Bermudský trojuholník - ako som sa stratil

Aj fyzikálny chemik, ktorý neverí v mágiu a ráta počet kvarkov vo svojom jogurte, má pred Bermudským trojuholníkom rešpekt. Veci, o ktorých sa hovorí, sa tu totižto skutočne diali a aj dejú. Dno mora okolo Bermúd pokrývajú vraky lietadiel a lodí. No mnohé vraj práve tu zmizli nadobro a nikto ich už nikdy nenašiel...

O čom teda Bermudy sú? Máme sa ich obávať? Na konci tohoto cestovateľského blogu mám odsek so skutočným nebezpečenstvom Bermúd. Celkovo však môžem skonštatovať, že Bermudy = klasická dovolenka. Pokojne pre celú rodinu. Bermudský trojuholník má síce zlé meno, ale Bermudy sú bezpečné a moja skúsenosť hovorí o maximálnom proturistickom nastavení.

Vystúpil som z trajektu v historickom St. George‘s a chlapík oblečený v domorodom oblečení ako vojak jeho veličenstva ma naviguje: „Vľavo je pre vás pripravená doprava na najkrajšiu pláž Tabaco Bay, mesto pod patronátom UNESCO je vpravo. Určite sa vám bude páčiť.“

Aj začínajúci cestovateľ dostane na Bermudách silnú podporu, nemusíte sa teda ničoho obávať a tento blog môžete čítať s tým, že na Bermudy môžete pokojne vyraziť sami.

Najvyššia sezóna v Karibiku je medzi novembrom a marcom a prísť v tej dobe na Bermudy je chyba - je tu, doslova, zima. Bermudy sa nachádzajú výrazne severne od Karibiku, v centre severného Atlantiku a najbližšou pevninou je Severná Karolína v USA vzdialená vyše 1 000 km.

Druhou najbližšou pevninou je kanadská provincia Nova Scotia, ktorú som brázdil dva týždne pred Bermudami, konkrétne ostrov Sables s divokými koňmi. Táto provincia je vzdialená 1 237 km.

Bermudy mali s Kanadou mnoho spoločného, až do začiatku 20. storočia (1907) a po neskoršie osamostatnenie sa Kanady od Británie a rozdelenie vojenskej posádky medzi Halifax a Bermudy.

„V zime je tu voda čistá, no má o 20 stupňov menej než v lete a v zime tu máme aj viac búrok,” vysvetľuje mi majiteľ a kapitán potápačskej lode Chris Gauntlett. Hovorí, že v lete majú plytké vody okolo Bermúd 80 Fahrenheitov (26.5 C) a v zime 60 (15.5 C) , a to už potrebujete riadne hrubý neoprén.

„Nikdy tu nesneží,” chváli sa. Moja osobná skúsenosť je, že nám dva dni vkuse v najvyššej sezóne pršalo. V lete sa hovorí: „Ak sa vám nepáči počasie, buď počkajte 20 minút, alebo sa presuňte na druhú stranu ostrovov.” Urobili sme oboje a pršalo všade a urputne celý deň.

Poobede sme sa mali ísť potápať, no zrušili nám kvôli naozaj silnému dažďu loď. Akonáhle ju zrušili a aj všetky predikcie na našich appkách ukazovali, že pršať bude naďalej, dážď zrazu prestal a odvtedy bolo iba krásne... Ale zase až príliš veľké teplo.

V Bermudskom trojuholníku musíte rátať s nevyspytateľným počasím. Nevyspytateľné znamená, že nikto nevie, ako bude o pol hodiny - ani tí, čo tu žijú päť generácií ako kapitán Chris. Sezóna je tu podobná ako napríklad na juhu Talianska a podnebie považujeme za subtropické. Takže „antikaribské“. V septembri a októbri sa tu viete stretnúť s hurikánmi a vtedy tu prší najviac. Najmenej prší v apríli a máji.

Počasie Bermúd je ovplyvnene Golfským prúdom, a tak aj v januári a februári je tu 18 stupňov. Nikdy tu nemrzne! No, pozor, ako píšem, je to 1 700 km severne od Karibských ostrovov, a teda letné mesiace sú tými najlepšími.

