Nórsky kráľ Harald V. zomrel. Vládol tridsaťpäť rokov, na mori pretekal sedemdesiatpäť

Prijali ho tam 17. augusta, keď mu liečba kortizónom na hemolytickú anémiu zadržala v tele tekutiny. 23. augusta palác oznámil bakteriálnu infekciu v krvi, 27. augusta označil jeho stav za veľmi vážny. Kráľovská rodina následne zrušila plánovaný program a Nóri už tušili, že je zle. Kráľom bol od 17. januára 1991, teda tridsaťpäť rokov a sedem mesiacov.

Zomrel 28. augusta 2026 o 6.35. 

Keď na prelome milénia nazval švédsky minister priemyslu Nórsko posledným sovietskym štátom v Európe, niektorí znalci mu dávali za pravdu. Sila štátu je v Nórsku skutočne nevídaná a ľavicové hnutia po desaťročia naznačovali sympatie k republikánskemu zriadeniu. Ako do toho zapadá milovaný kráľ? Práve Harald dokonale stelesňoval všetko nórske, na čo sú Nóri hrdí.

História Nórska je podobná slovenskej. Po ére vikingov a troch storočiach chudobnej nezávislosti zaviala morová epidémia Nórsko pod dánsku nadvládu, ktorá priniesla do krajiny na 450 rokov obdobie temna. Hlavným mestom krajiny bola dánska Kodaň, najväčšou metropolou bol Bergen, plný nemeckých obchodníkov, a Oslo zostávalo malým bezvýznamným mestom na periférii.

Keď napoleonské vojny priniesli Nórom na chvíľu nádej na nezávislosť, zasiahli veľmoci tej epochy a Nórsko v roku 1814 začlenili pod vládu švédskej koruny – ako poďakovanie za pomoc Švédom pri porážke Napoleona.

Nórsko sa osamostatnilo od Švédska až v roku 1905. V tom čase bol nórsky kráľovský rod už stáročia mŕtvy a v regióne, kde dominantnou formou vlády bola monarchia, krajina čelila otázke, kto sa postaví na čelo mladého Nórska.

Politici (medzi nimi aj cestovateľ Fridtjof Nansen) sa rozhodli z nedostatku iných alternatív osloviť dánskeho princa Carla napriek tomu, že sa deväťdesiat rokov predtým Nórsko snažilo z dánskeho područia dostať. Carl súhlasil pod podmienkou, že ho musí prijať nórsky ľud.

V novembri 1905 tak dostali Nóri v referende otázku, či chcú monarchiu a na jej čele dánskeho princa. Za hlasovalo takmer 79 percent hlasujúcich mužov (ženy vtedy volebné právo nemali). Odvtedy Nóri o sebe hovoria, že sú jediná krajina na svete, ktorá si kráľa zvolila. A vybrala si práve dánskeho princa, deda zosnulého Haralda.

Carl prijal staré nórske meno Haakon a za svoje heslo si určil Alt for Norge – Všetko pre Nórsko. Jeho manželka Maud bola dcéra britského kráľa Eduarda VII. a vnučka kráľovnej Viktórie. Haakon sa učil po nórsky, Maud zasa bežkovať, čím si získali svojich nových poddaných. No najmä nekompromisný postoj Haakona zoči-voči nemeckej okupácii počas druhej svetovej vojny položil pevné základy lásky Nórov k svojej kráľovskej rodine. Sochy vysokého Haakona aj sympatickej Maud dnes obdivujú aj klienti BUBO počas prehliadok Oslo v blízkosti kráľovského paláca.

Haakon VII. vládol päťdesiatdva rokov a previedol Nórsko cez obe svetové vojny. Ústava mu dávala značné právomoci a on ich vedome nepoužíval. Použil ich len raz. 9. apríla 1940 Nemci obsadili Oslo a žiadali, aby kráľ vymenoval vládu Vidkuna Quislinga, nórsku obdobu Jozefa Tisa. Haakon vláde v Elverume oznámil, že radšej abdikuje, než by vymenoval Quislinga. Vláda následne nemecké ultimátum odmietla a kráľ aj s ministrami za dramatických okolností ušiel do Londýna. Jeho starší brat, dánsky kráľ Christian X., pritom zostal v Kodani a s okupačnou správou lepšie či horšie vychádzal.

