Bavorsko - rozprávkový kút Nemecka

Krásu Bavorska nedotvárajú len hrady, zámky či nádherná príroda plná kopcov, údolí, lúk a lesov, ale aj cesta, ktorá vychádza z bavorského Würzburgu a končí na samotnom juhu regiónu v meste Füssen neďaleko rakúskych hraníc. Pre krásu tejto trasy sa jej začalo hovoriť Romantická cesta a kto ju chce celú prejsť, musí uraziť 420 kilometrov.

Hneď začiatok cesty, mesto Würzburg, každého presvedčí, že sa na cestu vybral správne. Mesto si drží povesť architektonickej perly, sídla biskupa, a aby toho nebolo málo, všimlo si ho aj UNESCO a zaradilo ho na svoj prestížny zoznam.

Vysoko nad mestom, na vŕšku nad riekou, sa vypína obrovská pevnosť Marienberg zo začiatku 13. storočia. Bola sídelným miestom mestských pánov a dodnes priťahuje pozornosť príjemnou prechádzkou. Svahy pevnosti pokryl stromami a viničom, ktorý sa tu mení na chutné víno. Pevnosť oddeľuje od mesta rieka Mohan, teda nemecký Main, a oba brehy spája historický, kamenný most Mainbrücke posiaty sochami.

Postavili ho medzi 15. a 16. storočím a našincovi pripomenie slávny pražský Karlov most. Z mesta vyrastá viacero veží, no tie najslávnejšie patria Katedrále z 11. storočia. Má dve tváre, podľa toho, z ktorej strany sa na ňu človek díva.

Ulicu križujú moderné električky a okoloidúci miznú v niektorom z desiatok obchodov naokolo, no katedrála stojí pevne na svojom mieste. Dvojica zašpicatených veží siaha do výšky 105 metrov, čo z nej robí štvrtú najvyššiu románsku stavbu krajiny.

Würzburg zohrával v minulosti významnú úlohu ako biskupské mesto a práve katedrála sa považuje dodnes za jeho sídlo. Bočné uličky zaplnila kvetinová výzdoba a ústia na hlavnom námestí, ktoré osviežuje svojou červenou farbou kostol Marienkapelle.

Je iný ako stovky svätostánkov v Bavorsku, pretože pôsobí, akoby sa na ňom architekti vyhrali a pospájali do seba niekoľko štýlov, pričom nad všetkými vyhráva gotika. Pod vežou našli domov predajcovia suvenírov, pohľadníc, ale viac zaujme niekoľko drevených stánkov s čerstvým, rozvoniavajúcim pečivom a zopár tradičnými výrobkami.

Najčastejší dopravný prostriedok po meste je bicykel a aj tu, pod krásnym palácom, ich niekoľko parkuje. Kto sa vo Würzburgu ocitne, ten by sa mal prepliesť mestom, aby neobišiel slávnu Rezidenciu. Rezidencia s palácovými záhradami pripomína Francúzsko a jej impozantnosť vyráža dych, pretože je najväčšou stavbou celého mesta.

Fontána pred palácom chrlí do vzduchu vodu a desiatky okien vtlačených do pieskovej fasády sledujú každého návštevníka. Vo vnútri sa palác rozprestrie do krásy a jedna prepychová miestnosť strieda druhú. Dobový nábytok, čínsky porcelán, staré obrazy, kachle, tisíce detailov – to všetko tvorí interiér Rezidencie. Až s jej návštevou sa dá za Würzburgom urobiť príslovečná bodka.

Príjemným prekvapením horného Bavorska je mesto Bamberg, ležiace na rieke Reignitz. Všimlo si ho aj samotné UNESCO a jeho staré centrum plné okúzľujúcich domov vyhlásilo za pamiatku svetového dedičstva.

Ulice mesta sú pokryté dlažobnými kockami a okolité domy hrajú pestrými farbami. Zdobia ich staré stredoveké štíty, ktoré chcú pripomenúť stredovekú minulosť mesta. Oba brehy rieky lemuje zástavba a za mestom rastie niekoľko zvlnených kopcov.

O Bambergu platí to isté, čo o starovekom Ríme, a aj tu sa objavuje sedem pahorkov, okolo ktorých mesto vyrástlo. Pred hrázdenými domami so zašpicatenými strechami sa voda pohráva s niekoľkými priviazanými loďami. Táto časť má prezývku „malé Benátky“.

Tu, v strede rieky, stojí malý ostrov s budovou starej Radnice. S mestom ju spájajú mosty pre peších, odkiaľ sú krásne výhľady na benediktínsky kláštor sv. Michala. Radnica pripomína na prvý pohľad vežu, ale je k nej pripojené mohutné telo pomaľované freskami.

