Manga a anime - Japonský komiks a animácia

Manga
Slovo po japonsky znamená komiks, čiže sled obrázkov, ktoré na sebe dejovo nadväzujú. V znakovom písme sa píše takto: 漫画. Prvý znak 漫 (man), znamená “náladový alebo improvizovaný” a druhý 画(ga), znamená “obrázky”. Podobnú podobu tohto slova nájdeme aj v kórejčine (manhwa) a v čínštine (manhua). V japončine sa slovo používa na označenie širokého druhy kresleného vizuálu, ako sú samotné tlačené komiksy alebo animovaný komiks. V angličtine je význam striktnejší a takmer výhradne sa používa na označenie komiksov japonskej produkcie.

Anime

 Je odvodená a skrátená verzia anglického slova animation, čo znamená animácia. V japončine sa na zápis slova anime (jap. アニメ) používa znaková sada katakana, ktorá slúži na fonetický zápis prebratých slov. V japonskom jazyku sa termín používa na označenie ručne kreslenej a  počítačovo generovanej animácie. V zahraničí je tento termín zviazaný s animáciou, pochádzajúcou z krajiny vychádzajúceho slnka, nesie teda v sebe aj charakteristiku pôvodu.

Oba termíny sú medzi sebou úzko previazané, pretože na výtvor anime seriálu, sa často používa jeho manga predloha alebo naopak. V drvivej väčšine prípadov, je teda anime vychádza z mangy, najdu sa ale aj prípady, kedy je to naopak alebo je seriál inšpirovaný knihami. Niekedy smeruje pôvod aj z anime k mange. Príkladom je aj pokémon, ktorý vznikol ako videohra ešte predtým, ako z neho bol spravený animovaný seriál.

Pôvod komiksu v Japonsku má niekoľko vysvetlení. Najpravdepodobnejšie začiatky japonského komiksu nájdeme v Emakimono, ilustrované zvitky, obsahujúce sériu nádherných umeleckých kresieb a aj text, ktorý príbeh opisoval. Znaky textu boli častokrát pomerne zložité, teda pre bežného človeka aj ťažko čitateľné (ak vôbec, keďže väčšina obyvatelstva čítať nevedela). Témou zvitkov boli pomerne rôznorodé, najčastejšie ste sa však mohli stretnúť s vojnou, životným príbehom dôležitej osoby, romancou, náboženstvom a folklórom. Na to, aby bolo príbeh možné na zvitok namaľovať, musel byť dlhý a preto nebolo výnimkou, že ich dĺžka bývala od 1 až 2 metrov, až po 10 a viac. Maľované boli na hodváb, s rozmermi medzi 30 až 39 cm.  Ich počiatky sa datujú od 8. storočia, kedy sa do japonska dostali z Číny.

Zlatý vek Emakimono prišiel v 12. a 13. storočí. Z tohto obdobia pochádzajú aj zvitky, často považované za prvú “mangu” v histórii. Ich spoločný názov je “Zvitky šantivých zvierat” (jap. chódžú-džinbutsu-giga, 鳥獣人物戯画).  Zvitky zobrazujú antropomorfné zvieratá, ako sú žaby, zajace a opice, venujúce sa zábavným aktivitám. Celé dielo je možne chápať ako paródiu alebo kritiku aktivít kňazov. Štýl sa  viac podobal na čínske diela, s dôrazom na filozofiu. Dnes sú zvitky súčasťou zbierok Tokijského a Kjótskeho národného múzea.

Obchod s takabakom sa propaguje kresbami

Preskočíme niekoľko storočí dopredu, do roku 1785, kedy tabakový obchod Santō Kyōden (čo bolo zároveň autorské meno, známy bol aj pod menom Kjója Denzó 京屋伝蔵) publikoval 2 významné diela  Kibjóši  a Šarebon. Ilustrované diela  sa sústredili na pomery v spoločnosti a slušné správanie. V týchto dielach autor často zobrazoval seba a svocj obchod, aby si zvýšil predaje. Avšak, jeho diela sa zameriavali na správanie vo vtedajších zábavných štvrtiach  pre dospelých, čo sa nepáčilo šogunátskej vláde, preto bol za svoju tvorbu potrestaný. Jeho neskoršie dielo, Šidži no Jukikai (štyri ročné obdobia), bolo vôbec prvé, ktoré obsahovalo slovo manga.

