Nikaragua - gastronomický zážitok

Chceli by ste sa vyznať v jedálnom lístku? Tu Vám ponúkame prehľad tých najznámejších jedál, s ktorými sa v krajine určite stretnete. Pravdepodobne takmer všade uvidíte v ponuke jedlo, ktoré sa volá gallo pinto. Bez vyskúšania tohto jedla, by ste odtiaľto ani odísť nemali. Považuje sa za národné jedlo Kostariky, ale aj Nikaraguy. Na rozdiel od Kostariky, sa v Nikarague do receptu používa skôr červená fazuľa. V každom prípade sú to dve obrovské krajiny, kde si ľudia tento recept odpradávna podľa svojej chuti stále prispôsobujú. Ľudia gallo pinto radi raňajkujú, ide o ryžu s fazuľkami, ku ktorej sa často pridáva praženica a tortilla (v jedálnom lístku označené ako Desayuno Nica). Nebudeme klamať - toto jedlo Vám dodá energiu na celé dopoludnie či už si dáte samotné gallo pinto alebo verziu s praženicou. Je možné, že gallo pinto nájdete v jedálnych lístkoch v reštauráciách aj ako prílohu k hlavným jedlám. 

Ak nájdete v menu berenjenas rellenas, vedzte, že to je tradičná pikantná špecialita. Naservírujú Vám takto plnený baklažán s pikantnou plnkou. Toto jedlo má niekoľko variácii na základe ingrediencií, ktoré kuchári použijú vo svojom recepte. Zvyčajne sa baklažán rozdelí na polovicu a každá časť sa upečie, následne sa pridáva plnka a necháva sa dopiecť. V plnke bude najčastejšie zelenina (cibuľa, paprika, chili papričky, zemiaky, paradajky, cuketa), k tomu často býva pridané aj mleté mäso (hovädzie alebo bravčové). Z korenín budete cítiť dávku oregána, rozmarínu, tymianu a cesnaku. V niektorých receptoch sme mali možnosť ochutnať túto špecialitu aj s hubami, slaninkou, fazuľkami a syrom, na to všetko sa vyleje bešamelová omáčka. Toto jedlo nám tu vždy chutí famózne. 

Odporúčame Vám ochutnať aj nacatamal, čo je jedlo, ktoré sa pripravuje podobne ako wrap. Ak ste už jedli niekedy tamales, napríklad nacatamal budú "tamales z Nicaraguy" a toto jedlo obsahuje kukuričné cesto naplnené s mäsom, bravčovým alebo kuracím, ktoré sa následne zabalí do banánového listu a dusí. Toto jedlo je štipľavejšie. Používajú sa pri ňom chili papričky, mäta, cibuľka, cesnak, ryža a paprika. My v BUBO sme ochutnali už aj verziu, do ktorej boli pridané olivy, hrozienka a sušené slivky. Tá chuť bola oveľa, oveľa lepšia. Čo sa týka mäsa, v dávnych časoch v tomto recepte používali dokonca mäso z leguánov, no po španielskej kolonizácii sa ustálilo používanie kuraciny a bravčoviny. A kedysi sa toto jedlo dusilo v listoch z kukurice, no dnes sú to listy z banánovníka. 

Vaho alebo Baho je taktiež jedlo, ktoré pozostáva z mixu mäsa, yuky a banánov, ktoré sa zabalia do banánového listu a celé sa to podusí. Domáci obyvatelia ho majú veľmi radi, naviac vtedy, keď sú "po opici". Baho si zvyknú pripravovať na víkend, v sobotu a jedávajú ho aj na ďalší deň, keď sa v jedle chute viac prepoja. 

Ak si objednáte vigorón, na tanieri Vám donesú ďalšiu domácu pochúťku, bravčová pečienka, chicharrones, spoločne so zeleninou (paradajky, chili papričky, kapusta) a varenou yukou. Obyvatelia Nikaraguy sa budú do hrude biť, že pravý vigorón nemôže byť bez typického ovocia mimbro. Preto by ste si pre istotu mali skontrolovať vopred či toto jedlo mimbro bude obsahovať. Vtedy to je správne a kompletné. Ak si dáte vigorón v rámci street food, od pouličného predajcu, pravdepodobne Vám ho podá v banánovom liste. 

