Jamajka – marihuanový raj a rodisko reggae

Po dlhom lete a rôznych očakávaniach priletíme na letisko, vystúpime z lietadla a v prvej sekunde vieme, že sme pristáli správne. To je dobré znamenie. Odlíšiteľnosť a rozpoznateľnosť sú dva kľúčové faktory v marketingu a Jamajka ich má v sebe zakorenené. Ešte sme ani nerozlepili oči, vyčerpaní z cesty vlečieme svoju príručnú batožinu z lietadla a hneď pri vstupe na letisko nás preberie hlučná skupinka jamajských hudobníkov. Úsmev na tvári od prvej sekundy.

Na hotel sme prišli pred polnocou, takže jediné, na čo všetci mysleli, bola posteľ, no welcome drink sa predsa neodmieta, takže zaspávame s úsmevom na tvári. Ráno nás už však zobúdza jamajské slnko, výhľad na more a krásnu prírodu. Máte pocit, že ste na inej planéte. Spomínam si, ako mi Ľuboš Fellner volal chvíľku pred odletom a telefonát ukončil slovami:

„Sara, v žiadnom prípade tam nejedz koláčiky, dávajú do nich marišku, bude ti zle.“ No aj tak nikto z nás neodolal hotelovým koláčikom na raňajkách, tie nie sú žiadnym rizikom a bolo nám po nich, naopak, veľmi dobre. Keď sa nad tým zamýšľam, možno v nich predsa len niečo bolo. A tak sa začal náš trip na najživšom ostrove Karibiku.

Príroda na Jamajke je jednoznačne veľkým lákadlom. Zelené hory, krištáľovo čisté rieky a biele pláže lemujúce tyrkysové more. Ak by ste sa opýtali domácich, kam ísť za prírodou a dobrodružstvom, jednoznačne vám odporučia mesto Ocho Rios ležiace na severe ostrova. My sme sa vybrali za ikonickým pokladom Jamajky, ktorého zobrazenie môžete nájsť takmer na všetkom od miestnej meny až po medzinárodné cestovateľské časopisy. Ikonické kaskádovité vodopády s názvom Dunn's River Falls mnoho domácich považuje za pýchu ostrova podobne ako napríklad reggae. Aké v skutočnosti sú?

Keďže Ocho Rios nie je len o dokonalej prírode, ale taktiež o dobrodružstve, vedeli sme, že nepôjde o klasickú prechádzku popri vodopáde. S úsmevom na tvári a miernym napätím sme v plavkách čakali na nášho miestneho sprievodcu. O niekoľko minút ku nám priskočil energický Jamajčan a doviedol nás priamo pod vodopád. Spevavým tónom nám oznámil, že sa máme pochytať za ruky, pretože najbližšie dve hodiny budeme šliapať hore po vodopáde.

Vo všeobecnosti mám vodopády zafixované ako krásny prírodný úkaz s ľadovou vodou, takže prvé, čo mi prebehlo hlavou, bolo, ako budú všetci končiť túru a ja budem ešte len vliezať do vody. Na moje prekvapenie to bola naozaj teplá voda, a tak sme sa mohli všetci celú cestu kochať jamajskou džungľou počas zdolávania kaskádovitého vodopádu Dunn's River Falls.

Na druhý deň po ceste z Ocho Rios do Montego Bay sme opäť navštívili jamajskú džungľu, no tentokrát s cieľom splavovať rieku s názvom Martha Brae. Na štart nás museli odviesť špeciálne džípy, pretože iným dopravným prostriedkom sa tam dostať nedá. Vystúpili sme z áut a postupne sme si posadali do člnov spolu so sprievodcami. Predstavte si, že všade, kde sa pozriete, vidíte gýčovú prírodu a cítite sa ako v rozprávke.