Zvláštny názov odseku, hmm... Bermudy, to je sedem veľkých ostrovov, no spolu je ich vraj až 181. Avšak to určite rátajú za odlivu. Kde prechádzate Bermudami, sa vám zdá, že by sa mali volať Bermuda - tak ako v angličtine, veď ste na jednej pevnine a tie ostrovčeky sú pospájané mostami postavenými na plytčinách.

Ani nevyzerajú ako klasický most, ale ako pokračovanie cesty. Bermudy teda pokojne prejdete na aute. No auto si tu neviete prenajať. Aj v tomto sú unikátne. Ani si nepamätám, či existuje iný ostrov, kde mi nepožičali „normálne” auto.  Tu iba elektrické jeden šoféruje a druhý sedí vzadu - je to dosť nepoužiteľné.

No „MHD” funguje nekaribsky slušne.

Celkovo sú Bermudy nekaribsky vystavané, s krásnymi historickými budovami a celkovo veľmi funkčné.

Bermudy sa delia (aj keď by nemuseli, veď sú malilinké a prejdete ich krížom-krážom za jediný deň) na 9 diecéz (parish) a dve municipality – v tomto prípade ide o dve najvýznamnejšie mestá, a to historické hlavné mesto St. George‘s a terajšia metropola Hamilton.

Prešiel som všetky diecézy až na Warvick a, logicky, obe najväčšie mestá. Navyše, ešte aj moria komplet okolo Bermúd, veď to je tu základom, tou najväčšou krásou. Dvakrát som sa plavil totálne dokola Bermúd, potom som tu išiel zopár ráz na trajektoch a aj na potápačskej lodi.

Je tu oveľa menej paliem, no o to viac upravených golfových ihrísk. Pôvodných rastlín bolo minimum - z 1 000 druhov iba okolo 160. A sú tu snahy odstrániť všetky kokosové palmy. Zda sa teda, že sa na Karibik ani nechcú podobať a snažia sa o výnimočnosť. Jediné pôvodne živočichy sú tu netopiere - nájdete tu päť druhov.

Národným vtákom je cahow, resp. bermudsky petrel (tajfúnnik kahu). Živí sa krevetami a chobotničkami a malými rybami a je to neuveriteľne obratný letec. Všimol som si tu tropic bird, ktorého som videl aj na hyperexotickom (extrémne nedostupnom) ostrove Ascension, ktorý popisujem v blogu o Britských zámorských územiach. Domáci ho volajú longtail, prilieta v marci a je príznakom príchodu jari.

Páčia sa mi ekologické snahy na Bermude včítane elektrických autíčok (sedíte za sebou a je to skôr elektrický skúter než auto) pre turistov.

Mätúci názov tohoto odseku tu dostáva logiku. Práve kvôli geografii a úzkym ostrovným cestičkám a udržaniu fauny a flóry majú turisti zákaz prenajať si klasické auto. Čo je však unikátom, je, že udržateľnosť tu má dlhú históriu.

Obmedzená rozloha a zdroje súostrovia viedli k vytvoreniu možno prvých zákonov ochrany prírody Nového sveta. Už v rokoch 1616 a 1620 tu prijali zákony zakazujúce lov niektorých vtákov a mláďat korytnačiek.

Pred objavom Európanov nikto nikdy na Bermudách nežil. Sú ďaleko, totálne izolované a nemajú rieky. Jediným zdrojom pitnej vody je dažďová voda a potom kapsuly v skalách, kde sa uchováva. Klasické studne tu nie sú.

Objavil ich v roku 1505 Španiel Juan de Bermúdez, v roku 1511 sa dostali Bermudy po prvý raz na španielske mapy. Kombinácia častých búrok a nebezpečné útesy dali súostroviu meno Diablove ostrovy. Ani Španielsko, ani Portugalsko sa ich nepokúsili osídliť.

V roku 1609 tu stroskotala loď s britskými emigrantmi, ktorí smerovali do nových kolónií v dnešných USA. Tento rok dnes nájdete napísaný na množstve suvenírov, aj na tričkách a evidentne sa pokladá za rok založenia Bermúd.

Britské „vylodenie” je zaujímavé. Bermudy sa dlho volali aj Somers Island, a to kvôli moreplavcovi Somersovi, ktorý mal predchádzajúce skúsenosti s plavbou so sirom (a pirátom) Francisom Drakeom a sirom Walterom Raleighom.

