole, ale choďte cez Mesačnú bránu (Čand Pol), kde sa môžete zviesť staručkým, ale štýlovým džípom. Výhľady z džípu sú úžasné a v tom teple, ktoré každú hodinu rapídne narastá, je to vskutku dobrý nápad. Amer, šperk mesta Ďžaipur (Jaipur) sa rozhodne oplatí navštíviť.

Unikátnosť: Zrkadlová miestnosť Šííš Mahal vedela byť osvetlená jedinou sviečkou.

Odporúčam: zájazd k pevnosti Amer, India

Do Karibiku sa za pamiatkami väčšinou nechodí. No táto nedobytná pevnosť je výnimkou. Ostrovy Svätý Krištof a Nevis sú spoločne najmenším samostatným štátom na západnej pologuli a je to teda riadna exotika. Ostrovy objavil v roku 1493 Krištof Kolumbus a v roku 1623 ich dobyli a kolonizovali Angličania. Pevnosť Brimstone bola založená o necelých 70 rokov neskôr.

Je teplo, idem miestnym mikrobusom s raperskými nápismi a vystúpim na mieste, kde nie je nikto. Sú tu však prenádherné sýtočervené stromy Delonix kráľovská (Royal poinciana), ktoré sú národným stromom štátu. Od hladiny mora stúpam peši hore a uvedomujem si, ako strategicky je pevnosť situovaná a ako výborne je chránená. Býval tu guvernér, vládca ostrova, a tak aj týmito bodmi citadela spĺňa charakteristiky hradu.

Pevnosť Brimstone Hill sa nachádza na vrchole dvojvrcholového strmého sopečného kopca, ktorý sa týči asi 230 metrov nad morom v tieni susednej hory Liamuiga. Jeden z prvých zachovaných príkladov dizajnu „polygonálnej“ pevnosti. Jeho výstavba bola inžinierskym činom a dôkazom ľudského odhodlania. Dobre to chápem, keď stúpam hore v neskorom popoludní a aj tak je stále neuveriteľné dusno.

Národný park Brimstone Hill Fortress je jedným z najlepšie zachovaných historických vojenských opevnení v Amerike. Pevnosť bola navrhnutá Britmi a postavená otrokmi. Steny pevnosti sú z čierneho kameňa vytesaného zo sopečnej horniny, z ktorej sa kopec skladá, a boli zlepené pomocou malty vyrobenej z vápenca pokrývajúceho veľkú časť spodnej časti svahu. Z citadely je prekrásny výhľad. Ak Vás zaujíma tento štátik, o Svätom Krištofovi a Nevise so napísal rozsiahly blog. 

Unikátnosť: Pevnosť Brimstone je hrad v najmenšom štáte západnej pologule.

Odporúčam: prečítajte si môj blog Svätý Krištof a Nevis

Rozprávkový hrad, jeden z najslávnejších našej planéty, dal postaviť bavorský kráľ Ľudovít II. Tento kráľ bol výnimočnou postavou nemeckých dejín. Krátko pred smrťou ho vyhlásili za blázna a zosadili z trónu. Pár dní na to ho našli utopeného. Spáchal samovraždu alebo ho utopili? Nikto dodnes nevie s istotou. 

Bavorsko ho pozná ako homosexuálneho panovníka, ktorý sa namiesto vojen a upevňovania moci venoval umeniu. Ak máte radi rozprávky, okrem zámku Neuschwanstein a susedného Hohenschwangau odporúčam navštíviť neďaleký Linderhof či Ľudovítov zámok na ostrove na jazere Chiemsee. Aj pre krásu jeho zámkov ho totiž volajú rozprávkový kráľ. Pre nemecké dejiny je azda ešte dôležitejší súhlas Ľudovíta II. s pripojením Bavorska k Nemecku a vytvorenie veľkého Nemecka v roku 1871. Tomu predchádzala prehratá vojna s Pruskom v roku 1866. Z tejto prehry sa Ľudovít II. nikdy nespamätal, celkom sa utiahol do súkromia, k svojmu umeniu, a so svetom komunikoval len prostredníctvom vyslancov.

Neuschwanstein mal slúžiť kráľovi ako jeho osobné sídlo, no hneď po jeho smrti bol sprístupnený verejnosti. Dnes je jedným z najnavštevovanejších zámkov v Európe. Počas leta ho navštívi približne šesťtisíc turistov za deň. Počet lístkov je obmedzený a odporúčam objednať si ich v predstihu. Neuschwanstein (v preklade Nový labutí kameň) je odkazom na postavu labutieho rytiera nemeckého skladateľa Richarda Wagnera, ktorého Ľudovít II. počas celej svojej vlády (napriek Wagnerovmu antisemitizmu, s ktorým Ľudovít II. nesúhlasil) významne podporoval.

Zámok bol duchovným dieťaťom samotárskeho kráľa, ktorý ho postavil ako útočisko pre seba a tiež na počesť svojho obľúbeného skladateľa. Postavený vďaka osobnému financovaniu kráľa, ale aj vďaka obrovským pôžičkám. Dielo navrhol scénický výtvarník Christian Janka, a na stavbu dohliadal architekt Eduard Riedel.

Stavba sa začala v roku 1869, no sám Ľudovít sa jej dokončenia nikdy nedožil a zomrel v roku 1886 (finálne veže boli dokončené až v roku 1892). Neuschwanstein, architektonický zázrak v štýle románskeho obrodenia – aj keď pôvodne mal byť neogotický – je jedným z hradov, ktoré inšpirovali Disneyho vo filmoch Popoluška a Šípková Ruženka. Rozprávky tu ďalej žijú a tie najromantickejšie duše sa zvezú zo zámku na koči.

Na ubytovanie pri Neuschwansteine odporúčam vyskúšaný 4+* butikový wellness hotel Rübezahl s výbornou reštauráciou, spa a výhľadom na zámok. Priamo v hoteli si môžete požičať bicykle a preskúmať okolie tejto krásnej časti Bavorska. Ak preferujete jogu, rezervujte si pobyt, kde máte cvičenie jogy už v cene. Tunajší wellness ponúka mnoho druhov sáun a mne osobne sa veľmi páčilo vo vonkajšom vyhrievanom jacuzzi s výhľadom na zámok. Takto nejako by si tu užíval aj Ľudovít II. 

Kam na výlet, ak ste tu dlhšie? Tých tipov je veľa, ale ak mám vybrať tri do hodiny cesty, tak poviem kláštor Andechs, kde mnísi už od roku 1455 varia vlastné pivo. Ide o jeden z posledných kláštorov v Nemecku, kde táto tradícia prežila dodnes. Milovníkom prírody zasa určite odporúčam výlet na Zugspitze - lanovku na strechu Nemecka, kde sa môžete odfotiť aj na rakúsko-nemeckom pomedzí. A Garmisch-Partenkirchen, ktorí poznajú fanúšikovia zimných športov vďaka tunajším skokanským mostíkom, je v prvom rade klasickým a fotogenickým bavorským mestečkom. 

Unikátnosť: Neuschwanstein je najrozprávkovejší hrad sveta. 

Odporúčam: K Neuschwansteinu sa dostanete na našej dovolenke v Alpách.

Hrad, kde za každým rohom čakáte nindžu. Možno je to pre Vás prekvapením, ale v Japonsku nájdete veľa hradov. „Ospravedlňujem sa, ale nemáme tu výťah“ dozvedel som sa v hrade v Osake. Nás zo Slovenska by to ani nenapadlo, ale sprievodkyňa ma iba pripravuje na to, čo očakávajú iní turisti z USA.

Himedži taktiež nemá výťah, no je všeobecne uznávaný ako najkrajší a najvzácnejší hrad Japonska. Navštívil som ho tri razy. Na prvý raz sme sem prišli svojim prenajatým autobusom, ale následne sme chodili šinkanzenom. Rýchlovlak stojí totižto kúsok od hradu. Na rozdiel od väčšiny japonských hradov, Himedži nebol nikdy zničený a zachoval sa v pôvodnom stave. Je vyhlásený za národný poklad a je súčasťou UNESCO. Počiatky hradu siahajú do 14. storočia, keď tu bola postavená prvá pevnosť. Postupne bol rozširovaný a súčasný vzhľad odráža stav z roku 1609, teda zo slávnej éry Edo. Hrad má až 83 budov a ide o najväčšiu pevnosť krajiny.

Drevená stavba pôsobí vysoko estetickým dojmom a súčasne dokonale plní obrannú funkciu. Ľahká a vycibrená architektúra hradu Himedži tak pripomína renesančné zámky, ktoré sa vtedy stavali v Európe. Vďaka svojim na bielo natretým múrom býva často nazývaný „Hradom bielej volavky.“ Avšak Himedži je predovšetkým pevnosť, koncipovaná tak, aby odolala novým zbraniam.

V roku 1543 stroskotali pri Japonsku portugalskí moreplavci, ktorí plávali po ceste, ktorú otvoril Vasco da Gama. Mali so sebou aj muškety, ktoré jednotlivé znepriatelené japonské rody začali okamžite napodobňovať. Tieto pušky razom zmenili charakter bojov, ktoré medzi sebou viedli samuraji. Bolo treba stavať pevnosti dostatočne mohutné, aby týmto novým zbraniam odolali. Obranný systém Himedži sa skladá z labyrintu hradieb, chodníkov, brán a dvorov. V pravidelných intervaloch prerazené strieľne tiež umožňovali vojakom strieľať na nepriateľa. Srdce hradu, donžon, majúci päť poschodí a vypínajúci sa do výšky 46 metrov, bol elegantne zdobený a symbolizoval moc veľmožov. Toto je jedno z najlepších miest Japonska, kde si viete porozprávať o nindžoch, samurajoch a o tom, čo to je bušido a ako sa presne vykonávala sepuku, u nás známa ako hara-kiri. Himedži je krásnym hradom a odzrkadľuje štyristo rokov japonských mýtov, povier, krviprelievania a slávy.

Unikátnosť: Himedži je jednoznačne najkrajší hrad Japonska, ktorý sa zachoval v pôvodnom stave z roku 1609.

Odporúčam: zájazd Zlatý okruh Japonskom

Túto stredovekú pevnosť na severnom brehu rieky Temži ste zrejme všetci videli. Postavili ju Londýnčania, aby si udržali cudzích útočníkov od tela. Dnes naopak pritiahne asi 3 milióny turistov z celého sveta, a to každoročne. 

Tower of London vyrástol koncom roku 1066 po dobytí Anglicka Normanmi. Biela veža, ktorá dáva celému hradu meno, bola postavená Viliamom Dobyvateľom, vojvodom z Normandie, v roku 1078 a v danej dobe bola symbolom útlaku, ktorý na Londýn uvalila nová vládnuca elita. Pôvodne Tower slúžil ako kráľovská rezidencia, známou sa stala ako väzenie a miesto popráv -  napríklad Henricha VI. či Lady Jane Grey.

Milióny turistov dnes vo veži obdivujú britské korunovačné klenoty, najmä žezlo so vsadeným najväčším bezfarebným diamantom na svete – Hviezdou Afriky. Súčasťou pokladu je aj indická cisárska koruna so smaragdom a 6 500 diamantmi. Na korune kráľovnej Alžbety sa skvie povestný Koh-i-Noor (nižšie o ňom píšem pri Červenej pevnosti v Agre). Odhadovaná hodnota korunovačných klenotov údajne presahuje 32 miliárd dolárov. Tower of London je stále oficiálne kráľovským sídlom Jej Veličenstva Kráľovnej a má názov „The Queen's House.“ Každý večer, presne o 21:53, sa koná obrad uzamknutia Tower of London – obrad odovzdávania kľúčov. Legenda hovorí, že Anna Boleynová, sťatá v roku 1536 za zradu proti Henrichovi VIII., kráča v noci vo veži s hlavou pod pazuchou.

Unikátnosť: Korunovačné klenoty uschované v Tower of London majú hodnotu 32 miliárd USD.

Odporúčam: zájazd s Tower of London

Čínske slovo gong 宮 znamená palác, ale ja som aj tak centrálnu stavbu Pekingu zaradil medzi hrady. V mojom ponímaní spĺňa všetko, čo má hrad mať, včítane desať metrov vysokého obranného múru s rozhľadňami a hradnej priekopy. Medzi hrady Číny predsa nezaradím novodobé excesy ako hrad Harryho Pottera v Hebei na severe Číny, alebo hrad v záhradách Huasheng na juhozápade Číny v Chongqing, či hrad Jilong v Guizhou. To sú absurdity rýchlo nadobudnutého bohatstva a prerušenej kultúrnej tradície a teda vkusu po Maových čistkách. 

