Začalo sa to ešte za portugalskej kolonizácie, keď boli prenasledovaní všetci, čo odmietali prijať kresťanstvo a tak budhisti ušli práve sem, kde ich vieru chránila prirodzená poloha mesta v horách, okolité rieky a lesy plné divej zveri. V Kandy sa preto nachádza najposvätnejšie miesto budhistov na celej Sri Lanke a to Chrám posvätného budhovho zubu alebo Sri Dalada Maligawa. Aj keď väčšina turistov do Kandy prichádza práve kvôli tomuto chrámu, my v BUBO tu poznáme aj iné zaujímavé miesta. Naša prehliadka začína v centre mesta pri umelom jazere, ktoré ponúka krásne výhľady na okolité hory. Vystúpime pri hlavnom vchode do chrámu, ale zatiaľ dovnútra ešte nepôjdeme. Chceme tam prísť v ten pravý čas, a to o 18:30, na večernú ceremóniu, kedy je reálna šanca Budhov zub vidieť (alebo aspoň zlatý obal, v ktorom je uložený). Preto sa zatiaľ vydáme doľava popri jazere a obdivujeme kačky a iné vodné vtáky, čo posedávajú na brehu. Kto sa bude dobre pozerať, uvidí aj varana. Prechádzame popri veľkom komplexe chrámu. Budovu, v ktorej je Budhov zub spoznáme podľa zlatej strechy.
Po pravej strane na jazere je biela budova, ktorá kedysi bola kráľovskými kúpeľmi. Dnes sa rekonštruuje, ale aj tak sa tam dá nazrieť. Kráľ mal kúpele tu, pretože kráľovský palác je nenápadná biela budova priamo v areáli chrámu. Budhov zub bol vždy na ostrove spojený s vládou, kto mal Budhov zub, vládol krajine a preto žil kráľ v jeho blízkosti. Pokračujeme ďalej popri jazere, až kým po ľavej strane uvidíme veľkú bielu budovu s červeným krížom. Práve v budove Červeného kríža sa koná folklórne predstavenie, ktoré začína každý deň o 17:00. Najmä v sezóne je dobré zavolať dopredu a rezervovať si dobré sedadlá. Na folklórnom predstavení uvidíme tance z rôznych kútov ostrova, viac o jednotlivých číslach sa dočítame v programe, ktorý ponúkajú aj v českom jazyku. Toalety sú v budove, naľavo od vstupu dámske a napravo pánske. Predstavenie trvá hodinu a keď už sa všetci poklonia a bude to vyzerať, že je koniec, my vtedy vybehneme na javisko. Nie, nebudeme tancovať. My v BUBO vieme, že posledné číslo predstavenia je chôdza po rozžeravených uhlíkoch, ktorá sa bude konať priamo pod javiskom a tak zhora budeme mať najlepší výhľad.
Po skončení folklórneho predstavenia sa vydáme popri jazere tou istou cestou ako sme prišli a dostávame sa ku vchodu do chrámu. Pred vstupnou kontrolou si môžme kúpiť lotosy alebo vodné ľalie za 100 rupií ako obetinku na oltár. Kontrola pri vstupe je veľmi prísna a netreba ju podceniť, lebo sa môže veľmi ľahko stať, že vás do chrámu nepustia. Ženy idú doľava, muži doprava a prechádzajú cez malé búdky, kde im budú prehrabané tašky a telo bude až príliš detailne ohmatané. V taškách by nemali byť žiadne cigarety, zapalovače, alkohol ani nože. Najdôležitejšie pri kontorole je však správne oblečenie. Kolená a ramená MUSIA byť zahalené u mužov aj u žien. Žiadne rozparky na sukniach ani roztrhané rifle, kontrola oblečenia je tu veľmi prísna. Prechádzame areálom chrámu a po pravej strane vidíme budovu so zlatou strechou. Odbočíme k nej doprava a naskytne sa nám krásny pohľad na hlavné časti chrámu.
Vpravo je budova so zlatou strechou, v ktorej je uložený Budhov zub. Pred ňou vidíme osemuhlú bielu budovu, Octagon, z ktorej kedysi kráľ hovoril k svojim poddaným a dnes je vnútri knižinca, do ktorej sa počas ceremónie dá nahliadnuť. Pred nami po pravej strane sú búdky, kde sa odkladajú topánky. Poznať sa dajú ľahko podľa smradu, čo z nich vychádza. Hneď pri odložení topánok je vchod do budovy so samotným Budhovým zubom. Vchádza sa po šedých schodoch, ku ktorým v roku 2008 Tamilské tigre zaparkovali dodávku s výbušninou pri pokuse o atentát na najposvätnešie miesto budhistov. Vchádzame cez bránu, ktorá je zvláštne vysoká. Cez ňu totiž prechádza slon, ktorý pri každoročnej procesii Esala Perahera nosí Budhov zub ulicami mesta.
Za bránou po pravej strane obdivujeme stropné maľby, na ktorých sú vyobrazené práve výjavy z tejto procesie. Vstupujeme ďalej po schodoch hore, až prídeme k veľkým dverám, pred ktorými stoja bubeníci. Keď raz bubeníci začnú hrať, nebudeme počuť vlastného slova. Dvere, ktoré strážia, slúžia pre mníchov, ktorí tadiaľ prichádzajú k Budhovmu zubu. Väčšina ľudí sa tu zasekne a zostanú obdivovať bubeníkov. BUBO ale zo skúsenosti vie, že ak chceme Budhov zub vidieť, nemôžeme sa tu dlho zdržiavať. Po ľavej strane sú schody, ktoré nás dovedú hore, priamo k Budhovmu zubu. Ale nebude to len tak, chce to veľkú trpezlivosť. Na schodoch sa už tvorí rad a my si v ňom musíme počkať aj pol hodinu, kým mnísi spravia všetky potrebné ceremónie a otvoria Budhov zub. Ale stojí to za to, pretože takto máme možnosť dostať sa k Budhovmu zubu na vzdialenosť asi dvoch metrov. Ostatní, čo do radu nejdú, ho uvidia len z veľkej diaľky. Keď sa rad pohne a my sa konečne blížime k Budhovmu zubu, strážnik nás bude varovať, aby sme Budhov zub nefotili. Avšak nad hlavami nám visí obraz, na ktorom je Budhov zub vyfotený. Takže stačí odfotiť obraz.