Obrovské bambusy ma len presvedčili, že toto miesto bude jeden z obľúbených instagramových spotov. Splavovanie rieky Martha Brae bolo miestami pokojné a miestami adrenalínové, dokonca boli miesta, kde sme mohli z člnov skočiť do vody a zaplávať si. Bez ohľadu na to, ako sa rozhodnete preskúmať jamajskú prírodu, bude to zážitok, ktorý nebudete ľutovať.

Mnoho ľudí by mesto Montego Bay pravdepodobne odporučilo nadšencom pre pláže a nakupovanie, no toto mesto vie ponúknuť omnoho viac. Štvrtý deň nášho pobytu na Jamajke sme išli prvýkrát za históriou, a to rovno do historického komplexu Rose Hall s rozlohou 2 670 hektárov, čo je v prepočte 26,7 km².

Našou prvou zastávkou v tomto komplexe bol White Witch Club House - nádherné golfové ihrisko, ktorého názov nám našepkáva, že tento komplex bude niečím nezvyčajný, ale o tom neskôr. Dovolím si tvrdiť, že White Witch nadchne nielen golfových nadšencov, ale aj tých, ktorí golf nikdy nehrali a neinklinujú k nemu. Na golfových autíčkach sme sa previezli po celom areáli a celý čas nás sprevádzal dokonalý výhľad na Karibské more a prírodu naokolo.

To bola tá zábavnejšia časť strávená v tomto komplexe. Teraz tá hrozivejšia. Autobusom sme sa premiestnili z White Witch Club House k Rose Hall Great House (jamajský georgiánsky plantážny dom momentálne prevádzkovaný ako múzeum historického domu). Pri vstupe do domu nás čakala miestna sprievodkyňa v dobových šatách, ktorá nás na úvod prehliadky uistila, že ide o jeden z najslávnejších a najpôsobivejších plantážových domov v krajine, pričom v 60. rokoch 20. storočia sa rozpadol a následne ho obnovili.

Pred vstupom do samotného domu sa cítite ako v rozprávke, no tento pocit sa zmení, keď nás sprievodkyňa vyzve, aby sme vstúpili do domu a pod nami začne praskať stará drevená podlaha. Priestory sú krásne, no zároveň vám z nejakého dôvodu začne behať mráz po chrbte, pretože niektorí ľudia veria, že za krásnou fasádou sa skrývajú strašné tajomstvá. Sprievodkyňa začne počas prehliadky výklad o histórii tohto domu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je práve Annie Palmer, nazývaná aj White Witch, teda biela čarodejnica.

Annie sa narodila na Haiti, pričom jej rodičia zomreli na žltú zimnicu a vychovávala ju žena, ktorá ju naučila čarodejníctvo a voodoo. Následne sa presťahovala na Jamajku a vydala sa za Johna Palmera, majiteľa Rose Hall. Táto legenda končí tragicky, pretože Annie zavraždila nielen Johna, ale aj dvoch nasledujúcich manželov. Mala tiež vo zvyku zabíjať svojich otrokov, keď ju ich služba unavila. Počas počúvania príbehu sa prechádzame po dome a aj napriek faktu, že miestami znie tento príbeh až komicky, tak nikto z nás sa nevie zbaviť toho nepríjemného pocitu z celkovej atmosféry.

Prechádzame z izby do izby, pričom každý manžel Annie bol zavraždený v inej, až sa nakoniec dostaneme do pivnice, v ktorej sa nachádzajú dobové fotografie, mučiace nástroje a výstava súčasných fotografií od návštevníkov domu, ktorým sa podarilo zachytiť ducha Annie Palmer na kameru. Čistý bizár. Prehliadku zakončujeme pri hrobe bielej čarodejnice, kde nám sprievodkyňa zaspieva pesničku o tom, ako sa duch Annie Palmer pravidelne túla po komplexe Rose Hall vrátane golfového ihriska White Witch Club House. Ako sa hovorí - It’s time to go.

