Desať zážitkov z Kostariky

Naše putovanie Kostarikou začneme v hlavnom meste Kostarickej republiky, v San José, ktoré je presným opakom ostatných častí Kostariky. V metropolitnej oblasti San José žijú približne dva milióny obyvateľov a je to najdôležitejšie hospodárske, politické a sociálne centrum kostarického územia.

Založili ho v roku 1737 a do 19. storočia tu boli poľné cesty, po ktorých chodili konské povozy. Do 50. rokov 19. storočia bolo mesto poháňané najmä tabakovým boomom, a až potom začalo mesto získavať prosperitu. Vybudovali sa tu zelené parky, hlavné prašné cesty nahradili dláždené ulice a niekoľko pekných príkladov architektúry európskeho štýlu. Veľké mestské domy boli postavené tak, aby vyhovovali novej triede rozvíjajúcich sa mešťanov, kávových sprostredkovateľov a priemyselníkov.

Ubytovaní sme v centre hlavného mesta, pred parkom „Parque de Morazán”, a tak sa peši vyberieme a preskúmame, čo San José ponúka. Park je pomenovaný po Franciscovi Morazánovi, ktorý bol generálom, spisovateľom, ale aj jedným z prezidentov Stredoamerickej federálnej republiky.

V minulosti sa toto miesto, kde teraz stojí park, volalo „Plaza de Laguna” - bolo tu totižto jazero, odkiaľ obyvatelia získavali bahno potrebné na výrobu nepálených tehál, z ktorých si stavali domy. Jazero bolo umelo vytvorené, známe ako „Villanueva”, ale v roku 1808 chcel vtedajší španielsky guvernér Kostariky, aby jazero vysušili.

V blízkosti však bola zavlažovacia priekopa, a tak sa tu ľudia začali usádzať a vytvorili štvrť, ktorá sa volala „La Laguna”. Eventuálne sa nám tu vytvorilo námestie a vznikol verejný priestor. Našli by sme tu aj chrám hudby, alebo „Templo de la Música”, ktorý inšpiroval parížsky Chrám lásky z Versailles. V tej dobe bolo dôležité, aby bol v meste nejaký priestor, kde sa ľudia mohli zhromažďovať na rekreačné aktivity a miesto, kde by sa mohli konať koncerty.

Prejdeme aj popri „ružovej škole”, ktorá je jednou z najstarších vzdelávacích inštitúcií základného vzdelania v Kostarike, cez „Parque Espaňa” - mestský verejný priestor, národnú knižnicu; železničné múzeum či nový kongres - čo je jeden z vynikajúcich príkladov architektúry San José, postavený v brutalistickom štýle. Nevynecháme ani národné divadlo, navrhnuté podľa parížskej opery.

Mramorové schody, červené koberce, bohato zdobené zlatom a prepracované fresky divadla by vyzerali ako doma skôr v Európe než v strednej Amerike. Súčasťou divadla je aj kaviareň, ktorá odkazuje na dôležitosť kávy v okolí San José. Jedna lokálna kostarická káva a zo San José vyrážame k Atlantiku.

BUBO minibus nás vyloží v prístave Pavona v Tortuguero, kufre preložíme na našu súkromnú lodičku a našu malú skupinu vášnivých cestovateľov čaká približne 45-minútový presun cez rieku, kanále a lagúny na naše ubytovanie.  

Tortuguero je chránená oblasť - národný park, kde sa ocitáme v bujnom tropickom dažďovom pralese. Sme na strane Atlantiku, na Karibskom pobreží. Karibik Kostariky je iný svet. Nie je to nič podobné stereotypnej scéne pláži s krištáľovou vodou. Toto je príroda vo svojej najčistejšej podobe. Nájdeme tu najvýznamnejšiu pláž, kde hniezdia korytnačky.

Tortuguero je ďaleko od mestských centier a je tvorené rozsiahlou sieťou riek a kanálov - na väčšinu miest je prístup možný len cez malé člny. Nasledujúce dni sa ocitáme v koži miestnych a zisťujeme, aké je to bývať na mieste, kde neexistujú cesty a jediný spôsob dopravy je lodička.

Podnebie je vlhké a nachádzame sa v jednej z najdaždivejších oblastí v krajine. Džungľa je vždy bujná a sparná. Prezýva sa to tu ako „Amazónia strednej Ameriky” a ako naša lodička opustí malý, improvizovaný prístav Pavona, pochopíme prečo.