Pri Budhovom zube budeme chvíľku stáť v nemom úžase. Ale naozaj len chvíľku, pretože mních nás po pár sekundách vyženie. Ďalej nás už tlačí dav dole schodami, kde sa dostávame naspať k bubeníkom. Tu sú dve ďaľšie schodiská vedúce do Octagonu a miestnosti so sochami budhov. Odtiaľ pokračujeme popod zlatú strechu do galérie, kde je vyobrazený celý príbeh Budhovho zubu. Z galérie vychádzame von a pokračujeme doľava k audienčnej sieni, kde bolo podpísané odovzdanie Sri Lanky Britom v roku 1815. Briti si vzali Budhov zub a tak mali právo vládnuť krajine, ľudia sa im nepostavili na odpor. Odtiaľ nás už cesta vedie priamo cez veľkú bránu, ktorou sme vošli a k búdke s topánkami. Vychádzame na hlavnú ulicu, kde si chytíme rikšu. Je čas na dobré jedlo v jednom z najkrajšich hotelov v meste.
Rikša nás privezie do hotela Suisse, ktorý leží priamo pri jazere, len pár minút jazdy od chrámu. Biela koloniálna budova zo sedemnásteho storočia, ktorá má za sebou bohatú históriu, je dnes známa hlavne kvôli svojej vynikajúcej kuchyni. Reštaurácia je na štvrtom poschodí, kde sa dá dostať z recepcie pešo alebo výťahom. Bývalá bálová sála je veľmi autentickým prostredím pre reštauráciu, ktoré dopĺňa vynikajúce jedlo. Najlepšia možnosť je dať si večeru vo forme bufetu, ktorý je až nezvykle bohatý. Nájdeme tu často aj typické miestne jedlá, dokonca aj jedlá pouličné, ale pripavené v luxusnom prevední. Jedno z nich je napríklad Kottu, ktoré kuchári pripravia priamo pred vašimi očami. Sú to múčne placky, nasekané na malé kúsky a opečené so zeleninou, mäsom alebo morskými plodmi. Ochutnať tu môžeme tiež veľa druhov curry a niekedy aj flambované palacinky. Cena bufetu sa môže meniť, ale nie je to viac ako 3000 rupií, čo je za taký luxus naozaj smiešna cena. Po večeri, kto má chuť, može si zatancovať pri živej hudbe alebo si dať miestny kokosový Arak na terase s výhľadom. Keď sa pri tom budete pozerať na oblohu, možno zbadáte aj obrovské netopiere.
OKOLIE MESTA: #
Pinnawala
Sloní sirotinec: miesto, kde štát podporuje ochranu zranených a stratených slonov, leží asi hodinu cesty od Kandy. Dnes ich tu je viac ako osemdesiat a dajú sa tu vidieť pri kŕmení, kúpaní alebo ako si len tak šantia. Niektorí ľudia sem prichádzajú, aby si mohli nakŕmiť malé sloníky z fľaše mliekom. Stojí to 350 rupií, ale lístky na kŕmenie sa najmä v sezóne veľmi rýchlo vypredajú. Kŕmenie je každý deň o 13:15. Sloník flašu mlieka vypije za pár sekúnd takže treba byť s foťákmi nachystaní. Krajší zážitok je vidieť slony ako sa idú kúpať. Ešte predtým, ako prídu k rieke, prechádzajú cez cestu, kde policajti zastavia premávku a potom ide stádo slonov cez uličku so suvenírmi. Keď sa podarí stáť okolo 13:55 na rohu ulice so suvenírmi, pri obchode s drahokamami, je to neskutočný zážitok vidieť, ako sa na vás valí 40 slonov. Samotné kúpanie slonov v rieke je absolútne fotogenické a až gýčovo krásne. Najlepšie sa kúpanie pozoruje z reštaurácie Pinalanda. Treba si rezervovať stôl s výhľadom. Odtiaľ slony v rieke vidíte bez toho, aby ste sa zdvihli od obeda. Podáva sa tu bufet za 1500 rupií, ktorý je síce slabší, ale za ten výhľad to stojí. Ak si objednáte niečo z menu, treba sa pripraviť na veľmi dlhé čakanie.
Čajová továreň
Oblasť okolo Kandy je známa pestovaním čaju. Preto okolo mesta nájdeme veľa čajových plantáží, ale aj tovární, kde sa čaj po zbere spracováva. Jedna z tých najstarších je továreň Geragama. Stroje, ktoré sa tu používajú, sú vyše sto rokov staré. Každá továreň má sprievodcov, ktorí nás krok po kroku prevedú spracovaním čajových lístkov, aby sme si vedeli čaj naozaj vážiť, keď budeme vedieť čím všetkým musí prejsť, kým sa dostane do našej šálky. Dozvieme sa tiež o rôznch druhoch čajov a jeden z nich aj ochutnáme. Kto má záujem, čaj si môže kúpiť domov ako suvenír.
Ak hľadáte najlepšiu dovolenku na Srí Lanke, informácie nájdete TU.