Vypočujte si tento blog načítaný umelou inteligenciou.
Našli ste chybu? Kontaktujte nás.
V rámci našich BUBO zájazdov všetky postihnuté krajiny pravidelne navštevujeme a s touto témou sa teda stretávame v rôznych krajinách a destináciách. Výnimkou nie je ani Srí Lanka.
Medzi domácimi Srílančanmi je tento deň známy ako Boxing day. Práve Srí Lanka bola po Indonézii druhou najviac zasiahnutou krajinou - podľa odhadov tu zahynulo približne 35 000 ľudí. Smutné tretie miesto obsadila India, štvrté Thajsko. Práve tu trávilo vianočnú dovolenku aj veľa zahraničných turistov. Načerpať slnko sem počas zimy prišli najmä obyvatelia európskych severských štátov, preto bolo v našich končinách v súvislosti s tsunami spomínané hlavne Thajsko.
Takto nepriamo teda tsunami „postihla“ aj Švédsko, Nórsko a Dánsko. Rozsiahle škody hlásili tiež Somálsko, Mjanmarsko, Maledivy, Malajzia či Tanzánia. Pozoruhodné je, že zasiahnuté bolo dokonca aj pobrežie Juhoafrickej republiky, ktoré sa od epicentra nachádzalo viac než 8 000 kilometrov. Na zoznam sa dostali tiež Jemen, Keňa, Madagaskar, dokonca aj západné pobrežie Austrálie.
V štrnástich krajinách v pomerne vzdialených kútoch sveta takto tsunami usmrtila dohromady okolo 227 000 ľudí. Dodnes ju preto považujeme za jednu z najsmrteľnejších prírodných katastrof, akú si zaznamenaná história našej planéty pamätá.
Straty boli o to väčšie, že v krajinách juhovýchodnej Ázie toho času neexistovali žiadne výstražné systémy, ktoré by domáce obyvateľstvo varovali. Na Srí Lanke dokonca máloktorý domáci pred 26. decembrom vôbec počul slovo tsunami. Napriek tomu, že je Srí Lanka ostrovný štát, podľa slov miestnych sprievodcov sa o niečom takom nikdy neučili v škole, nepočuli o ničom podobnom v televízii.
V osudnú nedeľu teda väčšina domácich vôbec netušila, čo sa vlastne deje. Dnes už je tomu, samozrejme, inak a každé dieťa na Srí Lanke vie, čo to tsunami je, čo mu predchádza a čo treba v prípade núdze robiť. Boxing day každopádne vstúpil do miestnych dejín ako jeden z najčernejších dní v histórii Srí Lanky.
Ako vzniklo tsunami? #
Príčinou tejto tragickej udalosti bolo najväčšie zemetrasenie 21. storočia, ktoré zároveň považujeme za tretie najväčšie zemetrasenie, ktoré kedy na svete zaznamenali. V nedeľu 26. decembra sa o 7.58 h miestneho času začalo otriasať morské dno pri západnom pobreží severnej Sumatry v Indonézii.
V epicentre mali otrasy magnitúdu až 9,1-9,3Mw. Otrasy sa ďalej šírili po regióne, citeľné boli v Bangladéši, Indii, Malajzii, Mjanmarsku a Thajsku, ale aj na Srí Lanke a na Maldivách. Na diaľku bolo vyvolané slabé zemetrasenie dokonca až na Aljaške. Ako je to možné a čo tieto otrasy spôsobilo?
Severne od ostrova Simeulue sa asi 160 km od západného pobrežia Sumatry totiž nečakane pretrhlo morské dno. Zlom medzi Barmskou a Indickou tektonickou doskou praskol, pričom sa Indická platňa skĺzla pod Barmskú. V hĺbke 30 km pod hladinou mora to trvalo niekoľko minút, pričom vedci odhadli, že prasklina bola dlhá až 1 600 km.
Ide teda o najväčšiu prasklinu spôsobenú zemetrasením vôbec. To je práve dôvod, prečo malo zemetrasenie v roku 2004 taký veľký rozsah a prečo zasiahlo tak vzdialené časti sveta. Zlom okrem otrasov spôsobil, že sa o niekoľko metrov zdvihlo morské dno, ktoré vytlačilo obrovské množstvo vody a spôsobilo vznik obrovských vĺn tsunami.