Pozornému návštevníkovi neujde ani neposedný anjel, snažiaci sa opustiť obraz a vystrčil z neho nohu na kamennú rímsu. Trochu popŕcha, ale ani to ľudí neodradí, aby zaplnili mesto. Za výkladmi vystavujú starožitnosti, umelé kvety, alebo vo svetle lámp vo vnútri posedávajú ľudia pri poháriku vína a niečom dobrom na obed.

Tým hlavným, čo stavia Bamberg do polohy kultúrneho dedičstva, je nepochybne Dóm so štyrmi vežami z 13. storočia. Je väčší ako na obrázkoch. Síce stojí priamo cez ulicu Rezidencia bamberských princov a biskupov, Dóm jej ukradne všetku pozornosť.

Vo vnútri, neďaleko oltára, sedí na nehybnom koni slávny „bamberský jazdec“. Kráľ v sedle sa stal symbolom mesta, hoci dnes už nikto nevie, koho to vlastne predstavuje. Neďaleko, nad sarkofágom jediného pápeža pochovaného severne od Álp – pápeža Klementa II. – stojí socha usmievajúceho sa anjela a svätého Denisa, držiaceho si vlastnú hlavu.

Juhobavorské mestečko Reit im Winkl sa tvári nevinne, no kto ho pozná, vie, že predstavuje oázu bavorského pokoja. Je katalógovou predstavou malebného Bavorska, pretože cesty tu lemujú veľké domy obložené drevom a balkóny, odkiaľ visia tie najkrajšie muškáty, aké človek kedy videl.

Tak ako mnohé iné menšie mestečká v regióne Oberbayern, aj Reit im Winkl vznikal v priebehu 12. či dokonca 13. storočia. Závan starého Bavorska tu cítiť aj dnes. Tradície tu neumreli, ale stále pekne žijú, a tak pri prechádzke miestom človek stretne domácich oblečených v bavorských krojoch. Ženy majú na sebe pôsobivé šaty zvané dirndl a muži sa prechádzajú v kožených nohaviciach lederhosen, pričom niektorí si nezabudli vziať aj klobúk ozdobený vtáčím perom.

Všade navôkol sa dvíhajú zelené kopce bavorských Álp prechádzajúcich až do susedného Rakúska. Človek neprichádza do Reit im Winklu kvôli pamiatkám, ale nadýchať sa atmosféry celého mestečka a čerstvého vzduchu, pretože mesto sa môže popýšiť tým, že má najčistejšie ovzdušie z celého Nemecka.

Mnohé domy popri hlavnej ceste ponúkajú ubytovanie, a tak má každý možnosť aspoň na pár dní ponoriť sa do bavorského života. Hlavná cesta sa vinie do jemného kopca až k tradičnej, cibuľovitej kupole kostola St. Pankratius. Jeho prenikavá žltá farba celkom pekne kontrastuje s tmavozelenou kupolou ozdobenou krížom.

Dvere dnu sú pootvorené a za drevenými lavicami sedí niekoľko ľudí. Viera je v Bavorsku zakorenená silnejšie než v iných častiach Nemecka a je tu to skutočne cítiť. Tu v tieni kostola sa rozlieva aj samotné centrum Reit im Winklu, pretože priamo tu stojí radnica Rathaus. Je na nerozoznanie od ostatných domov a len nápis na fasáde prezrádza, že je skutočne domovom mestských pánov.

Vo veľkej drevenej kadi žblnkoce voda chladná ako horská bystrina a nad ňou sa vyníma socha drevorubača. Drevo tu dodnes hrá veľmi dôležitú úlohu a v minulosti sa chlapi odtiaľto živili rúbaním stromov a opracovaním dreva.

Ozve sa dupot kopýt a vzápätí sa spoza rohu vynorí drevený koč poháňaný dvoma koňmi. Kedysi boli jediným dopravným prostriedkom, no dnes už len vozia po mestečku turistov. Ani tu v Reit im Winkl nesmie chýbať drevený „totem“, aký nájdeme v mnohých bavorských mestách. Zachytáva život mesta, a preto tu stoja makety kostolov, domov, ale aj typických povolaní.

Podvečerný čas pritiahol do miestneho pohostinstva tucet ľudí. Stôl pre štamgastov leží v rohu miestnosti a nikto iný si k nemu nesmie prisadnúť. Bodku za príjemnou návštevou dokonale splní kvasnicové pivo, alebo ako miestni vravia Weissbier, a skvelá večera v podobe bavorského gulášu z hovädzieho mäsa s veľkou, guľatou knedľou a omáčkou. Bavorská kuchyňa je tiež viac než dobrý dôvod preto, aby sem človek meral cestu.

