Krištofa Kolumba pozná každý, moreplavec, ktorý objavil pre nás Ameriku – Nový svet. Predkolumbovská Amerika je terminus technicus podobne ako obdobie pred Kristom. Stovky rokov uctievaný je posledné roky mnohými zatracovaný, berie sa mu všetko, čo dokázal, a na svetlo sveta sa vyťahujú jeho omyly a krutosť. Kde je pravda?

Poďme sa pozrieť s nadhľadom a objektívne na život tohto človeka. Poďme sa pozrieť priamo na miesta, ktoré na svojich plavbách navštívil. Aká bola situácia vtedy a ako to tu vyzerá dnes? Veď niet azda iného cestovateľa, o ktorom by vyšlo viac detských kníh. 

Apropo, ak ide o cestovateľov, mnohým mená ako Magalhaes, Amundsen nehovoriac o Ibn Battutovi unikli, ale meno Krištofa Kolumba pozná každý. V posledných rokoch Krištof Kolumbus prechádza pádom doslova z nebies do pekla.

Každý odkaz v tomto blogu smeruje na ďalšie čítanie o oblasti, ktorou Krištof Kolumbus prechádzal. Po rozkliknutí sa dostanete k ďalším originálnym fotografiám a názorom profesionálnych cestovateľov, ktorí TAM naozaj boli.

Krištof Kolumbus a Marco Polo #

Vieme, že Krištof Kolumbus vyrazil na veľkú plavbu v službách nových španielskych kráľov po tom ako vyhnali v takzvanej reconquiste z Iberského polostrova moslimských panovníkov. Zároveň vieme, že bol Janovčan. O jeho mladostí sa priveľa nehovorí, táto kapitola sa akosi preskakuje, zrejme aj preto, lebo nie je úplne jasná.

Tu je dôležité si uvedomiť, že podobne ako Marco Polo, o ktorom vieme, že bol benátsky kupec a pritom sa narodil na ostrove Korčula, aj Kolumbus sa narodil v Janovskej republike, ktorá znamenala omnoho viac než dnešné mesto Janov.

Benátska aj Janovská republika boli v danej dobe veľmi silnými stredomorskými ríšami, ktoré často spolu bojovali o prvenstvo v oblasti. Nebyť toho, že Marca Pola Janovčania po jeho návrate z ciest vo vojne zatknú a dva roky strávi v janovskom väzení, svoju knihu Il Milione nenapíše. A keby túto knihu nenapísal, mladý Krištof by nemal takú silnú inšpiráciu doplávať k veľkému chánovi do Chanbaliku (dnes Peking), o ktorom Marco píše s takým nadšením. Krištof Kolumbus celý život spomínal Marca Pola, aj v čase, keď presviedčal španielskych kráľov, aby zafinancovali jeho cestu. Existuje exemplár knihy Il Milione s poznámkami Krištofa Kolumba na okrajoch strán, ktorú mal na svojej plavbe. Toto je jasný dôkaz o tom, ako rozmýšľal Krištof Kolumbus a čo to bolo za človeka. Príjemné čítanie prajem.

Detstvo a mladosť Krištofa Kolumba #

Ako som spomenul, o detstve sa toho veľa nevie, nepoznáme ani len presný dátum jeho narodenia. Narodil sa medzi 25. augustom a 31. októbrom 1451 ako Christophorus Columbus. Keď prechádzam mestečkom Alghero na severozápade Sardínie po hradbách Bastioni Cristoforo Colombo, tvrdia mi, že Kolumbus sa narodil tu. Sardínia bola zaostalým ostrovom, ale práve Alghero prestaval aragonský kráľ Ferdinand Aragonský, jeden z dvoch sponzorov výpravy Krištofa Kolumba do Nového sveta. Ferdinand bol iba o pol roka starší než Krištof, na trón sa dostal ako Ferdinand II. v roku 1479 a vládol až do roku 1516. Aragonci tu na Sardínii vládli 400 rokov a doteraz v Alghere stretnete ľudí (24%) rozprávajúcich katalánskym dialektom podobným barcelončine. 

Je to každopádne zaujímavá teória.

 Otcom Krištofa bol tkáč vlny Domenico Colombo a mamou Korzičanka z bohatej rodiny, Susanna Fontanarossa. Korzika aj Sardínia vtedy patrili Janovskej republike. Mal troch bratov a jednu sestru. Od mladého veku ako správny Janovčan trávil väčšinu času na obchodných lodiach a do školy nemal čas chodiť. Keď sa vracal do prístavu, vítal ho vysokánsky a unikátny Janovský maják, ktorý v tomto meste stojí do dnešných dní.

Jeho rodina sa v roku 1470 presťahovala do Savony, tiež mesta na Ligúrskom pobreží.. Doteraz je tu najväčšou atrakciou Kolumbov dom, chalúpka v horách nad Savonou. Ešte dnes tu nájdete ľudí, ktorí sa hrdia, že sú potomkami Kolumbovej rodiny. Kolumbov dom, Casa de Colon som navštívil v centre Janova ale aj na Kanárskych ostrovoch či na ostrove Porto Santo 43 km severovýchodne od ostrova Madeira. V Dominikánskej republike v hlavnom meste Santo Domingo je už budova väčšia a ide o hrad: Alcazar de Colon, a ide o prvý opevnený palác v Amerike.

Hneď na začiatku kariéry sa plavil až na sever k Britským ostrovom a hovorí sa, že v roku 1477 doplával až na Island. V tomto roku sa presťahoval do Lisabonu, kde žil až do roku 1485. Tu sa oženil s portugalskou šľachtičnou Filipou Moniz Perestrelo a navštevoval prestížnu školu princa Henryho Navigátora. V roku 1480 sa mladomanželom narodil syn Diego a medzi rokmi 1482-85 sa Kolumbus plavil na portugalských lodiach na juh na Zlaté Pobrežie k pevnosti Elmina v dnešnej Ghane. Pevnosť, ktorú vybudovali Portugalci ako prvú stavbu v Subsaharskej Afrike, je aj dnes mohutná a krásna a ja ju spomínam v blogu Najkrajšie hrady sveta. Ten blog si prelistujte a úžasnosťou Elminy (dnes pod patronátom UNESCO) budete prekvapení.

Samouk, ktorý stavil na to, že Zem je guľatá #

Kolumbus, aj keď z veľkej miery samouk, bol sčítaný v geografii, astronómii a histórii. Naučil sa po latinsky, portugalsky a kastílsky. Kolumbus čítal nielen Il Milione od Marca Pola ale aj históriu od Plínia Staršieho a Klaudia Ptolemaia z prvého a druhého storočia nášho letopočtu. Ako píšem vyššie, na okraje kníh si písal poznámky: jednoduché myšlienky, krátke, silné a niekedy chybné.

Nebol to učenec, ale bol to muž s ohromnou energiou, ochotný zdolávať prekážky.