Somersovu flotilu v roku 1609 rozbila búrka a keď vlajková loď Sea Venture naberala vodu, Somers ju odklonil na Bermudský útes a bezpečne sa dostal k brehom pomocou menších člnov. Takto zachránil všetkých 150 pasažierov a aj jedného psa. Verí sa, že hra Williama Shakespeara Búrka, v ktorej sa postava Ariel odvoláva na „Bermoothes“, bola inšpirovaná popisom tohto stroskotania.

Keďže Španieli nejavili záujem o Bermudy, tak ich Briti osídlili a zaviazali Britskej korune. V roku 1612 založili osadníci v novej kolónii Virgineola (ešte sa nevolali Bermudy) oficiálne mesto St. George‘s (UNESCO), ktoré je najdlhšie kontinuálne osídleným anglickým mestom v Novom svete.

Bermudy boli spravovane až do roku 1684 súkromnou spoločnosťou Somers, a preto aj dnes niekde nájdete názov nie Bermudy, ale Somers Islands.

Prví africkí otroci boli privezení na Bermudy v roku 1616, no už koncom storočia sa zistilo, že výnos na miestnych plantážach sa neopláca. Pestoval sa tu tabak, ale Virginia bola omnoho produktívnejšia. Ručne šúľané bermudské cigary tu však dostanete aj dnes.

Po obchodnom nezdare otroctvo akosi samovoľne „odišlo”. Musím povedať, že dnes sú čierni Bermudčania veľmi elegantní prijemní ľudia s humorom, ktorí majú, zdá sa, dobrý život.

Kedysi však Bermudčania nemali taký ľahký život a po celé stáročia sa živili veľrybárstvom a pirátstvom. Vo vojne Británie s „neposlušnými“ Američanmi, ktorí v Bostone v decembri 1773 vysypali čaj do mora a začala sa revolta proti svojej materskej krajine, nepomáhali.

Predávali potraviny, soľ aj zbrane Američanom a robili to cez holandský ostrov Svätý Eustatius, ktorý je dnes značne neznámy, no podľa mňa to je karibský šperk. Mimochodom, Sv. Eustatius bol prvou krajinou, ktorá uznala novovzniknuté USA. Píšem o tom v blogu o Holandských Antilách, ktorý pre vás pripravujem.

So 120 člnmi do roku 1775 pokračovali Bermudy v obchodovaní so Sv. Eustatiusom až do roku 1781. Každopádne, neskôr, počas vojny v roku 1812 medzi Britániou a Spojenými štátmi, boli britské útoky na Washington D.C. a vypálenie mesta počas takzvanej Chesapeake campaign naplánované a spustené z Bermúd. Sem bolo premiestnené veliteľstvo severoamerickej stanice Royal Navy z Halifaxu (Nové Škótsko).

Vzhľadom na svoju izolovanú polohu v severnom Atlantickom oceáne boli Bermudy životne dôležité aj pre vojnové úsilie spojencov počas oboch svetových vojen 20. storočia. Slúžili ako zoraďovacie miesto pre transatlantické konvoje, ale aj ako námorná letecká základňa spoločne s newfoundlandským Ganderom.

Bermudy sú blízko USA a boli miestom strategických stretnutí medzi prezidentmi USA a premiérmi Británie. Bermudy navštívili Winston Churchill, Margaret Thatcher, John F. Kennedy, Bill Clinton i obaja Bushovci.

Dnes tu, v ohromnej pohode a kultivovanom čistom prostredí, žijú veľmi milí ľudia hrdí na svoju históriu a aj vy sa tu budete cítiť veľmi dobre.

Bermudy dali meno Bermudskému trojuholníku - oblasti mora, v ktorej podľa legendy za nevysvetlených alebo záhadných okolností zmizlo množstvo lietadiel a lodí.

Vraj je to akosi viac než je normálne - v Bermudskom trojuholníku stroskotali desiatky lodí a spadol tu tucet lietadiel. Niektoré sa nikdy nenašli. Zmizli bez stopy. Hovorí sa o paranormálnych javoch a zásahoch mimozemšťanov.

