Deň v Kodani, najšťastnejšom meste sveta

Začíname príletom na kodanské letisko Kastrup o 9.00 h ráno. Vstávanie bolo skoré, počas krátkeho letu sme si však predsa len trochu oddýchli a púšťame sa do nášho objavovania Kodane štýlom BUBO. Uvidíme a zažijeme veľa, na čo budeme večer v posteli príjemne vysilení spomínať. Náš súkromný BUBO autobus, ktorý máme k dispozícii počas celého zájazdu, nás z letiska zavezie k prvému bodu, kde štartujeme našu prehliadku (cesta cca 30 minút). Vezmeme si mapy, vodu a niečo na seba - v Kodani musíme byť na dážď pripravení vždy.

Stojíme v kodanskom prístave, pri najznámejšom symbole mesta - Malej morskej panne (10.30 h). Pre mnohých, ktorí ju vidia po prvý raz, je socha prekvapením. Naozaj ide o MALÚ morskú pannu osadenú v Kodani od roku 1913. Soška je vysoká jeden a štvrť metra a je inšpirovaná rozprávkou jedného z najznámejších a najväčších Dánov - rozprávkara Hansa Christiana Andersena.

Predstavenie Malá morská panna navštívil v roku 1909 v Kráľovskom divadle dánsky filantrop a zakladateľ pivovaru Carlsberg Carl Jacobsen. Baletka Ellen Price ho v ňom fascinovala natoľko, že sa rozhodol nechať jej pôvab zvečniť ako sochu. Najal si sochára Edvarda Eriksena a poveril ho touto úlohou, pričom ten ako model použil svoju ženu Eline, pretože baletka odmietala pózovať nahá...

Hoci Malá morská panna láka turistov z celého sveta, mieria k nej, bohužiaľ, aj vandali, bola už viackrát počmáraná fixkami, farbami a v nedávnej minulosti jej, chúďatku, odrezali hlavu. V lete 2017 ju dokonca ekologickí aktivisti natreli načerveno na protest proti lovu delfínov a veľrýb na Faerských ostrovoch. V marci 2023 na kameň na ktorom socha sedí namaľovali ruskú vlajku. Dáni sa, ako väčšina Škandinávcov, neboja vyjadriť svoj názor, často aj nekonvenčným spôsobom...

Keď sa dostatočne vynadívame na jej krásu, otočíme sa Malej morskej panne chrbtom a smerujeme doprava k zákrute, kde nás vysadil autobus. Kráčame rovno (cca dva minúty), kým po ľavej strane cez cestu neuvidíme mostík cez vodu. To už sme v priestoroch mestskej citadely, tzv. Kastellet. Zídeme dole schodíkmi a zastaneme pred bránou, kde si vysvetlíme, prečo tu kasárne stoja (boli postavené v r. 1624 na obranu mesta, poslúžili počas britského bombardovania Kodane v r. 1807, ktoré bolo súčasťou napoleonských vojen), a že sa prakticky dodnes používajú ako baráky a vojenské kancelárie.

Je preto dosť veľká pravdepodobnosť, že tu vojakov niekde aj zazrieme. Okrem nich sa to tu však hmýri aj bežcami a piknikujúcimi domácimi, ktorí si v parku užívajú typickú kodanskú pohodu. Na mape, ktorú sme si vzali z letiskovej haly pri batožinovom páse, si ukážeme zaujímavý hviezdicovitý tvar kasární aj najbližšiu trasu prehliadky. Kasárne sú tiché, takže nás tu pri výklade nič neruší.

Hneď po vstupe sa po ľavej ruke nachádza minimalistický pamätník s menami padlých vojakov s večným ohňom. Kráčame pomedzi pitoreskné červené domčeky. Na otvorenom nádvorí pri vlajke Dannebrog si povieme o tom, ako Dáni svoju vlajku získali a aj to, že je najstaršou konštantne fungujúcou vlajkou na svete. Po pravej strane vidíme v pozadí vrtuľu mlyna, kadiaľ sa môžeme prejsť.