Zakázané mesto v Pekingu je naopak úžasným dielom aj keď leží na rovine a nie je učupené na nedobytnom brale. Nebolo treba - Ríša Stredu bola mocná a verila si. Odkedy bolo postavené v roku 1406, Zakázané mesto definuje centrum Pekingu, ako aj samotnú Čínu. Cisári z dynastie Ming a Qing odtiaľto vládli nad rozsiahlou ríšou.

Keď som toto sídlo čínskych cisárov navštívil po prvý raz ešte v minulom tisícročí, nepáčilo sa mi. V našich hradoch vidíte často aj kvalitne zariadenie miestnosti, tu sa mi to však zdalo úbohé. No až neskôr, keď som si naštudoval princípy stavieb, som pochopil východoázijský asketizmus a  dôraz na správnu mieru a Zakázané mesto  sa mi začalo páčiť.

Zakázané mesto je ukážkou dôležitosti čísiel v čínskej architektúre. Nikde tu nenájdete štvorku, ktorá v Číne znamená „smrť“ a v hotelovom výťahu je často štvrté poschodie vynechané.  Naopak Zakázané mesto je plné cisárskej deviatky, ktorá symbolizuje dlhý život. A deviatka sa skladá z trojok a trojka symbolizuje kolobeh života, pretože život je v troch fázach: detstvo, dospelosť a staroba. Trojka taktiež symbolizuje harmóniu zeme, nebies a človeka.  Každá jedna budova v Zakázanom meste je na troch platformách o troch schodoch, ktoré dokopy dávajú deväť, všade vedú tri brány, podporné a aj ozdobné stĺpy sú v násobkoch trojky, alebo deviatky, nachádza sa tu slávna stena deviatich drakov a údajne bolo v paláci postavených presne 9999 miestností. 

Zakázané mesto postavené na ploche 720 000 m2 je najrozsiahlejším hradom sveta. Je postavené podľa princípov Feng šuej, kde je rovnako dôležitý voľný priestor ako samotné stavby. Všetko musí byť perfektne vyvážené. Zakázané ovocie chutí najlepšie a tak je to aj so Zakázaným mestom. S dobrým sprievodcom sa Vám bude páčiť.

Unikátnosť: Zakázané mesto v Pekingu je plochou najrozsiahlejší hrad sveta. 

Odporúčam: zájazd s dôkladnou návštevou Zakázaného mesta

Za týmto hradom putujeme po Pamir Highway, najťažšej ceste sveta, a spíme u domácich v tradičných wakhanských domoch. Hotel tu totižto nenájdete. Hrad Yamčun je najväčším zo všetkých dvanástich hradov Wakhanského koridoru na strategickom pomedzí Tadžikistanu a Afganistanu. Najznámejším kráľom bol kráľ Kaniška, ktorý ríšu budoval na základoch, ktoré položil Alexander Veľký. Hrad Yamčun je v pôdoryse trojuholníkom, kde má najdlhšia severovýchodná strana dĺžku 775 m. Citadela hradu má tiež pôdorys tvaru trojuholníka. Hrad pochádza z 2 storočia p.n.l. a ide o jeden z najstarších hradov v tomto výbere. Múr obklopujúci citadelu je opevnený 9 kruhovými vežami v pôdoryse so štrbinovými strieľňami. Stavebné materiály pozostávajú z kameňa spojeného hlinenou maltou a doplnené nepálenými tehlami. 

Ríša Kušanskej dynastie ktorá hrad ovládala, siahala z dnešnej Číny (provincie Sin tiang) cez sever Indie až po Bangladéš. Z hradu sú nádherné výhľady do nekonečna. Iba pár metrov odtiaľto sú kúpele Bibi Fatíma kde sa verí, že ak sa v nich žena vykúpe, do roka otehotnie. 

Unikátnosť: Najväčší hrad Pamíru

Odporúčam: zájazd k hradu Yamčun

Do tejto prekrásnej pevnosti, nedobytného hradu, mierime na expedícii, ktorú som nazval Ebola tour. Bolo to roky pred pandémiou covidu-19 a ja som už vtedy videl tendenciu médií vyvolávať obrovskú (kontraproduktívnu) paniku a chcel som proti tomu bojovať. Nepodarilo sa =) No cesta bola krásna.

Hrad Elmina postavený na „Zlatom pobreží“ je najstaršou koloniálnou budovou južne od Sahary. Tento hrad pod patronátom UNESCO postavili Portugalci v roku 1482 ako Castelo de São Jorge da Mina. Potom hrad prevzali Holanďania a nakoniec Briti. Pod vládou holandskej Západoindickej spoločnosti prešlo bránami (odkiaľ niet návratu) hradu Elmina okolo 30 000 otrokov ročne, až do roku 1814, keď bol holandský obchod s otrokmi zrušený. Hrad Elmina bol postúpený Britom v roku 1872 a do nezávislosti Ghany, v marci roku 1957, sa takmer nepoužíval. Je fajn vedieť, že Ghana bola prvou subsaharskou krajinou, ktorá sa oslobodila od kolonizátorov.

Pevnosť je prekrásne položená s nekonečným výhľadom na palmami lemované pobrežie a vy si z hradieb vychutnáte príjemný vánok a biely príboj teplého Atlantiku. Veľmi ma taktiež prekvapil fish market pod pevnosťou, lepší než ten v Conacry. Keď sem prišli Portugalci, domorodci mali toľko zlata, že si mysleli, že sú tu bane - el mina. Začali obchodovať s rôznym tovarom. No potom prešli čisto na otrokov. Niektorí otroci zomreli aj tu priamo v pevnosti, kde vo svojich výkaloch trávili 3 mesiace čakaním na loď, ďalší počas 4-6 týždňov plavby. Zo Západnej Afriky sa do Ameriky dostalo 20 miliónov otrokov. Iba každý tretí otrok sa do Ameriky dostal a dvaja z troch zahynuli. Z tejto pevnosti najprv otroci smerovali do Brazílie, potom do Surinamu a neskôr do Severnej Ameriky. Smutný príbeh, ktorý kaukazská rasa musí prijať s pokorou. Viem, že ako Slováci sme sa tohto nezúčastnili, ale ako Slováci sme sa v histórii nezúčastnili prakticky ničoho... Chcem povedať, že keď sa prechádzam v mohutnom a nádhernom hrade Elmina, pripomína mi to pocitovo Auschwitz-Birkenau. Pre mňa ide teda zároveň o pietne miesto.

Meníme ghanské cedi za východoafrické franky a vyrážame na hranice Pobrežia Slonoviny, krajiny futbalu, o ktorej som napísal zopár blogov.

Unikátnosť: Najkrajší hrad Afriky

Odporúčam: blogy z Afriky  

Hrad grófa Drakulu sa nachádza na hraniciach Transylvánie a Valašska. Mestečko (Bran) je blízko nádherného mesta Brašov (Braşov) a na spojnici Brašov - Bukurešť, a tak sa sem vcelku ľahko dostanete. V malej dedinke sa práve tento hrad stal inšpiráciou románu o Drakulovi, no aj keď ho gróf vraj vlastnil, nebola to jeho rezidencia. Dnes je hrad národnou pamiatkou. Množstvo turistov však miesto navštevuje práve pre historky o Drakulovi. Ak radi šoférujete, tak cesty cez Transylvánske Karpaty sú zároveň jednou z najkrajších ciest sveta. Ja som tu bol aj so svojimi deťmi a navštívili sme okrem Branu aj pravý Drakulov hrad vysoko v horách nad Curtea de Argeş. Bran je však krajší, fotogenický a aj dostupnejší. V Rumunsku určite navštívte ešte hrad Corvin.

Drakula a Ceausescu sú vo svete známejší než Jánošík a Husák a je to jeden obrovský turistický ťahák a dôvod, prečo navštíviť Rumunsko. Vyžitie týchto mien je ukážka dôležitosti marketingu v turizme a to, že Rumuni to robia dobre. 

Tajomný hrad v Karpatoch, takto sa dá nazvať cesta do mestečka Bran. My s deťmi sa tu rozhodneme prespať, aby sme miesto lepšie spoznali. Dávame si na jedlo mäsové „mici“ priamo z grilu, ktoré sú tu v horách najlepšie. Hory okolo sú krásne, veď sú to Karpaty a hrad je vkusný a majestátny na malom kopčeku. Musím povedať, že Smolenický zámok je krajší a krajšie umiestnený, ale bohužiaľ nemá Drakulu. Vo vnútri je však branský hrad krajší ako postsocialistické Smolenice. 

Hrad Bran je hradom hrdého, vznešeného šľachtica s vkusom, tvrdého bojovníka, ochrancu svojho ľudu, ktorému sa veci trošku vymkli z rúk. No zároveň si vždy zachováva zdravý úsudok a nadhľad aj v tej najťažšej situácii. Príbehy o Drakulovi, o hrdosti a odvahe, sú naozaj fascinujúce. Hrad Bran má jasnú úroveň a charakter, tak ako jeho strojca. Tak to všeobecne aj býva, keď sa aj na Slovensku pozriete na byt a jeho zariadenie, viete, čo je jeho majiteľ zač. Bran to sú kvalitné drevené schody, útulné nádvorie so studňou, silne pôsobiace obrovské kamene a malé drevené detaily. Drsné, jednoduché, kvalitné, žiadna umelina či gýč. 

Môžeme povedať, že hrad pôsobí značne neamericky aj keď americkí turisti ho milujú. Hrad Drakulovi vraj patril, ale bol tu aj 2 mesiace väznený, takže hrad poznal. Jeho život je plný zvratov. Mladého Vlada Drakulu uniesli Osmani do Konštantínopolu, čo bola bežná vtedajšia prax. Osmanskí Turci chceli takto cez „vychovaného“ Vlada ovládať Transylvániu. No mladý šľachtic sa po návrate a dosadení na trón vymkol Turkom spod kontroly a začal proti ním bojovať.  Z Drakulovho života je zároveň známe, že to, čo ho naučili Osmani, preniesol sem na Balkán. Poriadok. Hovorí sa, že na začiatku svojej vlády postavil do stredu ríše zlatú čašu s vodou, z ktorej sa mohol každý napiť a do konca jeho vládnutia ju nikto neukradol. Vlad vládol krátko, lebo ho zradil jeho brat, ktorého Osmani presvedčili, že on si zaslúži byť kráľom. Klasika, však. Každopádne nebyť Brama Stokera a jeho gotického románu Count Dracula (Gróf Drakula), tak by Drakulu nikto nepoznal. Tento írsky spisovateľ pritom v Rumunsku nikdy nebol. 

Navštívte na svojom ďalšom road tripe Rumunsko, táto krajina sa rýchlo mení a má čo ponúknuť. Vašim dôvodom môže byť práve „Drakulov hrad“- Bran.

Unikátnosť: Práve hrad Bran sa stal inšpiráciou románu o Drakulovi

Odporúčam: Navštívte citadelu Râșnov a mesto Brašov s opevnenými kostolmi v okolí.

Túto Červenú pevnosť mám radšej než tú v Delhi a nielen preto, že bola postavená o cca. 75 rokov skôr. Červená pevnosť v bývalom hlavnom meste Agra pôsobí na mňa omnoho prirodzenejšie a taktiež som ju prešiel mnoho razy a poznám tu každý kút. Je to miesto, kde bol Mughalský vládca celej Indie Šah Džahan v posledných rokoch svojho života uväznený a kde s túžobným pohľadom pozeral na Taj Mahal, hrobku svojej milovanej ženy. Šah Džahan, ktorý postavil Taj Mahal aj Červenú pevnosť v Delhi však nebol jediný, kto prispel k stavbe tejto pevnosti. Červenú pevnosť v Agre začal stavať už jeho dedo Akbar, najväčší Mughalský vládca vôbec. Svojou troškou k stavbe hradu tiež prispel aj Šah Džahanov otec Džahangir.

Do pevnosti vstupujeme vysokánskou uvítacou bránou Amar Singh, okolo stajní, a cestou obdivujeme rôzne obranné mechanizmy, ktoré kedysi využívali Mughali proti nepriateľom. Celá pevnosť je jedno veľké bludisko a preto je dobré mať so sebou aj miestneho sprievodcu. Najprv prídeme k Džahangirovmu palácu so zmeskou islamskej a hinduistickej architektúry. Dlho sme obklopení červenou farbou, až sa zrazu vynorí palác celý z bieleho mramoru. Toto bol obľúbený materiál Šaha Džahana a celý jeho palác, kde kedysi žil so svojou milovanou Mumtaz, je tak snehobiely. Stropy pokryté zlatom, od ktorého sa odrážalo svetlo sviečok, na zemi perzské koberce a nadýchané vankúše, pred dverami paláca rozkvitnutá záhrada so sviežou fontánou... Takto si tu žil zamilovaný pár, až kým Mumtaz nezomrela pri pôrode svojho štrnásteho dieťaťa a všetko sa zmenilo. Šah Džahan sa zrútil, deti sa začali hádať, až kým jedno z nich nezabilo tie ostatné a svojho otca jeho potomok uväznil v tejto pevnosti.  Miesto, kde bol Šah Džahan väznený, je hneď kúsok od jeho paláca. Je zdobené hustou intarziou, fontánkou z mramoru a výhľadom na Tádž Mahal.