Kráľov monogram H7 sa stal symbolom protinemeckého odporu. Počas nasledujúcich piatich rokov okupácie sa zjavoval na stenách, v snehu či na klopách kabátov. Haakonov návrat do Nórska 7. júna 1945 – presne na štyridsiate výročie rozchodu so Švédskom – je pre Nórov dodnes symbolom konca vojny a obdobia nemeckej okupácie.

V roku 1957 Haakona VII. vystriedal jeho jediný syn Olav V., Haraldov otec. Svoju ľudovosť oproti Haakonovi posunul ešte o krok ďalej. Dostal prezývku folkekongen, kráľ ľudí, a v ankete v roku 2005 ho zvolili za Nóra storočia.

Olav V. bol atlét. Skákal na lyžiach na Holmenkollene a v roku 1928 získal na olympiáde v Amsterdame zlato v plachtení. Napriek možnostiam, ktoré mu ponúkali zákony, odmietal jazdiť vo vyhradených pruhoch. (Spomeňte si na to, keď najbližšie budete počuť húkať autá so slovenskými papalášmi.) Počas ropnej krízy v roku 1973, keď vláda vyzývala Nórov na šetrenie benzínu, sa na Holmenkollen odviezol metrom. A trval na tom, že si kúpi aj lístok. Keď sa ho pýtali, či sa nebojí chodiť po Osle bez ochranky, odpovedal, že on má štyri milióny bodyguardov.

Manželka Märtha, Haraldova matka, mu zomrela v roku 1954, tri roky pred nástupom na trón. Celé obdobie vlády tak prežil ako vdovec.

Jeho syn Harald, inak bratranec z druhého kolena kráľovnej Alžbety, sa narodil 21. februára 1937 na kráľovskom statku Skaugum pri Osle. Bol prvým princom narodeným na nórskej pôde po neuveriteľných 567 rokoch. Mal dve staršie sestry, Ragnhild a Astrid, no v tom čase mal právo na trón len syn.

Ako trojročný musel z Nórska utiecť pred Nemcami a strávil vojnu mimo Nórska, v USA, na mieste nazvanom Pook's Hill neďaleko Washingtonu. Otec a starý otec žili vtedy v Londýne.

Útek matky s malým Haraldom do USA viedol cez Švédsko a Fínsko. V auguste 1940 vyplávali z fínskeho Petsama na palube americkej lode USS American Legion. Prvé týždne strávili u prezidentskej rodiny Rooseveltovcov v Hyde Parku a v Bielom dome, potom sa presťahovali na panstvo Pook's Hill v Bethesde v štáte Maryland.

Roosevelt sa s Haraldovou matkou Märthou spriatelil natoľko, že niektorí nórski historici dodnes naznačujú hlbší vzťah. 16. septembra 1942 odovzdalo americké námorníctvo vo washingtonskom Navy Yarde Nórsku novú loď pomenovanú po Haakonovi VII. Prezident pri tom predniesol prejav, ktorý Nóri poznajú naspamäť. Vyzval Američanov, ktorí sa ešte pýtajú, prečo USA vedú vojnu proti nacistickému Nemecku, aby sa pozreli na Nórsko. Märtha vtedy sedela vedľa neho.

Chlapček Harald medzitým navštívil Little Norway, výcvikový tábor nórskeho letectva v Kanade, a sadol si tam do leteckého simulátora. 20. januára 1945 stál s Rooseveltovými deťmi na schodoch Bieleho domu a počúval prezidentovu štvrtú inauguračnú reč. Mal vtedy sedem rokov.

.

