Botanické záhrady Singapuru – experimenty, ktoré zmenili svet

Singapurská botanická záhrada sa nachádza v srdci mesta Singapur a demonštruje vývoj britskej koloniálnej éry tropických záhrad. Záhrady disponujú zariadeniami pre záhradnícky a botanický výskum, zároveň ide o vedeckú inštitúciu, miesto ochrany rekreácie a vzdelávania. Sú nevyhnutnou návštevou pre milovníkov prírody a miestnym obyvateľom aj počas všedných dní ponúkajú pokojný únik z mestského zhonu.

Počas historického vývoja sa botanická záhrada ako komplex menila na rôzne svety, ktoré dnes môžeme s úžasom objavovať. Je rozdelená na niekoľko hlavných častí, avšak ak túžite prejsť záhrady úplne celé, musíte si vyhradiť viac než jeden deň.

Záhrady sa môžu pochváliť úžasnou krajinou vrátane známej Národnej záhrady orchideí, ďažďového pralesa, jazier, výskumných centier a iných pútavých miest. Dnes je toto miesto moderná prvotriedna botanická záhrada, ktorá učí nové generácie správnemu prístupu k prírode.

Táto myšlienka sa zrodila v roku 1822, keď Sir Thomas Stamford Raffles, zakladateľ moderného Singapuru a zanietený prírodovedec, vytvoril prvú botanickú a experimentálnu záhradu vo Fort Canning. Jeho cieľom bolo zaviesť pestovanie hospodárskych plodín a záhrady slúžili pôvodne na experimenty s koreninami ako napríklad muškátový oriešok a klinček.

V prvých rokoch zohrali záhrady dôležitú úlohu pri podpore rozvoja poľnohospodárstva v Singapure a regióne prostredníctvom zberu, pestovania, experimentovania a distribúcie potenciálne užitočných rastlín.

Po Rafflesovej smrti však záhrady spadli pod správu koloniálnych úradov. Záhrady tak chradli a pomaly ostali úplne opustené. Singapurská poľnohospodárska a záhradnícka spoločnosť obnovila neskôr skoro tri hektáre pôdy pre vtedajšiu „mániu okolo muškátového orieška“, avšak neskôr záujem o túto koreninu klesol a pôdu zase vrátili vláde.

Až v roku 1859, odkedy sa oficiálne spomínajú, boli záhrady na ich súčasnom mieste založené a usporiadané v štýle anglického hnutia za krajinu. A až druhá poľnohospodárska-záhradkárska spoločnosť zložená z obyčajných občanov získala 23-hektárový pozemok opustenej plantáže v Tangline.

Neskôr vykonal poverený Lawrence Niven terénne úpravy a navrhol rozloženie záhrad v štýle anglického hnutia za krajinu. Mnohé z prvkov ako napríklad kopec, labutie jazero či hlavná brána sa zachovali dodnes. Ďalej sa záhrady rozšírili o ďalších 10 hektárov, kde Niven postavil obytný dom pre svojich dozorcov (neskorších riaditeľov) – teraz nazývaný Burkill Hall.

Pre finančné ťažkosti boli záhrady v rokoch 1875 – 1878 postupne odovzdané pod správu vlády. Niekoľko botanikov videlo, ako sa záhrady v nasledujúcich desaťročiach rozrástli na dôležitý botanický inštitút. Dnes záhrady spravuje Rada národných parkov, štatutárna rada singapurskej vlády.

Celý koncept záhrady je dizajnovo premyslený do detailov. Lee Kuan Yew roku 1954 spoluzakladal Ľudovú akčnú stranu a priviedol svoju stranu k prvému volebnému víťazstvu vo voľbách v roku 1959. Bol vymenovaný za prvého predsedu vlády štátu a v tejto pozícii pôsobil v rokoch 1959 až 1990. Pri návšteve záhrad povedal:

Na východnom konci záhrad v časti Bukit Timah sa nachádza oblasť s pozostatkami bývalej hospodárskej záhrady, kde sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia vykonávali experimenty s druhmi rastlín s ekonomickým potenciálom.