Hneď vedľa väzenia je jedna tajná miestnosť. Je to kúpeľňa samotnej Mumtaz. Výnimočné na tomto mieste je to, že celý strop je pokrytý maličkými zrkadielkami a keď tam potme zasvietite len jedinú sviečku, celá miestnosť sa rozžiari a cítite sa, akoby ste stáli pod hviezdnym nebom. Ših Mahal, ako sa táto kúpeľňa volá, je však neprístupná bežnej verejnosti a nás tam púšťajú, lebo tu máme dobré vzťahy.

V Červenej pevnosti v Agre sa nachádzal aj najznámejší diamant sveta Koh I Noor. Po stáročia bola India jediným zdrojom diamantov na svete – až do roku 1725, kedy sa v Brazílii objavili diamantové bane. Väčšina drahokamov bola aluviálna, čo znamená, že sa dali preosiať z riečneho piesku.  Koh I Noor bol zasadený do Pávieho trónu panovníka Šah Džahana. Na tomto tróne bolo toľko vzácnych drahokamov, že sa považuje za najdrahší kus nábytku, aký bol kedy na svete vyrobený. Jeho cena bola tak vysoká, že by ste zaň mohli kúpiť jedlo pre úplne celý svet na dva a pol dňa. Páví trón bol inšpirovaný legendárnym trónom Šalamúna, hebrejského kráľa, ktorý figuruje v dejinách islamu, judaizmu a kresťanstva. Výroba trónu Šáha Džahána vraj trvala sedem rokov a stál štyrikrát toľko ako Taj Mahal, ktorý bol v tej dobe taktiež vo výstavbe.

V Červenej pevnosti prejdeme ešte cez sály verejnej a súkromnej audiencie a ukážeme si rôzne triky, ktoré tu vytvorila architektúra. Napríklad, ako môže Tádž Mahal vyzerať väčší, keď sme od neho ďalej, a menší keď sme bližšie? Alebo ako je možné, že keď šepkám do rohu miestnosti, niekto to môže počuť na opačnej strane? Prechádzame bludiskom pevnosti, až kým sa dostaneme k veľkej stene. Za ňu už nemôžeme, tam sídli indická armáda. Napriek tomu, že sme v pevnosti strávili takmer dve hodiny, prešli sme len 20 percent z nej. Zvyšok je pod správou armády a obyčajným smrteľníkom je tam vstup zakázaný. 

Unikátnosť: V Červenej pevnosti v Agre stál trón, ktorý bol najdrahším kusom nábytku v histórii ľudstva.

Odporúčam: zájazd India s Červenou pevnosťou

Hue, 666 km južne od Hanoia je mestom, ktoré každý Vietnamec považuje za kráľovské. Ženy z Hue sú vraj tými najkrajšími, vedia sa najlepšie správať a najlepšie variť. Hue, to je stelesnenie Vietnamskej kultúry asi ako  Xi An v Číne, Petrohrad v Rusku, Isfahan v Iráne či Kumasi v Ghane. Čo je z Hue, to je dobré a hotovo.

Absolútnemu centru Hue dominuje vietnamské Purpurové Zakázané mesto (vietnamsky: Hoàng thành)  s areálom širokým 324 metrov a dlhým 290 metrov. Ide o ohradený priestor v rámci citadely (Kinh thành), ktorá má 2x2 kilometre. Nachádza sa v absolútnom centre Hue a ide o centrum moci dynastie Nguyen a zároveň oficiálne sídlo jej cisárov. Žila tu len cisárska rodina a služobníctvo, úradníci a šľachta žili mimo Purpurového cisárskeho mesta ale stále vo vnútri Citadely.

My v BUBO lovíme zážitky a tak pre všetkých objednávam večeru priamo v cisárskom meste. Nemôžeme ísť vlastným autobusom a preto pre nás posielajú špeciál z hradu. Zakázané mesto na nás zapôsobí ešte predtým ako do neho vstúpime. Už pred bránou je veľké námestie na jednej strane ohraničené mohutnou pevnosťou s vietnamskou vlajkou a na druhej strane bránami mesta. Na tomto námestí sa robili verejné zhromaždenia a na tomto námestí adresoval cisár z brán Zakázaného mesta svojich poddaných. Práve na tomto mieste oficiálne aj abdikoval posledný Vietnamský cisár Bao Dai a odovzdal svoj meč, symbol imperiálnej moci, komunistickým partizánom v roku 1945. Prečo pre nás poslali cisársky autobusík s vyškoleným šoférom pochopím, keď sa ledva pretlačíme cez mohutné brány citadely po tom, čo sme po mostíku prešli cez hradnú priekopu. Čakajú nás v dobových hradných krojoch s pripraveným asi desať chodovým menu.

V cisárskom paláci sme teraz večer samy a mnohí z nás sú muži. Toto by sa počas fungovania cisárstva nedalo a muži sem prístup nemali, mali vstup zakázaný. Purpurové zakázané mesto je oproti tomu v Pekingu menšie, ale je  viac zdobené aj keď počas ofenzívy Tet v roku 1968 utrpelo ohromné škody (zo 160 budov stojí 28). Po vstupe do Zakázaného mesta vidíme po stranách jazierka s rybičkami a pred nami stojí trónna sála – najzachovalejšia budova. Ako k nej prichádzame tak vidíme, že pred ňou je nádvorie aké môžete vidieť v blízkej hrobke cisára Tu Duc, nádvorie pozdravu. Tu cisár dával inštrukcie svojím úradníkom ako viesť ríšu. Samotná trónna sieň je najdôležitejšou budovou cisárskeho mesta. Skrýva v sebe okrem krásnej dekorácie aj pôvodný cisársky trón. Je takmer zázrak, že celá sieň ešte stojí po všetkom, čo mesto prežilo počas vojny a po desaťročiach, čo bola nechaná počas komunistickej vlády napospas živlom. Hue je jedným z najdaždivejších miest Ázie a príroda dáva všetkým budovám zabrať.

Našťastie v 90. rokoch prišla renesancia klasickej Vietnamskej kultúry a sieň Tai Hoa, ako sa volá vietnamsky, šikovnou rekonštrukciou zachránili. Dnes vyzerá jej interiér podobne ako pred sto rokmi – s drevenými stĺpmi, drevorezbami a básňami na strope a pozláteným baldachýnom pod ktorým spočíva cisárov trón. Z úcty k cisárskej rodine sem môžete vojsť len so zakrytými kolenami a ramenami a nesmie sa tu fotografovať. Ako prechádzame sieňou, tak si predstavujeme, ako tu prebiehala každodenná správa ríše, a opäť sme trochu vo svete vietnamských rozprávok. Dopomôže nám k tomu aj film s digitálnou rekonštrukciou Zakázaného mesta, ktorý premietajú v zadnej časti siene.

Keď vyjdeme na nádvorie za trónnou sálou, uvedomíme si, ako veľmi bolo Zakázané mesto poškodené počas vojny. Našťastie sa nám zachovali aspoň časti komplexu a rodinný chrám dynastie Nguyen. Nájdeme tu oltáre zasvätené hlavným cisárom dynastie. Dodnes je to živý chrám a každoročne sem prichádzajú členovia cisárskej rodiny pripomenúť si svojich predkov. Aj to, že im to štát dovolí a dokonca pre nich uzavrie celé Zakázané mesto na jeden deň v roku je dôkazom, že dnešný režim už nie je úplne čistý komunizmus.

Od chrámu pokračujeme doprava a navštívime bývalý dom cisárovej matky. Cisárovná matka bola najdôležitejšou ženou ríše a mala vlastný oplotený malý komplex v zmiešanom európsko-vietnamskom štýle. Odtiaľto pokračujeme ďalej doprava k menej zachovalým a viac rekonštruovaným častiam mesta, ku knižnici a cisárskej pisárni, kde sa spisovali cisárove vyhlásenia. Prehliadku ukončíme pri divadle, pri východnom vchode do mesta. Táto budova je najstarším divadlom západného typu vo Vietname a stojí tu už takmer 200 rokov. Vnútri je malá výstavka divadelných masiek a hudobných nástrojov. Dokopy chrám, dom cisárovnej matky a divadlo tvoria dôležitú kostru hodnôt cisárskej rodiny a zásadné body, ktorým sa venoval každý člen dynastie Nguyen – viera, rodina a umenie. Od divadla sa poberáme už smerom k východu a cestou míňame bývalú budovu cisárskej pokladnice, ktorá je v zlom stave. Zakázané mesto bolo zničené, ale aj v dnešnej podobe, je krásnym zážitkom a farebnou pripomienkou veľkoleposti, ktorou musel cisársky dvor oplývať na vrchole svojej moci.

V Hue sa vždy plavíme po Parfúmovej rieke, okolo ktorej kvitne toľko stromov, že ich kvety popadané do rieky spôsobujú to, že celá rieka vonia. My na Slovensku Vietnam podceňujeme, ale možno aj takéto romantické príbehy, popri obrovskému ekonomickému úspechu „slížovitej“ krajiny spôsobia, že sa sem nabudúce vyberiete. Hue a jeho Zakázané mesto nájdete aj v našom zájazde Vietnam - Kambodža.

Unikátnosť: My v BUBO lovíme zážitky a tak pre všetkých objednávam večeru priamo v cisárskom meste. Čakajú nás v dobových hradných krojoch s pripraveným asi desať chodovým menu.

Odporúčam: zájazd do Zakázaného mesta Hue

Karibské Haiti je považované za nebezpečnú krajinu, ale mne sa veľmi páčilo. Pulzujúca scéna moderného umenia a kultúrnych podujatí ma uchvátila, ako aj jeho značná podobnosť s Afrikou. Jej najväčšou historickou pamiatkou je práve tento opevnený hrad. Ak ste v hlavnom meste, vyhraďte si deň na túru do Citadelle Laferrière (zvyčajne nazývaná jednoducho „Citadella“) neďaleko dediny Milot. Po dosiahnutí hradu budete odmenení nádherným výhľadom na Atlantický oceán – za jasných dní môžete dokonca v diaľke zbadať Kubu. Ja som také počasie teda nemal.

Táto pevnosť na vrchole hory sa stala symbolom slobody. Hrad bol postavený v roku 1820 a bol navrhnutý na ochranu krajiny pred francúzskymi útočníkmi. Kedysi v ňom boli veľké sklady potravín a prepracovaný vodný systém. Hrad vidíte na Haiti všade, na plagátoch na letisku, známkach a dokonca aj na bankovkách. UNESCO ho v roku 1982 zaradilo do svetového dedičstva. Ide o najväčšiu kamennú pevnosť v Amerike. Na rozdiel napríklad od pevnosti Brimstone na Svätom Krištofovi, citadelu postavili novo emancipovaní otroci a je pripomienkou dlhého a tvrdého boja Haiťanov za slobodu.

Unikátnosť: Hrad postavili slobodní otroci a je pripomienkou dlhého a tvrdého boja Haiťanov za slobodu.

Odporúčam: prečítajte si náš blog o Haiti

Hrad v Diyarbakire, hlavnom meste tureckého Kurdistanu, je svetovým unikátom. Čierne mesto má ochranné múry, ktoré sú druhé najdlhšie na svete. V celom Turecku nájdete mnoho opevnených hradov, ale mne sa páči východ krajiny, kde je všetko ešte ozajstné, nezničené prílišným turizmom. Hrad vo svätom meste (narodil sa tu vraj prorok Abrahám) Sanliurfa, opevnené hradisko v nádhernom Mardine, v Karse, hrad nájdete aj v meste najlepšej baklavy Gaziantep, odkiaľ sa začínajú naše zájazdy Kurdistánom. Pevnosť Van, hrdo sa týčiaca na skale nad modrou perlou východu - slaným jazerom Van, je taktiež impresívna. Van vidíte hneď na začiatku nášho filmu o výstupe na horu Ararat. 

Úžasné múry pevnosti v Diyarbakire boli postavené vraj už v 6 storočí p.n.l. arménskym kráľom Tigranesom. Ide o najširšie a najdlhšie múry na svete hneď po Veľkom Čínskom múre. Samotný hrad postavili v 3. storočí Rimania. Vidíte, o východnom Turecku toho veľa nevieme. Od roku 2015 je hrad v Diyarbakire pod patronátom UNESCO.