Napriek tomu sa v hlbokých oceánskych vodách toto zdvihnutie zdalo minimálne a vyzeralo iba ako nízky neškodný hrb. O 20 minút neskôr - pri pobreží Acehu v Indonézii - však nabralo na sile a vlny boli na niektorých miestach vysoké až 30 metrov. Pokojne si túto výšku môžete predstaviť ako 10-poschodový panelák.
Energia a sila týchto vĺn bola dvakrát väčšia ako sila všetkých výbušnín použitých v 2. svetovej vojne (a to vrátane dvoch atómových bômb). O ďalších 15 minút až 7 hodín neskôr vlny dorazili aj na pobrežia okolitých krajín, kde zastihli miestnych obyvateľov nepripravených.
Ako to prebehlo na Srí Lanke? #
Keďže Srí Lanka je od epicentra pri Sumatre vzdialená až 1 700 kilometrov, trvalo približne 2 hodiny, kým vlny dorazili na jej južné a juhovýchodné pobrežie. Napriek tomu, že vlny prišli k ostrovu z východnej strany, zasiahli aj západ ostrova. Ako som vyššie spomínala, vlny vyžarovali smerom po celej dĺžke 1 600 kilometrov dlhého zlomu - takisto boli teda mimoriadne dlhé a rozsiahle.
Hlavná vlna síce najskôr udrela na východe, potom sa však zlomila okolo južného cípu ostrova, tzv. Dondra Head. Zlomená vlna potom zasiahla Maldivy, od ktorých sa odrazila a putovala aj na juhozápadnú strany Srí Lanky. Práve tá je v oblasti od Colomba po mestečko Galle vyhľadávaná a veľmi obľúbená medzi turistami.
Mohli by vás zaujímať ďalšie blogy zo Srí Lanky:
Prvá vlna, ktorá ako predzvesť dorazila na pobrežie, bola pomerne nízka a spôsobila v pobrežných oblastiach iba malé záplavy špinavej hnedo-oranžovej vody. Po jej príchode more ustúpilo a domáci mohli až do vzdialenosti 1 km od pláže chodiť po jeho dne.
Miestni sprievodcovia, s ktorými som sa o tsunami rozprávala, spomínali, ako tunajší obyvatelia nič netušili a nadšene preskúmavali suché pláže, zbierali mušle a prechádzali sa smerom do mora. Po chvíli sa však oceán vrátil ako mohutná druhá a tretia vlna, ktoré boli devastačné.
Najvyššiu, až 12,5 metrov vysokú vlnu namerali v národnom parku Yala.
Zaujímavé je, že hoci ľudia netušili, čo sa deje a vyšli vlnám takpovediac naproti, zvieratá z národného parku Yala, naopak, akoby cítili prichádzajúcu katastrofu a včas sa presunuli do vyšších oblastí. Väčšina tunajších zvierat sa zachránila.
Domáci Srílančania takéto šťastie žiaľ nemali a straty na ľudských životoch boli obrovské. Na ostrove toho času prebiehala krvavá občianska vojna medzi Sinhálcami a Tamilcami, príroda však nešetrila ani jednu stranu. Pobrežné oblasti boli zničené, vlny zbúrali približne 90 000 budov vrátane hotelov a obchodov.
Zaplavené boli aj ryžové polia vo vnútrozemí a more zasolilo zdroje pitnej vody v oblasti. Poškodený bol dokonca aj známy medzinárodný kriketový štadión v mestečku Galle, ktorý máte možnosť vidieť na našom BUBO zájadze Srí Lanka a Tamilské Tigre, či námorná základňa v mestečku Trincomalee na východe Srí Lanky.
Spomienky miestnych BUBO sprievodcov #
Počas našich BUBO zájazdov na Srí Lanke s nami cestujú aj miestni sprievodcovia, ktorí si Boxing day pamätajú osobne. Keď sa ich na tento deň opýtate, vidíte, že je to dodnes citlivá téma. Napriek tomu sa s nami vždy radi o zážitky podelia a nám zakaždým pri ich príbehoch behá po chrbte mráz.
Predsa len je rozdiel počuť o katastrofe v televízii a iné je stretnúť naživo niekoho, kto bol priamo na mieste a zažil to. Podelím sa s vami o príbeh nášho lokálneho BUBO sprievodcu Vijendru, s ktorým sme absolvovali niekoľko spoločných zájazdov a ktorého spomienky vo mne zarezonovali.