Vrátime sa späť na nádvorie a pokračujeme rovno a von. Popri soche partizánskeho vojaka, zabočíme doľava a smerujeme ku vežiam krásneho anglikánskeho Kostola svätého Albana. Ten bol medzi rokmi 1885 až 1887 postavený pre stále rastúci počet anglikánskych veriacich v meste. Tradičný kostol v neogotickom slohu má aj svoj príbeh. Podľa legendy bol Alban rímskym vojakom, ktorý v čase prenasledovania kresťanov, hoci bol sám pohan, ukryl vo svojom dome kňaza. Čas, ktorý s ním strávil, ho hlboko ovplyvnil a Alban sa obrátil na vieru.

Keď vojaci prišli kňaza zatknúť, vzal si Alban jeho šaty a nechal sa odviesť namiesto neho. Na zámenu sa prišlo a Alban sa mohol zachrániť obetovaním pohanským bohom, čo však už ako správny veriaci kresťan odmietol. Cestou na popravisko sa vojak, ktorý ho viedol, obrátil na vieru, a bol sťatý tiež.

Než sa na sever Európy rozšírilo kresťanstvo, verilo obyvateľstvo vo vlastných bohov a bytosti. Studnica severskej mytológie je takmer bezodná a zanechala v meste svoje stopy. Nádherným dielom len niekoľko metrov od kostola je Gefionina fontána, údajne tá najkrajšia v celom meste, s bohyňou Gefionou a štvorzáprahom býkov.

Podľa legendy vraj tejto bohyni švédsky kráľ prisľúbil toľko zeme, koľko si dokáže behom jedinej noci vyorať. Bohyňa preto premenila svojich štyroch synov na býkov a zo Švédska s ich pomocou vytrhla kus zeme, ktorý potom vytvoril dánsky ostrov Sjaelland. Dieru vo Švédsku, ktorá tak vznikla, zaplnilo najväčšie švédske jazero Vänern. Nič, na čo sa pozriete, tu skrátka nie je len tak!

Od fontány pokračujeme po príjemnej promenáde Langelinie, po pravej strane máme sídlo dánskej prepravnej spoločnosti MAERSK, až sa po pätnástich minútach ocitáme na zaujímavej križovatke. Dívame sa na kodanskú operu pred sebou, za chrbtom máme Amalienborg - dánsky kráľovský rezidenčný palác.

Moderná budova opery, postavená za zhruba 370 milióna amerických dolárov, je darom mestu od spomínanej prepravnej spoločnosti Maersk. Opera žije na 41 000 štvorcových metroch a štrnástich poschodiach, pričom hlavná sála pojme až tisícštyristo divákov. Architekt Henning Larsen vytvoril vskutku impozantné dielo.

Otočíme sa o 180 stupňov a popri výdatne chlórovanej fontáne kráčame ku Amalienborgu. Po pravej strane od fontány sa cez miniparčík dostaneme na parkovisko so suvenírovým obchodíkom a WC. Možnosť zastaviť sa v ňom bude o chvíľu, no v prípade núdze dobre vedieť.

Amalienborg tvoria štyri rokokové paláce postavené po roku 1750. Pôvodne mala kráľovská rodina obývať len niekoľko miestností, no keď v roku 1794 vzplanul požiar v ich dovtedajšom sídle Christiansborg, plány sa zmenili a celý kráľovský dvor sa presťahoval práve sem. Prichádzame presne na poludnie, aby sme zažili výmenu kráľovských stráží s typickými vysokými čiapkami, zvanými medvede. Vedeli ste, že dánska panovnícka dynastia je najstaršou v Európe? Jej korene siahajú vyše 1000 rokov do minulosti, až k vikingským kráľom z 10. storočia.