Pevnosť Diyarbakir sa nachádza v povodí rieky Tigris a Turci tvrdia, že je jedným z najkrajších pokladov ľudskej histórie. Steny hradu sú skutočne impozantné opradené za tie storočia nespočetnými legendami. Nájdete tu však aj fakty -  63 nápisov z rôznych historických období. Slávni historici umenia hovoria, že mestské hradby Diyarbakir sú samy o sebe múzeom nápisov. Nie je známe, kedy bola citadela prvýkrát postavená, ale Rímsky cisár Konštantín ju rozšíril a čiastočne opravil.

Citadela má 4 brány smerujúce k štyrom svetovým stranám. Ako sa mesto rozvíjalo, otvárali sa nové brány. Citadela má vnútorný hrad. Vnútorné hradby, ktorých súčasťou je aj Artuqidský oblúk. V rokoch 1524 až 1526 boli za vlády Suleymana Veľkolepého postavené nové, širšie mestské hradby. Vnútorná pevnosť má 19 veží a 4 brány; brány Fetih a Ogrun vedú z mesta, zatiaľ čo brány Saray a Kupeli vedú do oblasti medzi hradbami, teda do Vonkajšej pevnosti. Je zaujímavé, že vo vnútornej pevnosti sú okrem ruín paláca Artuqid, veea Viran, cisterien a mešity aj dva kostoly. Turecko je kúsok a tak je toto určite ďalší dobrý TIP vyraziť na cesty.

Unikátnosť: Hrad v Diyarbakire má ochranné múry, ktoré sú najširšie a najdlhšie na svete hneď po Veľkom Čínskom múre.

Odporúčam: zájazd do Diyarbakiru

Stojím pred najstarším kráľovským sídlom na svete a nad hlavou mi prelieta lietadlo za lietadlom. Idiotskejšie miesto pre Heathrow si už Briti nemohli zvoliť, zničili tým celkový pocit z tohto výnimočného miesta. Hrad Windsor, postavil Viliam Dobyvateľ v 11. storočí po normanskej invázii do Anglicka a dôvodom bola ochrana západného prístupu k Londýnu.  Údajne ide o najväčší obývaný hrad a ešte raz o najstaršie stále obývané kráľovské sídlo na svete. To neviem, to tvrdia Briti, každopádne je to najväčší anglický hrad.

Kúsok od hradu, tak 1 míľu, sa nachádza najlepšia boarding schol na svete, Eton. Urobil som sem prechádzku so svojimi deťmi, aby som ich namotivoval lepšie sa učiť. Už 125 rokov Eton produkuje jedného britského premiéra za druhým a plní obidve komory parlamentu. Študoval tu aj premiér Boris Johnson a on je už dvadsiatym britským premiérom. To je slušný výsledok školstva, však.

No späť k hradu Windsor a čo tam vidieť. V 13-akrovom hrade sa nachádza jeden z najkrajších kostolov v Anglicku v podobe Kaplnky svätého Juraja (ktorá je zároveň pohrebiskom 10 panovníkov Spojeného kráľovstva). V kaplnke sa konala aj kráľovská svadba princa Harryho a Meghan Markle. 

Zoberte si audioguide a hradom vás prevedie sám princ Charles. Výmena stráží sa nekoná iba pred Buckinghamským palácom, ale aj tu, aj keď je pravda, že tu vo Windsore to nie je každý deň.

Windsor bol útočiskom kráľovskej rodiny počas bombardovania Luftwaffe počas druhej svetovej vojny a hrad prežil aj požiar v roku 1992. Hrad bol obľúbeným útočiskom kráľovnej Alžbety II., ak sa jej žiadalo uniknúť z Buckinghamského paláca.

Unikátnosť: Windsor je najväčší obývaný hrad a najstaršie, stále obývané kráľovské sídlo na svete.

Odporúčam: zájazd do Londýna

Alexandrova citadela je pomenovaná po Alexandrovi Veľkom, ktorý mesto Herát znovuzaložil ako Alexandriu Árijcov. Herát sa inak datuje do čias Avestánu a bol tradične známy svojim vínom, ktoré dnes v meste samozrejme nedostanete. Mesto má množstvo historických pamiatok, no najznámejšími je komplex Mussalla (fotografie nájdete v mojom blogu o Afganistane) a práve masívna Citadela, ktorá je akýmsi symbolom tohto významného mesta.

Herát je najdôležitejšie a najväčšie mesto na západe Afganistanu. Je to tiež dôležité náboženské centrum, ktoré leží cca. 150 kilometrov od hraníc s Iránom (na západ) aj s Turkménskom (na sever). Je to mesto, ktoré prežilo v minulých rokoch mnoho vojen a ozbrojených vpádov. Posledné boje boli proti vojskám Sovietskeho zväzu, USA a bojovalo sa tu nedávno aj proti Talibanu. Dnes je v meste obrovská, až 70% nezamestnanosť.

Herát s viac ako 600 000 obyvateľmi patrí medzi tri najväčšie mestá v krajine. Je bránou k Iránu, aj do oblasti Kaspického mora a kontroluje prístupy k metropole Kábul od severozápadu. Mesto - oáza je položené na rieke Haridúd, na bývalej Hodvábnej ceste a v okolí sa nachádzajú náleziská ropy. Pútnickým miestom je náhrobok herátskeho básnika a filozofa z 11. storočia Ansárího, kde je tiež uchovaný vlas moslimského proroka Muhammada. 

V Heráte je tiež hrob jednej z najväčších postáv perzskej poézie Džámího. Mesto postupne ovládlo mnoho dobyvateľov, okrem Alexandra Veľkého aj Džingizchán či Timur. V 16. a 17. storočí bol Herát pod perzskou nadvládou a v roku 1880 sa mesto stalo integrálnou časťou Afganistanu. Prekvapujúco väčšina obyvateľov Herátu, vyše 80% sú sunniti a nie šiiti ako v susednom Iráne.

Citadela ktorá má vyše 2330 rokov slúžila ako nedobytný hrad. Ide o najstaršiu budovu mesta položená na strategickom kopčeku. V roku 1221 ju síce zničili vojská Džingischána, ale už v roku 1305 ju opravil Malik Fakhruddin, aby bola opäť v roku 1380 zničená Tamerlánom. Timurov syn, Shah Rukh, použil 7 000 mužov, aby dal opäť do poriadku múry a opravil všetky škody, ktoré spôsobil jeho otec. Herát sa následne stal srdcom ich obrovského impéria a náležite rozkvital. Trust Aga Khana (píšem o ňom pri Tadžikistane) hrad v Heráte opravil a fotografie, ktoré Vám ukazujem sú teda už z najnovšej doby. Herát sa mi veľmi páčil, práve v tomto meste som cítil najvyššiu kultúru v celom Afganistane. Viac sa dozviete v mojom blogu Príhody z Afganistanu.

Unikátnosť: Je to najkrajší hrad Afganistánu založený Alexandrom Veľkým

Odporúčam: blog o Aleandrovi Veľkom, ktorý pevnosť založil

Nedobytná citadela Qaitbay (Qait Bay) v egyptskej Alexandrii je postavená na absolútne unikátnom mieste a z unikátneho materiálu. Tu stál jeden zo 7 starovekých divov sveta, slávny maják na ostrove Faros. Áno pevnosť Qaitbay stojí na ostrove Faros a jej steny sú postavené z materiálu z bývalého majáka. 

Aj tu si logicky spomíname na Alexandra Macedónského, ktorý dal pokyn na stavbu najväčšieho a najznámejšieho majáka sveta.

Pevnosť Qaitbay je obranná pevnosť z 15. storočia (r. 1477), postavená sultánom Al-Ashraf Sayf al-Din Qa'it Bay. Takže už viete, prečo sa volá tak ako sa volá. Alexandria bola dlhé storočia (tisíc rokov) hlavným mestom Egypta ešte pred Káhirou a pritom ju navštevuje zlomok turistov mieriacich do krajiny faraónov. Práve tu žila Kleopatra a práve tadiaľto viedli kroky Julia Caesara a Marca Antónia, ktorým faraónka poplietla hlavu. Citadela sa nachádza na severnom cípe ostrova Pharos pri ústí východného prístavu a pýši sa krásnym výhľadom na Stredozemné more. 

Alexandria je druhým najväčším mestom krajiny a najväčším prístavom, ktorú Egypťania nazývajú Nevesta Stredomoria. Alexandria je dnes najeurópskejším mestom najľudnatejšej arabskej krajiny sveta, položená v delte rieky Níl.

Hrad Qaitbay v Alexandrii je považovaný za jednu z najdôležitejších obranných pevností nielen v Egypte, ale aj pozdĺž celého pobrežia Stredozemného mora. Príďte sa na zaujímavý hrad pozrieť na našim poznávacích zájazdoch do Egypta.

Unikátnosť: Pevnosť Qaitbay je postavená z kameňa zo siedmeho starobylého divu sveta - slávneho majáku na ostrove Faros.

Odporúčam: zájazd s prehliadkou Alexandrie

Ide o jedno z najstarších miest na našej planéte, ak nie najstaršie. V citadele postavenej na 30 metrov vysokom kopčeku som strávil mnoho času už na jar v roku 2012. Práve sa tu oslavoval Novruz (Nawroz), kurdský nový rok. Keďže mám v daný deň narodeniny, oslavoval som s nimi. Mám tu priateľov a tak som dostal kurdský kroj a jedol v ich rodine. Stal som sa na pár dní Kurdom. S Kurdami som oslavoval neskôr aj sviatok Eid al Adha ktorý spomínam hneď v úvode vo svojom blogu o krvavých sviatkoch sveta. Kurdov mám rád.

Priznám sa, citadelu som skúmal z dôvodu, že sem v roku 331 p.n.l. utiekol Perzský kráľ Dareos III. po tom, čo podľahol tu kúsok v bitke pri Gaugamele. Podrobne o tom píšem v blogu o Alexandrovi Veľkom. Bojím sa, že z tejto pasáže budú samé odkliky, lebo Erbil aj keď je u nás neznámym mestom, je veľmi dôležitý. Veľmi staré mesto, o ktorom som sa na vrchole citadely dozvedel, že je úplne najstarším. V sýrskom Aleppe by nesúhlasili, ale Citadela v Erbile je vskutku unikátna. Dnes to už nie je klasický hrad, ale aj tak. Nemám spomenúť ohradené kráľovské mesto dvojnásobne staršie než Jeruzalem?

30 metrov vysoký kopček je na tejto nekonečnej rovine ako keby zázrakom. Veď rovinu si Peržan Dareos vybral preto, lebo sa tu lepšie navigovalo jeho bojovým vozom, ktoré chudobná armáda Alexandra nemala. No tento kopček vznikol tým, že tisícky ľudí stavali budovu za budovou na tom istom mieste. V čase Dareia bol teda kopček určite nižší.

Erbil/ Irbil  je hlavným mestom Irackého Kurdistanu. Pred 6000 rokmi ho nazývali Urbilum (ur= mesto, bela= vysoko). Kedysi bola citadela centrom severnej Mezopotámie, významným mestom Asýrskej ríše s vrcholom za kráľa Ašurbanipala (669 - 627 pnl.) Neskôr boli vládcovia v Erbilskej citadele pod nadvládou Babylonu, vládli im Peržania, Parti, Arabi, Seldžuci, Osmanská ríša. 

Videl som fotografie Citadeli keď bol pod ňou voľný, nezastavaný priestor. Erbil mal vtedy 40 tisíc obyvateľov. Teraz je neoficiálne číslo 2 milióny. Život v citadele a hneď pod ňou je fascinujúci. Muži v kurdských krojoch, zmenárne na ulici, kde na rozheganom stolčeku ležia bankovky v hodnote niekoľko sto tisíc amerických dolárov. Pre turistov tu nie je absolútne nič, žiadna pohľadnica s vyobrazenáím citadely, v bazáre nie je ani jeden suvenírový shop. Môžete si tu kúpiť 5 kg ovčieho syra, či rovnako veľkú chalvu, lysované marhule. "Si našim hosťom! Sadni si s nami na čaj" počujem na každom rohu a musím  odmietať, inak by som v čajovniach sedel celý deň. Ľudia sú veľmi milí, veď majú tisícročnú tradíciu v udržiavaní stykov s cudzincami a vedia, čo je dôležité. Sú to mestskí civilizovaní kultivovaní obyvatelia.