Domov sa vrátil so starým otcom 7. júna 1945. Jeho kráľovskí rodičia rozhodli, že bude chodiť na bežnú školu. Po Smestade nasledovali Oslo Katedralskole, dôstojnícka škola a Balliol College v Oxforde, kde predtým študoval jeho otec. Korunným princom sa stal v septembri 1957, keď mu zomrel starý otec Haakon.

O dva roky neskôr spoznal svoju nastávajúcu – Sonju Haraldsen, dcéru obchodníka s odevmi z osloskej štvrte Vinderen. Spočiatku sa stretávali tajne, dlhých deväť rokov čakali. Prvá spoločná fotografia, ktorá vyšla v novinách, vznikla na promócii Vojenskej akadémie. Fotograf Sonju popísal ako neznámu ženu, ktorá si prezerá vysvedčenie korunného princa.

V septembri 1967 mal Harald tridsať rokov a otcovi oznámil, že ak si nevezme Sonju, neožení sa vôbec. Nórsko by zostalo bez následníka. Olav neskôr opísal, že mal na výber medzi šťastím vlastného syna a ústavnou krízou. O radu požiadal vládu a tá sa niekoľko mesiacov nevedela rozhodnúť. Napokon mu odkázala, že súhlas neodporúča odmietnuť. V marci 1968 prerušil rozhlas bežné vysielanie, aby odvysielal kráľovo oznámenie o zásnubách.

Išlo o nevídaný krok, veď budúci nórsky kráľ si bral ženu z ľudu. Dnes by sa nad tým zrejme nikto nepozastavil, ale vtedy išlo priam o revolúciu. Mnohí komentátori dokonca vtedy predpovedali pád monarchie. Nórska kráľovská rodina to riskla. Harald a Sonja sa vzali 29. augusta 1968 v osloskej katedrále a v roku 2018 tak mali zlatú svadbu.

Aj Harald bol športovec – ako mnohí Nóri. Prvé preteky v plachtení absolvoval v roku 1946 ako desaťročný. Vyhral a porazil pritom obe staršie sestry. Vlastnú loď Fram dostal o rok neskôr od starého otca Haakona VII.

Kvalifikoval sa na tri olympiády – v Tokiu 1964, v Mexiku 1968 aj v Mníchove 1972. V Tokiu niesol nórsku vlajku na otváracom ceremoniáli. Otec pred ním doniesol z olympiády zlato, Harald medailu nezískal ani raz. Jeho najlepším výsledkom bolo ôsme miesto v triede 5,5 metra. Harald bol však zrejme jediný kráľ, ktorý mohol o sebe povedať, že trikrát súťažil na olympiáde.

V roku 1987 sa stal v Kieli majstrom sveta s loďou Fram X, ktorú dostal k päťdesiatinám od nórskych podnikateľov. Ešte v roku 2005 pridal titul majstra Európy v morskom plachtení. Pretekať prestal v roku 2022, po sedemdesiatich piatich sezónach.

Prísahu na ústavu zložil Harald v nórskom parlamente 21. januára 1991 po smrti otca Olava. V Nórsku kráľov nekorunujú a v katedrále v Trondheime tak prijal len požehnanie. Právomoci nórskeho kráľa sú slabšie než právomoci slovenského prezidenta. Otvára parlament, prijíma veľvyslancov, v piatok vedie štátnu radu. Ale najmä symbolizuje to najcennejšie, čo Nóri majú – svoju nórskosť.

V roku 1994 ho mnohí Slováci videli, keď otváral zimné olympijské hry v Lillehammeri, na olympiáde, kde žiaril Miroslav Šatan či Peter Šťastný. Ako kráľ absolvoval vyše sto štátnych návštev.

Osobne precestoval 353 z 357 obcí rozľahlého a nedostupného Nórska. Spolu s kráľovnou plánoval nastúpiť na kráľovskú jachtu Norge 1. septembra, aby navštívili Orkland a Gjefsjøen. Zvyšné dve obce v Telemarku boli na programe 20. a 21. októbra.

