Pôvodné kmene Severnej Ameriky – pravá tvár Divokého západu

Nebolo to však takto vždy. Kone, ktoré sú dnes neodmysliteľným symbolom Divokého západu, priniesli na americký kontinent až Španieli v 16. storočí. Spolu s nimi prišli aj iné hospodárske zvieratá, nové plodiny a s nimi, nevyhnutne, aj veľké zmeny.

Kolonizácia úplne prekopala dovtedajší život pôvodných obyvateľov. Nové urbanistické systémy, rozdelenie území, zavedenie právnych štruktúr, príchod nových jazykov a náboženstiev – to všetko zmenilo tvár (nielen) Severnej Ameriky raz a navždy.

Predstava „Indiána“ sa nám často spája s obrazmi červenej pokožky, dlhých tmavých vlasov ozdobených pierkami, pomaľovaných tvárí a tradičných odevov. Mnohí si spomenú na Vinnetoua a princeznú Ribannu, romantické postavy, ktoré vytvoril nemecký spisovateľ Karl May.

Zaujímavosťou však je, že sám Karl May nikdy nevkročil na pôdu Ameriky. No jeho príbehy o priateľstve medzi Old Shatterhandom a ušľachtilým náčelníkom Apačov Vinnetouom si získali milióny čitateľov po celom svete.

Realita však bola o niečo odlišnejšia. Skutočné dejiny pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky siahajú tisíce rokov dozadu. Boli to predovšetkým lovci a zberači, ktorí neustále putovali za zverou, unikajúc pred posúvajúcimi sa ľadovcami a hľadajúc nové zdroje obživy. Ich spôsob života bol v absolútnej symbióze s prírodou. Živili sa lovom, zberom jedlých plodov, korienkov a semienok, pričom každé ročné obdobie prinášalo nové výzvy aj príležitosti.

Dôkazy o ich dávnej existencii nachádzame na našich BUBO zájazdoch v USA dodnes – prastaré nástenné maľby v jaskyniach, skalné rytiny a archeologické náleziská roztrúsené po dnešných štátoch ako Utah, Arizona, Nevada, Kalifornia, Colorado, Nové Mexiko, Texas, Wyoming, Montana či oblasť Dakoty.

Ešte predtým, ako sa svet dozvedel o tejto časti planéty, prišiel jeden z omylov histórie. Slovo „Indian“ nie je správne pomenovanie pre pôvodných obyvateľov Ameriky, no Krištof Kolumbus je tiež len človek – a ako každý človek, aj on sa môže pomýliť.

Keď Kolumbus v roku 1492 plával objaviť novú cestu do Ázie, objavil Ameriku – Nový svet, ale bol presvedčený, že dorazil do Indie. Miestnych ľudí preto nazval „Indios“, čo sa neskôr stalo základom pre všeobecne používaný pojem „Indián“. Aj keď sa neskôr ukázalo, že do skutočnej Ázie je ešte poriadne ďaleko, tento názov miestnym obyvateľom už zostal.

Aj dnes, s odstupom stáročí, nesie toto pomenovanie istú dávku historického omylu, no napriek tomu sa stalo súčasťou jazykov a kultúr po celom svete. V angličtine sa však pôvodní obyvatelia Severnej Ameriky označujú presnejším termínom Native Americans, čím sa odlišujú od obyvateľov Indie a zdôrazňuje sa ich skutočný pôvod.

Pôvodní obyvatelia Severnej i Južnej Ameriky sú teda – aj keď omylom, no predsa – dodnes známi ako Indiáni. A aj keď tento názov vznikol z chyby jedného námorníka, ktorý hľadal kratšiu cestu do Indie, tento odkaz prežil stáročia a poznáme ho dodnes.

