Grand Canyon – dych vyrážajúce divadlo prírody

Najväčší kaňon sveta je splneným snom. Návšteva západu USA sa oplatí už len kvôli nemu a pre väčšinu BUBO klientov je najväčším životným zážitkom. Je jasné, že návšteva Grand Canyonu je dnes naozaj bežná, jednoduchá a ohromujúca. Zamysleli ste sa už však niekedy nad tým, ako dlho už ľudia Grand Canyon navštevujú?

A vôbec, ako sa na toto miesto v strede Sonorskej púšte dostali prví turisti? Alebo to, ako sa cestovalo za panoramatickými výhľadmi v dobách, keď cez nehostinnú krajinu neviedla cesta a zážitky si museli turisti zaslúžiť naozajstným nepohodlným dobrodružstvom?

V porovnaní s dneškom už Grand Canyon pre väčšinu turistov nie je cieľ, ale iba atrakcia. Samozrejmosť, ktorú musí vidieť každý, kto ide do Arizony alebo okolo nej. Okrem krásnych výhľadov tu nájdete aj zástupy turistov, ktorí si ani neuvedomujú, že rovnaký pohľad stál pred 100 rokmi oveľa viac času a námahy ako dnes.

Grand Canyon sa nachádza v severnej Arizone, zopár km/míľ severozápadne od mesta Flagstaff. Kaňon meria na dĺžku približne 446 km. Keď si hľadáte údaje o šírke, nájdete rôzne čísla. Napríklad to, že v najširšom mieste je to 28 alebo aj 29 km a v najužšom 6 alebo aj 6,4 km.

Oficiálne informácie hovoria o tom, že v priemere je kaňon široký 16 km. Z dostupných okrajov kaňonu sa to síce nezdá, no v najhlbšom bode je dno vzdialené od rímsy až 1,6 km. Celková rozloha Grand Canyonu je skoro až 5 000 km štvorcových, čo z neho robí jeden z najväčších kaňonov na svete, v kategórii púštnych kaňonov ten úplne najväčší.

Táto prírodná pamiatka vznikla odhadom pred piatimi až šiestimi miliónmi rokov, keď erózia  rieky Colorado mala za následok prerezanie hlbokého kanála cez vrstvy skál. Je ťažké si predstaviť, aká mohutná musela byť niekedy rieka Colorado, aby dokázala prerezať až takúto širokú a dlhú cestu.

Jeden BUBO klient, profesor geológie, mi počas zájazdu Západ USA dokonca prezentoval teóriu, že kaňon mohol byť vytvorený veľkou prívalovou vlnou, keď sa tu rozlialo obrovské jazero. Nech to bolo akokoľvek, výsledok dnes môžeme pozorovať na vlastné oči a stojí za to.

Keď sa dostanete na toto miesto, nabehnú vám zimomriavky a možno sa vám začnú tískať až slzy do očí. Hneď si uvedomíte, rovnako ako ja aj my všetci, že to, čo vidíte vo filmoch či na obrázkoch, sa so skutočnosťou absolútne nedá porovnať – tá veľkosť a epickosť sa nedá zachytiť inak ako vlastnými očami.

Do tohto populárneho kaňona sa viete dostať mnohými vstupmi. V BUBO máme jasnú referenciu, no spísali sme pre vás, ako na to, pri každom jednom.

Západný vchod (rezervácia Hualapai):

Tento vchod sa nachádza v rezervácii Hualapai a využívame ho práve my v BUBO, preto ho aj odporúčame. Prejdete sa tu po Grand Canyon Skywalk, chodníku so skleneným dnom, ktorý sa rozprestiera nad kaňonom. Možno sa vám trochu podlomia nohy. Počkajú si na vás kultúrne exponáty Hualapai a práve tu sa realizujú najlepšie lety vrtuľníkom nad Grand Canyonom, čo je ulovený zážitok navyše.

Južný vchod (Grand Canyon Village)

Vo všeobecnosti turisticky najobľúbenejší vchod, z ktorého sa vám naskytnú ikonické výhľady na kaňon vrátane Mather Point a Yavapai Point. Okrem toho tu viete preskúmať historickú dedinu, navštíviť návštevnícke centrum Grand Canyon a prejsť na chodníky South Kaibab a Bright Angel Trails.

Východný vchod (Desert View):

Leží asi 40 kilometrov východne od Grand Canyon Village. Desert View poskytuje úchvatný výhľad na kaňon a rieku Colorado. Strážna veža Desert View je tu populárnou atrakciou a ponúka skvelé panoramatické výhľady a mnohé kultúrne exponáty.