Telo mu dovoľovalo čoraz menej. V roku 2005 dostal umelú aortálnu chlopňu, v roku 2020 mu ju vymenili. Vo februári 2024 ho infekcia zložila na dovolenke v Malajzii, domov ho previezli sanitným lietadlom a na Rikshospitalete mu implantovali kardiostimulátor. Už vtedy sa Nóri obávali najhoršieho. Vo februári 2026 skončil v nemocnici na Tenerife. Abdikáciu odmietal celý čas. Tvrdil, že prísaha slúžiť Nórom platí až do posledného dychu. A tak sa aj stalo.

Harald sa zapísal do sŕdc Nórov po teroristickom útoku na sídlo nórskej vlády a najmä na nórskych tínedžerov na ostrove Utøya v roku 2011. Štyri týždne po útokoch vystúpil v hale Oslo Spektrum na národnej spomienkovej slávnosti. Prečítal vetu, ktorú Nóri citujú dodnes: ako otec, starý otec a manžel vie ich bolesť len tušiť, ako kráľ krajiny cíti s každým jedným z nich. Potom sa mu zlomil hlas. O deväť rokov neskôr v knihe rozhovorov priznal, že sa za tie slzy hanbil, lebo podľa neho hlava štátu nesmie podliehať emóciám.

Azda ešte pamätnejší prejav mal 1. septembra 2016, keď do palácovej záhrady pozval tisícpäťsto hostí z celého Nórska. V uvítacom prejave vymenoval, kto všetko sú Nóri. Sú to ľudia z celej krajiny aj prisťahovalci z Afganistanu, Pakistanu aj Poľska, zo Švédska, Somálska aj Sýrie. Dievčatá, ktoré ľúbia chlapcov, aj dievčatá, ktoré ľúbia dievčatá. Chlapci, ktorí ľúbia chlapcov, aj chlapci, ktorí ľúbia dievčatá. Potom prišla veta, ktorá obletela svet: „Nóri veria v Boha, veria v Alaha, veria vo všetko a veria v nič.“ A tie slová z pier takmer osemdesiatročného monarchu zneli stopercentne úprimne.

O svojej rodine v tom istom prejave povedal, že aj jeho starí rodičia sa do Nórska prisťahovali z Dánska a z Anglicka pred stodesiatimi rokmi. Aj on je tak potomok prisťahovalcov.

Termín pohrebu zatiaľ nie určený. Zvykne sa však konať desať až štrnásť dní po úmrtí v osloskej katedrále, môžeme ho očakávať okolo 7. až 11. septembra. Harald bude pochovaný v kráľovskom mauzóleu v pevnosti Akershus vedľa svojich rodičov a starých rodičov. Na našich cestách do Nórska toto mauzóleum určite zaradíme do programu.

Korunný princ a od momentu Haraldovho odchodu nový nórsky kráľ Haakon, narodený v roku 1973, zastupoval otca ako regent od 17. augusta a je pripravený kráčať v šľapajach svojho otca. Nastupuje však na trón v roku, ktorý bol pre jeho najbližších najhorší v novodobej histórii dynastie. A to rodina už pár rokov so škandálmi zápasí.

Jeho manželke Mette-Marit, novej nórskej kráľovnej, diagnostikovali pľúcnu fibrózu v roku 2018. 5. júna 2026 ju lekári zapísali na čakaciu listinu na transplantáciu pľúc, na ktorú sa v Nórsku zapisujú pacienti, ktorým bez operácie zostáva približne rok života. Nové pľúca dostala 17. júna, z nemocnice ju prepustili 14. júla. Nasledujúcich šesť mesiacov ju čaká intenzívne sledovanie bez oficiálnych povinností. Prvú fotografiu po operácii zverejnil kráľovský dvor po víťazstve Nórov nad Brazíliou na majstrovstvách sveta. Po Haraldovom odchode sa však dostáva opäť do centra pozornosti.