Mnoho Európanov v Kolumbovej dobe predpokladalo, že kontinent Eurázia obklopuje jediný, neprerušovaný oceán. Napriek všeobecnej predstave a názvu tohto odseku, takmer všetci vzdelaní západniari Kolumbových čias vedeli, že Zem je guľatá. Vedelo sa teda, že do krajín východu, do Číny a Indie by sa malo dať dostať aj cestou na západ. Už v 3. storočí p.n.l. Eratosthenes správne vypočítal obvod Zeme pomocou jednoduchej geometrie a štúdiom tieňov vrhaných objektmi na dvoch miestach. O približne stopäťdesiat rokov merania potvrdil Posidonius. Krištof Kolumbus čítal dielo Ptolemaia, kde boli pri sférickej zemeguli použité staré jednotky, a preto podcenil veľkosť našej planéty asi o tretinu. To isté sa neskôr stalo Fernãovi de Magalhãesovi, pre ktorého bol Tichý oceán nekonečný. Kolumbus, napríklad, odhadol vzdialenosť Kanárske ostrovy – Japonsko na 2 400 námorných míľ, čo je 4 400 km. Skutočná vzdialenosť je pritom  10 600 námorných míľ, teda 19 600 km. To, že vzdelanci vedeli, že Zem je guľatá, dokazuje aj prvý Behaimov glóbus s názvom Erdapfel, vyrobený v roku 1492 v Norimbergu. Americký kontinent tu ešte, samozrejme, chýba a more medzi Európou a Áziou je obrovské. Môžete si ho ísť pozrieť do Nemeckého národného múzea v Norimbergu. 

Podľa mňa aj Kolumbus vedel, že Zem je guľatá, bol zdatným kapitánom, more mu bolo domovom a bol ochotný riskovať cestu na západ vo viere, že sa takto dokáže dostať do Číny a Indie.

Dôvody, prečo sa námorné objavy začali #

Až do polovice 15. storočia si Európa užívala bezpečný prechod do Indie a Číny po takzvanej Hodvábnej ceste. Odtiaľ prúdil cenný tovar, hodváb, porcelán, korenie, čaj či opiáty a v čase narodenia Krištofa Kolumba bola táto obchodná cesta bezpečná, lebo mier garantovala silná Mongolská ríša (viď. Pax Mongolica).

V roku 1453 padol Konštantínopol, ktorý dobyli Osmani, čím definitívne zanikla Byzantská ríša. Mehmed II – Dobyvateľ obliehal nedobytné mesto vyše dvoch mesiacov a pád nastal až po tom, ako bol zranený janovský žoldnier Giovanni Giustiniani Longo. Ako vidíte, Janov mal v danej dobe cveng. Obrovské kanóny Mehmedovi inak vyrobil maďarský kovotepec.

Pád Konštantínopolu sa považuje za jeden z medzníkov prechodu zo stredoveku do novoveku. Mehmedova administratíva prechod Hodvábnou cestou kresťanským obchodníkom zakázala a tovar v Európe tým pádom rapídne zdražel. Kastílska koruna (predchodca Španielska) preto hľadala náhradnú cestu do Indie, krajiny, ktorá sa považovala za miesto, kde rastie korenie, v danej dobe s cenou zlata.

Pád Konštantínopolu - začiatok novoveku. Kolumbove cesty – začiatok globalizácie. Ľuboš Fellner

K rozhodnutiu podujať sa na riziko námorných plavieb prispelo aj súperenie medzi Portugalskom a Španielskom. Oslobodenie Portugalska, portugalská reconquista, sa skončila už v roku 1249, čiže 243 rokov pred tou španielskou. Portugalsko si za ten čas upevnilo svoju pozíciu a bolo, aj čo sa týka zámorských plavieb, o krôčik popredu. Vasco de Gama sa síce plavil do Indie okolo Afriky až v roku 1497, teda päť rokov po Kolumbovi, ale to bol už iba vrchol predchádzajúcich snáh. Tak ako dnes šejkovia z Kataru a Abu Dhabi kupujú jeden futbalový klub Premier League za druhým, Portugalci a Španieli súťažili v objavovaní nových území. Portugalský hrad Elmina, teda Castelo de São Jorge da Mina, už v Guinejskom zálive desať rokov stál. Bartolomeu Dias sa vrátil v roku 1488 do Lisabonu po tom, čo oboplával Mys dobrej nádeje a juh Afriky. 

Boj kto z koho vyvrcholil zmluvou z Tordesillas  v roku 1494, keď si tieto dve juhoeurópske krajiny rozdelili vtedy známy aj neznámy svet. Deliaca čiara sa nachádzala asi 470 kilometrov západne od Azorských ostrovov alebo Kapverd. Všetko na východ od nej (teda Ázia a Afrika) mala pripadnúť Portugalsku, všetko na západ (teda novo objavená Amerika) zase Španielsku. O existencii Brazílie vtedy nikto nič netušil…

Bola to doba, keď bolo treba konať rýchlo a Krištof Kolumbus a aj iní moreplavci to využili. 

Kolumbovo vajce #

Takmer desať rokov Kolumbus loboval v európskych monarchiách, aby financovali jeho snahu objaviť západnú námornú cestu do Ázie. V Portugalsku, Anglicku a Francúzsku bola odpoveď rovnaká: nie! Odborníci tvrdili Kolumbovi, že jeho výpočty sú nesprávne a že plavba bude trvať oveľa dlhšie, než si myslí. A na takú ďalekú cestu neboli vtedy vybavení, ani čo sa týka jedla, ani pitnej vody – nedalo sa to jednoducho realizovať.  

Zrejme tu vzniklo slovné spojenie Kolumbovo vajce na vyriešenie zložitého, na prvý pohľad neriešiteľného problému. Ak totiž na neriešiteľný problém použijete dôvtip, tak to zrazu ide. Alexander Macedónsky takto rozviazal Gordický uzol – jednoducho ho preťal. 

A Kolumbus? Po prvý raz toto spojenie spomenul vo svojej knihe francúzsky filozof a osvietenec Voltaire a to v príhode o návrate Krištofa Kolumba z veľkej cesty. Podľa dohody, ktorú vopred podpísal s kráľovnou Izabelou Kastílskou, bol vymenovaný za admirála. Na hostine, usporiadanej na jeho počesť, žiarlivý člen kráľovskej rodiny prehlásil, že jeho plavba nebola vôbec náročná a mohol by ju bez problémov podstúpiť hocikto. Po týchto slovách vzal Kolumbus natvrdo uvarené vajce zo stola a požiadal dotyčného aristokrata, aby vajce postavil na špičku. Ani on, ani iní účastníci slávnostnej večere to nedokázali. Kolumbus následne vajce naklepol a bez problémov ho postavil s poznámkou, že ak človek vie, ako na to, úloha je následne naozaj ľahká. 

Aj v prípade, keď zháňal financie na prvú cestu, Kolumbus všetkým tvrdil, že cesta bude trvať týždeň, dva. Zdá sa, že aj on vedel, že to bude omnoho dlhšie. No keby priznal, že bude na plavbe rok, nikto ho v takom nezmysle nepodporí. Aj v tomto prípade vyriešil svojou buldočou povahou, a vierou, že TO zvládne neriešiteľný problém. Takto fungujú všetci úspešní podnikatelia dodnes. Cesty do neznáma totiž vyžadujú neklasický prístup. A keď TO podnikateľ urobí, truľovia ho kopírujú a tvária sa, že je to ľahké.

Kolumbus objavil Ameriku – niekoľkokrát #

Hoci je Kolumbus známy svojou historickou expedíciou z roku 1492, v nasledujúcom desaťročí sa vrátil do Ameriky ešte trikrát. Jeho cesty ho postupne zaviedli na karibské ostrovy, do Južnej Ameriky a Strednej Ameriky. 