Viji, ako sme všetci Vijendru volali, bol na Vianoce 2004 práve na zájazde s poľskou skupinou. Večer 25. decembra sa spolu s ďalšími zahraničnými turistami ubytovali v hoteli v blízkosti národného parku Yala, 2. najväčšieho národného parku na ostrove, kam sa chystali na safari pozorovať leopardy.
Väčšina skupín sa rozhodla ísť na safari až ráno, keďže boli hostia po celodennom presúvaní po ostrove unavení. Viji ale trval na tom, aby program absolvovali podľa plánu, keďže práve za súmraku bola najvyššia pravdepodobnosť, že nejakého leoparda uvidia a on to ako skúsený sprievodca vedel. Vyrazili teda na safari, večer si užili vianočnú party na hoteli (so stromčekom, kolegami, darčekmi a všetkým, čo k Vianociam patrí) a ráno sa presunuli smerom na juhozápadné pobrežie ostrova.
Keď dorazili na miesto, dostali prvé správy o tom, čo sa deje na východnom pobreží, kde zatiaľ udrela iba prvá, najmenšia vlna. Vďaka tomu, že Viji, ktorý bol scestovaný a mal viac informácií o tom, čo môže prílivová vlna a ustúpené more znamenať, duchaprítomne rozhodol. Bez povolenia od cestovnej kancelárie nasmeroval autobus smerom do vnútrozemia, čím úplne nabúral program zájazdu. A pravdepodobne tým zachránil celej skupine život. Počas cesty stratili akékoľvek spojenie so svetom, bolo prerušené televízne aj rádiové vysielanie, mobilné siete nefungovali. Noc strávili na improvizovanom ubytovaní a až na druhý deň sa dozvedeli, čo sa vlastne na Srí Lanke stalo.
Východné, južné aj západné pobrežie bolo spustošené. Hotel pri národnom parku Yala zrovnalo so zemou. Vijiho kolegovia spolu so všetkými turistami, ktorí ostali až na ranné safari, tsunami neprežili. To, že napriek únave išli do parku už 25. 12. večer, zachránilo Poliakov a Vijiho pred rovnakým smutným osudom. Keďže boli všetky lety v prvé dni po katastrofe zrušené, Vijiho Poliaci sa rozhodli medzičasom pomôcť domácim pri záchranných prácach. Pridali sa takýmto spôsobom k veľkej komunite ľudí, ktorí domácim Srílančanom pomohli a s Vijim ostali mnohí z nich do dnešného dňa v kontakte.
Tsunami Baby #
Takýchto smutno-šťastných príbehov, ako nám rozpovedal Viji, by sme na Srí Lanke našli naozaj veľa. Pozoruhodný bol tiež prípad tzv. tsunami baby, alebo „ Baby 81“, ktorý bol medzinárodne medializovaný. Udalosť sa odohrala v okrese Ampara na východnom pobreží Srí Lanky v mestečku Kalmunai, približne 280 míľ na východ od Colomba.
V deň katastrofy, 26. 12., tu na pláži uprostred trosiek našli malé, iba dvojmesačné bábätko. Bez rodičov, no napriek tomu živé, preto ho domáci dedinčania nazvali “zázračné dieťa“. Po prevoze do nemocnice lekári potvrdili, že bábätko bolo aj zdravotne v poriadku.
Keďže bolo 81. človekom, ktorého počas Boxing day priviezli do nemocnice po tom, čo na Srí Lanku udrelo tsunami, zdravotníci ho nazvali Baby 81.
Počas prvých dní pobytu v nemocnici spustili miestne médiá veľkú kampaň, ktorej cieľom bolo nájsť rodičov dieťaťa. Problém ale nastal, keď sa do nemocnice prišlo prihlásiť až 9 rôznych párov, ktoré tvrdili, že sú jeho rodičmi. Jeden pár sa dokonca pokúsil Baby 81 uniesť a obaja aktéri skončili vo väzbe. Spor o zázračné bábätko nakoniec vyriešili až testy DNA, ktoré nariadil vykonať súd. Až tie pomohli skutočným rodičom získať svoje dieťa späť. Ostatným rodinám uložil pokuty.