Ak sa stretnete s prílohou arroz a la plancha, bude to ryža, ktorá sa pripravuje trochu netradičným spôsobom. Najprv sa uvarí a potom sa na horúcej platni ešte dodatočne pečie do chrumkava. Je taktiež mnoho variácií. Pridávajú do nej napr. vajíčka, pokrájaná zelenina a rôzne koreniny. Ďalším populárnym jedlom z ryže je arroz aguado. Je to jedlo, ktoré sa pripravuje doslova v jednom hrnci. Ryža, zelenina a kuracie mäsko (niekedy aj bravčové). Niekomu bude pripomínať naše rizoto, no na rozdiel od rizota, toto jedlo je viac "vodnaté" a kúsky mäsa sú väčšie. Každopádne chutná zdravá možnosť, keď už budete mať dosť vyprážaných jedál. 

V jednom hrnci sa pripravuje aj ďalšie známe jedlo tzv. rondón. Pochádza z kreolskej kuchyne a vzniklo na pobreží Karibského mora. Vymysleli si ho rybári, ktorí boli zaneprázdnení prácou, a tak sa aj toto jedlo varí. Rýchlo a jednoducho. Do jedného hrnca sa pridá či už úlovok dňa, ryba, krevety či homár, potom sa pridá zelenina, yuca, mrkva, paprika, chili papričky, banány, zemiaky, kokosové mlieko a celá zmes sa spolu dusí. V niektorých receptoch nájdete aj hovädzie a bravčové mäso, každopádne hovorí sa, že tú správnu chuť dosiahnete iba s použitím morským plodov a my v BUBO musíme s týmto tvrdením len súhlasiť. 

Ak budete siahať po arroz con pescado, doslovný preklad je ryba s ryžou, na tanieri môžete očakávať čerstvý úlovok z mora, rieky či oceánu. Arrzo con pescado je pochúťka, ktorá je známa najmä v regióne León. Finálna chuť jedla je podporená mätou a horkým pomarančom. Ak budete mať v jedálnom lístku na výber viac druhov rýb, môžete si vybrať tzv. common snook/"robalo" alebo snapper, tie sú najpopulárnejšie. Ako prílohu môžete očakávať čerstvý šalát prípadne vysmažený banán. 

Ďalšie jedlo, ktoré odporúčame ochutnať je tzv. indio viejo ("starý indián"). A je to typ hustej polievky, do ktorej sa pridáva dusené mäso (zvyčajne hovädzie), kukuričné cesto, zelenina, pasta z rastlinky, ktorá sa volá annato, tá rastie všade od Mexika po Brazíliu. Toto jedlo sa tu jedávalo ešte predtým, než sem dorazili španielski kolonizátori. Predtým sa však namiesto hovädzieho mäsa používalo mäso zo živočíchov, ktorých v tunajších lesoch vedeli bežne uloviť. Toto jedlo Vám bude servírované s tortillou, ryžou, vyprážaným banánom a šalátom coleslaw. S pridaným rastlinky yerba buena naberá jedlo sladkú chuť. 

Medzi obľúbené polievky patrí sopa de cola, hovädzia polievka so zeleninou, ktorú zvyknú variť v hrnci na otvorenom ohni. 

Ak máte radi sladké, odporúčame Vám koláčik s názvom tres leches. Je to koláč, ktorého cesto je vláčne a mäkké ako obláčik a na ňom je poleva, ktorá sa skladá z troch druhov mlieka: nesladeného, kondenzovaného a plnotučného. Pôvod tohto koláča je tak trochu nejasný, nakoľko ho nájdete po celej Centrálnej Amerike a jeho recept prešiel dokonca už aj do Spojených štátov a Európy. Mnohí si tu spomínajú na to, že originálny recept na tres leches bol v minulosti vytlačený aj na etikete konzervy kondenzovaného mlieka, aby tak výrobcovia podporili jeho predaj. 

Ako aj v Belize alebo v Hondurase, natrafíte aj tu na rosquillas. Vyzerajú ako nám známe donuty alebo šišky, ktoré sa u nás jedia počas fašiangov. Do ich šišiek pridávajú vajíčka, mlieko, olej, cukor, citrónovú kôru, múku a prášok do pečiva. Nakoniec pridajú ešte likér anisette. Do niektorých druhov šišiek pridávajú ešte muškátové víno a v ponuke ich nájdete pod názvom rosquillas de vino. Keď sú pripravené na konzumáciu, na záver ich posypú škoricovým cukrom. 

Ďalšia lahôtka sú tzv. buñuelos. Ide o vyprážané guličky, ktoré sa vyrábajú z cesta, do ktorého sa pridáva yuca, syr a vajíčka, no a keď sú pripravené na podávanie, ešte za horúca sa polejú sirupom, do ktorého sa zamieša škorica. Perfektne sa k nim hodí lahodná kávička, rozhodne si ju doprajte. 