Plavíme sa s Chrisom loďou, kúsok za hlavné ostrovy. Je to neuveriteľné manévrovanie v plytnicach. K Bermudám sa naozaj ťažko dostať a naša veľká loď ide „autostrádou” vytesanou v útesoch a jasne označenou. Naša veľká loď ide neuveriteľne pomaličky a obopláva okolo Bermúd, a tak mame naozaj veľmi peknú prehliadku. Inak sa nedá.

Chrisova loď je omnoho, omnoho menšia, ale aj on musí byt značne skúseným kapitánom, aby trafil na správne miesto. Bermudský trojuholník je magické miesto, ktoré naháňa strach námorníkom, pilotom lietadiel, ale fascinuje mnohých. Všetci sme o Bermudskom trojuholníku počuli, no nikto v ňom nebol. Som rád, že som konečne tu.

Hodíme kotvu a kapitán Chris vysvetľuje, že pod nami je vrak lode, ktorá mierila do Ruska, no niečo sa stalo a chcela zastaviť tu v prostriedku Atlantiku, aby veci napravila, a to sa jej stalo osudným a potopila sa na útesoch. Mala plachty, ale mala už aj parné kotle a tie sú nastavene na vysokú teplotu, a preto prežili vyše 100 rokov v slanej vode.

Skáčem do vody a ak som mal na Azoroch či na Madeire a Kanárskych ostrovoch pocit, že Atlantik je studený, dnes ten pocit nemám a more je taktiež absolútne čistučké a vidieť donekonečna. Slniečko krásne svieti a vrak slušného parníka je pod nami 8 až 10 metrov. Potom sa presunieme o trošička ďalej k ďalším dvom vrakom, ktoré dokazujú pravdivosť nebezpečných vôd Bermúd.

Vraky lodí som videl všelikde, pri jednom som sa potápal na Sv. Helene, ale, naozaj, nikde som nevidel toľko vrakov ako tu na Bermudách. Sú ich desiatky, ktoré môžete ako potápač poľahky prebádať.

Nechcem vás tu strašiť. Zdokumentované dôkazy naznačujú, že značné percento incidentov bolo nepresne nahlásených alebo prikrášlených (rozumej zhoršených) autormi, ktorí ich popisovali. Okrem koralových útesov, hurikánov a nevyspytateľného počasia je ďalším z bodov, ktoré mohli viesť k zvyšovaniu nešťastí, aj Golfský prúd, ktorý je v okolí Bermúd veľmi silný.

Má maximálnu povrchovú rýchlosť približne 2 m/s. Malé lietadlo, ktoré pristáva na vode, prípadne loď, ktorá má problémy s motorom, môže byť prúdom odnesená z jej hlásenej polohy. Toto je logické, však? No predsa.

Tieto dva vraky - druhý ponor - boli lepšie. Možno aj preto, že Chris dostal svojmu sľubu a pri prvom vraku sme mohli iba šnorchlovať, ale teraz sme sa mohli už aj potápať. Ide o dve lode, jedna je ešte drevená a druhá sa potopila na tom istom mieste a teraz leží na tej drevenej. Drevená plachetnica niesla ohromný náklad a keď sa teraz potápame, vidíme stovky vriec cementu – samozrejme, stuhnutého. Vidieť ampulky s liekmi a naozaj prekrásne ryby. Tento ponor ma nadchol.

Už chápem, čo je to Bermudsky trojuholník, aj keď potopene lietadla som na vlastne oči nevidel. Veci sa tu prosto začnú akosi kaziť a nikto nevie prečo a kedy. Skrátka to príde a je koniec. Často tie lietadla zmizli z radaru a už ich nikdy nikto nevidel…

A zrazu Chris hovorí, že mame ísť všetci na hornú palubu. A loď sa zastaví. „Potrebujú vymeniť nádrž,” hovorí Bermudčan, ktorý keď zistí, že sme z exotického Slovenska, hovorí že ma vlčiaka z Brna a jedna z jeho krásnych dcér študovala v Prahe. Po štvrť hodinke sa v mori objaví čosi hnedé. „Vyzerá to ako odpad z toalety, ale smrdí to ako olej,” hovorím. „Na ostrove používajú iba elektrické ekologické auta a teraz vypustime do mora olej ci čo to je.“

Po pol hodinke začneme byt viacerí nervózni. Mali sme sa vrátiť o 13.00 h, meškali sme a teraz je 14.00 h a keď prídeme neskôr, na loď nás nepustia. Nevadí, pozajtra je let do New Yorku, hovorím. Pasy mam so sebou. „Na tých lodiach v Bermudskom trojuholníku, čo som o nich čítal, sa tiež pokazilo čosi minimálne a potom jednoducho zmizli. Nikto ich už nevidel, niečo sa prosto udialo,” pokračujem. „Super, že sa nám toto stalo, mame ďalší ulovený zážitok.”