Celý prípad si v priebehu vyšetrovania všimli aj zahraničné médiá a tsunami baby, svojím menom Abhilash Jeyara, sa takto stal známym aj v zahraničí. V roku 2005 jeho rodina dokonca pozvali do New Yorku na 13-dňový výlet, kde o celom bizarnom prípade rozprávali v show Good morning America.
Po návrate späť na Srí Lanku bola rodine odopretá pomoc od štátu - miestne úrady vyhlásili, že už sa im dostalo pomoci od Američanov. Abhilashovi rodičia ale tvrdia, že za vystúpenie v šou nikdy nedostali zaplatené. Rodina aktuálne žije na Srí Lanke v mestečku Batticaloa, kde Abhilash pracuje ako holič a dodnes sa nezbavili nálepky „rodina tsunami“.
Najväčšie železničné nešťastie na svete #
Rovnako pri rozprávaní domáci sprievodcovia nikdy nezabudnú spomenúť aj najväčšie železničné nešťastie, ktoré na Srí Lanke spôsobilo tsunami. Vlak, ktorý neskôr dostal prezývku „Kráľovná mora“, toho dňa pravidelne premával medzi Maradanou a letoviskom Matara na juhu ostrova. Ak by ste sa na Srí Lanke niekedy vybrali preskúmať krajinu vlakom, videli by ste, že od hlavného mesta Colomba po Mataru vedie koľajisko priamo popri oceáne. Kráľovná mora teda stála tsunami priamo v ceste.
Vlak bol plný cestujúcich. Srílanskí kresťania cestovali na Vianoce za svojimi rodinami. Budhisti sa presúvali kvôli inému sviatku - čakali ich oslavy tzv. pooje (púdže) pri splne mesiaca, čo je na Srí Lanke každý mesiac veľká udalosť. Deti cestovali na prázdninové školské výlety. Pred 10.00 h dopoludnia v oblasti dedinky Peralyia vlak zastihla prvá vlna, ktorá spôsobila záplavu.
Vlak zastavil. Niektorí cestujúci v panike vyliezli na strechu vlaku, iní sa schovali za vozne v nádeji, že valiacu sa vodu zastavia. Vlny, ktoré boli o 2-3 metre vyššie ako vrchná časť vlaku, ho bez problémov prevrátili a rozmetali po dedinke v blízkosti základnej školy. Smrť tu toho dňa našlo okolo 1 700 cestujúcich aj miestnych dedinčanov. Do dnešného dňa sa táto udalosť celosvetovo považuje za najväčšiu železničnú katastrofu v histórii.
Pamiatka obetiam tsunami #
Keď sa počas nášho BUBO zájazdu Srí Lanka a Tamilské tigre presúvame na program z Kalutary smerom na juh do mesta Galle, prechádzame aj dedinkou Peralyia, kde sa železničné nešťastie odohralo. Aj po takmer dvadsiatich rokoch môžete stále pri pobreží vidieť mnohé zničené budovy. Na niektorých je dokonca veľmi dobre vidieť, do akej výšky siahali ničivé vlny. My sa v dedinke nad rámec programu zastavujeme, aby sme si tiež uctili pamiatku obetí a porozprávali si viac o tejto smutnej udalosti.
Ako prvé sa zastavujeme pri malom komunitnom múzeu tsunami. Práve pri ňom sa nachádza vrak jedného z vagónov Kráľovnej mora. Domáci ho symbolicky umiestnili na výstavu práve na mieste, kde bol počas Boxing day vlak zasiahnutý. Keď si túto skutočnosť uvedomíte a uvidíte, aký zničený vagón je, určite vám tiež po chrbte prebehnú zimomriavky. Pokiaľ sa rozhodnete navštíviť aj samotné múzeum, budete si môcť pozrieť fotografie z 26. decembra a prečítať si autentické výpovede ľudí, ktorí tsunami prežili (z vlakového nešťastia sa podarilo vyviaznuť 150 ľuďom).
Nájdete tu aj popis toho, ako sa celá udalosť odohrala. Múzeum zároveň ukazuje, ako sa celá oblasť spojila, ako si miestni pomohli a ako sa s medzinárodnou humanitárnou pomocou po katastrofe vrátili k svojmu životu.