Takzvané stromy dedičstva a predchodcovia dnes veľmi známeho kaučukovníka sú dobrým príkladom z tohto obdobia, ktoré na konci 19. storočia vysadil bývalý riaditeľ Henry Ridley. Latex zo stromov rodu Palaquium sa používal na izoláciu prvých podmorských telekomunikačných káblov.

Ďalší druh produkujúci latex, s ktorým je Ridley so záhradami najviac spájaný, je kaučukovník odrody Hevea. Keď Ridley prvýkrát prišiel do záhrad v roku 1888, obsahovali najmenej 1 000 kaučukovníkov, ktoré práve začínali dozrievať a plodiť semená. Ridley experimentoval s rôznymi spôsobmi získavania latexu.

Vybral najlepšie kmene a vyvinul techniky, ktoré umožnili uchovanie surového produktu na export. Ridley aj jeho nástupca Henry Burkill (riaditeľ v rokoch 1912 až 1925, na ktorého počesť bola neskôr pomenovaná Burkill Hall, viď článok nižšie) boli zodpovední za rozoslanie miliónov kaučukových semien a sadeníc po celej juhovýchodnej Ázii a mimo nej, čo viedlo k transformácii ekonomík jednotlivých krajín.

V záhradách sa nachádzajú potomkovia prvých kaučukovníkov tretej generácie a múzeum dedičstva na mieste obsahuje interaktívne exponáty o Ridleyho práci s kaučukom, ktoré poskytujú ďalšie príležitosti zapojiť sa do tejto časti histórie záhrad.

V areáli záhrad je roztrúsených viac ako 50 stromov dedičstva (Heritage Trees), z ktorých každý má svoju zaujímavú históriu. Tieto stromy sú dnes chránené Radou národných parkov (NParks) pre ich botanické, sociálne, historické alebo kultúrne hodnoty. V areáli rastie viac než 50 stromov zaradených medzi Heritage Trees. Nejde vždy o pôvodné druhy Singapuru. Toto označenie vyjadruje ich výnimočný vek, veľkosť, vzácnosť alebo historický a kultúrny význam. Vďaka nim však dokážu návštevníci pochopiť veľký les, ktorý kedysi zahaľoval celý Singapur.

Najznámejší z nich je „päťdolárový Tembusu“ (Cyrtophyllum fragrans = voňavkovec voňavý), majestátny strom, ktorý zdobí jeden z trávnikov v najstaršej časti záhrad v Tanglin Core. Je to ikona Singapuru, ktorá sa objavuje na zadnej strane singapurskej päťdolárovej bankovky a mnohí z dnešných Singapurčanov majú s ňou spojené pekné spomienky.

Historická hodnota tohto viac než 170 rokov starého stromu však presahuje nedávnu históriu a naznačuje, ako mohla okolitá krajina vyzerať na začiatku vývoja záhrad.

Na rozdiel od vzpriamenejšej formy, ktorú majú stromy Tembusu vo svojom prirodzenom prostredí, čo je výsledkom rýchleho rastu smerom nahor, aby dosiahli vrchol lesnej koruny a slnečného svetla, tento „päťdolárový Tembusu“ je namiesto toho širší a má dlhú a nízku vetvu.

To naznačuje, že sa vyvinul v otvorenejšom prostredí. Historické správy naznačujú, že táto časť záhrad bola kedysi pokrytá nižším typom vegetácie a "päťdolárový Tembusu" poskytuje živé dôkazy, ktoré to podporujú.

V centrálnej časti parku prechádzame okolo jazera Symfónie a narazíme na vchod do Národnej záhrady orchideí. Pred vstupom sú strategicky umiestnené sociálne zariadenia, kaviareň a reštaurácia, aby sme pred návštevou načerpali sily.

S viac ako 1 000 druhmi rôznych orchideí a 2 000 hybridmi záhrada má čo ponúknuť. Ihneď po vstupe nás ohúria nádherné scenérie. Trasa parku je dômyselne prepracovaná pre aktívnejších návštevníkov, ale aj takých, čo zvolia pomalšie tempo a majú v obľube nenáročný terén.

Celá záhrada je vybudovaná v okruhoch, vďaka čomu nebudete mať pocit, že sa stále objavujete na rovnakej trase, ale každým zákutím objavíte niečo nové. Za malý poplatok 15 SGD vstupujeme do záhrady. Zamierili sme do najvýchodnejšej časti záhrad ku chladiacemu skleníku.