Out Of Many, One People – motto Jamajky, ktoré skutočne platí. Všetky tie rôzne rasy, rôzne kultúry a presvedčenia, no stále jeden národ. Toto motto si osvojili v roku 1962 na oslavu ich blížiacej sa nezávislosti od Spojeného kráľovstva (Jamajka si však zachovala členstvo v Commonwealthe – Spoločenstve národov).

Keď chcete pocítiť skutočnú Jamajku, zoznámte sa s domácimi, pretože v nich tkvie tá skutočná krása tohto ostrova. Usmievavé priateľské tváre, pohostinnosť, hlasitosť, radosť a nekonečná energia vás dokážu uchvátiť na pomerne dlhý čas. Akoby tam neexistovali problémy a zlá nálada.

Pravú jamajskú mentalitu som pocítila už druhú noc počas uvítacieho večera. Takú úprimnú pozitívnu energiu som ešte v živote nezažila. Doteraz neviem, či je dôvodom zázračná zelená rastlina, alebo to majú naozaj v sebe. Našu návštevu mesta Montego Bay sme ukončili večerom v bare Margaritaville, ktorý sa nachádza 10 minút pešo od nášho hotela. Toto bolo asi najviac lokálnych a chaotických 10 minút, ktoré som tam zažila.

Opustíte brány hotela a veľmi rýchlo pochopíte, čo je to skutočná Jamajka. Chvíľu som mala pocit, že neexistuje rozdiel medzi chodníkom, cestou a tanečným parketom (v časti, kde je každá budova plážový bar). Jediné, čo za tých zopár minút stihnete vnímať, je trúbenie, smiech, tanec, jamajské farby, pach marihuany a, samozrejme, niekoľko domorodcov, ktorí sa snažia vám ju predať. Vošli sme do baru Margaritaville a hneď sme vedeli aký je jeden z najpopulárnejších párty tancov na Jamajke.

Je to Dancehall, ktorý tu vznikol v roku 1979 a obľúbený je najmä preto, že si ponechal reggae prvky, no pridali sa tanečné rytmy a spev DJ-a, takže môžeme povedať, že ide o dynamické tanečné reggae. Keď do toho celého pridáte ešte temperament a otvorenosť Jamajčanov, tak z toho vznikne sex na pódiu.

Hudobný štýl reggae milujú ľudia po celom svete aj vďaka jeho jedinečnému štýlu, ktorý je jednoducho identifikovateľný. Nejde iba o hudobný štýl, ale aj o životný štýl, keďže tento žáner ovplyvnil komunity na celom svete a pripisuje sa mu rozvoj takzvaných proti kultúrnych hnutí, najmä v Spojených štátoch, Európe a Afrike.

Reggae je priamo späté s rastafariánstvom, ktoré sa definuje ako afrocentrické náboženstvo vyvinuté na Jamajke v 30. rokoch 20. storočia s cieľom podporiť panafrikanizmus (celosvetové hnutie, ktorého cieľom je podporiť a posilniť putá solidarity medzi všetkými domorodými národmi afrického pôvodu). Reggae hudba sa tak stala dôležitým prostriedkom prenosu správ a posolstiev rastafariánov. Keď sa započúvate do reggae textov, môžete zachytiť kritiku sociálneho systému, náboženstva, ale tiež ľahšie a osobnejšie témy, ako je napríklad láska.

Späť k našej ceste. Na druhý deň, po navnímaní nočného života Jamajky, sme sa po ceste do mesta Negril zastavili na súkromnú dvojhodinovú plavbu katamaránom po dokonale čistom Karibskom mori. Celú cestu nám hralo reggae a miestami bolo až neuveriteľné, akú dobrú náladu to dokáže v človeku vyvolať. Čím viac sa s ľuďmi o reggae rozprávate, tým častejšie sa stretnete s názorom, že reggae je životný štýl pre kohokoľvek, nielen pre rastafariánov. Byť sebavedomý, kreatívny, spoločenský a flegmatický môže byť predsa každý a zároveň môže vyznávať tie isté hodnoty bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza.