Magazín od angličana

Skokom o takmer jedno storočie, sa dostaneme do roku 1862, kedy angličan Charles Wirgman, vydáva v Japonsku mesačník The Japan Punch. Tento svojou obrázkovou tvorbou satiricky kritizuje pomery v spoločnosti medzi prisťahovalcami a miestnymi japoncami. Pridáva do toho politiku a medzinárodné dianie. Hoci japonská vláda prejavuje k magazínu odpor, na popularite mu to neuberá. Dodnes sa považuje za inšpiráciu mesačníkov, vydávajúcich nové kapitoly manga príbehov v terajšom Japonsku.

Jeden z prvých animovaných filmov

Krátky film Tupý meč (jap. Namakura Gatana なまくら刀), bol dlho považovaný za stratený. Našťastie v roku 2008, zamestnanec obchodu so starožitnosťami v Osake ho navrátil na svetlo sveta. Ide o 4-minútový nemý film o hlúpom roninovi (samuraj bez pána), ktorý  si kúpi tupý meč a ide ho bezhlavo vyskúšať v boji s protivníkmi, na ktorých narazí. Film bol vytvorený “otcom” japonskej animácie Džún´iči Kóučim (jap. 幸内純). Vydaný v roku 1917, ide o jeden z úplne prvých príkladov anime.

Hra s obrázkami

Prenesením sa do roku 1930, vzniká v uliciach Osaky nová forma umenia Kamišibai (紙芝居, "hra s papierom"). Spočívajúca v postupnom prezentovaní obrázkov alebo fotografií, ktoré slúžia ako pomôcka pri rozprávaní. Táto forma, dnes už prevažne zaniknutého umenia, sa stala inšpiráciou pre jedno z najvplyvnejších diel histórie japonského komisku, Sazae san. Vytvorené autorkou Mačiko Hasegawa (jap. 長谷川町子) v roku 1949, pôvodne začalo ako komiks so 4 panelmi, v novinách Asahi. Krátke príbehy sledujú japonskú matku a manželku Isono Sazae, ktorá sa správa úplne inak ako stereotypný ideál tej doby. Séria sa sústreďuje na búranie stereotypov a práva žien. Na tú dobu výrazne progresívne a feministicky orientované dielo. Zo Sazae san sa stal obraz japonskej rodiny a v roku 1969, dostalo dielo aj animovanú adaptáciu, vychádzajúcu dodnes. Séria má šialených, vyše 7 000 epizód a ide o základ vzniku Šoudžo (dievčenská manga) žánru mangy.

Osamu Tezuka (jap. 手塚 治虫), otec mangy

Najvýraznejšia historická osobnosť a človek, ktorý sa zaslúžil o vznik takzvaného “anime” štýlu kresby, jeho legendárnym dielom Astro Boy. Nech sa už spýtate kohokolvek, anime a manga kresba je aj pre laikov rozpoznateľná vďaka “veľkým očiam” a to sa pripisuje Tezukovi. Okrem toho, bol tento človek extrémnym vorkoholikom a za svoj život nakreslil a publikoval viac ako 200 rôznych manga sérii. Mnohé z nich, boli následne prevedené do animovanej podoby. Vďaka svoj ohromnému rozsahu, sa zaslúžil aj o uvedenie žánrov, ako je sci-fi, steampunk a pod. ale aj o obohatenie množstva ďalších. Jeho inšpirácia pochádzala z animovaných filmov  od štúdia Disney a komiksov uvedených do Japonska americkými vojakmi, počas povojnovej okupácie.

Je ešte mnoho ďalších míľnikov, ktoré by stálo za to spomenúť, ale veríme, že pre predstavu kultúrnej integrácie, je to postačujúce. Od Tezuky, sa začína obrovská explózia v manga a anime priemysle, kde sa toho udialo ešte mnoho. Postupne by ste sa dostali k dnes najznámejším seriám, ktoré v japonsku vládnu až dodnes. Aby ste to prežili, odporúčame sa do Japonska pozrieť s nami. 

Anime a manga sa často označuje ako jeden žáner, spadajúci pod médiá, pochádzajúce z japonska. Toto vnímanie však nemôže byť nesprávnejšie. Obidva  majú pre konzumentov k dispozícii nespočet žánrov, z ktorých si môžu vyberať. Od bežnejších, ako je bežný život, romantika, komédia, akčné či dramatické, až po špecifiká, akými sú, reinkarnácia do druhého sveta, sci fi, horor, fantasy ale aj žánre pre dospelý od ľahkej po úplnú erotiku. Erotické sú síce globálne známe pod slovom hentai, ale v japončine toto slovo znamená úchyl či perverzák a samotní japonci na označenie tohto žánru používajú označenie ero anime a are manga.