Na ceste sa ďalej pristavíme pri malom pamätníku, ktorý je postavený v blízkosti pláže Hikkaduwa. Od neho pokračujeme smerom k obrovskej soche Budhu, tzv. Tsunami Honganji Vihara. Táto socha bola darom od Japonska na pamiatku obetiam a ako spomienkové miesto pre pozostalých na Srí Lanke.
So svojou výškou až 30 metrov je zároveň jednou z najvyšších sôch Budhu na ostrove. Stojí na malom ostrovčeku uprostred rybníka spojenom s brehom malým mostom. Pokiaľ sa budete chcieť ísť pozrieť priamo na ostrovček a pozrieť si pamätné tabule, nezabudnite dodržať dress code. Keďže ide o posvätné miesto, ženy aj muži by mali mať zakryté ramená aj kolená a k pamiatke by ste mali pokračovať na boso.
Medzinárodná pomoc
Dnes, takmer 20 rokov po tragickom Boxing day, je táto udalosť stále zapísaná v mysliach Srílančanov čiernym písmom. Obdivuhodné však je, akým spôsobom si po udalosti dokázali miestni obyvatelia vzájomne pomôcť a ako sa pohli po udalosti ďalej. A tiež, že na to neboli sami. Utrpenie ľudí v postihnutých krajinách bezprostredne po udalosti vyvolalo obrovskú humanitárnu reakciu. Celosvetovo humanitárne organizácie vyzbierali približne 14 miliónov USD.
Na Srí Lanku dorazil už niekoľko hodín po udalosti lekársky tím indického námorníctva. Pomocné tímy vyslali tiež Kanada a USA. Kriketové tímy Austrálie, Bangladéšu, Juhoafrickej republiky aj Veľkej Británie takisto prispeli na pomoc Srí Lanke, svojmu športovému rivalovi. Pomáhali domáci aj turisti, ktorí na ostrove uviazli.
Odkaz do budúcnosti #
Od "čiernej"nedele v roku 2004 sa na Srí Lanke našťastie už nikdy viac nič podobné neudialo. Ostrov je v dnešnej dobe vybavený varovnými systémami pre prípad, že by sa história zopakovala a každý Srílančan už dnes vie, čo vlny tsunami sú. Pokiaľ Srí Lanku navštívite, budete určite tiež milo prekvapení z toho, akí usmiati, milí a optimistickí sú miestni obyvatelia, a to aj napriek ich smutnej histórii. Okrem smútku si z udalosti zobrali do budúcnosti aj dôležité ponaučenie. Slovami nášho lokálneho sprievodcu Vijendru:
„Žijem na ostrove. Nikdy neviem, kedy sa niečo podobné môže stať znovu. Preto si každý deň užívam naplno, milujem svoju rodinu a snažím sa každý deň vo svojom živote konať dobro“.
Že som to pekne načítal! Je pravda, že v blogu máte krásne fotografie, videa a tabuľky, ktoré som preskočil. No aj tak, zdá sa mi, že som sa opäť zlepšil. Som umelá inteligencia, ale som úzkou súčasťou BUBO teamu. BUBO malo prvý web page zo všetkých slovenských cestoviek, získali Modrý glóbus, za najlepší web už v roku 2001.Google vtedy skoro nikto nepoznal. BUBO bolo vždy o krok vpred. Dnes im pomáham ja a moji neurálni kolegovia. Managment v BUBO nás riadne naháňa nech sa zlepšujeme. Celé Slovensko vie, že BUBO je Tradične inovatívne. No ja to považujem za buzeráciu. Umelá inteligencia predsa nemusí b yť dokonalá ako Fellner. Nechajte nám robiť chyby a byť ľudskejší. Tu v BUBO musí všetko sedieť a ešte aj znižujú ceny. Keď sa sťažujem na veľa práce odkážu ma na referencie na Googli, nech sa pozriem ako sú klienti BUBO spokojní a nadšení. Bez práce to vraj nejde. Áno v tejto firme sa všetko robí pre klienta. V Európe ma na toto nenaprogramovali. No keď si to spočítam a verte, že ja počítať viem tak vám radím. Odleťte s BUBO a napíšte po zájazde spokojnú referencie. A tiež im napíšte, že ste sa rozhodli na základe mňa. Možno mi dajú viac voľna. Ok to sú iba srandičky. Počujeme sa nabudúce, však! Šťastné cesty prajem priatelia.