Blogy na tejto stránke píšeme pre skutočných cestovateľov, a preto sa na cesty pozrieme z cestovateľského hľadiska. My sme TAM totiž boli. Opäť tu nájdete aktuálne fotografie a odkazy na ďalšie originálne cestovateľské blogy, ktoré sa daným miestam venujú podrobnejšie. A mapa všetkých štyroch Kolumbových ciest vám dá aj optický prehľad o jeho cestách. 

Možno ste už Karibik navštívili alebo sa ešte len na Karibské ostrovy dostanete a vtedy vám znalosť, že tu bol Kolumbus, ešte rozšíri váš zážitok. Každý človek pochopí, čo vidí, až keď veciam porozumie. Ostatní sa pozerajú a nevidia NIČ.

Prvá cesta do absolútneho neznáma (1492 – 1493) #

Táto cesta je najznámejšia  a tak mnohí ovládajú dokonca pikošky ako názvy Kolumbových lodí (Santa Maria, Pinta a Niña).  3. augusta vyrazili z Palos de la Frontera v blízkosti španielskeho mesta Huelva. Odtiaľto pochádzali bratia Pinzonovci, rybári, moreplavci, piráti, ktorí boli kapitánmi dvoch menších lodí.

Plavili sa na Kanárske ostrovy, ktoré sa dostali pod nadvládu Španielska práve tento rok.

Kolumbus všetkým tvrdil, že sa budú plaviť týždeň, dva, ale ani po mesiaci nezazreli pevninu. Na lodiach sa chystala vzbura, hlasom posádky bol Martin Pinzon, chceli to otočiť domov a Krištof Kolumbus musel 6. októbra pred posádku predstúpiť so silným prejavom.

Kolumbove znalosti o takzvaných obchodných vetroch v Atlantiku boli v čase jeho prvej plavby nedokonalé. Zdá sa, že navigačnú techniku ​​na cestovanie v Atlantiku ako prví využili Portugalci, ktorí ju nazvali volta do mar (otočenie mora). Plavbou po 28. rovnobežke priamo na západ z Kanárskych ostrovov počas hurikánovej sezóny, plaviac sa po takzvanej konskej zemepisnej šírke stredného Atlantiku, Kolumbus riskoval, že sa buď jeho plavba úplne zastaví, alebo narazí na tropický cyklón. Vyhol sa mu iba šťastnou náhodou.

12. októbra 1492 v skorých ranných hodinách po 37-dennej plavbe Krištof Kolumbus pristál na druhom brehu Atlantiku. Tento dátum sa považuje za deň objavenia Ameriky. Kolumbus pristál pri malom ostrovčeku na Bahamách, všetky tri lode zakotvili ďalej od brehu, na ktorý doveslovali malými člnmi. Krištof sa dostal na pláž, na ktorej si kľakol a modlil sa. Práve svitalo. Následne ostrov pomenoval San Salvador. Zvítali sa s domorodcami z kmeňa Taino, ktorých dnes nazývame Ameroindiánmi, a ktorí ostrov nazývali Guanahaní.

12. október 1492 sa považuje za deň objavenia Ameriky. Prvým miestom boli Bahamy Ľuboš Fellner

Kolumbus sa následne celé mesiace plavil z ostrova na ostrov v oblasti, ktorú dnes poznáme ako Karibik, hľadajúc „perly, drahé kamene, zlato, striebro, korenie a iné predmety (tovar)“, ktoré sľúbil svojim španielskym patrónom. Veľa toho však nenašiel. „Na každom ostrove nás vítali s veľkou štedrosťou. Podľa nášho zovňajšku nás pokladali za bohov a takto sa k nám aj náležite správali,“ popisuje Kolumbus. Taktiež popisuje prvé problémy, napríklad ako Alfonza poštípal had a on prakticky okamžite zomrel. Tu si spomínam na svoje prvé cesty, keď som sa ešte v džungli nevedel orientovať. Prvé kroky do skutočného neznáma sú veľmi nebezpečné. Domorodcov učia pohybovať sa v pralese ich rodičia a oni nepredpokladajú, že to niekto neovláda. Niekedy sa mi zdá, že existuje čosi ako kmeňové vedomie a aj malé indiánske deti vidia v džungli vždy viac než ja. Každopádne, ani dospelí indiáni mi nikdy nič nepovedali, nevysvetlili a musel som sa učiť na vlastných chybách. Im proste ani nenapadlo, že toto neviem. Cestovateľ, ktorý ide skutočne do neznáma, sa, ak nemá dobrého učiteľa, musí naučiť mnoho vecí sám a ako v každej jednej činnosti ide o stovky detailov. Všetko pochopíte iba opakovaním keď sa vám jednotlivé úkony dostanú pod kožu. Musíte veci vybrúsiť ešte predtým, ako sa vám pod kožu zavŕtajú parazity.

Mohlo by Vás zaumímať:

Moja najnovšia výprava je najväčšou slovenskou expedíciou do Amazonského pralesa.

Na Štedrý večer 1492 posádka riadne oslavovala  a riadenie lode nechala plavčíkovi, ktorý náročnú funkciu nezvládol a Kolumbovou vlajkovou loďou narazil do koralového útesu. Bolo to na severnom pobreží veľkého ostrova, ktorý Kolumbus pomenoval podľa krajiny, ktorá mu dala možnosť túto cestu uskutočniť ako malé Španielsko – Hispaniola. Dnes je ostrov rozdelený medzi dve krajiny, Dominikánsku republiku a Haiti.  Posádka strávila veľmi neveselé Vianoce zachraňovaním nákladu Santa Marie pri dnešnom Cap Haitien. Kolumbus však napriek prekérnej situácii píše: „Hispaniola je zázrak. Hory a kopce, roviny a pastviny sú úrodné a krásne... je tu veľa širokých riek.“ Súhlasím, z hornatého Haiti som bol nadšený aj ja.  

15 fotografií

Vybral som dokumentačné fotografie z meststkej džungle dnešného Haiti

V januári 1493 Kolumbus zanechal takmer 40 členov posádky v prvom (provizórnom) európskom sídle v Amerike, ktoré pomenovali La Navidad (Vianoce) a on sa na lodi Niña vrátil do Španielska. Cestou Niña zažila strašnú búrku a námorníci sa modlili, že ak prežijú, sľubujú, že sa pôjdu pomodliť do prvého kostola. Búrka sa skončila a zrazu zazreli ostrov, o ktorom Kolumbus tvrdil, že sú to portugalské, teda nepriateľské Azory. Ostatní námorníci verili, že sú omnoho severnejšie. Kolumbus mal pravdu a keď v noci 17. februára Niña zakotvila na ostrove Santa Maria odtrhli kotvu. Ostrovania sa zhromaždili na brehu s jedlom a dovolili výprave splniť si sľub ísť sa pomodliť do najbližšej svätyne. Azorské ostrovy aj keď portugalské, sú už naozaj ďaleko, v prostriedku Atlantiku a títo ľudia sú si navzájom zvyknutí pomáhať. 