Citadela v Erbile v tvare vejára je najstaršie kontinuálne osídlené mesto sveta. Ak sa Iracký Kurdistan odtrhne oficiálne od Iraku, tak sa Erbil stane najstarším kontinuálne osídleným hlavným mestom sveta a vtedy predbehne Damask. Dnes je Erbilská citadela najstarším mestom sveta, o ktorom nikto nevie.

Unikátnosť: Citadela v Erbile je najstaršie kontinuálne osídlené mesto sveta, o ktorom nikto nevie.

Odporúčam: videoblog s najkrajšími pamiatkami Mezopotámie

Bratislavský hrad je symbolom mesta, no v hlavnom meste Škótska má hrad ešte dôležitejšie postavenie. Hrad Edinburgh, ktorý sa nachádza na starom sopečnom výbežku na konci Royal Mile (Kráľovskej míle), je považovaný za „najobliehanejšie miesto“ v Británii s najmenej 26 veľkými útokmi počas jeho 1100-ročného fungovania. Niektorí tvrdia, že skala na ktorej sedí bola osídlená už pred 3000 rokmi. Mnoho slávnych Britov od Mary Queen po Olivera Cromwella či Sira Waltera Raleigha je nezmazateľne s týmto starobylým hradom spojených. 

Najstaršou dochovanou budovou je starobylá kaplnka, v ktorej je pochovaný kráľ Malcolm III. s manželkou Margaret. Po smrti rodičov ju nechal postaviť ich syn a keďže ju z úcty nezničil žiaden z nepriateľov, stala sa najstaršou zachovanou budovou v krajine. Temné obdobie hrad zažíval v čase kráľa Jakuba I., ktorý náruživo bojoval proti čarodejniciam. Za bosorku označil aj lady Janet Douglas, dlho ju mučili a nakoniec ju dali na nádvorí upáliť. Samozrejme, ako je to pri vysokej politike bežné, išlo o dlhoročné vybavovanie si účtov s protistranou. Keď kráľovi Jurajovi odsúdenie Janet Douglas prešlo, odštartovalo to divoký hon na čarodejnice a ničenie politických protivníkov. Posledný Škótsky kráľ tu sídlil v 17. storočí a následne tu bolo väzenie či kasárne pre bezmála šesťsto vojakov. Keď z hradu v roku 1811 utieklo 49 ťažkých väzňov, tak väzenie zrušili.

Sprievodca nám hovorí, že keď v hrade rokoval bývalý prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov, požiadal, aby dali časť miestnosti zamurovať. Bolo známe, že múry tu majú uši, špeciálne mriežky pri krbe, a hrad je vybudovaný tak, aby sa dali reči v prijímacej sále odpočúvať.

Edinburghský hrad je jednou z najnavštevovanejších pamiatok Škótska, no nenavštívi ho žiaden študent Edinburghskej univerzity. Povera totižto hovorí, že ak prejde bránou, nedoštuduje.

Vo vnútri hradieb sa konajú počas celého roka hudobné koncerty, reprodukuje sa tu história, nájdete tu výstavu historických zbraní a vo vnútri hradu sú chránené najstaršie britské korunovačné klenoty. Tesne vedľa hradného múru je ďalšia unikátnosť, a tou je psí cintorín, čo je mi osobne veľmi sympatické. Inak ako celé Škótsko.

Unikátnosť: Tesne vedľa hradného múru je ďalšia unikátnosť, a tou je psí cintorín. V Edinburgskom hrade bolo tiež známe, že mury majú uši - hrad je vybudovaný tak, aby sa dali reči v prijímacej sále odpočúvať.

Odporúčam: zájazd k Edinburgskému hradu

Omán je omen, píšem v jednom zo svojich blogov o tejto krajine. Do Ománu sa dnes lieta kvôli plážam, ale neurobte chybu a v tejto osudovej krajine sa vyberte aj za niečím iným. V Ománe je totižto množstvo nádherných púštnych scenérií, oáz, a hradov. 

Pevnosti Nizwu, Bahlu a Džibrín my v BUBO navštevujeme už od minulého tisícročia. Ja som ich po prvý raz navštívil neskôr, až v roku 2007. No aj to bolo dlho pretým, než sa sem odvážili ostatné cestovky Slovenska. Pritom Omán je jednou z najbezpečnejších krajín sveta - to nehovorím iba ja, ale každoročné tabuľky svetovej bezpečnosti.

Všetky spomenuté pevnosti sa nachádzajú v Džebel Akhdar, v Zelených horách, ktoré sú charakteristické tým, že vôbec nie sú zelené. Trik je v tom, že pod týmito horami sa nachádza množstvo oáz, ktoré znamenajú život. Práve okolo nich vyrástli mestá a pevnosti.

Hrad Džibrín je nádherne zrekonštruovaný a patrí k obľúbeným miestam každého nášho zájazdu. Pevnosť Džibrin pochádza z roku 1670. Na jeho dizajn a stavbu dohliadal tretí imám Yarubskej dynastie Bil'arab bin Sultan Al Y`aribi.

Na Ománe je zaujímavé to, že tu síce vládne odjakživa sultán, ale v týchto oázach bol skutočným vládcom duchovný. V Ománe nájdete Ibaditov, a tí nie sú ani sunniti ani šiiti. Zvláštnej odnoži islamu vládol mudrc, imám, a práve hrad Džibrin je miestom odkiaľ vládol.

Tento hrad bol aj jeho palácom a zároveň baštou počas vojny. V tomto hrade aj zomrel a je pochovaný. Hrad Džibrin slúžil takisto ako škola pre miestnu komunitu. Hrad  je rozdelený na dve časti: prvá, vysoká šestnásť metrov, sa skladá  z dvoch podlaží, zatiaľ čo druhá časť, vysoká dvadsaťdva metrov, sa skladá  z troch poschodí. Najkrajšie a najunikátnejšie izby v pevnosti sú dve. Izba Slnko a Mesiac, v ktorej sa imám stretával s dôležitými návštevníkmi na diskusiách a konzultáciách. To, čo túto miestnosť odlišuje, je nádherná islamská kaligrafia zdobiaca jej strop, najmä kresba pripomínajúca oči. Miestnosť Slnko a Mesiac obsahuje 14 okien, sedem z nich je umiestnených hore pri strope a sedem je dole. Slúžili ako klimatizácia, pretože keď studený vzduch vstupuje zo spodných okien, teplý vzduch vychádza z horných okien.

Druhou výnimočnou miestnosťou je Bezpečnostná izba. Táto izba bola postavená spôsobom, ktorý umožňoval vojakom imáma skryť sa a chrániť ho, keď sa chcel stretnúť s osobou, ktorej nedôveruje. Pod izbou sú štyri tajné úkryty, ktoré sú navzájom spojené. 

Mal som tú možnosť po roku 2007 prechádzať sa hradom Džibrin viac razy. Lietam síce privátnym lietadlom BUBO na juh do mesta Salalah, ale častejšie som na severe v Muscate, ktorý je omnoho viac vybudovaný. V Muscate nie sú síce all inclusive hotely, ale hotely (prerobený palác) tu sú jedni z najluxusnejších na našej planéte, lepšie než tie v Dubaji.

Džibrinom cesta nekončí a ja odporúčam zájsť až do oázy Hamra, kde ako keby ste skočili storočia dozadu. Hrad Džibrin je každopádne veľkolepý a je pre mňa až zarážajúce, že ho zrejme žiadna tabuľka hradov neuvádza. Taktiež tu málokedy býva veľa ľudí a tak si môžete hrad vychutnať doslova sami. A verím, že mi dáte za pravdu, že Omán je jednoducho omen.

Unikátnosť: Džibrin je imámov hrad v púštnom Ománe.

Odporúčam: zájazd k hradu Džibrin

Podobne ako Mont-Saint-Michel na hraniciach Normandie a Bretónska (o ktorom sa dočítate nižšie), ani toto nie je klasický hrad. Zároveň však spĺňa väčšinu jeho atribútov a často Kasbu nájdete pomenovanú ako hrad. Alžírska Kasba je opevnenou citadelou mesta Alžír v Alžírsku a ide o celú štvrť, ktorá je okolo nej vystavaná.

Najstaršia história tohto hradného opevnenia siaha až do fenického a rímskeho obdobia. Súčasnú Kasbu postavili Osmani v 16. storočí nášho letopočtu a v roku 1992 bola zapísaná do svetového dedičstva UNESCO. Ide o fascinujúce dielo – mesto, hrad. Bohatstvo mesta pochádzalo z pirátstva a z pozície na čele transsaharského obchodu. Alžír, ktorému domáci nepovedia inak ako Behža bolo prosperujúce, dobre opevnené mesto s približne 100 000 obyvateľmi. 

Mesto pirátov sa Kasbou chránilo proti iným pirátom. Tí, čo neboli odtiaľto sa v uzučkých uličkách Kasby stratili a nemali jednoducho šancu. Mňa Kasba nadchla tým, že je úplne iná ako zvyšok mesta. Keď do tejto mediny vstúpite, presuniete sa storočia dozadu. Je to séria bielych domov a úzkych uličiek, ktoré sa tiahnu dole až k Stredozemnému moru. Maličké obchodíky, výrobne topánok, koží, umeleckých predmetov, maľovanej keramiky. Tepci s neuveriteľnou šikovnosťou vyrábajú tradičné cínové taniere. Na stenách sú revolučné nápisy a umelecké grafity. Keď nakuknem dovnútra domov, vidím strmé schody a modrobiele, vskutku krásne dlaždičky.

Dnes už neexistujú brány, cez ktoré sa do Kasby kedysi vstupovalo a ktoré sa na noc, z dôvodu bezpečnosti, zamykali. Kasba je však doteraz obývaná a živá. Úzke domy k sebe tesne priliehajú a za oknami je počuť plač detí, hlas televízie alebo zvuky z kuchyne. Podarilo sa nám dostať aj úplne hore na terasu odkiaľ, keď sme odhrnuli povešané prádlo, máme Kasbu pod sebou ako na dlani. Uličky Kasby sa rôzne kľukatia, až končia pri svätyni jedného z významných alžírskych islamských učencov odkiaľ je pekný výhľad na pobrežie. Kedysi tu stála nedobytná citadela ako sídlo miestneho vládcu, ktorému posluhovali práve obyvatelia Kasby.

Potenciálny krásu hľadám v prachu a doslova neporiadku. Kasba je miesto, ktoré stelesňuje nádheru alžírskeho dedičstva a zároveň neduhy tejto spoločnosti.

Viete sa sem pozrieť na našich zájazdoch do Alžírska a pokiaľ viem, žiadna iná cestovná kancelária sem zájazdy nerealizuje. Alžírsko bolo roky pre turistov no-go zónou. No doba sa mení a podľa mňa je to blízka exotika, ktorá Vás prekvapí. Aj množstvom UNESCO pamiatok.

Unikátnosť: Kasba stále žije a cítite sa tu ako pred stáročiami. Je to miesto, ktoré stelesňuje nádheru alžírskeho dedičstva a zároveň neduhy tejto spoločnosti.

Odporúčam: zájazd kde prechádzame alžírsku Kasbu

Pevnosti s týmto názvom som navštívil v Havane aj v hlavnom meste východu v Santiago de Cuba mnohokrát. Pevnosť v Havane bola postavená v roku 1589, dokončená 50 rokov pred tou v Santiagu. Havanský hrad je tým pádom jedným z najstarších v Karibiku. Stojí na skalnatých útesoch strážiacich pobrežie starej Havany.

Hrad bol navrhnutý na ochranu mesta pred útočníkmi ale v roku 1762 ho aj tak dobyli Briti. Nasledujúci rok ho však podľa zmluvy vrátili Španielom. V priestoroch hradu sa nachádza najstarší maják na Kube. Maják pevnosti slúžil niekedy ako vstupná brána pre lode, ktoré vchádzali do prístavu. Vždy na počesť krajiny, pod ktorou loď pláva, sa na majáku vyvesila vlajka. Katka Líšková, sprievodkyňa BUBO, pravidelne kontroluje to, že v depozitári majáku sa nachádza aj vlajka Slovenskej republiky. Ak by nejaká naša loď vplávala do Havanského prístavu, môže tam byť na túto počesť vyvesená vlajka SR. Čo poviete, to by mohol byť dôvod vypraviť sa jachtičkou krížom cez Atlantik, však?

Hrádoček Castilo el Morro je rozdelený na niekoľko časti. Ďalšiu pikoškou je, že časť Fortaleza de San Carlos de la Cabana je najväčším opevnením, aké kedy Španieli postavili v celej Latinskej Amerike. Ani ďalšiu informáciu sa nikde nedočítate, iba na stránkach BUBO, od „profesionálov, ktorí TAM boli“. Po víťazstve Kubánskej revolúcie si tu svoj hlavný stan spravil dočasne aj Che Guevara. Hovorí sa, že práve tu v takej “klietke” osobne trýznil najväčších nepriateľov režimu.