Dánska exkráľovná Margaréta, alebo Margrethe Alexandrine Thórhildur Ingrid, bola panovníčkou Dánskeho kráľovstva od 14. januára 1972. Zasadnúť na trón mohla vďaka novelizácii ústavy v roku 1953, keďže dovtedy mohli byť panovníkmi len muži. Kráľovná bola u svojho ľudu extrémne populárna a keď na Vianoce 2023 nečakane abdikovala, bola po legendárnom Christianovi IV. druhou najdlhšie vládnucou hlavou Dánska v dejinách. Na trón nastúpil jej syn Frederik.

Gráciu námestia dopĺňa aj dominantný evanjelický Mramorový kostol - Frederikskirken s rozpätím kupoly až tridsať jeden metrov, čím je najväčšou kostolnou vežou celej Škandinávie. Dáme si rozchod na pekné fotky a pár minút výmeny stráže a opäť sa stretávame o 12:10 pri jazdeckej soche kráľa Frederika.

Z parkoviska pri suvenírovom obchodíku na Amaliengade nás náš autobus vezme k zámku Rosenberg s priľahlými kráľovskými záhradami. Postavený bol v roku 1606 v štýle holandskej renesancie asi najvýznamnejším dánskym kráľom Kristiánom IV., ktorý tu aj zomrel. Dnes slúži ako múzeum korunovačných klenotov a kráľovská pokladnica.

Keď sa pokocháme všetkou tou krásou, otočíme sa Rosenborgu chrbtom a smerujeme doprava - k najbližšiemu východu. Prejdeme cez cestu a kráčame rovno popri supermarkete Netto a kostole Svätej Trojice a k Okrúhlej veži alebo Runde taarn.

Táto 34 metrov vysoká stavba je najstarším fungujúcim observatóriom v Európe (r. 1600), ukrýva vo svojich útrobách aj pracovňu slávneho dánskeho hvezdára Tycha de Brahe. Na vežu so širokým točitým výstupom bez schodov sa nechal vozom vyviezť aj samotný ruský cár Peter Veľký. Vy to môžete spraviť po vlastných a vychutnať si zhora 360-stupňovú panorámu mesta.

Na tomto mieste si dáme do 14.45 h rozchod (je to ľahký orientačný bod, navyše, ak by pršalo, dá sa počkať v suchu pod arkiermi presne oproti veži). Na obed BUBO odporúča tradičnú dánsku reštauráciu Det Lille Apotek - najstaršiu reštauráciu v Kodani, kde jedával aj samotný Hans Christian Andersen (Store Kannikestræde 15).

Ak však chcete len zahnať vlčí hlad, môžete tak urobiť na Dána – hotdogom, obľúbeným fast foodom domácich. Ak sa pozeráte na vstup do Okrúhlej veže, po pravej strane pri buste Tycha de Brahe uvidíte DØP - stánok s organickými hotdogmi. Pozor, naozaj to nie sú len také hocijaké hotdogy! Klasický Pølse tvorí typická červená, ľahko korenená klobása z bravčového mäsa v pečive. Cítite v nej muškátový oriešok? Správne.

Okrem tejto špeciality máte na výber z celého radu ďalších, aj vegetariánskych a vegánskych klobás s pečivovými a oblohovými variáciami od výmyslu sveta. Určite vyskúšajte! A dajte si párok ako Dáni s čokoládovým mliekom.

Cena sa pohybuje okolo šesť eur. V stánku môžete platiť aj kartou. Tento streetfoodový hotdog stánok je, jednoznačne, náš najobľúbenejší v celom meste! A to ich nie je málo...

Po obede sa môžete poprechádzať buď po ulici Købmagergade, alebo opačným smerom na námestíčko Kulturtorvet, či nakúpiť suveníry.