Kolumbus vyslal polovicu posádky,  ktorá sa pomodlila vo svätyni Panny Márie... a potom ich všetkých zajali. Hlavným cieľom bol samozrejme Kolumbus, ktorý sa prejavil aj v tomto spore ako múdry a rozhodný líder. Po dvoch dňoch všetkých prepustili a oni mohli vyraziť ďalej. No dobrodružstvo to bolo až do konca, keď búrka prinútila lode pristáť v srdci nepriateľa, v Lisabone. Kolumbus sa stretol s portugalským kráľom Joaom II. v nedeľu 10. marca severovýchodne od Lisabonu v usadlosti Vale do Paraíso. „Kto dá viac, ten berie,“ myslel si Janovčan, ktorému bolo Španielsko ukradnuté. No kráľ Portugalska na prevratný Kolumbov objav nezareagoval, a tak Kolumbus odplával do Barcelony, kde sa 15. marca 1493 stretol so španielskou kráľovnou a kráľom.

Druhá cesta do „Indie“ (1493 – 1496) #

Návrat Krištofa Kolumba bol triumfálny. Bol povýšený na admirála a z niktoša sa stal šľachtic pohybujúci sa v najvyššej spoločnosti. Neohrabane a nezvládajúc intrigy dvora, ale bol TAM. Jeho milenka Beatriz Enríquez de Arana, s ktorou mal syna Ferdinanda,si užívala výslnie sveta. Pápež Alexander VI. Kolumba pomenoval ako objaviteľa tzv. Novi Orbis (Novej Zemegule).

Oficiálnym účelom druhej cesty bolo obrátiť domorodých Američanov na kresťanstvo. Predtým, ako Kolumbus opustil Španielsko, bol nasmerovaný Ferdinandom a Izabelou, aby udržiaval priateľské, ba až láskyplné vzťahy s domorodcami. Tentoraz vyplával 25. septembra 1493 z mesta Cadiz, ktoré založili kedysi Feničania a kde som viedol svoju prvú BUBO výpravu už v lete 1993. Druhá cesta trvala omnoho dlhšie než prvá a bola aj omnoho grandióznejšia. Dve veľké lode (naos) a pätnásť karavel. 

Už 3. novembra 1493 pristál pri drsných svahoch ostrova Dominica (nie Dominikánska republika), na dnes ekologickom ostrove, o ktorom sa hovorí, že je jediný, ktorý by dnes Kolumbus ešte spoznal. BUBO sem realizovalo zájazdy ako prvá cestovná kancelária v SR aj ČR a mnoho našich sprievodcov odvtedy prešlo ostrov krížom krážom. Šofér, statný černoch menom Izrael, ktorý nás tu prepravuje, vozieval aj Johnnyho Deppa, keď tu natáčali prvých Pirátov z Karibiku. Filmári si vybrali v Karibiku najkrajšie a ešte neokukané lokácie. Na tomto panenskom ostrovnom štáte nájdete aj posledných Indiánov Karibiku, Karibov. To je smutné, no o tom píšem nižšie. My v BUBO si každoročne dáme tu námahu a k týmto Indiánom chodíme a podporujeme ich tým, že kupujeme ich výrobky (za predražené ceny). 

Stretnutie s obávanými Karibmi

Karibovia sa dajú dnes vidieť iba na ostrove Dominika, lebo na iných miestach Karibiku ich už vyhubili. Kolumbus tento ostrov objavil na svojej druhej ceste do Indie a bola práve nedeľa (Domingo). Španieli nejavili o ostrov záujem a neskôr Briti s Francúzmi podpísali dohodu, že ostrov nechajú domácim Karibom. Podľa nich dostalo Karibské more svoj názov  a z ich mena vznikol aj pojem Kanibal – pre zvláštne zvyky, ako narábali so svojimi nepriateľmi. Indiáni kmeňa Taino a Arawak boli mierumilovní poľnohospodári, lovci a zberači, ale z Karibov išiel strach. 

Prechádzame krížom Dominikou úplne na druhú stranu – nefalšovanou džungľou, v ktorej skáču gigantické žaby, miestna pochúťka, a musíme uznať, že tvrdenie, že Dominika je jediným ostrovom, ktorý by Krištof Kolumbus ešte spoznal, je zrejme pravdivé... 

Karibovia v čase španielskych conquistadorov obývali Malé Antily a časti susedného juhoamerického pobrežia, odkiaľ pochádzali. V čase Kolumba vytláčali mierumilovné kmene Indiánov Taino a pre Španielov to boli výrazní súperi, nemilosrdní bojovníci. Zaujímam sa o prvé objavné cesty a tie historky, ktoré sa popisujú na výpravách Krištofa Kolumba či Vasca Núñez de Balbou, budia hrôzu aj dnes. Karibovia boli námorníkmi, výbornými navigátormi, ktorí podnikali vzdialené nájazdy vo veľkých kanoe. Nie poľnohospodárstvo, ale vojna bola ich hlavnou činnosťou. Vnútorné konflikty boli bežné; neexistoval žiadny dôležitý náčelník, vojenská organizácia alebo hierarchická štruktúra. Muži sa snažili byť individualistickými bojovníkmi a chválili sa svojimi hrdinskými činmi a zabitými nepriateľmi. V roku 1493 Krištof Kolumbus plával po karibskej reťazi ostrovov s knižkou Marca Pola, aby hľadal zlato, šťastie, Indiu a veľkého chána. Na Dominike nenašiel poklad, ako dúfal, ale iba rieky, bohatú sopečnú pôdu, hory a Kalinagov (Karibov). Indiánsky ľud osídlil karibský ostrovný reťazec už v roku 3100 p.n.l. Predchodcovia Kalinagov pochádzali z Južnej Ameriky, cestovali po rieke Orinoko a po ostrovnom reťazci z ostrova Trinidad stúpali postupne na sever. Doplavili sa na Grenadu, cez Grenadíny na Svätý Vincent, následne na Svätú Luciu, Martinik až sem na Dominiku.

Priniesli si so sebou kukuricu a maniok. Členitý terén Dominiky pracoval pri európskej neúprosnej kolonizácii v ich prospech, pretože bránil európskym osadníkom na dve storočia Dominiku dobyť. Neviem, či ste vedeli, ale Dominika bola posledným karibským ostrovom, ktorý bol kolonizovaný Európanmi. 

Európania Karibov nevyhubili, a prežili aj infekčné choroby. Keď Európania konečne osídlili ostrov, boli Kalinagovia nútení utiecť ďalej do vnútrozemia a utrpeli veľké straty. V roku 1903 bolo pre nich vytvorené územie, na východnom pobreží – známe ako Kalinago Territory. Tvoria ho osady ako Sineku, Salybia, Bataka, Atkinson a časť Concord. Je fascinujúce tu byť. Kalinagovia majú dnes svojho vlastného náčelníka a tiež zástupcu v parlamente. Majú sklon držať spolu a ich kultúra sa v porovnaní s ostatnými oblasťami ostrova veľmi nezmenila. Tance, tradície, legendy a tristo rôznych bylín, ktorými vyliečia vraj aj rakovinu. Tradície odovzdávajú na ďalšie pokolenia nie písomne, ale prostredníctvom rozprávania svojich príbehov. Územie Kalinago je takmer duchovné, veď človek je prechodom cez ostrov Dominika hodený storočia späť na pokojné miesto do osád so slamenými chatkami. Možno by ste ani nikdy nechceli odísť, ale musíte, ak nedokážete, že vaši predkovia sú Karibovia.