Severný vchod (North Rim):

Vstup do North Rim je približne 346 km po ceste od južného vchodu. Dostanete sa sem skôr z mesta Page (či po ceste doň). Ide o turisticky vzdialenejší zážitok s menším počtom turistov. Môžete si vychutnať úžasné výhľady z bodov Point Imperial a Cape Royal. Aj počas leta je tu chladnejšie – teploty sú celkovo prijateľné.

Vstup Tuweep (Toroweap):

Trošku náročnejší vstup. Tuweep je vzdialený vchod dostupný po náročnej nespevnenej ceste zo severu. Stojí však za to prekonať diskomfort a prísť k bodu Toroweap Overlook. Na rieku Colorado sa budete pozerať z výšky 914 metrov.

Lee's Ferry Entrance (Colorado River):

Nachádza sa trošku ďalej od hlavného kaňonu, v blízkosti mesta Page, ktorý je východiskovým bodom aj pre výlety do Antelope Canyon. Je to výborný bod slúžiaci k ďalšej poznávačke skvostov ako Marble Canyon, Balanced Rock, Stone Wave, ale aj populárneho ohybu Horseshoe Bend.

Vyberiete si svoj vstup a hor sa na to! Ideme spolu spoznávať Grand Canyon. Najprv vás uchváti jeho veľkosť, a potom si všímate detaily. V Grand Canyone môžete totiž nájsť aj jedny z najstarších exponovaných skál na Zemi. Steny odhaľujú prierez zemskej kôry a krásne je vidieť vrstvy, ktoré sa na seba stavali milióny rokov. Preto je toto miesto také unikátne.

Tým, že tu na vlastné oči môžete pozorovať rôzne geologické obdobia, sa dá povedať, že je to otvorená učebnica geológie. Vek niektorých hornín sa odhaduje dokonca na takmer dve miliardy rokov. Tieto vrstvy hornín dali geológom príležitosť študovať vývoj našej Zeme v čase.

Najstaršie známe skaly v kaňone, nazývané Vishnu Basement Rocks, možno nájsť na dne Vnútornej rokliny. Skaly Vishnu vznikli asi pred 1,7 miliardami rokov, keď magma stvrdla a spojila túto oblasť - kedysi sopečný oceánsky reťazec - so severoamerickým kontinentom.

Archeológovia objavili ruiny a artefakty obyvateľov, ktoré sa datujú do doby takmer pred 12 000 rokmi. Pravekí ľudia sa prvýkrát usadili v kaňone a jeho okolí počas poslednej doby ľadovej, keď sa po Severnej Amerike stále pohybovali mamuty, obrovské leňochody a iné veľké cicavce.

Veľké kamenné hroty oštepov nám dokazujú, že sa v tejto oblasti zdržiavali ľudia už naozaj dávno. Je to logické, lebo na dne kaňonu tečie rieka Colorado a je tam, na rozdiel od okolitej rozsiahlej púšte, vhodné podnebie na pestovanie podín. V stenách našli ľudia vhodný priestor na obydlia a využívali ich aj na skladovanie potravinových zásob.

Stovky malých figúrok z rozštiepených vetvičiek vyrobených v rokoch 1 000 až 2 000 pred Kristom bolo objavených v jaskyniach v stene kaňonu. Figúrky majú tvar jeleňa a ovce hruborohej. Antropológovia si myslia, že pravekí lovci mohli nechať figúrky v jaskyniach ako súčasť rituálu, aby zabezpečili úspešný lov.

Pôvodní ľudia Pueblo - po ktorých nasledovali kmene Paiute, Navajo, Zuni a Hopi - kedysi obývali Grand Canyon. Dnes západná časť prináleží kmeňu Havasupai, označovaná je ako domov ich predkov. Podľa kmeňovej histórie žili Havasupai v kaňone a jeho okolí viac ako 800 rokov.

Takmer celá pôda predkov Havasupai bola použitá ako verejná pôda s vytvorením Grand Canyonu najskôr ako rezervácie a neskôr národného parku. V roku 1975 získali Havasupai späť veľkú časť svojej pôdy od federálnej vlády po tom, čo sa ich ujali vplyvné noviny vrátane Wall Street Journal, Los Angeles Times a San Francisco Chronicle.