Rozdiel je aj na základe cieľovej skupiny. Šónen napríklad cieli na chlapcov v tínedžerskom veku a šoudžo zase na dievčatá. Hoci mnoho ľudí zo staršej generácie, považuje anime iba za “obyčajné obrázky a rozprávky”, ide len o médium, vďaka ktorému sa k divákovi alebo čitateľovi dostáva príbeh. V ňom môžu byť ľahké témy, ako sú malé strasti každodenného života, až po zložitú psychológiu, kreatívnu filozofiu alebo genocídu. Každý si príde na svoje, dospelí aj deti.

Hoci sa štýl kresby nedá vylúčene priradiť japoncom, určité znaky sa ľudia naučili s japoncami spájať. Jedným z nich sú veľké oči, ktoré sú spájané s anime ale aj mangou. Japonci hovoria, že oči sú zrkadlom srdca (目は心の鏡) a pravdepodobne preto, majú postavy v mangách a anime tak veľké oči, ktoré im pridávajú na expresívnosti. Veľké oči sú považované za príťažlivé aj v skutočnom živote a kozmetické procedúry na ich zväčšenie nie sú ničím výnimočným. Postavy sa vyznačujú aj farebnými vlasmi, ktoré sú vo výraznom kontraste k realite. Pravdepodobne ide o vybočenie z bežného života a ľahšie rozlíšenie postáv.

Čítanie mangy môže byť trochu mätúce, pretože viazanie zväzkov sa nachádza na opačnej strane, ako sme my zvyknutí. Japonci stradične píšu v stĺpcoch a teda čítajú od hora dole. Stĺpce sa čítajú z pravej strany, do ľavej, to platí aj v prípade obrázkov na komiksovej mriežke. Ak je text v riadku, vtedy sa číta z ľava do prava. Mätúce? Všetko to vychádza z histórie a  japonci nielen prevzali nový spôsob zápisu, ale ako veľkí tradicionalisti, si ponechali aj pôvodný v ktorom písali storočia. Pôvodná orientácia kresieb sa uchováva aj v preklade do iných jazykov.

Manga býva najčastejšie čiernobiela, aby sa jej cena držala čo najnižšie. Farebné strany bývajú pridávané ako bonus, alebo predajné lákadlo. Použitý papier výva v týždenne vydávaných časopisoch o niečo menej kvalitný a zväzky s jedným príbehom už majú kvalitnejší papier.

Anime a manga sú súčasťou japonského zábavného priemyslu a hoci netvorí onormnú časť japonského HDP (cca. 0.37% v roku 2023), treba zohľadniť, že je to skvelý propagačný nástroj, ktorý okrem priameho zisku, dokáže do krajiny pritiahnuť návštevníkov v oblasti  turizmu a tak získať krajine ďalšie príjmy. Japonská ekonomika je stále silná, ale turizmus sa stáva jej čoraz podstatnejšou súčasťou. Krajinu ročne navštívi takmer 37 miliónov turistov a odhaduje sa, že min 15 % nich, je do krajiny prilákaných vďaka mange či anime.

Najpopulárnejšie série v Japonsku a v zahraničí na tom majú rozhodne podiel. Hovoríme o sériách ako je Naruto, Bleach alebo One Piece. Samotná manga One piece patrí medzi rekordmanov v priemysle, pretože drží rekord za najviac predaných zväzkov komiksu, od jedného autora. Do roku 2024, sa predalo takmer 580 miliónov zväzkov a anime taktiež patrí medzi jedno z najsledovanejších. Hoci je Autor Eičiro Oda v podstate milionárom, na svojom príbeh pracuje dodnes, za čo mu od roku 1997 patrí poklona.

Určite budete súhlasiť, ak sa povie, že konzumované média z veľkej časti formujú náš názorový profil. Pozorujeme to na filmoch a rovnako je možné tento úkaz pozorovať prostredníctvom anime a mangy.

Japonsko má totižto za sebou výrazne negatívnu povesť, v dôsledku 2. svetovej vojny. Krajiny ktoré patrili pod japonské impérium, naň majú neblahé spomienky a nie príliš pozitívne vnímanie. Ide prevažne o staršiu generáciu, žijúcu v daných krajinách. Tu však prichádza na scénu manga a anime, ktoré u mladej generácie vytvára výrazne pozitívnejšiu mienku o japonsku, než by sa mohlo zdať. Pokým vyše 50 % staršej generácie v rôznych krajinách, okupovaných japonskom počas vojny, vníma japonsko negatívne. U mladej generácie sú podobné čisla pri pozitívnom alebo neutrálnom vnímaní. Preto sú tieto média pre krajinu nielen súčasťou jej kultúry, ale aj nenahraditeľným nástrojom, pre vylepšovanie jej obrazu v zahraničí a koniec koncov, aj na prilákanie turistov.