Prešiel som všetky štáty Karibiku, nie desiatky, ale stovky ostrovov a musím povedať, že Karibik sa mení. Keď sme začali my v BUBO chodiť na Dominiku, nebolo tu ešte funkčné letisko a aj to pomohlo k nízkemu rozvoju turizmu a teda k zachovaniu autentickosti ostrova. Prehľadnú tabuľku, ako to dnes vyzerá, kde sú ešte tie najlepšie pláže, nájdete v mojom encyklopedickom blogu Karibské ostrovy – informácie a kam ísť

Následne Kolumbus objavil ostrovy Malých Antíl ako Guadeloupe, Antigua, Saint Martín, St. Croix (Americké Panenské ostrovy), Virgin Gorda (Britské Panenské ostrovy). Preplavili sa do Veľkých Antíl – presné rozdelenie v mojom encyklopedickom blogu o Karibských ostrovoch – a objavili Puerto Rico. Kolumbus to mal odtiaľ iba kúsok k ostrovu Hispaniola do osady Navidad, ale nikoho z posádky nenašli živého. Časť výpravy sa chcela pomstiť, ale Kolumbus nechcel vendetu, vedel, že by to nikam neviedlo.

Kolumbus opustil Hispaniolu až 24. apríla 1494 a dorazil na ostrov Kuba (ktorý počas svojej prvej plavby nazval Juana) 30. apríla a následne 5. mája do Discovery Bay na Jamajke

8 fotografií

Kuba- najkrajšie čo som videl. Tvrdil Krištof Kolumbus

Južné, karibské pobrežie Kuby pokladal za polostrov Číny. Keď sa prvýkrát Kolumbus vylodil v zátoke, kde dnes leží mesto Baracoa, uvidel hustú, bujnú a sviežo zelenú vegetáciu. V tom momente zvolal: „ To je to najkrajšie, čo ľudské oko kedy videlo!!“ Toto miesto navštevujeme na zájazde Veľký okruh Kubou. Admirál rozhodol, že Hispaniola bola skutočne biblickou krajinou kráľovnej zo Sáby a že Kuba bola pevninou Cathaya. Plával južným pobrežím Kuby, kde je aj dnes úžasné more a objavil niekoľko blízkych ostrovov vrátane La Evangelista, dnes Isla de la Juventud (Ostrov mládeže). 

Na ostrove Hispaniola založil mesto Isabela, prvé mesto v Amerike. Miesto je 42 km západne od mesta Puerto Plata a susedí s dedinou El Castillo. Oblasť dnes tvorí národný historický park. Admirál odišiel z La Isabela do Španielska 10. marca 1496 a nechal svojich bratov Bartolomeja a Diega, aby sa o osadu starali.

Tretia plavba (1498 – 1500) #

Šesť lodí opustilo Sanlúcar de Barrameda 30. mája 1498, tri naplnené dobrodruhmi a tri zásobami pre osadu na Hispaniole. Teraz už bolo jasné, že od Kolumba sa očakávalo, že zadováži skvelé príjmy pre kráľovskú pokladnicu, ale zároveň pevne usadí španielsku vlajku v Novom svete.

Jeho cieľom bolo vyraziť tentoraz na juh a nájsť úžinu medzi Čínou (Kuba) tak, aby sa dostal do Indie a taktiež pokúsiť sa nájsť neznámy protinožský kontinent. O tomto kontinente (Terra Australis Incognita) píšem v blogu o dobyvateľovi Južného pólu, Roaldovi Amundsenovi. Tentoraz Kolumbus zamieril na Kapverdské ostrovy. Kolumbus začal plávať cez Atlantik 4. júla zo São Tiago (Santiago). Dostal sa na absolútny juh Karibiku. Po zastávke na Trinidade (pomenovanom po Najsvätejšej Trojici, ktorej ochrany sa dovolával počas plavby), Kolumbus vstúpil do dnešnej Venezuely, kde skúmal ústie rieky Grande (severné rameno delty rieky Orinoco) a podľa veľkých prívalov sladkej vody tečúcich do mora si zaznačil, že objavil ďalší kontinent – ​​„iný svet“.

Uzky kanál medzi Venezuelou a najjužnejším ostrovom Karibiku, Trinidadom sa aj dnes volá Kolumbov prieliv. Kedysi tadiaľto (ako píšem vyššie) putovali prví indiáni a dnes venezuelskí utečenci. Nad deltou Orinoka sa mi podarilo letieť, keď som odlietal z Caracasu a je to nádhera, a Kolumbus mal pravdu -  íný svet.

14. augusta objavil ostrov Margarita, následne zbadal Tobago (ktoré nazval Bella Forma) a Grenadu (ktorú nazval Concepción). Vybrali sa späť na Hispaniolu.

Kolumbovi bratia správu Hispanioly nezvládali, správali sa brutálne a tyransky. Teraz Kolumbus priviezol ďalších osadníkov, ktorí sa však postavili proti nemu. Kolumbus nechal preto časť svojej posádky obesiť. Kolumbus mal tiež ekonomický záujem na zotročení domorodcov, a preto ich nechcel pokrstiť. Záznam v jeho denníku zo septembra 1498 znie: „Odtiaľto možno poslať v mene Najsvätejšej Trojice toľko otrokov, koľko by sa dalo predať...“

Osadníci sa sťažovali na zlé hospodárenie priamo na španielskom súde a kráľovský komisár, člen vojenského rádu Calatrava, Francisco de Bobadilla vyslaný do Hispanioly v auguste 1500 Kolumba zatkol a priviedol ho v reťaziach späť do Španielska. Po ceste Kolumbus, ktorý si nemusel plniť kapitánske povinnosti a mal teda čas, napísal dlhý list, z ktorého máme paradoxne najviac informácii o tom, čo si tento človek myslel a v čo veril. Vidieť, napríklad, ako si verí vo svojom námornom umení a tvrdí, že vo Venezuele našiel Pozemský raj. 

Kolumbus bol zbavený guvernérskej funkcie a nielenže celú cestu z Hispanioly strávil v putách ale s bratmi ho v Španielsku väznili ešte 6 týždňov. Na dôvažok sa Portugalec Vasco de Gama v roku 1499 vrátil z cesty, na ktorej odomkol námornú trasu do Indie. Všetko vyzeralo zrazu stratené, no kráľ Ferdinand nielenže poskytol dobrodruhovi slobodu, ale dokonca opäť zadotoval jeho štvrtú plavbu.

Nádherný Karibik pre nás objavil Krištof.
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Štvrtá objavná plavba (1502 – 1504) #

Zohnať financie na štvrtú výpravu nebolo ľahké, no nakoniec Kolumbus dostal poslednú šancu „nájsť Melacký prieliv do Indického oceánu.“ 14. marca 1502 teda Kolumbus započal svoju štvrtú plavbu so 147 mužmi a s prísnymi príkazmi kráľa a kráľovnej, ktoré mu nariaďovali nezastavovať sa na Hispaniole, ale hľadať západný prechod okolo Číny do Indie.  Skúsený Kolumbus využil na svojej štvrtej plavbe cez Atlantik pasáty a cestu zvládol za svižných dvadsať dní.