Dnes sa v pevnosti nachádzajú rôzne múzea a práve tu sa koná každoročný najväčší knižný festival v Havane známy po celom latinskoamerickom svete. 

Okrem iného sa tu nachádza aj obchodík La Triáda, kde najlepší šúlač cigár na svete, pán Cueto, šúľa cigary pre ministrov, arabských šeikov a samozrejme pre klientov BUBO, pre lovcov zážitkov. Jeho cigary sú v Guinessovej knihe rekordov a viaceré sa dajú vidieť práve tu. Niekoľkokrát Cueto prekonal svoj vlastný rekord. Naposledy, keď pri príležitosti Fidelových 80-tich rokov ušúľal 80 metrov dlhú, ručne balenú cigaru, ktorá dodnes drží Guinessov rekord. Túto na pevnosti nenájdete, ale jej predchodkyňu, 40 metrovú rekordmanku, áno.

Z Castillo el Morro je najlepší výhľad na Havanu a na nekonečnú promenádu Malecon. O Havane sa hovorí ako o meste hudby, spevu, tanca a krásnych veteránov. Z tohto hradu máte ideálny prvý pohľad na mesto a poľahky si urobíte celkový prehľad. Každý večer o 21:00 tu muži oblečení ako španielski vojaci strieľajú z kanónov do noci Havany.

Unikátnosť: V najväčšom španielskom opevnení v celej Latinskej Amerike majú slovenskú vlajku.

Odporúčam: zájazd na cigaru v Castillo el Morro 

Priznávam, že tento bog je vrcholne nespravodlivý, čo sa týka francúzskych hradov. Francúzsko je totižto krajina tých najkrajších hradov a zámkov sveta. Mojim problémom je to, že ja ich radím skôr k palácom o ktorých bude ďalší blog. Francúzske zámky sú prekrásne, sú ich tisíce a sú úžasné aj svojim vnútorným zariadením. No nemajú základný charakter hradu a to nedobytnosť. Francúzsko bolo tak silné, že tento prvok nepotrebovalo. Versailles, Château de Chambord, Château de Chenonceau, Palace of Fontainebleau sú prekrásne, ale ich miesto je medzi palácmi.

Tiež si uvedomujem, že Mont- Saint- Michel tento prvok má, ale zasa to nie je typický hrad -  je to totižto opátstvo. No je to prekrásna opevnená nedobytná stavba a do tohto blogu nedobytných hradov preto zapadá najlepšie. Ostrov Mont Saint-Michel, asi 600 metrov od pobrežia Normandie, bol od staroveku nedobytnou pevnosťou už samotnou polohou. 

Mont Saint-Michel na pomedzí Normandie a Bretónska je nadpozemský a jedinečný a ťažko by niekto mohol poprieť jeho veľkoleposť. Normanská legenda hovorí, že v roku 708 sa biskupovi Aubertovi z Avranches sníval sen s Archanjelom Michalom, ktorý mu na trikrát nariadil postaviť kostol na vrchole ostrova. 

Mesto sa už od 9. storočia stalo cieľom kresťanských pútnikov, prvých turistov. Dnes táto lokalita priťahuje viac ako tri milióny turistov ročne, domácich aj zahraničných, čo z nej robí druhú najobľúbenejšiu atrakciu Francúzska hneď po Paríži. Bezpečná pozícia opátstva tiež povzbudila francúzsku monarchiu, aby ho od 15. storočia začala využívať ako väzenie pre niektorých svojich problematických odporcov. 

Keď som sa sem vybral, tak som presne zisťoval dobu odlivu a vtedy sme po zaparkovaní mohli suchou nohou prejsť k romantickému mestečku. Cesty sem boli úzke a my sme meškali. Nevadí, hovoril som si, no keď sme odchádzali, tak boli naše pneumatiky celé pod vodou a ledva sme ubzikli. Takže pozor, práve v týchto miestach nastáva vraj najväčší príliv v Európe, až neuveriteľných 15 metrov, a príliv nastáva skutočne rýchlo.

Opátstvo na samom vrchu ostrova Le Mont Saint Michel je považované za západný div sveta. Stavalo sa vyše 500 rokov a ukrýva nádherné a majestátne miestnosti, chodby a komnaty. Po tom, čo si prehliadnete ostrov a vyšliapete strmými chodníkmi určite dôkladne vyhladnete. 

Určite ste neprehliadli ovečky pasúce sa na jemne slanej pôde pri pobreží Mont Saint Michel. Práve jahňacie mäso je považované za špeciálny kulinársky zážitok v tejto oblasti. Ak však máte radi exotickejšie jedlá, miestne mušle Mont St. Michel Moule de Bouchot AOP sú chované vo vodách okolo ostrova už vyše 50 rokov a sú jediné mušle, ktoré získali ochrannú známku. Majú totiž jedinečnú chuť a kvalitu. Vyskúšajte reštauráciu La Mere Poulard hneď pri vstupe na ostrov. Tá je otvorená od roku 1888 a stala sa symbolom francúzskej lásky k vareniu. 

Unikátnosť: Spolu s Rímom a Santiago de Compostela je dodnes Mont Saint-Michel, prezývaný aj „brána do druhého sveta”, jedným z najnavštevovanejších pútnických miest kresťanského sveta - navštívi ho tri milióny turistov ročne.

Odporúčam: zájazd k Mont- Saint- Michel

Jeden z najexotickejších hradov v tomto výbere. Aj dnes je ťažké sa sem, do Mikronézie na ostrov Pohnpei, dostať a na cestu potrebujete mnoho letov. Pristanete v krajine samej vody, nedozerného Tichého oceánu. O Nan Madol mnoho ľudí nevie, materiálov je minimum a domorodci nemajú na to, aby tento unikát dokázali „predať“ svetu. Všetko zisťovanie je na vás, ale keď zdoláte prekážky, v Nan Madol sa budete cítiť ako objaviteľ. Nejde o zážitok zo samotného hradu kráľa, ale o celkový dojem, o objavovanie sústavy opevnených ostrovov.

Tých umelo vytvorených ostrovčekov je bezmála sto. Ostrovania, alebo kto to vlastne bol, postavili v rokoch 1200 až 1500 nášho letopočtu obrovský projekt. Privážali na úzkych kanoe z neuveriteľnej diaľky čierne čadičové balvany a vystavali z nich opevnené mesto. Vieme to, lebo takýto materiál sa na ostrove Pohnpei nenachádza. Musela to byť neuveriteľne ťažká práca. Prečo to vôbec robili?

Veľkosť a prepracovanosť týchto umelých ostrovov nám ukazuje silu a úspech dynastie Saudeleur, ale stále ostáva veľa nezodpovedaných otázok. Toto „mesto na vode“ kedysi okrem hlavného hradu lemovali kamenné paláce, chrámy, hrobky a domy. Nedobytný hrad? Určite ide o najexotickejšie a najnedostupnejšie položený hrad sveta, doslova na opačnej strane Zemegule. Mohol by ho predčiť už iba hrad na Antarktíde, ale tam taký nie je. 

Nan Madol, mesto na vode, je extrémne zraniteľné voči živlom. Sto ostrovčekov s hradbami a vlnolamami malo však okrem ochrany proti vpádu ďalších kmeňov ľudožrútov aj ochranu proti tsunami a morskému príboju celkovo. Sme v trópoch a nekontrolovateľný rast vegetácie podkopáva štruktúru Nan Madol, zatiaľ čo škody spôsobené búrkami naďalej ohrozujú kamenné stavby.

Je Nan Madol vôbec hradom? Je to kamenná nedobytná stavba, ktorú niektorí nazývajú Atlantída, Benátky Pacifiku, Nebesky útes. Nazvať ju hradom je teda značne skromné pomenovanie =)

Nan Madol má množstvo obranných múrov a je to jedno z tých miest, ktoré mám rád. Takéto pamiatky sú ešte ozajstné, neprikrášlené a o to silnejšie. Neuveriteľné čadičové stĺpy na umelých ostrovoch sú pretkané sieťou kanálov z doby pred 500 až 800 rokmi. Aby ste sa k Nan Madol dostali, musíte prebrodiť umelovytvorený kanál plný vody. V prípade, že hladina je moc vysoká, domáci vás ku nej prevezú na ručne vyrobenej piroge. 92 kanálov a 18 km² je obrovská plocha, ktorú sme zachytili na dron a Nan Madol z vtáčej perspektívy si môžete pozrieť v mojom blogu: Najväčšie atrakcie Oceánie.

Poslední vládcovia dynastie Saudeleur boli málo obľúbení kvôli tomu, že praktikovali kanibalizmus a doslova terorizovali svoj ľud. Poddaní z ostrova Pohnpei tak privítali, keď ich v 17. storočia dobyli bojovníci zo „susedného“ ostrova Kosrae. Nan Madol je najvýznamnejšou Mikronézskou pamiatkou, ale jej dôležitosť je omnoho vyššia a ide o jednu z troch najvýznamnejších pamiatok Oceánie - kontinentu, ktorého plocha je väčšia než všetky zvyšné kontinenty dokopy. Dodnes si domáci neželajú, aby tu prebiehali vykopávky, a preto sa poriadne nevie, na čo Nan Madol v tej dobe slúžil okrem toho, že tam žil kráľ.

Pred druhou svetovou vojnou Pohnpei patril Japoncom, tí tu mali nájsť platinové truhly a v nich kostrové pozostatky. Všetko bolo údajne dôkladne zdokumentované. Nanešťastie to bolo odvezené do Hirošimy, kde všetky nálezy v roku 1945 zničil výbuch atómovej bomby. Keď som k Nan Madol mieril po prvý raz, neboli o ňom žiadne informácie. Prvý krát v roku 2014 som sa vyštveral úplne hore na nedobytný hrad dynastie kanibalov a pozeral sa dookola na Pahn Kadira, známu väznicu, kde kráľ držal a vykrmoval ľudí a potom ich obradne zjedli. 

Stojím tu sám a okolo mňa, okrem čiernych 6 hranných čadičových stĺpov, iba zelené vysokánske palmy a na druhej strane šírošíre more. Nam Madol je unikát, magický hrad o ktorom nikto ešte nevie. Je veľmi pravdepodobné, že aj túto pamiatku, ktorú niektorí nazývajú Atlantídou, sme pre Slovensko objavili taktiež my z BUBO. Je to najvzdialenejší hrad v mojej tabuľke. No možno raz sem zavítate, čo vy na to? 

Unikátnosť: Toto je vraj bájna Atlantída - najexotickejšie a najnedostupnejšie položený hrad sveta.

Odporúčam: zájazd k Nan Madol

Áno v Karibiku som videl veľa opevnených hradov a do tohto blogu som vybral iba tie najunikátnejšie. Túto 13-metrovú vežu postavili Dáni v roku 1679 na ostrove Svätý Tomáš. Keď som tadiaľto prechádzal tak ma práve toto prekvapilo a tu som zistil, že aj Dáni mali svoje kolónie a nemyslím teraz na Grónsko a Faerské ostrovy.

Keďže veža tohto hradu ponúkala 360-stupňový výhľad na prístav, používali ju ako strážnu vežu na ochranu ostrova Svätý Tomáš pred útočníkmi. Legenda hovorí, že jedným z týchto útočníkov bol Blackbeard, neslávne známy pirát, ktorý vládol moriam v roku 1700. Bola pomenovaná ako jedna z piatich historických pamiatok na Amerických Panenských ostrovoch a pôvodne sa volala Skytsborg Tower.

Dnešná prehliadka vás zavedie po 99 schodoch hore na vežu, aby ste videli neuveriteľné výhľady na prístav. Bude sa kochať výhľadom a popri tom počúvať príbehy o pirátoch. Odtiaľto je to kúsok na hlavnú obchodnú ulicu plnú obchodov s hodinkami bez cla, čím je dnes Svätý Tomáš preslávený.

Unikátnosť: Na ostrove Svätý Tomáš nájdete hrad s dychberúcim výhľadom, odkiaľ môžete vidieť aj slávnu ulicu plnú obchodov s lacnými Rolexkami - odoláte?