Sám som študoval v nórskom Bergene v čase, keď ju kráľovská rodina predstavila Nórom. Zápas Slovenska s Českom o tretie miesto na majstrovstvách sveta v hokeji prerušili v najnapínavejšej fáze a Nóri sa dozvedeli, že Mette-Marit je opäť z ľudu, ale navyše má z predchádzajúceho vzťahu syna, jej ex sedel vo väzení za obchodovanie s drogami a aj ona si všeličím v minulosti prešla. Nóri ocenili jej úprimnosť a prijali ju za korunnú princeznú. V roku 2026 sa jej situácia opäť zhoršila. V Epsteinových správach sa jej meno spomína viac než tisíckrát a e-maily svedčia o jej čulom kontakte s Epsteinom. Mette-Marit síce svoj kontakt oľutovala a hovorila o zlom úsudku, ale nebyť už spomínanej operácie, zrejme by to Nóri znášali veľmi zle.

Jej syn z predchádzajúceho vzťahu Marius Borg Høiby sa stal členom rodiny, ale nemá titul ani miesto v následníckej línii. Viete si asi predstaviť psychickú záťaž človeka, ktorý sa ako štvorročný stal bez vlastného pričinenia súčasťou kráľovského establišmentu, pričom zároveň zostával predsa len mimo. Marius to nezvládol. 15. júna 2026 ho osloský okresný súd uznal vinným v 34 zo 40 bodov obžaloby vrátane dvoch znásilnení a odsúdil na štyri roky väzenia. Odvolal sa on aj prokuratúra, tá žiadala ešte tvrdší trest. Vzhľadom na zdravotný stav matky ho po opakovaných zamietnutiach napokon prepustili do domáceho väzenia, kde čaká na právoplatný rozsudok. Syn kráľovnej.

Po Haraldovej smrti sa následníčkou trónu stala Ingrid Alexandra, staršie z dvoch detí Haakona a Mette-Marit a Haraldova vnučka. Pätnásť mesiacov slúžila ako ženijná vojačka, od leta 2025 študuje spoločenské vedy v Sydney, no pre matkinu chorobu sa vrátila domov. Že bude ďalšou kráľovnou po Haakonovi práve ona, a nie jej mladší brat Sverre Magnus, je dôsledok zmeny ústavy z roku 1990, ktorá zaviedla nástupníctvo prvorodeného bez ohľadu na pohlavie.

Druhý škandál, ktorý musel Harald krátko pred smrťou zažiť, mu spôsobila dcéra a Haakonova staršia sestra, princezná Märtha Louise. Tá sa v roku 2022 vzdala oficiálnych povinností a titul používa komerčne. 31. augusta 2024 sa v Geirangeri vydala za amerického samozvaného šamana Dureka Verretta. Práva na svadobné fotografie predali britskému magazínu, svadbu nakrúcal štáb pre Netflix. Tento film, ktorý si aj dnes môžete pozrieť na Netflixe, vykreslil nórsku kráľovskú rodinu mimoriadne jednostranne a napriek Haraldovej veľkorysosti a celoživotnej otvorenosti nálada pri rodinných obedoch zrejme následne nebola najlepšia.

Ja vám namiesto filmu na Netflixe odporúčam seriál Atlantic Crossing o Märthe a Rooseveltovi so Sofiou Helin a Kylom MacLachlanom a štvordielny seriál Harald og Sonja (v angličtine The Commoner) o deviatich rokoch čakania na spoločné šťastie.

Harald je prvý z troch veľkých panovníkov posledných desaťročí, ktorý opustil tento svet, ale zmena v Nórsku nie je prvou zmenou v škandinávskych monarchiách v posledných rokoch. Dánska kráľovná Margaréta II. abdikovala 14. januára 2024 v prospech syna Frederika X. Len švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv, ktorý oslávil v apríli 2026 osemdesiatku, sedí na tróne od roku 1973 a po Margarétinej abdikácii zostáva najdlhšie vládnucim európskym panovníkom.

Heslo Alt for Norge si vybrali všetci traja králi od roku 1905. A kráľ Haakon, pravnuk prvého novodobého nórskeho kráľa, sa tak stáva štvrtým v rade.