Mnoho BUBO klientov, prichádzajúcich do Japonska prvýkrát, očakáva, že anime alebo manga postavy budú po príchode na letisko vykúkať všade. Avšak, ide o podkulturu ktorá je súčasťou krajiny, ale nie je jej prvoradým reprezentantom. Po prílete na letisko sa môžete stretnúť s hernými postavami ako je super Mario a pokémon, ako vás vítajú ale v meste to nie je bežné. Japonci ale milujú ilustrácie kdekoľvek, takže na rôznych miestach nájdete návody, ako sa správať a tie tým z kultúrneho hľadiska prikladajú význam japonci akejkoľvek vekovej kategórie. Samotnú manga a anime kultúru si síce vďaka dlhodobejšiemu vystaveniu, užíva viac obyvateľov staršej vekovej kategórie, aj tak táto kultúra zostáva doménou mladých. Staršia generácia sa však na ňu nepozerá s takým odmietaním, ako sa s môžeme stretnúť u nás.

Súčasťou tejto kultúry je aj tzv. cosplay, slovo vzniknuté kombináciou anglických slov kostým a hra. Extravagantné kostýmy a farebné vlasy sú u mladých veľmi populárne a v určitých častiach Japonska. Napríklad na ulici Haradžuku, v Tokiu, uvidíte množstvo mladých oblečených v móde inšpirovanej animovanými médiami, alebo inými podkultúrami. Zaujímavosťou sú  tzv. Maids café, kde obsluhujú mladé čašníčky v kostýmoch slúžok. Nejde o nič sexuálne, je to pre zábavu, pretože dotýkať sa ich a nevhodne fotiť je prísne zakázané. 

Anime má veľký vplyv na sociálny život dnešnej generácie Japonska. Najpopulárnejšou štvrťou je Akihabara (jap. 秋葉原), ktorá je centrom mangy a anime. Táto štvrť je známa v celom Japonsku a práve tu sa zhromažďujú ich najväčší milovníci, ktorí sa volajú otaku. Zaujímavé je, že Akihabara nebola pomenovaná po manga alebo anime ale po svätyni Akiba (jap. 秋葉), venovanej božstvu ochrany pred požiarmi v roku 1869, po tom čo bola oblasť zničená požiarom. Od roku 1890, kedy bola otvorená železničná stanica Akihabara, štvrť sa stala živým miestom obchodu so zeleninou a ovocím. 

Po 2. svetovej vojne, krajine chýbala silná vláda a mnoho špecialistov, ktorý počas vojny pracovali v armáde ako odborníci na rádiovú komunikáciu, si tu našli miesto, kde mohli pre ľudí opravovať rádiá a iné domáce spotrebiče.Vďaka tomu to vznikol čierny trh, kde ste v povojnovom Japonsku mohli zohnať akékoľvek elektronické súčiastky a iný tovar. Akihabaru to postupne premenilo na trhový región, špecializujúci sa na domácu elektroniku, ako sú práčky, chladničky, televízory a stereo, čím si Akihabara vyslúžila prezývku „Elektrické mesto“. V čase rozmachu počítačov, vzhľadom na jej skvelú polohu a dopravný uzol, prišli prvé zariadenia priamo sem a smerovanie Akiby sa zmenilo. S počítačmi prišiel aj tovar, spájaný s anime a mangou, lákajúci nový typ zákazníka, počítačových expertov a otaku (japonské slovo, označujúce konzumenta počítačov, anime a mangy) Čoraz viac sa začala Akihabara skloňovať ako raj pre fanúšikov tejto kultúry a to jej ostalo dodnes.

Akihabara je luxusným ponorením do japonskej kultúry v jednom z našich dní v Tokiu a  naši sprievodcovia vám ulovený zážitok sprostredkujú ešte lepšie. Aj keď nie ste zarytým fanúšik, táto kultúra ovplyvnila mnoho aspektov dnešného života, čo môžeme pozorovať aj doma. Bez nej nemôžete povedať, že ste spoznali krajinu vychádzajúceho slnka!