Rozdiely medzi pôvodnými obyvateľmi Severnej a Južnej Ameriky nie sú zanedbateľné, práve naopak – sú priam fascinujúce a ukazujú, aký rozmanitý a bohatý bol vývoj týchto dvoch častí kontinentu. Krásnym ukazovateľom sú stáročia staré nájdené predmety a archeologické dôkazy, ktoré nám rozprávajú príbehy o každodennom živote, duchovne i vojnách týchto civilizácií.

Na juhu amerického kontinentu vznikli obrovské ríše – Mayovia, Aztékovia, Inkovia a ďalšie veľké civilizácie. V ich stopách nachádzame dychberúce kamenné mestá s chrámami, detailne vyrezané a vypočítané kalendáre, obsidiánové meče, zlaté sošky, chirurgické pomôcky, horské očistné kúpele, tisíce kilometrov ciest, vysunuté mosty, terasové laboratóriá na pestovanie plodín, astronomické observatóriá a komplexne organizované spoločenské štruktúry. Mali vyspelé armády, byrokratické rozdelenie spoločnosti a pokročilé znalosti v medicíne, astrológii aj architektúre.

Na severnej pologuli však bol obraz úplne iný. Native Americans, teda pôvodní obyvatelia Severnej Ameriky, boli skôr roztrúsení do menších, nezávislých kmeňov, na čele ktorých stál vždy náčelník. Ich spôsob života bol oveľa bližší prírode a kolísal medzi kmeňovým usporiadaním a kočovným životným štýlom.

Ich domovy tvorili hlinené stavby, tipi alebo jednoduché chatrče zo surových materiálov ako drevo, tráva a hlina. Územia boli prepojené iba lesnými a púštnymi chodníkmi, bez akýchkoľvek kamenných ciest či architektonických monumentov, ktoré by mohli konkurovať tým na juhu. Nájsť medzi nimi obrovské armády s tisíckami vojakov bolo nemysliteľné.

Zbrane, ktoré používali, boli najmä sekery, oštepy, kamenné nástroje, keramika a šperky z mušlí. Na rozdiel od divokých juhoamerických kmeňov, ktoré často krvavo obetovali ľudí i zvieratá, vytrhávali srdcia svojich obetí na vrcholkoch pyramíd. K tomu vzývali rôznych bohov a boli zapálení bojovníci, severoamerické kmene takúto krvavú obetnú tradíciu nemali.

Ich duchovný svet sa niesol v znamení mierových rituálov, spevu, tancov, bubnovania a komunikácie s duchmi okolitej prírody. Svoje duchovné obrady sprevádzali fajčením posvätnej fajky mieru, často plnenej tabakom a bylinkami, ktorým pripisovali liečivé a očistné účinky.

Avšak i tu existovali tvrdé bojové praktiky. Azda najznámejšou a najviac mýtickou sa stalo skalpovanie nepriateľa – rituál, pri ktorom víťazný bojovník odrezal vlasatú pokožku hlavy porazeného protivníka a nosil ju ako trofej, symbol odvahy a vojenského úspechu. Tento čin mal nielen fyzický, ale aj duchovný význam, pretože verili, že takto si privedú silu a odvahu porazeného nepriateľa na svoju stranu.

Napriek týmto odlišnostiam boli oba svety – sever aj juh – výnimočné svojím spôsobom. Každá časť amerického kontinentu niesla svoj príbeh, svoju vieru, svoj boj o prežitie a svoju lásku k zemi, ktorá im dávala obživu a domov.

Medzi všetkými pôvodnými kmeňmi Severnej Ameriky patria Navajovia, alebo ako sami seba nazývajú, Dine – čo v preklade znamená „Ľudia“, k tým najväčším a najznámejším skupinám. Ich územie sa rozprestieralo v oblasti známej ako Four Corners – teda tam, kde sa stretávajú dnešné štáty Utah, Colorado, Arizona a Nové Mexiko. Všetky tieto štáty navštevujeme s malými skupinami na zájazde USA - západ aktívne.