Prešiel okolo nádhernej Svätej Lucie a už 15. júna pristáli na ostrove Martinik. Columbus videl, že sa schyľuje k hurikánu a tak zamieril na Hispaniolu napriek tomu, že tam mal zakázané pristáť. Do Santo Dominga dorazil 29. júna, ale guvernér odmietol vypočuť jeho varovanie pred búrkou a nedovolil mu vylodiť sa. Hurikán naozaj prišiel a mal devastačné účinky na všetky lode.  Kolumbus preskupil svoje mužstvo a 30. júla 1502 pristál po prvý raz pri pobreží Strednej Ameriky, konkrétne v dnešnom Hondurase. Jeho mladší brat Bartolomeo, ktorý v Lisabone začal svoju kariéru ako výrobca atlasov,  tu našiel domorodých obchodníkov – zrejme vyspelých mayských indiánov. Kolumbus strávil veľa času v dnešnom Hondurase, Kostarike a Nikarague a hľadal priechod do ďalšieho oceánu (myslel si, že Indického) – neúspešne. Potom ich zastihla najväčšia búrka, akú kedy Kolumbus zažil. Hurikánová sezóna je v Karibiku v takomto čase každoročne, no Kolumbus to vtedy nevedel...

Preplávali do dnešnej Panamy, kde je šija Ameriky najužšia, a v januári 1503 zakotvili v ústí rieky Belén, sto kilometrov západne od mesta Colon, kde sa dnes začína Panamský prieplav. Po rieke sa neskôr plavili do vnútrozemia, indiánsky náčelník El Quibian však Španielov odrazil. Keď sa pozriete na mapu, vidíte, že Kolumbus bol blízko toho, aby ako prvý uvidel Tichý oceán. Nakoniec sa to podarilo Vascovi Núñezovi de Balboa(dnes sa po ňom okrem piva volá aj mena v Paname) a to 25. septembra 1513. 

Zničený Kolumbus opustil brehy amerického kontinentu, aby sa sem už nikdy nevrátil. Plavil sa povedľa Kajmaních ostrov, ktoré pomenoval Las Tortugas podľa početných korytnačiek, ktoré sú tu v čistučkom mori mimochodom do dnešných dní.

V polovici roka 1503 uviazol na Jamajke, opustila ho polovica posádky a ostrovania mu odopreli jedlo. Pri Kolumbusovi však opäť stáli nebesá, lebo vedel (podľa nemeckého astronóna Regiomontanusa), že 29. februára 1504 príde zatmenie Mesiaca, a tak varoval ostrovanov, že jeho boh je rozrušený tým, že mu odmietajú dodať jedlo, a že Mesiac „vyjde zapálený hnevom“ ako prejav božej nevôle. V stanovenú noc zatmenie stmavilo Mesiac a zmenilo ho na červený, vydesení ostrovania doniesli výprave zásoby a prosili Kolumba, aby požiadal svojho boha o milosť. Kolumbus na Jamajke strávil rok, kým sa mu podarilo opraviť lode a vyraziť. Bolo to drsné obdobie vzbúr a vnútorných bojov. V jednom dueli spolu bojovali v šermiarskom súboji Francisco de Porras s Kolumbovým bratom Bartholomeom. Ten vyhral, no daroval súperovi život.

Zničená časť výpravy sa vybrala konečne domov. Nebol to triumfálny návrat.

Kolumbus sa plavil aj po svojej smrti #

Bolo by nesprávne predpokladať, že Kolumbus strávil posledné dva roky svojho života v chorobe, chudobe a zabudnutí. Jeho syn Diego sa na dvore etabloval a sám admirál žil v Seville na slušnej úrovni. Jeho „desiatka“ zaručená v dohode s kráľovnou Izabelou z roku 1493 mu poskytla značné príjmy (z ktorých mu jeho janovskí bankári dovolili čerpať). Jedna z mála lodí, ktoré unikli hurikánu pri Hispaniole v roku 1502 (v ktorom sa sám Bobadilla utopil), bola tá, ktorá niesla Kolumbovo zlato. Napriek úspechu a relatívnemu bohatstvu sa cítil zneužitý a nedocenený a tieto posledné roky boli preňho aj pre kráľa Ferdinanda utrpením, poznačené neustálym naliehaním na nápravu daného stavu. Dá sa povedať, že si Kolumbus sám robil zo života peklo.

Rok po tom, čo Kolumbus zomrel, bola Amerika pomenovaná podľa ďaľšieho Talianskeho moreplavca Ameriga Vespucciho Ľuboš Fellner

Kolumbus do konca svojho života tvrdil, že dosiahol Indiu. Odvtedy sú ostrovy v Karibiku označované ako Západná India (West Indies). Kolumbus zomrel v roku 1506 a nasledujúci rok bola Amerika pomenovaná po Amerigovi Vespuccim, ktorý si uvedomil, že tieto kontinenty sú unikátnou pevninou a nie je to teda Ázia. 

 9. októbra 1520 bol objavený námorný prechod z Atlantiku do Pacifiku na južnom konci dnešného Čile (Magellanov prieliv). Hľadanie západnej cesty do Ázie bolo ukončené v roku 1521, keď ďalšia španielska expedícia Magellan-Elcano preplávala Tichým oceánom a ako prvá dokončila oboplávanie sveta.

 Po smrti v roku 1506 Kolumba pochovali v španielskom Valladolide, odkiaľ potom jeho pozostatky presťahovali do Sevilly. Na žiadosť jeho svokry boli telá Kolumba a jeho syna Diega prevezené cez Atlantik na ostrov Hispaniola a pochované v katedrále Santo Domingo. Keď Francúzi obsadili ostrov v roku 1795, Španieli presunuli pozostatky moreplavca na Kubu a po španielsko-americkej vojne v roku 1898 ich vrátili do Sevilly. Takže vidíte, že Kolumbus plával cez Atlantik aj po svojej smrti.

Krištof Kolumbusdiabol

  • Začal kolonizáciu
  • Bol otcom otrokárstva
  • Privliekol do Ameriky choroby
  • Mnohí boli v Amerike pred ním

Krištof Kolumbus nebol prvý #

Dnes už vieme, že Krištof Kolumbus nebol v Amerike prvým Európanom. Vikingovia kolonizovali oblasti Severnej Ameriky počnúc Grónskom už v roku 986 a syn Erika Červeného,  Leif nazývaný aj Šťastný, bol veľmi pravdepodobne prvým Európanom, ktorý v roku 1021 doplával do Ameriky a nazval ju Vinland, krajina vína. Akosi sa na to zabudlo. Nóri si udržiavali prítomnosť v Severnej Amerike stovky rokov, ale ich kontakty medzi severoamerickými osadami a Európou sa začiatkom 15. storočia takmer zastavili a informácie vybledli. 

Ešte pred Vikingami objavili vraj Ameriku írski mnísi. Táto „teória“ je vlastne skôr legendou. Írsky mních zo šiesteho storočia menom Saint Brendan sa údajne plavil do Severnej Ameriky na currach – lodi s dreveným rámom pokrytej zvieracou kožou.

Kto bol prvý? Íri, Vikingovia, Polynézania, Číňania či dokonca Afričania? Ľuboš Fellner

Podľa genetických štúdii a prímesi v DNA medzi domorodými obyvateľmi Južnej Ameriky a Polynézanmi dnes vieme, že k stretu dvoch civilizácii muselo dôjsť v rokoch 1150 až 1230, s neskoršou prímesou na Veľkonočnom ostrove okolo roku 1380. Polynézania boli skvelí moreplavci a evidentne tu určitý kontakt musel byť. Aj prítomnosť sladkých zemiakov, ktoré sú pôvodom z Južnej Ameriky, na mnohých polynézskych ostrovoch už v čase príchodu prvých Európanov je dôkazom určitých vzájomných kontaktov. Lingvisti dokonca našli podobné slová u novozélandských Maorov a Indiánov z kmeňa Mapuče v južnom Čile. Píšem o nich na začiatku cestovateľského blogu o Patagónii.