Havasupai dnes zarábajú väčšinu peňazí z cestovného ruchu. Krásne modré jazerá a červené skaly vodopádov Havasu, ktoré sa nachádzajú v blízkosti odľahlej časti národného parku Grand Canyon, každoročne prilákajú asi 20 000 návštevníkov.

Prvá zaznamenaná expedícia, ktorá spomína Grand Canyon, sa konala v roku 1540, keď sa García Lopéz de Cárdenas spolu s 13 vojakmi snažili nájsť bájne miesta - "Seven Cities of Gold". Sprievodcov im robili ľudia z kmeňa Hopi, pre ktorých bolo miesto posvätné.

Pravdepodobne neboli nadšení novou návštevou, a tak ich naviedli iba na miesto, kde kaňon s koňmi a zásobami nedokázali prekročiť. Španieli tak žiadne zlato nenašli.

Po dobu nasledujúcich 200 rokov sa nevie o žiadnej výprave ktorá by zdokumentovala cestu na toto nehostinné miesto.

V roku 1848 sa skončila mexicko-americká vojna (väčšina dnešného územia západu USA i Kanady sprvu patrila práve pod Mexiko) a po novom toto územie pripadlo Američanom. V druhej polovici 19. storočia sa uskutočnilo niekoľko veľmi náročných výprav za účelom zmapovania územia a získania geologických poznatkov.

John Wesley Powell viedol napríklad slávnu expedíciu po rieke Colorado. Jeho správy a fotografie z tejto expedície zaujali verejnosť a viedli k ďalším výskumom a turistickým expedíciám.

Predstavte si, že je rok 1899 a jediná cesta do Grand Caynonu je buď pešo, alebo na koni z jedného najbližších miest. Na výber sú mestá Flagstaff alebo Williams. Cesta na koni alebo v dostavníku trvá 2 dni, takže potrebujete minimálne zásoby a sprievodcu, ktorý vás dokáže navigovať na to správne miesto.

Po dvoch dňoch cestovania púšťou sa dostanete na miesto, kde vás čaká jednoduchý kemping a stany na odpočinok, aby ste sa po niekoľkých dňoch mohli vydať na náročnú cestu späť.

Podujali by ste sa na takúto cestu? A ak áno, o koľko viac by ste si vážili pohľad cez rímsu na rieku Colorado čupiacu v tieni majestátnych skál?

Všetko sa zmenilo v roku 1901, keď železničná spoločnosť "Santa Fe" dokončila železnicu vedúcu z mesta Williams priamo k južnému okraju kaňonu. Miesto sa stále nazýva "South Rim" a bolo to prvé miesto, kde sa začal rozvíjať turistický ruch okolo Grand Canyonu.

Cesta vlakom skrátila dvojdňovú cestu púšťou na tri hodiny a Grand Canyon sa tak stal oveľa prístupnejším pre turistov.

Fred Harvey (nar. 1835) bol imigrant z Anglicka, ktorý pricestoval ako 15-ročný do New Yorku len so zopár dolármi vo vrecku. Pracoval v reštauráciách a neskôr sa zamestnal aj na železnici. Jeho skúsenosti v službách a zlé nehygienické podmienky a zlé jedlo na cestách vlakom ho priviedli k nápadu.

V roku 1876 sa dohodol sa so železnicami Santa Fe, že bude ponúkať kvalitné hotelové a reštauračné služby popri železnici a zabezpečí tak vyšší komfort pre cestujúcich. Na oplátku mu železnice poskytli transport jedla, potrebných zásob a zamestnancov zdarma.

Harvey si takýmto štýlom budoval meno 13 rokov, a v roku 1889 uzavrel so železnicami novú exkluzívnu zmluvu. Harvey si mohol postaviť hotely a reštaurácie na všetkých zastávkach železnice nachádzajúcich sa západne od rieky Missouri. Prepravoval tak všetok potrebný materiál ako napríklad uhlie, vodu, ľad a, samozrejme, jedlo pre svoje zariadenia a zisk z predaja išiel Harveymu do vrecka.

"Jedlá Freda Harveyho" sa stali súčasťou marketingu železníc a jeho služby sa dali nájsť napríklad v Topeke, Los Angeles, Amarillo, Deming, Novom Mexiku a Winslow v Arizone.

Železničná spoločnosti so zvýšeným komfortom a ponukou služieb narástol aj predaj lístkov a mohla si dovoliť aj nárast cien lístkov. Išlo teda o výhodnú spoluprácu.