Sprievodca vyškolený v BUBO Cestovateľskej Akadémii vám rád vysvetlí, že Navajovia boli majstri v tkaní, známi najmä svojimi nádhernými kobercami, prikrývkami a šperkami. Ich život bol vždy úzko spätý s prírodou, pôdou a duchovnými tradíciami, no boli aj obratní poľnohospodári a pastieri. Ich kultúra, duchovné obrady, jazyk aj tradičné remeslá prežívajú dodnes a sú zdrojom hrdosti pre celý národ, ktorý stále žije.

Navajovia mali svojho hrdinu, a tým bol práve vodca Manuelito. Tento „šuhaj“ bol symbolom odporu k systému i odvahy počas najťažších období v histórii Navajov. Od mladosti bol známy ako neohrozený bojovník, ktorému sa nikto len tak nepostavil a ktorý sa nebál postaviť proti mexickým vojenským oddielom a neskôr proti americkej armáde, ktorá sa snažila Navajov násilne presídliť do suchých a nehostinných oblastí.

Navajovia zažili Long Walk – Dlhý pochod, pri ktorom boli nútení opustiť svoje domovy a putovať stovky kilometrov do nehostinnej rezervácie. Keď sa situácia stala neudržateľnou kvôli hladu a chorobám, Manuelito sa napokon vzdal, ale jeho odhodlanie pomohlo zabezpečiť, že Navajovia získali späť časť svojich pôvodných území a mohli sa vrátiť domov.

Domov už nebol taký ako predtým – bol kontrolovaný, obmedzený a o celé územia menší, no Navajovia boli jedni z mála Indiánov, ktorí si mohli časť svojho územia, na ktorom žili pôvodom, ponechať. Iné kmene také šťastie nemali a boli odvážaní tisícky kilometrov ďaleko, do miest bez vody a lesov, na ktoré boli zvyknutí.

Navajovia sú taktiež jedným z mála pôvodných kmeňov, ktoré si aj po stáročiach zachovali svoju identitu. Dnes žijú najmä na území Navajo Nation, ktorá je najväčšou indiánskou rezerváciou v USA s rozlohou viac ako 70 000 km². Počet Navajov dnes presahuje 300 000 členov, čo z nich robí najpočetnejší pôvodný kmeň v Spojených štátoch.

Mnohé komunity v rezervácii čelia ešte stále nedostatku základnej infraštruktúry, vrátane prístupu k čistej vode a elektrine, preto mladí ľudia pomaly odchádzajú do iných štátov v Amerike a tradícia pomaly mizne. Navajovia, ktorí v rezervácii ostávajú, preto kladú veľký dôraz na vzdelávanie a zachovanie svojho jazyka a kultúry. Mnohé školy v rezervácii ponúkajú výučbu v navažskom jazyku a integrujú tradičné hodnoty do učebných osnov.

Anasazi, známi aj ako Ancestral Puebloans, boli predchodcovia dnešných Pueblo národov. Navajovia týchto tajomných ľudí pomenovali Anasazi a malo to znamenať „pradávni ľudia“ alebo „starí cudzinci“. Objavili totiž obydlia, ktoré nepoznali, a títo ľudia boli pre nich neznámi.

Odhaduje sa, že ich mohlo byť okolo 30 000. Žili na území dnešných štátov Colorado, Utah, Arizona a Nové Mexiko. Ich najznámejšie pamiatky sú skalné obydlia v Mesa Verde National Park, ktoré boli postavené priamo do útesov v skalách a tvoria milo vyzerajúce mestečko.

Dodnes nie je presne známe, prečo svoje mestá opustili okolo 13. storočia, ale predpokladá sa, že za tým stáli klimatické zmeny, suché podnebie, málo zveri a vyčerpanie prírodných zdrojov.