Pred Krištofom Kolumbom boli v Amerike zrejme aj Afričania. Písal som o tom v blogu o najbohatšom mužovi sveta, Mansa Musovi. Kráľom ho urobil jeho brat Mansa Abú Bakr II., ktorý nechal všetko bohatstvo, aby si splnil veľký sen preplávať oceán. Lode nechal vyrobiť skúseným lodníkom na jazere Čad. Plavil som sa po tomto jazere v roku 2010 a ani neviem, či to po mne nejaký Slovák ešte zopakoval. Ak nejakého poznáte, dajte vedieť. Bola to jedna z mojich najkrajších jazerných plavieb, cesta do minulosti ľudstva. Náčelník tu mal namiesto strážneho psa krokodíla. Píšem o tom v krátkej poviedke v mojej prvej fotoknihe na strane 6. 

Každopádne títo malijskí králi netrochárili a Mansa Abubakr II. dal postaviť dvetisíc lodí a vyplával s nimi do Ameriky v roku 1311, bezmála dvesto rokov pred Kolumbom. 

No aj pred touto zaznamenanou plavbou vraj kontakty medzi Afrikou a Amerikou existovali. Hovorí sa, že v egyptských múmiách našli vedci kokaín. Africké lebky sa vraj našli v starých hroboch Olmekov či v Monte Alban, kam na našom zájazde Veľký okruh Mexikom, dlhé roky chodíme. 

 Dostal som sa ku knihe Gavina Menziesa s názvom 1421: The Year China Discovered America, kde tvrdí, že čínsky admirál Čeng Che sa plavil na východné pobrežie Spojených štátov a možno založil osady v Južnej Amerike. 

Teórie o Afričanoch a Číňanoch sú však plné dier a zatiaľ sa nepotvrdili. 

Otec obchodu s otrokmi, choroby a kolonizácia #

Historik William J. Connell tvrdil, že hoci Kolumbus „priniesol podnikateľskú formu otroctva do Nového sveta“, išlo o „fenomén doby.“Keby ste prišli do hradu Elmina v dnešnej Ghane, pochopili by ste, že domorodí náčelníci sami donášali Portugalcom otrokov ako výmenný tovar. Kolumbus „iba“ pomohol rozbehnúť tento biznis na vyššie obrátky. Connell ďalej tvrdil, že „musíme byť veľmi opatrní pri uplatňovaní nášho nazerania na svet na morálku 15. storočia.”

Ďalší britský historik Basil Davidson nebol ku Kolumbovi až taký milosrdný a nazval ho „otcom obchodu s otrokmi.“  

Kolumbus si už na prvej plavbe do denníka o domorodcoch poznačil: „Priniesli nám papagáje a oštepy a mnoho iných vecí, ktoré sme vymenili za sklenené korálky a zvončeky. Sú dobre stavaní a majú pekné črty… Nenosia zbrane a nepoznajú ich, lebo keď som im ukázal meč, vzali ho za ostrie a z nevedomosti sa porezali. Nepoznajú železo... Boli by z nich skvelí sluhovia... S päťdesiatimi mužmi by sme si ich všetkých mohli podmaniť a prinútiť ich, aby robili, čo len chceme.“

Keď Európania neskôr vybudovali v Amerike plantáže bavlny a cukrovej trstiny, zotročili viac ako dvanásť miliónov Afričanov, aby na nich pracovali.

Prvú oficiálnu licenciu na prepravu zotročených Afričanov do Karibiku vydali kresťanskí monarchovia už v roku 1501. Kolumbus zo svojej druhej cesty poslal do Španielska päťsto Indiánov ako otrokov, ale polovica neprežila ani cestu a ostatní boli chorí a doslova nepoužiteľní. Indiáni sa vždy radšej rozhodli zomrieť ako žiť v neslobode.

Kolonizátor, otrokár, grobian, rozsievač chorôb a ten, čo nastavil celkový zlý smer Ľuboš Fellner

Treba tiež priznať, že Kolumbus na svojej druhej ceste zabil veľa domorodcov a nebránil, aby jeho ľudia znásilňovali domorodé ženy. Na druhej strane bol tvrdý – až krutý – aj k svojim ľuďom. No ešte horšie veci sa diali, keď v roku 1495 Kolumbus ochorel. Vtedy jeho ľudia konali ako gang utrhnutý z reťaze. K domorodcom sa správali ako k nenávideným zvieratám.

 Roznášal Kolumbus choroby? Nie priateľský covid-19 s nízkou letalitou, ale skutočné peklo. V prvom storočí a pol po Kolumbovi zabili kiahne, osýpky, čierny kašeľ, týfus a ďalšie infekčné choroby až osemdesiat percent pôvodných obyvateľov. Kosili nielen starých a slabých, ale aj mladých Indiánov, ktorí nemali proti týmto chorobám žiadne protilátky.

Kolumbove cesty odštartovali kolonizáciu, ktorá trvala stáročia. Na jednej strane to pomáhalo vytvárať moderný západný svet. Na druhej ničilo ten pôvodný a povedzme si úprimne, bola to jedna veľká krádež. Problém objavenia Nového sveta bol v tom, že Kolumbom to všetko ešte iba začalo. Hernán Cortés v roku 1519 dobyl Aztécku ríšu a to, čo conquistador vykonal, sa nedá inak pomenovať ako zverstvo. No ešte horší bol Francesco Pizarro, ktorý na svojej tretej výprave v roku 1531 zdevastoval vyspelú ríšu Inkov doslova odporným spôsobom. Našťastie Machu Picchu nenašiel.

Kresťan bojujúci proti moslimom a celému svetu #

Kolumbus vždy tvrdil, že obrátenie neveriacich na „správnu vieru“ bolo jedným z dôvodov jeho prieskumných plavieb. Vo svojich denníkoch často písal o hľadaní zlata „v takom množstve, že panovníci... sa podujmú dobyť Svätý hrob“, čím by sa splnilo biblické proroctvo. Kolumbus tiež často písal o obrátení všetkých rás na kresťanstvo. Abbas Hamandi tvrdí, že Kolumbus bol motivovaný nádejou, že „vyrve Jeruzalem z moslimských rúk“ tým, že „využije zdroje novoobjavených krajín.“

Na sklonku života sa stal doslova náboženským fanatikom. Pravdepodobne s pomocou svojho syna Diega a jeho priateľa, kartuziánskeho mnícha Gašpara Gorricia napísal Kolumbus počas svojich posledných rokov života dve knihy: Knihu privilégií (1502), ktorá podrobne popisuje a dokumentuje odmeny, ktoré mal Kolumbus a jeho potomkovia získať. Po Kolumbovej smrti jeho dedičia viedli zdĺhavý právny boj so španielskou korunou a tvrdili, že ich monarchia ukrátila o peniaze a veľké zisky. Väčšina Kolumbových súdnych sporov bola vyrovnaná do roku 1536, ale niektoré súdne konania sa pretiahli až tri storočia po Kolumbovej slávnej plavbe

Druhá kniha, čo napísal, bola Knihu proroctiev (1505), v ktorej využil pasáže z Biblie na zasadenie svojich objaviteľských úspechov do kontextu kresťanskej eschatológie.

Katolíci sa ho v 19. storočí pokúšali presadiť na kanonizáciu, no neúspešne.