Skoro ráno, ešte pred raňajkami sa vydáme na kanoa tour. Čaká nás prírodné divadlo a samá zeleň. Nasadáme na naše kanoe a nasledujúce dve a pol hodiny pozorujeme a identifikujeme flóru a faunu. Anhinga, vták príbuzný kormoránom; volavky, ibis, rybárik riečny či najväčší ďateľ žijúci na území. Rôzne druhy jašterov ako bazilišok zelený či páskovaný, leguány, krokodíly a kajmany či ručkovacie opice a vreštany.

Príroda aj počasie nám prajú. Sem-tam na zopár minút zaprší a potom znova vychádza slnko. Nachádzame sa predsa v jednej z najdaždivejších častí Kostariky a aj kvôli častému dažďu tu je všetko tak krásne zelené. Poobede a večer sa vyberieme na pešiu prehliadku národného parku Tortuguero. Pozorujeme žaby, pavúky, leňochov, leguány, korytnačky a pozrieme sa aj na pláž.

Večer, vybavení vreckovými svietidlami, sa znova vyberáme do lesa, kedy narážame na nočné živočíchy. Cítime sa ako praví bádatelia, stratení v džungli - no predsa pod dohľadom našich lokálnych BUBO guidov a nás, sprievodcov vyškolených v BUBO Cestovateľskej Akadémii, ktorí cestičky poznajú ako svoju dlaň.

Pravdepodobne väčšina z nás pred cestou do Strednej Ameriky o Gallo Pinto, alebo ryžu s fazuľami, nikdy nepočula, ale v Kostarike je toto jedlo zdrojom národnej hrdosti. Ale, pozor! Ak Kostaričanovi poviete, že Gallo Pinto je iba ryža s fazuľami, môže sa dokonca aj uraziť. Gallo Pinto sú pre nich najlepšie raňajky a hovorí sa, že ak ich dokážete pripraviť, tak sa môžete ženiť/vydávať.

A aký je teda rozdiel? Pokiaľ si vypýtate ryžu s fazuľou, presne to aj dostanete. Iba ryža s fazuľou, žiadne korenie. V porovnaní s Gallo Pinto je to veľmi nevýrazné jedlo. Samotné Gallo Pinto je však dotiahnuté do dokonalosti zmesou korenia a tradičnej kostarickej omáčky Salsa Lizano. Okrem toho je k príprave potrebná nakrájaná cibuľa, červená paprika a koriander.

Podáva sa všade - od typických kostarických reštaurácií, ktoré sa národne nazývajú „Soda”, až po tie najluxusnejšie v krajine. Gallo Pinto je univerzálne a môže sa podávať s rôznymi prísadami ako vajíčka, syr, mäso či vyprážaný platan - zeleninový banán, alebo v rôznych formách, s kukuričnými plackami či zabalené v burrite.

A čo je tradičná „Soda” na Kostarike? Po príchode do krajiny, ako jednu z prvých vecí si pravdepodobne všimnete, že na viacerých miestach je nápis „Soda”. Nie, Kostaričania nie sú posadnutí Pepsi či sladenými nápojmi.

„Soda” je malý lokál, rodinná reštaurácia, kde nájdete najautentickejšie jedlá Kostariky za najlepšie ceny. Nie sú to honosné miesta, ale atmosféra je vždy srdečná a príjemná. Tak čo, pridáte sa nabudúce ku nám na Gallo Pinto v lokálnej „Sode”?

Kostarika je živá, dýchajúca a meniaca sa krajina. Keby sme sa na Kostariku pozreli z vtáčej perspektívy, máme tu centrálne pohorie, ktoré delí krajinu na dve časti. Na tejto centrálnej chrbtici by sme našli šesť aktívnych sopiek: Rincón de la Vieja, Miravalles, Arenal, Poás, Iruazú a Turrialba. My strávime tri noci pod aktívnou sopkou Arenal, v mestečku La Fortuna.

Sopka Arenal je jedna z najdynamickejších sopiek v krajine. V minulom storočí tam boli mnohé erupcie a dodnes vulkanológovia pozorne sledujú jej aktivitu. Všade okolo sopky Arenal vyvierajú horúce pramene s rôznou teplotou. Voda je bohatá na minerály a „Ticos“ hovoria, že im to zaručuje mladosť.

Bazény termálnych kúpeľov sú obklopené tropickými záhradami a rôznymi kvetmi. Geotermálne bazény sú známe tým, že zmierňujú stres a bolesti svalov. V termálnej vode sa odporúča stráviť maximálne 30 minút a počkať aspoň hodinu po jedle, kým vstúpite do bazénov.