Cestovanie v čase? Bavorsko ponúka aj takúto atrakciu a treba za ním prísť do malého mestečka Rothenburg ob der Tauber. Právom sa o ňom hovorí ako o najkrajšom stredovekom meste nielen celého Bavorska, ale dokonca celého Nemecka.

Mesto sa udomácnilo na brehu rieky Tauber a dnes žije zabudnutým stredovekom. Srdce starého Rothenburgu sa skrýva za kamennými hradbami a dnu vedie zaujímavá veža Röderturm. Stačí pár krokov cez most ponad rieku a objavia sa krásne domy s hrázdenými fasádami a špicatými strechami.

Samozrejme, že aj tu v Rothenburgu prebehli rekonštrukcie, ale tak citlivé, že nenarušili ráz stredovekého mesta. Do ulíc vytŕčajú staré emblémy a erby rodín a obchodov, ktoré tu už majú zakorenenú tradíciu. Vydláždená cestička sa ponára čoraz hlbšie a hlbšie do centra a kulisy naokolo navodili neskutočne príjemnú atmosféru.

Nad domami odrazu vyrastie hodinová veža stojaca nad kamenným oblúkom, vysoká veža a malé námestie zdobí stĺp s fontánou. Cez leto sa ulicami valia rieky turistov, ale kto sem zavíta počas iného ročného obdobia, ten tu bude len s niekoľkými ľuďmi.

Aj teraz kráča ulicami niekoľko ľudí, nazerajú do vysvietených výkladov a hľadajú miesto, kde by si oddýchli pri kvasnicovom pive alebo horúcom nápoji. Na meste je pekné to, že sa v ňom striedajú domy s farebnými fasádami a vytvárajú tak farebnú mozaiku.

Hlavné námestie Markt je miestom, kde dokážete stráviť veľa času. Nie že by bolo obrovské, ale je obohnané domčekmi s gotickými fasádami, starou Radnicou a nechýba tu ani významný kostol Jakobskirche, ktorý sa stal pútnickým miestom.

Jakobskirche má v sebe umelecký kúsok v podobe Oltára svätej krvi, o ktorom sa verí, že skrýva kvapku Kristovej krvi, a pozorné oko určite zaujme aj obraz Poslednej večere, kde je Judáš hneď vedľa Krista a dostáva od neho kúsok chleba.

Gotickú budovu Radnice dokresľuje vysoká veža, odkiaľ sa ponúka panoramatický výhľad nielen na mesto, ale aj na celé údolie Tauber. Najkrajšie hrázdené domy sú vysoké niekoľko poschodí, no nájdeme tu aj útlejšie.

Z bočných uličiek vybiehajúcich z námestia vykúkajú kúsky veží strážiacich opevnenie, veže kostolov, no aj Hodinovú vežu. Je krásne tu počkať na tmu a zažiť, ako stredoveký Rothenburg svieti a odráža svoje svetlá od kamennej dlažby. Vtedy si človek uvedomí, že stojí na najromantickejšom mieste celého Nemecka.

Bavorské mesto Regensburg, ležiace na brehu Dunaja, tak vyniká nad ostatnými, že si ho všimlo aj svetoznáme UNESCO a jeho staré mesto zaradilo do zoznamu kultúrneho svetového dedičstva. Staré mesto privíta návštevníkov sviežim výrazom a žiarivými až pastelovými farbami niektorých domov. Žiadna šeď splývajúca do beztvarej masy, ale zo stien a fasád domov tu cítiť radosť zo života.

Uličky sa prepletajú sem a tam a do hlavných tried sa vlievajú odbočky privážajúce ľudí. Ani Regensburg nebol výnimkou a rovnako ako v iných mestách regiónu, aj tu po sebe zanechali Rimania svoju pečať v podobe zvyškov rímskej brány. Jej kamenné zvyšky dnes začlenili do modernej budovy, pretože bez podpory by sa rímski svedkovia rozpadli a stratili.

Z neveľkého námestia odrazu vystrelia k nebesiam dve identické veže katedrály. Zasvätili ju sv. Petrovi a už od stredoveku je prirodzenou dominantou mesta. Vtedy dokonca ešte väčšou, pretože musela svietiť do poriadnej diaľky. Jej 105 metrov vysoké veže však aj dnes vzbudzujú úctu. Na prvý pohľad sa jej výzdoba zdá jednoduchá, no kto sa pozrie druhýkrát, zistí, že gotika na nej nechala množstvo malých detailov a najmä vstupná brána, ozdobená snáď stovkou sôch, nenechá nikoho chladným.