Po týchto úvahách a diskusiách s domácimi sme zastavili na mieste, kde nás obklopovala priezračná voda s množstvom rýb a koralových útesov. Kapitáni lode nám dali potápačský výstroj, inštrukcie a možnosť skočiť z lode do vody (kto nechcel skákať, tak mohol ísť po schodíkoch). Bez váhania som využila možnosť skočiť do vody. V prvom rade ma prekvapilo, aká je teplá a keď som otvorila oči pod vodou, tak ma ohúril ten podmorský svet.

Smer Negril. Toto mesto vraj v každom rozprúdi jeho hedonistickú stránku osobnosti, a preto sa nazýva aj miestom pôžitkárov. Vznikla tu prvá nuda pláž, konajú sa tu hudobné festivaly, Dancehall súťaže a je to tu výrazne lacnejšie ako v iných mestách. Taktiež tú nájdete populárnu sedemmíľovú pláž s bielym pieskom, rozsiahle pobrežné útesy a gýčový západ slnka, pri ktorom aj zostaneme.

Po príchode do mesta Negril sme navštívili Rick's Cafe bar, ktorý sa pýši bezkonkurenčným výhľadom na západ slnka zo svojich prirodzene vytvorených útesov. Tieto útesy dokonca slúžia ako atrakcia, pretože z nich môžete skákať do vody. Najvyšší útes tu má 12 metrov a je veľká pravdepodobnosť, že odtiaľ uvidíte skákať miestnych. V priebehu rokov návštevníci aj miestni obyvatelia označili Rick's Cafe za hlavné miesto na stretávanie sa s priateľmi a tieto západy slnka sa stali jamajskou tradíciou. Musím povedať, že naozaj stoja za to.

Čo je také špeciálne na jamajskej kultúre? Presne to, o čom spieval Bob Marley v pesničke „Everything's Gonna Be Alright“. Bez ohľadu na to, aké ťažkosti zažívajú, vždy sa snažia nájsť spôsob, ako sa usmievať, tancovať a byť veselí. Kultúrny rozvoj Jamajky bol hlboko ovplyvnený britskými tradíciami a hľadaním koreňov v ľudových formách. To znamená, že Jamajská kultúra je akýmsi produktom interakcie medzi Európou a Afrikou.

Európsky vplyv tú nájdete najmä vo verejných inštitúciách, medicíne, umení alebo kresťanskom uctievaní, no africký vplyv je všadeprítomný – duchovný život, jamajský jazyk patua, lokálna kuchyňa, príslovia, hudba a tanec alebo tradičná medicína (bylinky a duchovné liečenie).

Počuli ste už o jamajskom jazyku patua (tiež patois, patwah)? Vyvinul sa v 17. storočí, kedy si zotročení ľudia zo západnej a strednej Afriky osvojili ľudové a dialektové formy angličtiny (britská a škótska angličtina), no vo výsledku nemajú s angličtinou nič spoločné a pravdepodobne by ste ničomu nerozumeli.

Patua sa však primárne využíva ako hovorový jazyk a vo veľkej miere sa používa aj na hudobné účely, najmä v reggae a dancehall a hoci sa na Jamajke používa na väčšinu písania štandardná britská angličtina, jamajský jazyk patua sa presadil aj ako literárny jazyk.

Dôležitou súčasťou jamajskej kultúry je marihuana, pričom práve predstava o marihuanovom raji zviditeľňuje Jamajku ako značku a jej medzinárodná konzumácia hrá významnú úlohu vo verejnom obraze tohto národa, keďže si ju ľudia asociujú s rastafariánmi a reggae. Málokto však vie, že marihuana na Jamajke je nelegálna, no držba malých množstiev sa v roku 2015 zredukovala na malicherný priestupok.