Odporúčam: blog o všetkých štátoch Karibiku

Bola to moja tretia návšteva Dánska. V roku, keď na olympiáde v Lillehammeri žiaril mladík Šatan s Petrom Šťastným, som ako mladý lekár vystúpil z trajektu zo Švédska a splnil si tak jeden zo svojich literárno-cestovateľských snov. Niečo je zhnité v štáte dánskom… Nič mi nepripadalo vzdialenejšie realite než toto tvrdenie, keď som sa prechádzal po dokonalých dánskych uličkách, akoby ich celé stvoril staviteľ Lega. Z Kronborgu sa len krátko predtým vysťahovala dánska armáda a ešte ho nechránilo UNESCO. Ale už vtedy patril z pohľadu literatúry k najslávnejším zámkom na svete.
Môžete sa sem dostať vlakom z Kodane na dennom výlete, alebo - ako ja vtedy - kratučkým trajektom zo švédskeho Helsingborgu. Švédsko je odtiaľto naozaj len kúsok. Napokon, preto aj Kronborg postavili. Spolu s druhou pevnosťou na švédskom pobreží strážil Øresundský prieliv na mieste, kde je najužší. (Južné Švédsko v tom čase patrilo Dánsku). Pôvodný hrad prestaval kráľ Frederik II. v 16. storočí na renesančný zámok a dánsky kráľ Christian IV., ktorý staval najviac a najkrajšie v dánskej histórii, z paláca urobil skutočný skvost.

A ako sa vôbec dostal Hamlet na dánsky hrad? Shakespeare čerpal inšpiráciu z diela dánskeho učenca Saxa Grammatica Gesta danorum, ktorý v 12. storočí prerozprával príbeh princa Amletusa.

Unikátnosť: Hamletov hard

Odporúčam: zájazd, ktorý smeruje k hradu Kronborg

Jeden z najslávnejších hradov Nemecka, rytiersky hrad, ktorý nikdy nedobyli, vstupná do brána do regiónu najlepších rieslingov sveta. Údolie rieky Mosela v juhozápadnom Nemecku môže pripomínať rakúske Wachau, len je väčšie, ešte krajšie a krása jeho hradov vyráža dych. Ak radi chodievať na víkendy do Wachau, odporúčam vám uprieť zrak na túto časť Nemecka. Budete nadšení.

Hrad Eltz pochádza z 12. storočia a už 800 rokov je majetkom šľachtickej rodiny Eltzovcov, ktorá sa oň stará s nemeckou dôslednosťou. Je fascinujúce stáť na nádvorí hradu, ktorý v roku 1157 spomínal vo svojom dokumente už Fridrich Barbarossa. A vedieť, že sa tu až tak veľa nezmenilo. 

Do údolia Mosely prídete pravdepodobne v lete a to je dobre. Lebo práve od apríla do novembra je hrad prístupný pre verejnosť. Ako to však už pri magických stavbách býva, krásny je aj zvonku.

V Mosele bez problémov strávite niekoľko dní, cez deň bicyklujete, večer pijete najlepšie rieslingy sveta v romantických mestečkách s neuveriteľnými názvami ako Bernkastel-Kues alebo Traben-Trarbach (odkiaľ pochádza moselský Riesling roku 2021).

Unikátnosť: Nikdy nedobytý rytiersky hrad s božským výhľadom

Odporúčam: dajte si vynikajúci riesling

Pevnosť Al-Ukhaidir, alebo Abbásovský hrad Al-Ukhaidar sa nachádza približne 50 km južne od svätého mesta Karbala v Iraku. Je to veľká obdĺžniková pevnosť oplývajúca jedinečným obranným systémom, postavená už v roku 775. Nedobytný hrad postavil abbásovský kalif Isa ibn Musa.

V Iraku sú hrady, prastaré citadely v Erbile, Kirkuku, kde bola citadela vystavaná už v 9. storočí p.nl. To sú neuveriteľné roky keď to porovnáme s Európskymi hradmi či hocijakými inými pamiatkami sveta. Predsa len, tu v Iraku sme v Mezopotámii. Prastaré citadely sú však zničené a pre mňa je najkrajším hradom Iraku práve tento, Al-Ukhaidir.

Aj keď sa hrad nachádza na irackej bankovke nečakal som veľkú vec. A to bola chyba. Al-Ukhaidir je aj pre vás skutočne dobrým tipom. O tomto hrade ste zrejme nepočuli, však. Je síce na zozname UNESCO, ale v porovnaní s irackým Babylonom, Ninive, či slávou mesta Ur sa nedá porovnať. Tento hrad je však neuveriteľne zachovalý, obrovský, neuveriteľne domyslený a určite, ak ho navštívite, budete nadšení!

Prvým hradom v tomto blogu je hrad Castel del Monte z 13. storočia. Tento hrad je už z 8. storočia. Je omnoho väčší a na fotografiách samy uvidíte tú ohromnosť. Castel del Monte je od ruky a tým pádom tu nie je pretlak turistov, no na hrade Al-Ukhaidir sme boli absolútne samy. Skutočne paráda. Na príklade Al-Ukhaidir vidieť vtedajší náskok arabskej architektúry pred tou kresťanskou. Z náskoku v premyslenej architektúre vieme odvodiť aj náskok vo všeobecnej vzdelanosti. Abbasovskí kalifovia predstavujú vrchol moslimskej vzdelanosti. 

Názov hradu Al-Ukhaidir je odvodený od arabskej dynastie Banu 'l-Ukhaidhir, pochádzajúci od Mohammadovej dcéry Fatimi a jej najstaršieho syna Hasana. Išlo o šiitov nie sunnitov. Al-Ukhaidir je výnimočnou vojenskou pevnosťou nielen v arabskom svete, ale v celosvetovom meradle.

Unikátnosť: Al-Ukhaidir je jednou z najvýznačnejších vojenských pevností na svete.

Odporúčam: môžete vidieť pri zájazde do Mezopotámie

Alhambra, posadená na vrchole náhornej plošiny s výhľadom na Granadu, je už dlho jedným z najznámejších hradov na Zemi. Názov Alhambra má svoj pôvod v arabskom slove, ktoré znamená „červený hrad“, možno kvôli farebnému tónu veží a múrov, ktoré úplne obklopujú vrch La Sabica. V dennom slnečnom svetle má zlatý tón, ale večer karmínový. Ešte  poetickejšie vysvetlenie nájdete v starých moslimských kronikách, ktoré hovoria o farbe Alhambry „pod svetlom fakieľ“.

Alhambra, pôvodne vytvorená na vojenské účely, bola pevnosťou, palácom a malou medinou, a to všetko súčasne. Táto trojitá funkcionalita nám pomáha pochopiť mnohé charakteristiky tejto pamiatky. Hrubé červeno-zlaté múry skrývajú prekrásne záhrady a delikátnu architektúru. Prepracovanie niektorých detailov doslova vyráža dych a málo kde na celej zemi ho dokázali napodobiť. Veľký komplex, ktorý postavili nasridskí sultáni v 13. storočí, hrdo vystavuje množstvo absolútne nádhernej andalúzskej architektúry so zložitými vzormi a motívmi, kam sa len pozriete. Putovanie po jeho krásnych záhradách, robustnom opevnení a nádvoriach lemovaných kolonádami je potešením. 

Prvý raz som sem zavítal našou neklimatizovanou Karosou v roku 1993 a bola to jedna z prvých ciest BUBO. Bol to vstup do orientálnej rozprávky. V Alhambre si človek uvedomí, že moslimovia nie sú primitívi, naopak, že stavitelia v Granade museli byť veľmi kultivovanými ľuďmi.

Alhambra je decentná a prekrásna. Žiaden gýč. Stáročia bola kráľovským palácom, no v roku 1492 sa stala kresťanským dvorom. V tomto roku katolícki panovníci Granadu počas takzvanej reconquisty dobyli. Alhambra je mnohými označovaná ako najkrajšia stavba či perla Španielska. Môžete o nej počuť stovky prívlastkov, no kým ju neuvidíte, nedokážete si toľkú krásu predstaviť. Dominanta Granady, malebného mesta na úpätí pohoria Sierra Nevada. Podobu, v akej ju poznáme dnes, dostala až v polovici 13. storočia, a v roku 1333 bola pevnosť premenená sultánom Yusufom I. na kráľovský palác. Po zavŕšení Reconquisty (780 rokov trvajúceho znovuzískania územia Pyrenejského polostrova Španielmi) v roku 1492 sa z Alhambry stalo sídlo a kráľovský dvor Izabely a Ferdinanda. Španieli pochopili obrovskú historickú a architektonickú hodnotu pevnosti a veľkú časť pôvodnej stavby zachovali a napriek tomu, že sú katolíkmi, moslimské stavby nezničili. Aj vďaka tomu je Alhambra dodnes jednou z najnavštevovanejších pamiatok Španielska. Nádherné záhrady, dychberúce paláce, neuveriteľne dokonalé dlaždicové zdobenie, kopulovité stropy bohato zdobené zlatom, nádvoria, fontány… Alhambra je neopísateľná, treba ju jednoducho vidieť.

Naše vstupy sú dopredu zarezervované na konkrétny čas, kapacita návštevníkov areálu je totižto regulovaná a my máme záruku, že si celú ikonickú červenú pevnosť pozrieme v kľude. Alhambra je zážitok, na ktorý nikdy nezabudnete.

Unikátnosť: Alhambra je najkrajšia moslimská architektúra v kresťanských rukách, ktorú musíte vidieť na vlastné oči.

Odporúčam: zájazd do Alhambry

Luxembursko je malá krajina na pomedzí Belgicka, Holandska a Nemecka. No aj tak, ak zavítate do hlavného mesta Luxemburg, čo ešte vidieť? Určite sa vyberte do malej dedinky Vianden. Má okolo dvetisíc obyvateľov, no patrí k najväčším turistickým atrakciám štátu.

Nachádzame sa už priamo na luxembursko-nemeckých hraniciach, od Nemecka nás oddeľuje už len rieka Our. Teda, aj na druhom brehu je jeden malý kúštik Luxemburska, ležiaci na východ od trojice riek Our, Sauer a Mosela, ktoré tvoria nemecko-luxemburskú hranicu. Inak povedané, jediný kúsok pevninskej hranice Luxemburska s Nemeckom leží priamo pred nami. Máme radi kuriozity.

Nad dedinou tróni hrad Vianden, niekdajšie sídlo rovnomenného grófstva. Počas druhej svetovej vojny v roku 1944 37 príslušníkov luxemburského odboja ubránilo hrad pred 250 príslušníkmi SS a vyhnalo ich za pohraničnú rieku. Pre Holanďanov sa hrad spája s dynastiou Nassau, pre Francúzov a milovníkov literatúry zasa s menom Victora Huga, ktorý tu prežil desať rokov a jeho dom je dnes múzeom. CNN zaradila hrad Vianden medzi 20 najkrajších hradov na svete. Postavený bol v 11. až 14. storočí ako sídlo významného rodu. V roku 1820 bol hrad predaný kúsok po kúsku a zmenil sa na ruinu. A zostal ňou až do roku 1977, keď ho rodina Luxemburgovcov odovzdala štátu, ktorý ho krásne zrenovoval.  Vo Viandene neobíďte ani kostol svätej trojice z 13. storočia. Super je prísť sem druhú októbrovú nedeľu, keď sa tu koná známy trh Veiner Nëssmoort. 

Unikátnosť: Hrad Vianden je najväčšia atrakcia malého Luxemburska.

Odporúčam: tipy a zážitky z Luxemburska

My na Slovensku za najväčší hrad sveta považujeme náš Spišský hrad. No svet si väčšinou myslí čosi iné a tento prim často získava hrad našich severných susedov, Malbork. Áno vieme o tom diskutovať, veď pravidlá nie sú presne určené a je to podobne ako s najvyšším mrakodrapom. Pri mrakodrape ide o najvyššie poschodie, kde sa ešte pohybujú ľudia, alebo sa ráta aj 20 m vysoká vežička? Podobne je to s hradmi. Ide o plochu určenú hradným múrom, či zastavanú plochu? Keď hovoríme o ploche o prvenstvo bojuje aj Zakázané mesto v Pekingu.

Každopádne Malbork je unikátom, ktorý ohodnotilo aj UNESCO a v roku 1997 vzalo Malbork pod svoje krídla. Najväčší hrad na svete má rozlohu 143 591 metrov štvorcových. Tento gigant sa nachádza v meste Malbork v Poľsku, len hodinu cesty vlakom južne od Gdanska. 

Najprv tu v roku 1274 postavili nemeckí rytieri zámocký kláštor. Odtiaľto uskutočňovali križiacke výpravy proti pohanom na pobaltských územiach. Hrad bol dokončený v roku 1406, ale odvtedy bol pomerne často rozširovaný, pričom v ňom naraz bývalo až 3000 rytierov. Po vyhnaní nemeckých rytierov späť do Königsburgu (r. 1466) sa hrad Malbork dostal pod nadvládu poľskej monarchie. Viac ako polovica z neho bola zničená počas 2. svetovej vojny, keď Nemecko obsadilo Poľsko, no odvtedy bol hrad zrekonštruovaný a dnes vyzerá skutočne perfektne.