Je zvláštne kráčať kamennými ulicami mesta v tieni vysokých starobylých fasád a myslieť na to, že rovnakými ulicami kráčal napríklad Johannes Kepler, ísť okolo domu, v ktorom žil nejaký čas hrdina Oskar Schindler, alebo sa pozrieť na univerzitu, kde vyučoval teológiu neskorší pápež Benedikt XVI. Veľa slávnych mien na chvíľku splynulo s pokojným Regensburgom.

Malé námestia, ktoré zaplavili slnečné lúče, sa premenili na miesta stretnutí. V podnikoch sedia ľudia azda zo všetkých kútov sveta, debatujú, obedujú a trávia spolu čas. Domáci sa idú radšej poprechádzať k nábrežiu Dunaja, aby sa zastavili na kamennom moste a mlčky rozmýšľali, hľadiac na svoje mesto.

Kamenný most si ešte v pamäti uchováva dupot križiackych vojsk smerujúcich do Svätej zeme oslobodiť Jeruzalem spod nadvlády polmesiaca. Nechal ho postaviť francúzsky kráľ Ľudovít VII. v roku 1135, aby mohol so svojím vojskom prekročiť Dunaj. Ani len netušil, že sa most z Regensburgu stane akýmsi modelom pre ostatné kamenné mosty naprieč Európou v 12. aj 13. storočí.

Takmer 800 rokov bol jediným bodom, kde sa dalo v Regensburgu bezpečne prekročiť Dunaj, a nesmierne strategickým miestom. Stojí na ňom veľa ľudí a nikto takmer nežmurkne, pretože nechce prísť o tú krásu, ktorá sa pred ním rozprestrela. Celé nábrežie hrá pestrými farbami a zašpicatené vrcholky domov sa zrkadlia v pokojnej hladine Dunaja. Nad mestom sa dvíhajú veže katedrály, stredoveké veže opevnenia, kostolné veže, ale aj vysoké domy.

Aby toho nebolo dosť, svoj domov na moste našlo aj niekoľko sôch. Zo žiadneho iného miesta nebude mať človek na Regensburg krajší pohľad. Obísť kamenný most by bola skrátka obrovská chyba.

Historický Augsburg, ležiaci na západe Bavorska, patrí po Mníchove k najznámejším bavorským mestám. Radí sa tiež medzi najstaršie mestá, pretože ho založili Rimania už v roku 15 pr. Kr. a odvtedy žije dodnes.

Vlak z Mníchova do Augsburgu strávi na koľajniciach zhruba hodinu, kým zabrzdí v stanici. Nemecké vlaky sú moderné, čisté, rýchle a kto si plánuje cesty, dá sa na ne pomerne dobre spoľahnúť. Moderné mesto plné obchodov sa pomaličky vytratí a naokolo sa rozprestrú kamenné uličky, námestia a historické stavby. Neklamný znak toho, že staré mesto ešte stále dýcha zabudnutými časmi.

Aj tu si našli cestu obchody, reštaurácie, podniky či posedenia, ale zapracovali ich sem s citom. Nenápadná ulička z hlavnej ulice vedie na malé nádvorie s pamätnou tabuľou, do ktorej vyryli portrét Martina Luthera. Tu, v kláštore Karmelitánov neďaleko kostola sv. Anny, prežil niekoľko významných dní v októbri 1518. Nielenže preložil Luther Bibliu do nemčiny, no stál aj pri zrode protestantov, ktorí majú dodnes v Nemecku, no nielen tam, svojich stúpencov.

Nad hlavným námestím sa dvíha obrovská stavba radnice s netypickým výzorom. Pôsobí chladne, monumentálne, jej fasáda je prázdna a zdobia ju dve veže. Stojí tu už od 17. storočia a hovorí sa o nej ako o najzaujímavejšej renesančnej nesakrálnej stavbe na sever od Álp.

Námestie prekypuje životom, no najrušnejšie tu býva cez zimu počas adventu, kedy sa tu konajú pestrofarebné vianočné trhy plné svetiel. Hneď vedľa radnice stojí vysoká, 70-metrová veža Perlachturm s cibuľovito zakončenou kupolou. Dnu do radnice sa vinie fronta s tromi tuctami ľudí, aby si mohli na vlastné oči pozrieť slávnu Zlatú sálu, ktorá sa objaví v každej knižke o nemeckej renesancii. Jej priestory a nádhera vyrážajú dych a ľudia neustále blúdia očami po zlatých stenách.