Skleník Sembcorp Cool House je navrhnutý tak, aby napodobňoval vysoko položený horský les, ktorý existuje v nadmorských výškach 1 000 až 2 000 m n.m. s okolitou teplotou 16-23 °C. Výskumníci tu tak môžu študovať vzácne druhý orchideí napríklad aj v ranom štádiu rastu. Vo voľnej prírode by mohli skúmať rastliny až keď kvitnú, keď ich identifikujú a zdokumentujú.

Medzi približne tisíckou druhov a hybridov orchideí spolu s novými odrodami sa medzi orchideami darí aj zbierkam mäsožravých rastlín a iných druhov, ktoré pomáhajú prosperovať rastlinám v oblastiach s nízkou úrovňou denného svetla. Zároveň je tento skleník veľmi príjemnou zastávkou, ktorá vás osvieži. Studenšie podnebie v skleníku je vítanou zmenou v tropickom Singapure. 

Cestou do skleníka sme obišli vylepšený pavilón Tan Hoon Siang Mist House, ktorý napodobňuje paleotropickú záhradu v nadmorskej výške 650-1 000 m na celkovej výstavnej ploche 760m². V tejto časti sa nachádzajú nezvyčajné alebo ocenené druhy zo špeciálneho chovu orchideí z kolekcie Národnej záhrady orchideí.

Pavilón pomenovali po úspešnom podnikateľovi a právnikovi, ktorý sa preslávil vďaka svojej vášni pestovania orchideí a jeho záujem ho priviedol k objavu a pestovaniu nových druhov orchideí. Počas japonskej okupácie získal ocenenie za jeho objavy a jeho záhradnícke schopnosti jeho a Tanovu rodinu pravdepodobne zachránili pred zatknutím.

Tan Hoon Siang bol tiež aktívny v komunite a získal Singapurský certifikát cti za humanitárnu činnosť. Tan sa tak stal významnou postavou v histórii krajiny a pavilón tak hrdo nesie jeho meno.

Záhradu tvoria viac ako tri hektáre jedinečných orchideí, aké ste pravdepodobne nikde v minulosti nevideli. V časti s celebritnými orchideami má jedna orchidea meno dendrobium Margaret Thatcher.

V ďalšej časti VIP Orchid Garden nájdeme viac ako 200 VIP orchideí, ktoré sú pomenované po významných osobnostiach, hodnostároch, či štátnych návštevnikoch. VIP Orchid Garden tento koncept nasleduje od roku 1956, a tak sa posilňujú aj diplomatické vzťahy medzi Singapurom a inými krajinami.

Rovnako priťahujú návštevníkov, ktorí sa chcú pozrieť na vystavené orchidey v záhrade, pomenované po ich obľúbených osobnostiach.

Burkill Hall sa nachádza v najvyššej časti záhrad v Národnej záhrade orchideí. Rezidenciu postavili v roku 1867 pre Lawrenca Nivena, neskôr ju však pomenovali na počesť dvoch bývalých riaditeľov záhrad, Henryho Burkilla a jeho syna Henryho. Táto budova je rezidenciou v anglo-malajskom štýle diel, ktoré sa budovali na plantážach a vyznačuje sa takmer ihlanovou strechou s výrazne previsnutými odkvapmi, ktoré sú podopierané drevenými stĺpmi.

Na oboch koncoch horného poschodia sú verandy, ktoré sú prepojené dlhou chodbou, ktorá vytvára efekt veterného tunela a ochladzuje tak obytné priestory. Burkill Hall bola postavená krátko po ére pestovania muškátových orieškov a klinčekov, a zatiaľ čo iné domy v tomto štýle boli tiež postavené pozdĺž Orchard Road (a tiež v Penangu v Malajzii), všetky časom zanikli. Takže Burkill Hall je pravdepodobne jediným zostávajúcim nezmeneným príkladom svojho druhu na svete.