Autobus nás vyzdvihuje na konci Købmagergade, je čas ísť sa ubytovať. Z hotelov môžeme odporučiť napríklad 25hours Hotel Indre By, Hotel Sanders alebo 71 Nyhavn Hotel, kedysi sklad a dnes štýlovú možnosť ubytovania priamo vo farebnom Nyhavne.

Trochu si oddýchneme a zamierime na zvyšok pešej prehliadky mestom. Ku všetkým najkrajším miestam sa z hotela totiž vieme dostať po vlastných. Okrem toho – Kodaň je snáď najrozkopanejším mestom v Európe. Večne sa tu niečo prerába, renovuje, opravuje a jazda autobusom či autom podľa toho aj môže vyzerať. No na druhej strane - vďaka tej usilovnej rekonštrukcii, Kodaň jednoznačne starne do krásy. Od roku 1994, kedy sme boli s BUBO v Škandinávii prvýkrát, to môžeme len potvrdiť.

Našu pešiu prechádzku Kodane začíname na najdôležitejšej dopravnej tepne mesta – Bulvári Hansa Christiana Andersena. Slávny Dán pochádzal z chudobnej vidieckej rodiny, pričom do sveta rozprávok nazrel vďaka svojmu otcovi, ktorý mu ich rozprával. Jeho matka sa profesijne venovala praniu a, na nešťastie rodiny, prepadla alkoholu. A tak si Hans Christian ulietal z neľahkej reality do sveta fantázie.

Keď bol starší, odišiel z Odensee do Kodane, kde sa mu po počiatočných neúspechoch podarilo získať priazeň mecenášov a tvoriť. Ľudové aj autorské rozprávky ho postupne preslávili po celom svete a Dáni sú naňho patrične hrdí. Odfotiť sa s jeho zvečnenou podobizňou môžete na radničnom námestí Rådhuspladsen. (fotopauza 5-10 minút)

Od Rådhuspladsen sa prejdeme popri druhom najstaršom zábavnom parku na svete - Tivoli. Ak vás parky bavia, zostaňte. Jeho atmosféra so žiariacimi svetielkami, kolotočmi, jazierkami, koncertnou sieňou, či divadlom vás dostane. Po vstupe si zaplatíte každú atrakciu, ktorú chcete navštíviť, samostatne. (Základný vstup 16 eur, all inclusive balíček s obedom 72 eur). Vstupy do parku sú z bulváru i zboku. Každú sobotu sa obloha nad Tivoli rozžiari veselým ohňostrojom.

Po návrate do detských liet na kolotočoch kráčame popri Tivoli ku Glyptotéke (200 metrov rovno), od nej zabočíme doľava a pokračujeme popri Národnom múzeu. Blížime sa k ostrovu Slotsholmen, kde je naším cieľom Christiansborg – bývalý kráľovský palác a do roku 1794 aj kráľovská rezidencia. Dnes je miesto zaujímavé nielen z historického, ale aj politického hľadiska. Je totiž sídlom dánskeho parlamentu - Folketingu, ako aj najvyššieho súdu a úradu vlády. Na jedinom mieste združuje všetky tri zložky štátnej moci. Do areálu vchádzame zozadu cez kráľovskú jazdiareň.

A prečo tu dnes kráľovská rodina nebýva? Po požiari v roku 1974 sa presunula do Amalienborgu, ktorý sme navštívili ráno, a v ktorom sa všetci dánski králi okrem Frederika VII. rozhodli zostať. Urobili dobre. V roku 1884 totiž Christiansborg opäť vyhorel. Súčasná podoba impozantnej stavby tak vďaka mnohým prestavbám a rekonštrukciám kombinuje viacero architektonických štýlov.

Keď Christiansborgom prejdeme, po pravej ruke stojí krásna budova burzy, postavená pre kráľa Kristiána IV. A keďže preňho nebola dostatočne pompézna, nechal si k nej postaviť aj 54 metrov vysokú vežu, ktorá vznikla zapletením chvostov štyroch drakov. Túto budovu v apríli 2024 pri rekonštrukcii zasiahol požiar a ikonická veža sa zrútila.