Tak toto je Bermudský ttrojuholník v praxi, myslím si a opäť skontrolujem, či naozaj tie pasy mám.

„Nikdy si nekupuj loď. Vždy si ju prenajmi,” hromží Chris, no loď spojazdni a my v „pohode” priplávame do prístavu. „Chris, dobre to robíš, pridal si nakoniec ďalšie dobrodružstvo,“ lúčím sa s nim, no on sa iba zamračí. S loďou je to asi trosku horšie, než sa na prvý pohľad zdá.

Tak toto je moja skúsenosť s Bermudským trojuholníkom a tento je najväčšou atrakciou Bermúd.

Rozloha Bermudského trojuholníka nie je jasná, ale jeho rohy často tvoria tieto 3 body: Bermudy, San Juan (Portoriko) a Miami (Florida, USA).

Málokde som zažil tak proturisticky orientovanú krajinu, ako sú Bermudy. Dnes však turizmus zaberá iba 5 % HDP, až 86 % príjmov prichádza z finančného sektora. Možno si však vláda uvedomuje, že toto sa nebude dať robiť večne a so zlepšovaním sa počítačových systémov, sledovaním big data a možnosťou trekovania finančných tokov bude Bermudský daňový raj považovaný nie za kumšt, ale za podvod.

Turizmus bude potom odborom, ktorý bude mať väčšiu perspektívu. Dnes prichádza na Bermudy vyše 0,5 milióna turistov ročne, z toho 80 % je z USA.

Pláží je vraj 33 a mnohé sú známe ružovým (koralovým) pieskom. Bermudy sú známe farebnými domčekmi, blankytným morom, sýtou zeleňou a celkovo sú plné farieb. Ak by som mal vybrať jednu charakteristickú farbu Bermúd, bola by to ružova.

Okrem pláží s ružovým pieskom a čistými modrými vodami uprostred oceánu tu nájdete historický St. George's, ktorý je zaradený do svetového dedičstva UNESCO. Potápači môžu preskúmať početné vraky a koralové útesy v relatívne plytkej vode (zvyčajne v hĺbke 9 až 12 m) s úžasnou viditeľnosťou. Mnoho blízkych útesov je ľahko prístupných z brehu pre šnorchlistov, najmä v Church Bay.

Najobľúbenejšou turistickou atrakciou Bermúd je Royal Naval Dockyard, ktorej súčasťou je aj Národné múzeum Bermúd. Medzi ďalšie atrakcie patria Bermudské akvárium, múzeum a zoologická záhrada. Bermudský inštitút pre podmorský prieskum, botanické záhrady a múzeum majstrovských diel bermudského umenia, exotické majáky a krištáľové jaskyne so stalaktitmi a podzemnými bazénmi so slanou vodou.

Ja odporúčam zahrať si golf. Bermudy majú 8 golfových ihrísk, čo je najväčšia koncentrácia na takej malej ploche na svete. Bol som na troch ihriskách a všetky boli extrémne kvalitné. Najlepšie ihrisko je podľa mňa Port Royal v Southamptone. S úžasnými výhľadmi a 18 majstrovskými jamkami je ľahké pochopiť, prečo je Port Royal tak obľúbeným ihriskom.

Ihrisko je domovom každoročného šampionátu PGA Tour a časopis Golf Digest ho zaradil medzi najlepšie verejné golfové ihriská na svete. Je to tiež ihrisko, ktoré miluje americký profesionálny golfista Jack Nicklaus.

Už asi tušíte, že ubytovanie tu nebude najlacnejšia záležitosť. Bermudy sú neznámy luxus, a tak tu aj noc v hotelí má vysoké cenovky. Avšak ponúknem vám, tradične, aj nejaké ekonomickejšie tipy, aby vás návšteva ostrovov nezruinovala.