Zo začiatku obývali náhorné plošiny, kde pestovali kukuricu, fazuľu a tekvice, postupne sa však presunuli do útesových výklenkov, kde postavili svoje slávne skalné obydlia, ktoré dnes môžeme obdivovať v národných parkoch Ameriky.

Hopi žili na náhorných plošinách severovýchodnej Arizony, v oblastiach známych ako Hopi Mesas. Tento kmeň je považovaný za jeden z najmierumilovnejších. Hopi sú známi svojimi mesačnými ceremóniami, tradičnými kachina tancami a duchovnými maňuškami Kachina, ktoré symbolizujú duchovné bytosti spojené s prírodou, plodnosťou a ochranou kmeňa. Ich tradičné obydlia boli postavené z kameňa a hliny a krásne sa vynímajú na vrcholoch stolových hôr, odkiaľ mali skvelý prehľad o okolitej krajine vďaka vyhliadke.

Najkrajšia legenda kmeňa je práve legenda o Pavučej babičke – stvoriteľke sveta. Rozpráva príbeh o stvorení sveta, v ktorom sa hovorí o tom, že na počiatku existoval len Duch Slnka, ktorý sa volal Tawa, a Pavučia babička menom Kokyangwuti.

Keďže boli na svete sami a chceli vytvoriť prírodu, do ktorej by vnukli život, Tawa svojpomocne vytvoril prvý svet, kde žili bytosti podobné hmyzu. Tieto bytosti však neboli naplnené ani dostatočne inteligentné a nemohli žiť tak, ako si božstvá predstavovali, a tak ich Pavučia babička previedla do druhého sveta, kde nadobudli podobu zvierat.

Tieto bytosti už boli vyvinutejšie, no ani tam však nenašli šťastie, a preto ich previedla do tretieho sveta, kde sa stali ľuďmi. Keďže vieme, aké sú ľudské vlastnosti, vo svete vznikla zloba, závisť a nezhody a tento svet sa poznačil temnými silami. Tawa preto zničil tretí svet obrovskou potopou.

Pavučia babička zachránila dobrých a spravodlivých ľudí tým, že ich ukryla do dutých trstín, ktoré slúžili ako člny. Tieto člny ich priviedli do štvrtého sveta – sveta, v ktorom žijeme dnes. V tomto svete sa ľudia naučili žiť v súlade s prírodou a duchovnými zákonmi a vznikli ľudia menom Hopi.

Legenda tiež hovorí, že Pavučia babička má aj temnejšiu stránku. Starší varujú deti, že ak budú neposlušné, Pavučia žena ich zabalí do svojej siete, odnesie na vrchol Spider Rock v Canyon de Chelly a tam ich zje. Biele pruhy na vrchole skaly sú podľa legendy pozostatkami kostí týchto detí, ktoré vybledli na slnku.

Dnes je Canyon de Chelly, ktorý tiež v BUBO navštevujeme, národnou pamiatkou a obľúbeným miestom pre turistiku, aj keď sa tu už nekonajú rituály kmeňa – príjemná nostalgická energia miesta sa nemení.

Apačovia boli bojovní, odolní a vynikajúci lovci, ktorí ovládali rozsiahle územia od Arizony, Nového Mexika až po západný Texas. Ich životný štýl bol prevažne kočovný, rýchlo sa prispôsobovali podmienkam a boli známi partizánskym spôsobom boja, ktorý ich preslávil najmä počas konfliktov s americkou armádou v 19. storočí.

Medzi najznámejších lídrov patril Geronimo, ktorý sa zapísal do histórie bojov za slobodu a prežitie svojho ľudu. Pochádzal z kmeňa Chiricahua Apačov. Hoci nebol formálne náčelníkom, stal sa legendárnym vodcom a symbolom odporu proti mexickej a neskôr americkej expanzii. V roku 1858 sa stala tragédia, ktorá poznamenala množstvo ľudí a zapísala sa do krvavej histórie Ameriky a do zlomených sŕdc miestnych obyvateľov.