Tu už na druhej strane cesty stojí Holmens Kirke - evanjelický kostol, ktorý bol najprv postavený ako dielňa na výrobu kotiev a neskôr premenený na námorný kostol. Dnes je známy tým, že v roku 1967 hostil svadbu Margaréty II. Dánskej, bývalej kráľovnej Dánska s princom Henrikom.

Od kostola zamierime doľava popri jednom z mnohých vodných kanálov. Dostávame sa na námestie Amagertorv so známou Bociaňou fontánou. Ak sa do Škandinávie vyberiete začiatkom leta, možno budete mať šťastie a zažijete tu maturantské oslavy Studenten. Prezradí ich hudba z reprákov, oduševnený krik stoviek dánskych študentov a farebné vozy – studenterkørsel, oblepené sloganmi, názvami tried a vtipnými heslami.

Študenti vyobliekaní v bielom majú na hlavách biele čiapky – studenterhuer a nebojácne skáču do známej Bocianej fontány na Amagertorv. Schladia nás pár vodnými šplechmi, ponúknu poloteplým Carlsbergom a ďalej oslavujú ukončenie stredoškolskej mladosti. Podľa povery im pre šťastie zahryzneme do šiltu čiapky, kde majú na zadnej strane vlastné iniciály. Takto vyzerajú študentské oslavy v praxi.

Pri TGI Friday’s zabočíme doprava. Stojíme na najdlhšej - 1,1 kilometrovej nákupnej ulici Strøget, kde môžete svoje peňaženky odľahčiť v luxusných predajniach dánskych aj svetoznámych značiek, ako Prada, Max Mara, Gucci, Louis Vuitton, Mulberry, ale aj dostupnejších H&M, Vero Moda či COS.

Nakúpiť môžete aj v najstaršom obchodnom dome Magasin du Nord na námestí Kongens Nytorv, kam sa spolu prejdeme. Stačí kráčať rovno a otvorí sa pred nami najväčšie námestie v meste, do ktorého ústi jedenásť ulíc. Sídli tu napríklad aj nádherná budova Národného divadla. Námestie bolo v minulosti vojensky veľmi dôležité. Ku všetkým bodom opevnenia mesta z neho bolo totiž zhruba rovnako ďaleko, a tak sa tu pohodlne radili vojenské oddiely. Stojí na ňom aj najstaršia jazdecká socha v Škandinávii. Na koni tu sedí kráľ Kristián V.

A tu sa nám už začína ďalšia najfotografovanejšia „pamiatka“ po Malej morskej panne. Zo Strøget zamierime doprava, míňame Magasin du Nord, kráčame cez cestu popri Národnom divadle a sme tam. Na začiatku Nyhavnu, lemu vodného kanálu bývalého rušného prístavu a jednej z najznámejších ulíc, ktorú miloval aj Andersen. Až natoľko, že tu býval 22 rokov. Viete, v ktorých z čarovných farebných domčekov?...

V Nyhavne si opäť dáme rozchod, aby ste si jeho atmosféru vychutnali naplno. Ak sa chcete vrátiť späť do centra, po Strøget jednoducho trafíte až na Radničné námestie. Dobrým nápadom po celodennej prehliadke je aj výborná večera v jednej z reštaurácií v prístave. Ceny sú tu – ako sa dá čakať – o niečo vyššie. (20+ eur)

BUBO odporúča nasledovné:

Hummer

alebo Homár, sídli na adrese Nyhavn 63A. Kodančania jedia homáre po celý rok. Nenechajte sa zmiasť, nemusí stáť celý majetok. Môžete si ho vybrať ako predjedlo, hlavné jedlo (grilovaný homár) či súčasť hamburgeru (hovädzí s homárom). K exkluzívnemu kôrovcovi sa hodí aj ľahké biele víno či bublinky. Výber z vínnej karty je bohatý. Skvelé sú aj pokrmy z iných morských živočíchov a rýb.