TOP cestovatelia sveta

TOP cestovatelia sveta

Fernão de Magalhães, Marco Polo, Roald Amundsen, Ernest Shackleton,…

Zobraziť

Filmy na tému Krištof Kolumbus: 

The Discovery je americký historický dobrodružný film z roku 1992, ktorý režíroval John Glenn. Film vyšiel k 500. výročiu Kolumbovej plavby. Premiéru mal takmer súčasne s filmom 1492: Dobytie raja Ridleyho Scotta v hlavnej úlohe s Gérardom Depardieu, čo často viedlo k zmätku, ktorý film je ktorý.

Epilóg #

Či bol Kolumbus dobrý či zlý nechám na vaše posúdenie. Odvahu, cieľavedomosť a húževnatosť mu každopádne nemožno uprieť. Kolumbove plavby sa považujú za prelomový bod v dejinách a označujú začiatok globalizácie. Následne sme vo svete zaznamenali masívnu výmenu zvierat, technológií, nerastného bohatstva, myšlienok a chorôb.

Po Kolumbovi je dnes v Amerike pomenovaných veľa regiónov, napríklad najzápadnejšia provincia Kanady Britská Kolumbia, či dokonca celá krajina, Kolumbia. Nebyť objavných ciest do Ameriky nemáme zemiaky a bez nich by sme ani my nemali poriadne bryndzové halušky. V Peru som navštívil múzeum, kde majú štyristo druhov zemiakov, a práve z tejto krajiny sa k nám táto nenáročná plodina dostala. 

Viete si život predstaviť bez zemiakov, kukurice, paradajok, chilly, či čokolády? Ľ. Fellner

Okrem zemiakov sme však z Ameriky doniesli aj papriky a paradajky. Zo svojej druhej výpravy doniesol Krištof Kolumbus kukuricu. Viete si dnes bez týchto plodín predstaviť život? Krištof Kolumbus ako prvý opísal tabak, ja som nefajčiar (fajčím maximálne cigary) a dobrá Cohiba (v indiánskom jazyku kmeňa Taino znamená toto slovo tabak) je slasťou. Ak za slasť nepovažujete cigaru, možno vás osloví čokoláda. Z Južnej Ameriky máme aj chinín, ktorý bol dlhé roky jediným liekom proti malárii.

Z niektorých amerických plodín sme vytvorili národné jedlá a nejde iba o prípad našich halušiek. Talian si bez paradajky nedokáže predstaviť život, Maďar bez papriky guláš, Rakúšan bez zemiakov svoj viedenský rezeň. A Afrika prežíva vďaka kasave, ktorá bola tiež dovezená z Nového sveta.

Keď som sedel zrejme v najznámejšej jachtárskej krčme sveta, v Peter Café v meste Horta na Azorských ostrovoch, jeden kapitán, ktorý mal na čiapke nápis Cristobal Colon, mi vysvetľoval: „Najväčšou zásluhou Krištofa Kolumba nebolo to, že objavil Nový svet a doniesol nám tabak, ale to, že dokázal preplávať krížom Atlantik a vrátiť sa živý.“ V danej dobe to bol obrovský risk a Kolumbus TO proste dal.

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Zakladateľ a srdce cestovnej kancelárie, zodpovedný za kvalitu zájazdov a nové programy, vynikajúci sprievodca s nadhľadom na všetkých kontinentoch-kamkoľvek na mape ukážete. Prešiel všetky krajiny sveta ako prvý Slovák. Do mnohých sa vracia opakovane. V Indii bol 45x, ale aj Pobrežie Slonoviny či Burkina Faso prešiel krížom štyrikrát.

Už 30 rokov pripravuje prvoexpedície. V roku 2012 zorganizoval pri príležitosti 100. výročia dobytia južného pólu plavbu na Antarktídu. O rok dobyl severný pól. Veľakrát precestoval Oceániu-Polynézia, Melanézia a Mikronézia. Od roku 2000 sa venuje Afrike a na Slovensku ani v Čechách nenájdete nikoho, kto by Afriku poznal lepšie. 

Ako vyštudovaný lekár s atestáciou sa venuje cestovateľskej medicíne a zrealizoval cesty s názvom Ebola tour (Západná Afrika 2015) a Zika tour (Brazília 2016). Má na starosti bezpečnosť našich klientov a zdravotné poradenstvo. Pre svojich sprievodcov je k dispozícii 24 hodín denne, aby poradil v prípade problémov.  Ľuboš vždy vybaví nevybaviteľné, interne ho prezývame BOSS.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Posledný raj (expedícia)

Zo zájazdu:

Ľuboš Fellner

Posledná úprava článku | Prečítané: 3543

Mohlo by Vás zaujímať

Vodopády. Ktoré sú tie naj? Prémiový blog

Prémiový blog Vodopády. Ktoré sú tie naj?

Vodopád. Hrmiaca voda, ktorá vás zamočí na stovky metrov. Neuveriteľný zážitok, ktorý sa v anketách našich klientov často dostáva na prvé miesto.…

Ľuboš Fellner 15 min. čítania
Výstup na najvyšší vrch Amazónie Prémiový blog

Prémiový blog Výstup na najvyšší vrch Amazónie

Je to extrémne náročné a extrémne nebezpečné. Prečo zdoláš Aconcaguu, ale nie Pico Neblina? Pre toto sme sem išli, pre dobytie vrcholu podstupujeme…

Ľuboš Fellner 11 min. čítania
Madrid - pamiatky, futbal v kráľovskom meste Madrid

Madrid Madrid - pamiatky, futbal v kráľovskom meste

Kastílsky Madrid, divoko bijúce srdce Španielska. Jedna z najväčších európskych metropol na gigantickom Pyrenejskom polostrove, kde je futbalové…

Daniela Mihaldová 24 min. čítania
Rím pre pokročilých Rím

Rím Rím pre pokročilých

Už ste v Ríme boli, ale vraciate sa sem viac než desiaty raz tak ako ja. Prebrázdili ste Rím sami, s audioguidom, so sprievodkyňou, pozreli ste si…

Ľuboš Fellner 40 min. čítania
Talianske regióny s najlepším vínom Prémiový blog

Prémiový blog Talianske regióny s najlepším vínom

Ako si vybrať najlepšie talianske víno? Kde nájdete vínko s Tre Bicchieri podľa prestížneho Gambero Rosso? Informácie priamo z vinohradov, rady na…

Ľuboš Fellner 22 min. čítania
Krištof Kolumbus – z hrdinu zločinec Prémiový blog

Prémiový blog Krištof Kolumbus – z hrdinu zločinec

Krištofa Kolumba pozná každý, moreplavec, ktorý objavil pre nás Ameriku – Nový svet. Predkolumbovská Amerika je terminus technicus podobne ako…

Ľuboš Fellner 28 min. čítania
Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Amerika  

Karibik, Mexiko


náročnosť

13 dní

Trvanie

2730
K

Amerika  

Karibik, Turks a Caicos, Spojené štáty americké (USA), Kanada


náročnosť

12 dní

Trvanie

5400
K

Amerika  

Karibik, Spojené štáty americké (USA), Kanada, Kajmanie ostrovy


náročnosť

12 dní

Trvanie

3250

Jeseň v Mexiku

Dovolenka Mexiko veľký okruh
K

Amerika  

Karibik, Mexiko


náročnosť

16 dní

Trvanie

3210

Získajte prístup
k exkluzívnym ponukám
a informáciám.