Pôvodne táto nehnuteľnosť obsahovala šesť hektárov džungle, ktorá podporovala bohatú biodiverzitu, vrátane malajského tigra a táto časť dodnes existuje ako dažďový prales v záhradách. Nachádza sa tu aj sedem stromov dedičstva, ktoré tvoria tropické lesy v juhovýchodnej Ázii a veľká časť z nich bola vyrúbaná v ich prirodzenom prostredí pre účely pestovania palmy olejnej.

Z námestia Orchid sa vydáme na juh po Maranta Avenue smerom k dažďovému pralesu. Na túto časť botanickej záhrady postačuje vyhradiť si 30-40 minút času na návštevu. Dažďový prales je jedným z najstarších zvyškov primárnych dažďových pralesov v Singapure. Svedčí o nádhernom bohatstve rozmanitej flóry s viac ako 500 druhmi tropických rastlín na 6,5 hektároch. Táto časť singapurskej botanickej záhrady nie je len národným pokladom pre svoju bohatú biodiverzitu, ale aj preto, že je súčasťou pôvodného areálu.

Je dôležité, aby sa flóra v tejto časti parku zachovala, pretože niektoré druhy, ktoré tu rastú sú ohrozené nielen v záhradách, ale aj v krajine celkovo. Lesom nás vedie chodník, ktorý nám uľahčí chôdzu. Tento prales je viacvrstvový zázrak. Úplne najspodnejšiu vrstvu pralesa tvoria rastliny, ktoré sú schopné prežiť aj silný tieň spôsobený vyššími stromami.

Nad týmito rastlinami sa týči niekoľko poschodí stromov vo výškach 25 a 35 metrov, ale najdominantnejším „poschodím“ v tomto pralese je to, kde stromy dosahujú 45 metrov svojej výšky, tzv. emergentné poschodie. Popri týchto obrích stromoch sa vinie množstvo lián. Ide o popínavé liany s hrubými stonkami, ktoré sa bežne nazývajú aj Tarzanove liany.

Prechádzame chodníkom popri pozoruhodných rastlinách a všímame si nezvyčajné paprade. Stromových papradí je tu dostatok, avšak tieto sú najväčšie pôvodné paprade v Singapure, ktoré dosahujú bežnú výšku okolo 3 metre. Spodná vrstva pralesa predstavuje lesnú pôdu s lístím, malými bylinkami, hubami, palmami, či papraďami, ktoré krásne vynikajú v nespočetných odtieňoch zelenej farby.

V kontraste so stromom Kempas, ktorý môže dorásť až do výšky viac ako 45 m o priemere 100 cm, je úžasné vidieť hru prírody a harmóniu všetkých rastlín.

Prales nie je len botanický zázrak, ale aj výkladná skriňa niektorých tropických zvierat. Popri prechádzke možno zahliadnete niektoré druhy vtákov, jašterov, či žiab alebo malého hmyzu. O dažďový prales sa nepretržite starajú zamestnanci záhrad a neustále vysádzajú nové sadenice stromov. Táto činnosť má zabezpečiť nielen udržateľný turizmus, ale hlavne to, aby aj ďalšie generácie stromov mohli rásť a nahrádzať tak pomaly aj časť ubúdajúcich stromov.

Park navštevujú naozaj všetky vekové kategórie (vrátane klientov BUBO) od malých detí až po seniorov. Svojou rozmanitosťou zaujme skutočne každého a má jedinečné a významné miesto v histórii Singapuru. 

Singapurské botanické záhrady ponúkajú odborný Professional Study & Exchange Programme, ktorý umožňuje vybraným botanikom, študentom a pracovníkom príbuzných odborov absolvovať krátkodobý študijný pobyt. Tento projekt je jedným z mnohých, ktorými sa záhrady zaoberajú. Záujemcovia sa môžu podieľať sa na výskume, správe záhrad, vzdelávacích aktivitách, či pracovať na správe návštevníkov. O programy v záhradách je veľký záujem a treba sa na ne prihlásiť vopred.

Na trase po parku viete objaviť fascinujúce poznatky o živote v prírode, napriek tomu, že sa nachádzate v centre mesta. Doslova všade sú informácie o sladkovodných močiaroch a lesoch, pôvodných druhoch a o tom, čo je potrebné vytvoriť v prírode na to, aby boli zelene trvalo udržateľné.