Kostarika je už dlho ospevovaná pre svoju oddanosť ekoturistike a udržateľnému cestovaniu, ktoré každoročne priláka milióny návštevníkov, ktorí vyhľadávajú zážitky spojené s prírodou. Aj prostredníctvom poprednej wellness destinácie je Kostarika pripravená posilniť svoju pozíciu. Kostarika je považovaná za vzor dobrej environmentálnej praxe. O niečo viac ako štvrtina krajiny má nejaký druh chráneného územia.

Dobre si mysleli Kostaričania, že ak si začnú vážiť svoje životné prostredie, tak to bude mať pozitívny vplyv aj na ekonomiku krajiny - prinieslo to i veľa pracovných príležitostí.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, odkiaľ pochádza čokoláda, ktorú tak všetci milujeme, a akým procesom musí prejsť, až sa dostane ku nám na stôl? Na Kostarike začneme od základov - vysvetlíme si, ako sa sadí kakaovník, koľko trvá, kým nám kakaovník dá plod, pozrieme sa, ako vyzerá kakaový struk zvnútra, ochutnáme surový kakaový bôb, ktorý je obalené bielou ovocnou dužinou - jej chuť môže pripomínať ovocie rambutan.

Prejdeme si proces predsúšania, fermentácie, sušenia a nakoniec si vyrobíme svoju vlastnú čokoládu, kde už experimentujeme s chuťami a pridávame či už cukor, sušené mlieko, kávu, vanilku či čili. Všetci podľa svojho gusta. Najlepšia časť? Priebežne ju musíte ochutnávať, aby ste vašu tabličku čokolády vedeli dotiahnuť do dokonalosti. 

Ako prví začali kakaovník pestovať pôvodní obyvatelia Mezoameriky. V domorodých komunitách, ktoré žili v tropických dažďových pralesoch, to bolo tak obľúbené, že ho dokonca používali ako platidlo pri obchodovaní. Bolo to až neskôr, kedy sa kakao zmiešalo s cukrom a v Európe sa z nej stala obľúbená pochúťka. 

Prvé kávové zrná sa na Kostariku doviezli v 18. storočí a produkcia kávových zŕn sa rýchlo stala jedným z najväčších príjmov pre krajinu. Kostarika začala kávu vyvážať v roku 1820 a v 19. storočí sa káva stala hospodárskym základom krajiny. Pestuje sa tu odroda Arabica - vďaka istej nadmorskej výške a teplému počasiu po celý rok sú tu ideálne podmienky pre pestovanie tejto odrody.

Plus k tomu pridajme aj dobrú, sopečnú pôdu. Rastie tu vraj okolo 400 miliónov kávovníkov. Káva sa tu zbiera od začiatku decembra do konca marca. Na kávové plantáže prichádza pracovať veľa ľudí zo susedných krajín - najmä z Nikaraguy. 

Kostarická káva si získala vynikajúcu povesť vďaka svojej zamatovej jemnosti, delikátnej chuti a výnimočnej kvalite. Záväzok krajiny uprednostňovať kvalitu pred kvantitou, podporovaný Národným inštitútom kávy v Kostarike, upevnil jej pozíciu svetového výrobcu kvalitnej kávy. Kostarický inštitút kávy reguluje kávový priemysel, vzdeláva pestovateľov kávy a propaguje kostarickú kávu na celom svete. Do roku 2018 sa v Kostarike pestovali výlučne kávové zrná Arabica.

Robusta, druhá najrozšírenejšia odroda, sa tu desaťročia nemohla pestovať, ale nedávno Kostarika zrušila zákaz jej pestovania. Krík Robusty vykazuje zvýšenú odolnosť voči hmyzu, chorobám či hubám, čo z nich robí odolnejšiu možnosť. Ale aj napriek tomu je Arabica naďalej všeobecne uznávaná ako kvalitnejšia a Robusta sa môže pestovať iba v špecifických regiónoch - zvyčajne v teplejších a vlhkejších oblastiach, ktoré sú menej vhodné pre rastliny Arabicy. 

Čo všetko však predchádza tomu, aby sme si mohli vychutnať šálku kávy? Na našom zájazde v Kostarike si to prejdeme krok po kroku - až si nakoniec pripravíme kávu na tradičný kostarický spôsob. Bobuľky, v ktorých nájdeme kávové zrno, sa zbierajú ručne. Tie sa následne spracujú - zbavia sa plevy, fermentujú a sušia sa na slnku. Odstráni sa aj posledná nepotrebná vrstva a kávové zrno sa uskladní vo vreciach. 