Počas jeho neprítomnosti mexickí vojaci podlo napadli jeho tábor. Pri útoku prišiel o matku, manželku a tri deti, čo v ňom prebudilo obrovskú bolesť a túžbu po pomste.

Geronimo sa nevzdával a niekoľkokrát dokázal, aký silný je. Prešiel tisícky kilometrov ako vodca družiny, celé územia poznal najlepšie zo všetkých, bol nepolapiteľný. Po rokoch neustáleho prenasledovania ho to už unavilo a Geronimo sa v roku 1886 napokon vzdal generálovi Nelsonovi Milesovi v oblasti Skeleton Canyon v Arizone. Bol posledným indiánskym vodcom, ktorý sa americkej vláde vzdal po ozbrojenom odpore.

Po zajatí bol spolu so svojimi ľuďmi odvezený na Floridu a neskôr do Alabamy a Oklahomy, kde prežil zvyšok svojho života ako vážený, ale sledovaný vojnový zajatec. Zaujímavosťou je, že napriek svojmu osudu sa Geronimo stal počas svojich posledných rokov známou postavou na verejnosti. Už spomenutý príbeh o Vinnetouovi bol inšpirovaný práve vodcom kmeňa Apačov, teda Geronimom, ktorý je dodnes oslavovaný a vážený.

Uteovia obývali oblasť dnešného Colorada, Utahu a časti Wyomingu. Boli lovci, zberači a výborní jazdci na koňoch, ktorí si uctievali prírodné cykly a zvieracích duchov. Ich územie pokrývalo rozsiahle oblasti Skalnatých vrchov, od Wyomingu cez Colorado až po Nové Mexiko. Ute boli známi aj svojimi krásne vyšívanými odevmi a spiritualitou spätou s horským prostredím.

Jednou z najznámejších legiend tohto kmeňa je príbeh o Duchovi vetra, ktorý bol považovaný za ochrancu hôr a všetkého živého. Podľa starších vážených ľudí Duch vetra kedysi dávno zachránil kmeň pred veľkým suchom. Keď sa obloha zatiahla a celé údolia sužovalo horúce leto bez dažďa, náčelník Uteov vystúpil na ten najvyšší vrchol svätých hôr a prosil duchov o pomoc.

Duch vetra sa zjavil v podobe mohutného prúdu vzduchu, ktorý rozvíril a roztvoril oblohu, rozohnal mraky a priniesol chladný dážď, ktorý naplnil všetky rieky a dal život celej krajine. Odvtedy Uteovia verili, že v každom závane vetra cítia prítomnosť svojho ochrancu, ktorý ich sprevádza na cestách, počas lovu aj pri duchovných obradoch – Ducha vetra.

Pred príchodom Európanov bolo na území dnešnej Severnej Ameriky, samozrejme, viac jedincov, odhadom viac ako 500 samostatných kmeňov a etnických skupín. No práve vyššie uvedené boli tie, ktoré sa do histórie zapísali svojou energiou a legendami. Nech nám ich príbehy pripomínajú, že každý národ, každá kultúra a každý človek tu zanecháva svoju stopu a je len na nás, aká bude tá naša.

Tento blog z pera najscestovanejších Slovákov je malou pamiatkou a vyjadrením úcty všetkým pôvodným obyvateľom Severnej Ameriky. Ľuďom, ktorí tu žili tisíce rokov pred nami, s láskou k zemi, s pokorou voči prírodným cyklom a s hlbokou múdrosťou, ktorú odovzdávali z generácie na generáciu.

Nech je toto slovo symbolickým ospravedlnením za bolesť a straty, ktoré im priniesol príchod Európanov a kolonizácia. Nech je to zároveň pripomienkou, aby sme si ich históriu vážili a rešpektovali ich tradície, na čo v BUBO pri cestovaní dbáme. Nikdy nezabúdame na hodnoty, ktoré nám zanechali.