V Nikarague natrafíte aj na tradičný vanilkový krémový koláčik pio quinto, v ktorého ceste budete cítiť rum, jeho horná poleva bude posypaná škoricou. Pre diétnejšiu verziu koláča, šéfkuchárky, mamy a staré mamy v tomto recepte preferujú vaječné bielka a kokosové mlieko. Každopádne vždy chutil vynikajúco. Niekto do receptu pridáva navyše aj hrozienka alebo sušené slivky a my v BUBO si myslíme, že s nimi má koláč ešte lepšiu chuť.

V reštauráciách Vám možno ponúknu ako dezert atolillo. Môžete ho taktiež ochutnať. Atolillo je v krajine obľúbené a ide o typ vaječného krému. Jeho konzistencia pripomína jogurt resp. puding. Atillo bude mať buď vanilkovú alebo škoricovú príchuť a prinesú Vám ho v sklenom poháriku. V recepte sa používa mlieko, cukor, maslo, vaječné žltka a kukuričný škrob. Atolillo býva používané aj ako plnka do koláčov, prípadne ako poleva, napr. aj pri vyššie spomínanom koláčiku pio. 

Ak budete hľadať dobrý street food, tak na ceste z Managuy do Leonu sa môžete zastaviť v meste La Paz Centro alebo Nagarote. O týchto mestách sa hovorí, že práve tam sa v rámci street food predáva najlepšie tzv. quesillo, čo je tortilla s roztopeným syrom, cibuľkou a smotanou. Quesillo nás vždy zasýtilo. Ideálne poobede, keď ešte nie je čas večere a vy už pociťujete mierny hlad. 

Ak budete chcieť malý snack, môžete ochutnať sladké pečivo casa de horno, ktoré je pre Nikaraguu symbolické. Najčerstvejšie ho dostanete v miestnych pekárňach a môžete pri ňom popíjať kávičku alebo čaj. Nájdete ho v ponuke u pouličných predajcov a marketoch. 

Ako ďalší snack odporúčame ochutnať gűirila, ktorá pochádza konkrétne z oblasti Matagalpa. Ide o sladkú kukuričnú tortillu, ktorá sa pečie v banánovom liste, aby sa nepripiekla a podáva sa so syrom. 

Dostali ste chuť na kávičku? Kávové plantáže v Nikarague sa nachádzajú vo vyšších nadmorských výškach. Z tých najznámejších by sme Vám chceli prestaviť kávu z mesta Jinotega, ktoré sa nachádza v severnej časti krajiny. Vyššia nadmorská výška (1100-1700 m n.m.), vulkanická pôda, prirodzený tieň z okolitých lesov - všetko čo potrebujú k pestovaniu kvalitnej kávy. Odporúčame Vám konkrétne Don Tomas Coffee. Sladká čokoládová chuť tejto kávy si Vás podmaní. Z tejto kávy je vynikajúce espresso.
Odporúčame aj Pacamara Coffee, káva, ktorá sa tiež pestuje v oblasti Jinotege, no má vanilkovo-ovocnú chuť. Najlepší výrobca je Boca Java. Ďalšou je káva z oblasti Matagalpa, ktorá sa taktiež nachádza v severnej časti krajiny. Matagalpa Coffee od Three Avocados nás v BUBO vždy opantá sladkou citrusovou vôňou a jemnou chuťou po mede. Vynikajúca je aj tzv. Río Coco Coffee a ako už názov napovedá, táto káva chutí po orieškoch a čokoláde a odporúčame siahnuť po výrobcovi Mayorga Organics. Táto káva sa pestuje v nižších oblastiach, v regióne San Juan del Río Coco. V krajine je, samozrejme, viac regiónov, kde sa pestuje káva. Ak by ste na svojej ceste natrafili na Segovia Coffee od Tiny Footprint Coffee, určite si ju zabezpečte. Je to organická káva, ktorá je tak trochu stále nedostupná a je ťažšie ju zohnať. Táto káva sa pestuje v nadmorskej výške od 1000 do 1400 m n.m.. Má bohatú chuť, cítiť v nej náznak orieškov, nugátu, korenia a marhúľ. 

Nezabúdajte hlavne na tekutiny! Okrem, samozrejme, balenej čistej vody a šťavnatých ovocných džúsov, budete môcť ochutnať rôzne rumy, ktoré sú taktiež súčasťou života v tejto Stredoamerickej krajine. Môžete si dať Flor de Caña, tradičný rum alebo macuá, ktorá sa pripravuje z bieleho rumu ovocného džúsu (citrónový alebo guava). A z pív siahnite po značke Toña a Victoria, ktoré sú tu veľmi populárne.