Cap Horn

Reštaurácia v námorníckom štýle servíruje miestne špeciality, ktoré si môžete vychutnať na terase, v rustikálnej jedálni aj modernej prístavbe na druhom poschodí. Perfektne vystihuje koncept „hygge“. Odporúčame napríklad jahňaciu kotletu na cesnaku, rozmaríne a tymiáne s grilovanou kapustou, jarnou cibuľkou, rebarborovým kompótom a jarnými zemiačkami (27 eur) s pohárom červeného.

Vaffelbageren

alebo Pekár waflí, funguje v Nyhavne už od polovice 20. storočia. Ich recept na sladký dezert sa však datuje už do roku 1920. Sadnite si na slniečko a vychutnajte sladkú odmenu so šálkou čerstvej kávy alebo najlepšiu zmrzlinu v prístave.

Poslednou zastávkou pre záujemcov bude Slobodné mesto Christiania. Z pravej strany Nyhavnu vychádza most pre cyklistov a chodcov. Prejdeme ním a zabočíme doprava popri hausbótoch a ulici s dvoma zaujímavými modernými budovami (Prinsessgade). Prejdeme cez prechod a zbadáme jeden z dvoch vchodov do Christianie. Tu si vysvetlíme, o čo v nej vlastne ide a objasníme si zopár pravidiel.

A ako tento zvláštny svet uprostred mesta vznikol? Koncom 60. rokov minulého storočia sa rozhodlo o zrušení kasární na území kodanského predmestia s názvom Christianshavn. Opustené baraky sa stali domovom komunity hippies, až ich v roku 1971 novinár Jacob Ludvigsen vyhlásil za experimentálnu samosprávnu squatterskú komúnu. Hoci žije Christiania takpovediac mimo sveta pravidiel, zopár ich predsa má.

Ludvigsen spolu s mestskou radou vyhlásili napríklad právo užívať marihuanu a hašiš (nie tvrdé drogy), stavať bez povolenia, toleranciu homosexuality či zákaz nosenia zbraní a motorových vozidiel. Taktiež by ste v nej nemali behať ani fotiť. Z pochopiteľných dôvodov. Vágna štruktúra fungovania sa stala, prirodzene, pôdou pre jedincov, ktorí tú anarchiu pochopili po svojom. Preto je miesto dodnes aj cieľom policajných razií a drobnohľadu. Uličku Pusher Street známu predajom drog v roku 2024 rozryli s cieľom ukončiť kriminalitu, ktorá sa sem jej prostredníctvom šírila.

Dnes je jeho hlavným zdrojom príjmov vyberanie vstupného od turistov, organizovanie akcií a koncertov, predaj ekologicky pestovanej zeleniny, ako aj rôznych umeleckých diel. Osvietenosť či zhýralosť? Urobte si názor sami :)

Naspäť na hotel vyrážame opäť z parkoviska pri Amalienborgu (sedem minút peši z Nyhavn) alebo môžete vyskúšať kodanské taxíky (chytíte ich na Kongens Nytorv), metro, alebo autobus zo stanice Christianshavn St. asi desať minút od pravej brány Christianie popri kostole Krista spasiteľa.

Lúčime sa s mestom kráľovským aj voľnomyšlienkárskym, kde sa vznešená história snúbi s tepom modernej metropoly, kde okolo záhrad a parkov malebné ulice neustále križujú stovky bicyklov. Kde má v prístave rande s mestom Baltské more a môžete sa tu po stopách Andersena vrátiť do rozprávok detstva, aby ste si mohli povedať – som v najšťastnejšom meste sveta...

Poďte s nami do Kodane a vychutnajte si toto mesto pod našou BUBO taktovkou. Dovolenka v Škandinávii vás privedie aj do hlavného mesta Dánska!