V každom prípade, Jamajku môžeme definovať ako marihuanový raj, keďže mnoho turistov prichádza na Jamajku práve kvôli tejto rastline, a to ešte predtým, ako bola v roku 2015 dekriminalizovaná. Rastafarián fajčiaci jointa je jamajským stereotypom, no nie úplne nesprávnym. Marihuana je hlboko zakorenená v jej kultúre, je to miesto, kde domáci obyvatelia spoločne fajčia v kruhu priateľov a zároveň je to krajina, ktorá je najviac priateľská k marihuane na svete.

Prečo? Jednoducho preto, že Jamajčania sú priateľskí ľudia, ktorí sa o seba navzájom starajú. Je pravdepodobné, že ak sa rozhodnete navštíviť Jamajku, tak vám miestni obyvatelia ponúknu jointa. Dôvodom je, že vás budú chcieť zahrnúť do ich kultúry.

Jamajka sa môže taktiež pýšiť niekoľkými populárnymi produktmi. Počuli ste už o Blue Mountains? Ide o najdlhšie pohorie Jamajky, po ktorom je pomenovaná aj slávna jamajská káva Blue Mountain Coffee, ktorá má na svetových trhoch prémiové ceny, dokonca sa hovorí, že ide o jednu z najdrahších káv na svete. Dôvodom jej vysokej ceny je to, že pestovanie kávy tu trvá dvakrát dlhšie ako v iných lokalitách pestovania kávy (malé kávovníky sa pestujú asi desať mesiacov, kým ich zasadia do zeme).

Od tohto momentu môže úplná produkcia čerešní trvať až 5 rokov a stromy musia byť počas tohto obdobia pod prísnou starostlivosťou a dohľadom. Iba káva pestovaná vo výške medzi 900 až 1 700 metrami nad morom môže byť klasifikovaná ako Blue Mountain Coffee (káva pestovaná pod 900 je klasifikovaná ako Jamaica High Mountain Coffee).

Osviežujúce, svieže a lahodné. Takto mi domáci obyvatelia definovali jamajskú značku piva Red Stripe, na ktoré nedajú dopustiť. Red Stripe je jednoducho jedným zo synoným pre Jamajku a je významným sponzorom reggae a iných hudobných podujatí, a to vrátane každoročného Reggae Sumfestu. Zaujímavosťou taktiež je, že všetky plážové rezorty zahŕňajú neobmedzené množstvo piva Red Stripe počas celého pobytu, aj vrátane minibaru vo vašej izbe.

Pri alkohole ešte zostaneme. V meste Montego Bay sme sa zastavili aj na ochutnávku slávneho jamajského rumu Appleton. Pochopila som, že odísť z Jamajky bez ochutnávky lokálneho rumu by bola celkom hanba, keďže sa môžu pýšiť nielen značkou Appleton, ale aj najdrahším rumom na svete J. Wray & Nephew, ktorého cena dosahuje až 54 000 eur.

V rebríčku najdrahších rumov sveta však nájdete aj dostupnejší, už spomínaný, Appleton rum (50-ročný v cene 6 000 eur). My sme boli na ochutnávke 3 druhov, konkrétne Appleton Estate Signature Blend, Appleton Estate Reserve 8-ročný a Appleton Estate Rare Blend 12-ročný. Aj napriek tomu, že nie som vôbec rumová, tak tento rum bol skvelý minimálne do tropických kokteilov.

Úsmev na tvári od prvej sekundy? Oprava. Úsmev na tvári od prvej po poslednú sekundu. V dnešnej dobe to majú marketéri náročné, pretože už nestačí produkt iba zviditeľniť, musíte ísť na to cez emóciu. Ako keď pozeráte počas Vianoc rozprávky, zrazu uvidíte novú reklamu na Coca-Colu a ako každý rok sa snažíte nerozplakať sa. Toto je pocit, ktorý zažijete na Jamajke. Celý čas ste súčasťou jednej veľmi emotívnej reklamy a posledný deň na letisku sa snažíte nerozplakať sa. A aj tak sa rozplačete.