Celkovo vlastnil Fred Harvey 47 reštaurácií, 15 hotelov a 30 vozňov. Aby zabezpečil vysokú úroveň služieb, rozhodol sa zamestnávať ženy. Aby bolo jasné, v tej dobe to vôbec nebol štandard. Ženy vtedy žili doma s rodinami aj po celý život. Idea, že by cestovali a boli finančne nezávislé, bola vtedy absolútne neslýchaná.

Fred Harvey im dal možnosť slobody a ony za to boli rady. Nebolo to však také jednoduché. Harvey hľadal inteligentné a slobodné ženy z dobrých rodín vo veku od 18 do 30 rokov. Zároveň, aby všetko fungovalo, ako má, museli dodržiavať striktné pravidlá nazývané "The Harvey Way".

Samozrejme, museli byť vždy v čistých uniformách, upravené, s vlasmi v pevnom cope, nesmeli nosiť make-up ani šperky. Mali zakázané rozprávať sa a flirtovať s mužskými zákazníkmi a počas doby kontraktu sa nesmeli vydať. Strieborné príbory boli vždy priebežne leštené, stoly dokonale upravené a pomaranče odšťavené.

Pred prvou svetovou vojnou zažíval turizmus v západnej Amerike boom. Bohatí Američania aj Európania chceli objavovať krásy "divokého západu", a tak si Harveyho služby našli miesto aj v Grand Canyone.

Koľaje, ktoré predtým slúžili ťažbárom, vedúce do Williamsu, uviedli do prevádzky pre turistov v roku 1901 a v roku 1905 dokončil Harvey prvý luxusný hotel El Tovar.

Keď bola zabezpečená doprava a služby, prišiel čas na marketing. Edward Ripley, vtedajší riaditeľ Santa Fe, kúpil olejomaľby Grand Canyonu namaľované Thomasom Moranom, známym maliarom, ktorý sa venoval najmä zobrazovaním krás divokého západu.

Jeho maľby sa následne začali používať na propagáciu nie len do brožúr, ale rozdali sa do škôl, kancelárií a, samozrejme, viseli aj na železničných staniciach. Takto zvýšený záujem o Grand Canyon viedol k vyhláseniu tohto miesta za národný park v roku 1919, kedy evidovali návštevnosť 44 000 obdivovateľov.

Následne sa počty už len násobili. V roku 1929 to bolo 200 000 a o ďalších 10 rokov 300 000 návštevníkov. V dnešnej dobe je to už päť miliónov turistov ročne, ktorí sem zamieria.

Grand Canyon je sám o sebe zážitok. Vedieť jeho históriu a vývoj turizmu vám umožní precítiť a vážiť si daný moment ešte viac. Let helikoptérou nad Grand Canyonom je zase niečo, čo v BUBO odporúčame každému klientovi, aby si bol tento zážitok intenzívnejší. No ako docieliť, aby bol maximálny?

Spojte si let s plavbou po rieke Colorado. Dá sa to v rámci vstupu do kaňonu cez Západný vchod, teda rezerváciu, ktorú aj my uprednostňujeme a toto je dôvod navyše. Helikoptéra pristane na dne kaňonu - v jedinej oblasti, kde sa to dá  zrealizovať. Let jedným smerom trvá zhruba sedem minút. Po pristátí sa pofotíte obkľúčení kaňonom, poprechádzate sa popri brehu rieky a bonusom je plavba po pontóne po rieke Colorado. A opäť sedemminútový let naspäť.

Nie je to lacná záležitosť, takéto fakultatívne výlety vás vyjdú minimálne na 300 dolárov, no zážitok je maximálny a takto si budete vedieť povedať, že ste z Grand Canyonu vyťažili maximum.

Príbeh vzostupu turizmu v Grand Canyone je krásny príklad toho, ako sa budoval turistický ruch, a to nielen v tejto konkrétnej časti Arizony. Železnice sa rozširovali, hotely sa stavali a podnikatelia ako Fred Harvey rozširovali služby po celej krajine.

Ľudia dnes môžu cestovať k odľahlým scenériám a krásam, ako je Crand Canyon, veľmi rýchlo a pohodlne. Dnes už na to nevyužívame železnice, ale ideálnym prostriedkom na zdolávanie dlhých ciest je auto.

A takto to robíme aj my v BUBO. Roadtrip po západe USA je cesta naprieč úžasnými prírodnými scenériami cez obrovskú nádhernú púšť, ktorá je rozmanitá, každý deň iná a hýri všetkými možnými farbami. Poďte na takúto cestu s nami!