Pred prípravou kávy je potrebné zrná upražiť - a tu prichádza na scénu naša skupinka. Opražíme si naše kávové zrná priamo z vriec, ktoré sú na kávovej plantáži. Druhý krok je ich zomlieť. Vo všeobecnosti platí, že čím jemnejšie mletie, tým silnejšia káva. 

Kostarické vodopády sú vraj jedným z najfotografovanejších prírodných útvarov v tejto krajine. Vodopád La Fortuna, ktorý počas nášho zájazdu navštevujeme, sa považuje za jeden z najkrajších vodopádov Kostariky. Tento 70-metrový vodopád sa nachádza v oblasti Arenal. Aby sme sa k nemu dostali, potrebujeme zdolať dobre upravený chodník a približne 500 schodov, ktoré vedú cez les.

Je to neuveriteľný zážitok, ako voda dramaticky padá z útesu v dažďovom pralese. Po absolvovaní túry, ktorá nám zaberie približne 15 minút, nás nesklame ani chladivé ponorenie sa pod mocnou silou prírody. Pri troche šťastí sa nám podarí spozorovať aj leňochov.

Slávne kostarické visuté mosty! Poprechádzame sa v oblasti národného parku Arenal, v súkromnej rezervácii dažďového pralesa v parku Místico. Dnes tu vedie interpretačný chodník, ale história parku sa začala písať začiatkom 20. storočia, kedy Landelina Rodríguezová a Adrián Castillo, rodáci z mesta La Fortuna, zasvätili svoj život obrábaniu pôdy, ktorú zdedili po svojich rodičoch na svahoch sopky Arenal.

Začiatkom 21. storočia sa rodina rozhodla otvoriť túto prírodnú lesnú rezerváciu pre verejnosť a najala si spoločnosť, ktorá vypracovala projekt ekoturistiky Puentes del Arenal, ktorý by umožnil tisícom ľudí vychutnať si krásu lesov pohodlným a komfortným spôsobom.

V parku Místico na nás čaká náš lokálny „Tico” - sprievodca, vybavený s ďalekohľadom, aby sme mohli voľne žijúce vtáctvo a ostatnú faunu analyzovať aj z približného uhla. Býva tu vlhko a často tu zaprší - ale to iba pridáva na atmosfére prostredia, v ktorom sa nachádzame. Park Místico je v nadmorskej výške približne 600 m n.m., trasa je dlhá tri kilometre a prechádza po pätnástich mostoch, z čoho je šesť visutých.

Počas nášho pobytu v mestečku La Fortuna sme sa vybrali aj na zip-line. Ak máte radi dobrodružstvo, práve toto je nevynechateľná atrakcia. Kostarika je predsa celosvetovo známa vďaka jej „zipline tours”. My sme sa vybrali do Ecoglide Parku, ktorý sa nachádza približne tri kilometre od centra mestečka La Fortuna. 

Po príchode do kancelárie Ecoglide sme sa zaregistrovali na recepcii, dostali náramok a kľuč od skrinky, kde je možné nechať si veci uložené. Zamestnanci nás vybavili prilbami, postrojmi a rukavicami a boli sme pripravení začať dobrodružstvo. Sprievodcovia nás najprv vzali na cvičnú skúšku, krátku trať, ktorá je iba zopár metrov nad zemou - je to skvelý úvod pre tých, ktorí zip-line ešte nikdy predtým neskúsili.

Následne sme nasadli na nákladné auto, ktorým sme sa cez hustý les vyviezli na strmý kopec. Cestou sme si vychutnali niekoľko pekných výhľadov, a dokonca sme videli aj nejaké voľne žijúce zvieratá - tukana, leňocha či leguánov. Maximálny zážitok.

Na záver môžeme skonštatovať, že Kostarika je taký chlapík pevne spojený s prírodou, ktorý len chce, aby ste sa túlali po džungliach, surfovali na pláži a nebojovali s nimi. Posledná vojna, v ktorej boli, bola občianska vojna, ktorá sa skončila tak, že rozpustili celú armádu v roku 1948.

Samozrejme, stále majú policajné sily a špeciálne jednotky a komandá, ale platí, že Kostarika je najväčšou krajinou na svete, ktorá nemá absolútne žiadne vojenské sily.

Vojenský rozpočet vyčlenili na vzdelávanie a zdravotníctvo krajiny, a preto má Kostarika jednu z najvyšších mier vzdelanosti a gramotnosti, ako aj priemernú dĺžku života v Latinskej Amerike. V zahraničnej politike zaujala diplomatickú neutralitu, ktorá jej umožňuje dobre zasahovať do vzťahov s ostatnými susedmi.