Na jeho výstavbu sa podľa odhadov použilo až 30 miliónov tehál a pôvodne sa volal Marienburg na počesť Panny Márie. Poliakom sa hrad nemeckých rytierov nikdy nepodarilo dobyť a získali ho až vtedy, keď podplatili českých žoldnierov, ktorí hrad strážili a Rád im nevyplácal žold. Po delení Poľska sa stal súčasťou Pruska a v nemeckých rukách zostal až do doku 1945.

Možno je Malbork dôvodom navštíviť našich severných susedov? Ide predsa o najväčší tehlový hrad sveta. Malborkom to však v Poľsku nekončí a jeho konkurentom môže byť zámok Moszna so svojimi 365 miestnosťami a obrovskými parkmi. Apropos, už aj sprievodkyne na Spišskom hrade priznávajú, že Pustý hrad pri Zvolene bol počas najväčšej slávy väčší.

Unikátnosť: Malbork je najväčší (tehlový) hrad sveta.

Odporúčam: cestovateľské informácie o Poľsku

Krásne mesto na kopci, Carcassonne, je viac než len Stredoveký hrad. Ide o krásne zachovalé stredoveké mesto, ktoré je historickým klenotom a jedným z prekvapení Francúzska. Carcassone je dôležité mesto v Languedocu, drsného regiónu presláveného ťažkými vínami a skvelými rugbistami. Lepšie ako francúzsky sa tu dohovoríte oksitánsky.

Carcassonne zohralo kľúčovú úlohu v krížovej výprave Albigéncov na začiatku trinásteho storočia. Jeho tolerantný postoj k náboženskej rozmanitosti zabezpečilo, že mesto bolo na príkaz pápeža napadnuté križiackou armádou. Napriek náboženskej tolerancii je známe „Inkvizičnou vežou“ ktorá bola v Stredoveku doslova mučiarňou. Poloha mesta zostala strategicky dôležitá, pretože sa nachádza v pohraničnej oblasti medzi Francúzskom a Španielskom severne od Pyrenejí.

Carcassonne je mesto ako z rozprávky, malé, magické ako napríklad talianske San Gimignano. Trojkilometrové hradby majú neuveriteľných 52 strážnych veží, čo je aj základná charakteristika Carcassonne. Ako prvé mesto na svete malo okrem dvojitých vonkajších hradieb na ich vrchu aj previsnuté drevené valy, ktoré umožňovali obrancom strieľať šípy, vrhať kamene a liať olej na útočníkov šplhajúcimi sa hore pod nimi. Pri prehliadke nevynechajte kostol Saints Nazarius a Celsus, ktorý pápež Leo XIII v roku 1898 prehlásil za baziliku.

Keď vyhladnete dajte si le cassoulet, čo je symbolické jedlo regiónu a vyskúšajte variant Carcassonnaise. Toto jedlo tu dostanete aj v zaváraninovej konzerve, ale odporúčam si ho vychutnáť v reštaurácii priamo v hlbokej terakotovej nádobe okrúhleho tvaru, v hrnci so šikmými stenami, ktorý mu dodáva okrem typickej plnej Languedockej chuti jeho typický vzhľad. Cassoulet  je sýty kastról obsahujúca mäso (bravčové klobásky, husacie, kačacie a niekedy baranie mäso), bravčovú kožu (couennes) a bielu fazuľu (haricots blancs) a varí sa pomaly. Možno to takto nevyzerá, ale je to fakt dobré. Jedlo ako pre drevorubača, ale s francúzskym šarmom.

Tento blog má byť rýchlym prehľadom a Carcassonne je jedným z typov na samostatnú destináciu a mesto i hrad sa bude páčiť každému. Garantujem!

Unikátnosť: Carcassonne je opevnený stredoveký skvost Francúzska

Odporúčam: ochutnajte le Cassoulet a vínko z Clos d’Ora

Hoci v poslednom období ho bolo prakticky nemožné navštíviť kvôli prebiehajúcemu konfliktu v Sýrii, Krak des Chevaliers alebo Kal’a al-Hisn zostáva jedným z najväčších hradov na svete. Po prvý raz som ho vo Wadi al-Nasara (Údolie kresťanov) uvidel na jar 1995 a padla mi sánka. Potom sme mávali hotel oproti hradu, na protiľahlom svahu tak, aby si ho mohli naši klienti náležite vychutnať. Slávny Krak, postavený v 12. storočí rytiermi svätého Jána, je obrovský. Je považovaný za stelesnenie križiackeho hradu na Blízkom východe a taktiež za jednu z najlepších ukážok stredovekej vojenskej architektúry.

Štruktúra obsahuje dve mohutné steny oddelené priekopou na strmom svahu medzi mestom Homs a Stredozemným morom. Hrad zničil Islamský štát, ale najnovšia správa UNESCO uvádza, že reštaurátorské práce sa opäť začali. 

Krak des Chevaliers je najväčším križiackym hradom vo Svätej zemi, monumentálna stavba, vybudovaná v oblakoch nad pahorkami Sýrie. Toto je ideálne miesto kde sa viete dozvedieť všetko o tajuplných križiakoch. Ako žili, prečo toľko riskovali, čo ich hnalo vpred? 

Verím, že sem opäť čoskoro rozbehneme naše zájazdy do Sýrie. Potom do hradu vojdeme cez mohutnú kamennú hradbu a nadýchneme sa zabudnutej atmosféry. Prelezieme všetky dostupné miesta a už sa teším na skryté chodby, ktoré sme tu objavili. Verím, že sú ešte stále funkčné. Nakoniec vyjdeme na hradby, aby ste videli, aká je táto zelená časť Sýrie malebnou krajinou. 

Unikátnosť: Hrad Krak des Chevaliers je najväčším križiackym hradom vo Svätej Zemi.

Odporúčam: pozrite si výber našich aktuálnych expedícií

Českým hradom by som mal venovať zvláštnu kapitolum akú na konci tohto dlhého blogu venujem slovenským hradom. K českým hradom máme blízko a aj ja osobne, aj keď sa rozhodne nepovažujem za odborníka, som ich prešiel niekoľko desiatok. Môj strýko býva v Olomouci a je fanatikom moravských a českých hradov. Preto som sem vybral na ukážku iba jediný. Dôvod je ten, že Pražský hrad, táto impozantná pražská citadela, je jedným z mála hradov kdekoľvek na svete, ktorý sa stále pýši skutočnou politickou mocou – oficiálnou rezidenciou prezidenta Českej republiky.

Medzi ďalšie dominanty v jeho priestrannom priestore patrí Katedrála svätého Víta, Starý kráľovský palác, 10 záhrad a rad domčekov zo 16. storočia nazývaných Zlatá ulička, v ktorých kedysi sídlila hradná stráž.

Pražský hrad predstavuje zmes gotiky, románskeho štýlu a takmer každého iného architektonického štýlu, ktorý mohlo ponúknuť posledné tisícročie a predpokladá sa, že začal ako opevnenie postavené kniežaťom Bořivojom z rodu Přemyslovcov, dynastie okolo roku 880.

Pražský hrad, ktorý bol v roku 1992 vyhlásený za svetové dedičstvo UNESCO, prešiel v rokoch 1918 až 1938 rekonštrukciou pod vedením architekta Josipa Plečnika. Pražský hrad s celkovou rozlohou približne 66 761 m2 je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov ako najväčší staroveký hrad na svete.

Unikátnosť: Pražský hrad je jedným z mála na svete, ktorý má aj dnes skutočnú politickú moc.

Odporúčam: cestujte, cestujte, cestujte

Čo sa týka slovenských hradov, tak to je u mňa ťažký boj. Oravský hrad, ktorý začali stavať už v roku 1241 a dnes je prierezom slohov od románskeho až po baroko. Spišský hrad s obrovskou plochou ohodnotilo aj UNESCO. Často okolo neho chodím autom a viem, že vtedy jazdím nebezpečne lebo na hrad s obdivom pozerám. Príbeh o šašovi z hradu Beckov vie každý. Ja mám rád cintorín pod hradom. V blízkosti oproti cez diaľnicu sa nachádza Čachtický hrad, aj keď ja som sem jazdil z Bratislavy na bicykli. Tie krvavé príbehy naháňajú hrôzu aj dnes. Celkovo hradné povesti zo slovenských hradov a zámkov, boli v detstve jedným z mojich obľúbených čítaní. Pod prekrásnym Trenčianskym hradom som sa narodil - moja mama je totižto z tohto mesta krásnych žien. Červený kameň v Malých Karpatoch je čosi prekrásne so zachovalým interiérom vrátane nábytku. Na hrade v Ľubovni sa v roku 1412 podpísala dohoda o mieri medzi Uhorskom a Poľskom. V hrade bol 10 mesiacov väznený slávny cestovateľ Móric Beňovský. Krásna Hôrka je úžasným hradom aj keď ju v roku 2012 zničil veľký požiar. Tých hradov na Slovensku je ako píšem v perexe až 156  a každý z nás ich určite navštívil mnoho. K týmto hradom cítime omnoho viac, lebo tu máme osobné zážitky.

Pri hrade Devín, ktorý sa nachádza na sútoku rieky Morava a Dunaj má moja rodina desaťročia chatu. Je to teda veľmi osobné. Za socializmu ma tu kontrolovali vojaci z nemeckými ovčiakmi a samopalmi, hrad sa totižto nachádza na hranici s Rakúskom. Teraz odtiaľto behávame pretek Devín - Bratislava, kde má BUBO odkedy sa beháva aj beh tímov slušné umiestnenia a mnoho medailí. Tým pádom mám k hradu Devín osobný vzťah.

Bratislavský hrad nevyzerá na prvý pohľad príliš romanticky. Má však nádhernú polohu a dlhý čas bol miestom, kde sa uchovávali uhorské korunovačné klenoty. Neviem či viete, ale jeho pravá zadná vežička (severovýchodná) slúžila na zameranie bratislavského poludníka (Meridianus Posoniensis) Samuelovi Mikovinimu. Ja tento poludník ročne prekročím aj sto razy. S mojou dcérou si dávame prechádzky k poludníku, prekročíme na „druhú pologuľu“ potom ideme na zmrzlinu a späť domov. Tá čiara, ktorá je dnes na nábreží Dunaja pekne vyznačená je pre nás miestom kam až máme prísť, aby sme „zatočili“ na svojich hodinkách kruhy. Mikoviniho poludník (1733) tu bol dlho pred Greenwichom (1854).

Bojnický zámok je tu už od roku 1113 a v tabuľke slovenských hradov a zámkov väčšinou vyhráva. Bojnický zámok je vskutku krásny.

Smolenice však vyhrávajú v mojom srdci. V tomto zámku poznám každý meter, veď ako dieťa pracovníkov SAV som tu trávil mnoho času. Hore vo veži sme hrávali s bratom ping pong, v červenom salóniku,v modrom zasa šach. Poznám tu skratky, „tajné“ chodby a celé okolie. Tento hrad je akosi môj, vyrastal som tu, je hlboko v mojom srdci. Určte taký hrad máte aj vy, hrad kam sa pravidelne vraciate od svojho detstva.

Hrady sú obrovskou výhodou Slovenska, ktorú ešte pre rozvoj turizmu nedokážeme využiť. Aj to však príde. Zatiaľ ich máme všetci iba pre seba.

Spísať takýto blog mi trvalo 30 rokov intenzívneho cestovania. Viem, že žiadna iná tabuľka tieto hrady nespomína. No to je tým, že nemali možnosť ich navštíviť. Známe hrady ako Versailles, Petrodvorec, Château de Chambord, Kráľovský palác v Bangkoku či blízky Schönbrunn uverejním v blogu o palácoch. Pre mnohých práve paláce budú pôsobiť na prvý pohľad krajšie, a niekedy je naozaj ťažké rozlíšiť medzi hradom a palácom. V úvode blogu popisujem kritéria podľa ktorých som sa rozhodoval.

Milujem legendy o hradoch, povesti ale aj skutočné príbehy, ktoré sú s hradmi spojené. Tu sa často varila najdôležitejšia história nášho sveta, tu sa rozhodovalo o tom ktorým smerom sa krajiny budú uberať. Samozrejme nesmiem zabúdať ani na romantickú časť histórie a v týchto hradoch žili najkrajšie ženy sveta, v tej hroznej zime ich na studenej dlážke oziabali nohy.... Napísať tento blog bola poriadna makačka, no verím, že ste si kde tu niečo našli a niektorý z hradov v budúcnosti navštívite. Ak máte TIP na unikátny hrad hodný návštevy, dajte mi prosím vedieť.