Na konci tichého parku vyrástla biskupská rezidencia, no ešte zaujímavejšie priťahuje pohľady majestátna katedrála. Románsky štýl tu dokonale splynul s prezdobenou gotikou a dnes sa považuje za najvýznamnejší katolícky svätostánok mesta. Týmto miestom pretekali dejiny a stretávajú sa tu, akoby to bola hrubá kniha. Svoje múry tu majú ešte Rimania, neskôr tu stál v 4. storočí prvý kostol, prehnali sa tadiaľto Maďari, králi sypali do Augsburgu peniaze, aby katedrála rástla, a napokon si siahla aj na svetovú vojnu.

Zo stien sa pozerajú staré fresky a farebné vitráže, pasujúce do klenbových okien, sú plné scén, výjavov a postáv. Chvíľku si posedím v tieni stromov na lavičke, aby som vôbec dokázal nasať krásu premenenú na zdanlivo chladný kameň.

Zo stredovekých hradieb obtáčajúcich sa okolo mesta zostalo dodnes len niekoľko desiatok metrov, no pohľad na ne prebúdza cestovanie v čase. Pod nimi tichučko plynie neveľká riečka skrytá pod stromami a na druhom brehu leží komplex Fuggerei, ktorý založil v roku 1516 Jakub Fugger ako miesto, kam mohli prísť ľudia v núdzi a biede, a kde im pomohli.

Komplex funguje dodnes a preto je jedným z najstarších zariadení tohto typu na celom svete. Sprievodkyňa rozpráva príbehy rodiny Fuggerov skupine nemeckých dôchodcov a ďalší turisti sa túlajú pred jeho bránami.

Akoby to ani nebolo Nemecko. Niečo podobné si povie každý, kto sa prvý raz postaví na breh Königssee, teda Kráľovského jazera. Priezračná voda pripomína Kanadu, hory zas zasnežené Alpy a všetko dookola sa zdá byť tak čisté a dokonalé, až človek pochybuje, či je to realita.

Königssee leží na juhovýchodnom cípe Nemecka, v oblasti zvanej Berchtesgaden. Mnoho ľudí si toto meno spája s nacistickou minulosťou, pretože si tu dal postaviť svoju horskú chatu Adolf Hitler. Tá už však dávno nestojí a Berchtesgaden chce ukázať svoju pravú tvár, pretože je jedným z najkrajších regiónov celej krajiny.

Najkrajším bodom celej oblasti je práve Königssee. Leží v útrobách národného parku a jeho vody sú priezračné ako krištáľ. V skutočnosti ide o najčistejšie jazero v celom Nemecku. Človek má až pocit, že by sa z neho mohol napiť, no keď sa k nemu priblíži a strčí do vody ruku, zistí, že je poriadne ľadové.

Dĺžka jazera je 7,2 kilometra a jeho maximálna hĺbka siaha až do 190 metrov. V obklopení hôr pôsobí Königssee ako nórsky fjord, ktorý sa dostal až sem, pod nemecké Alpy. Hory sa na vodnej hladine zrkadlia ako v zrkadle, a tak sa krásne krajiny násobia.

Najlepší spôsob, ako sa dostať na hladinu jazera, je nastúpiť na loď. Nie hocijakú, ale drevenú, tichú loď poháňanú elektrickým motorom, aby neznečisťovala jazero. Takto to funguje už od roku 1909. Všetky lode sa vyrábajú v miestnych dielňach a po hladine sa pohybujú tak potichu, že človek takmer nič nepočuje.

Loď sa pomaly posúva vpred a okolo prechádzajú vysokánske steny hôr. Prvým cieľom je kaplnka svätého Bartolomeja, ktorú postavili v 12. storočí. Dnes má svoju typickú barokovú siluetu s tromi červenými cibuľovitými kupolami, ktoré sú na starých obrazoch a maľbách symbolom Königssee. Vedľa nej stojí niekoľko domčekov a v jednom z nich dokonca funguje reštaurácia, kde varia čerstvé ryby priamo z jazera. Sú legendou.

Odtiaľ sa dá ísť ďalej na loďke na koniec jazera a odtiaľ sa turisti môžu vydať hlbšie do národného parku, k jazeru Obersee. Mnohí však zostanú len na svätom Bartolomejovi, posedávajú na brehu jazera alebo sa idú prejsť do blízkeho lesa. Všade dookola panuje pokoj, ticho a príroda tu má hlavné slovo.