The St. Regis Bermuda Resort

Absolútna topka medzi bermudskými hotelmi. Päťhviezdičkový rezort, ktorý priam hýri luxusom, kam sa len pozriete. Pokiaľ sem prídete vo vysokej sezóne, za noc tu určite nezaplatíte menej ako 1 500 eur. Napríklad v novembri je to však "len" za 600 eur, vtedy vám tu ale teplo nebude.

St. Regis na úplnom severe Bermúd je útočiskom prímorskej elegancie. Stále ste v historickom meste a máte to blízko k úžasnej bielej pláži St. Catherine pri pevnosti rovnakého mena. Nemenej peknou a menej rušnou je tiež neďaleká Achilles Beach, ktorú taktiež odporúčam, rovnako ako využiť možnosť zahrať si tu golf.

Hotel má okrem iného dva bazény, luxusné ležadlá a skutočne prešpikovaný interiér a izby, z ktorých budete mať nonstop výhľad na šíry Atlantik. Odporúčam tiež využiť tunajšiu reštauráciu, v ktorej varia vynikajúco. Pokiaľ chcete investovať vaše peniaze do luxusu, St. Regis je správnou voľbou a pre mňa je najlepším hotelom na Bermudách.

The Reefs Resort & Club

Pokiaľ chcete zamieriť na druhú - južnú stranu ostrovov, odporúčam vám The Reefs Resort & Club. Tu vás jedna noc vyjde len zhruba 400 eur - v závislosti od toho, kedy prídete na Bermudy. 

Rezort sa nachádza na South Shore Road - hlavnej ceste vedúcej k najlepším plážam na ostrove, postrádate tu však akýkoľvek dopravný hluk. Hotel má vlastnú súkromnú pláž a všetky izby sú orientované na západ s výhľadom na tyrkysové vody Atlantiku. Do Hamiltonu to máte iba 22 minút jazdy autom.

V historickej časti Royal Naval Dockyard nájdete skvelé reštaurácie aj obchody. A v pešej vzdialenosti máte naozaj skvelé pláže - napríklad Horseshoe Beach, ktorá je známa ružovým pieskom.

V hlavnom meste Hamilton nájdete jediný tunajší hotel/rezort, ktorý ponúka all inclusive. Zameraný je pritom na rodiny s deťmi, keďže ponúka škálu aktivít spojených s potápaním sa či vodnými aktivitami celkovo (napr. windsurfing). Cena je pritom pomerne prijateľná a za noc zaplatíte do 300 eur.

Nachádza sa pozdĺž Castle Harbour a v jeho blízkosti nájdete podzemnú jaskyňu Grotto Cave, kúpele s kompletnými službami a priestranné izby s výhľadom na oceán. Medzinárodné letisko pritom máte od hotela iba 10 minút autom. Samozrejmosťou je vonkajší bazén, vírivka, no najmä súkromná pláž s ružovým pieskom.

Edgehill Manor

Najlacnejší tip, ktorý sa mi podarilo nájsť, je v hlavnom meste Hamilton. Za 240 eur na noc dostanete k dispozícii elegantný penzión v koloniálnom štýle, vďaka ktorému sa dostanete do centra mesta za desať minút peši. Vzhľadom pripomína kaštieľ a je ekonomickou voľbou pre tých, ktorí chcú stráviť niekoľko dní na Bermudách, tzv. B&B rezort.

Hoci nie je luxusnou voľbou, nájdete tu všetko, čo potrebujete, vrátane bazéna. Mnoho zelene naokolo vynahradí chýbajúcu súkromnú pláž, avšak tú nájdete neďaleko - 10 min peši od skromnejšieho hotela.

Bermudy sú Británia, no nemusíte sa obávať, že tu majú tú typickú "zlú anglickú" stravu. Okrem britských tu nájdete aj africké, portugalské a západoindické kulinárske vplyvy (samozrejme, vďaka otroctvu). Ale nájdete tu aj jamajské či čínske jedlá. No najmä výborná morská strava a jedny z najlepších homárov, čo som kedy mal.

Poďme však po poriadku. Na raňajky sa tu bežne konzumuje treska a zemiaky - základ mala táto špecialita v 18. storočí, kedy bola lacným spôsobom výživy obyvateľstva zotročených ľudí. Veľmi zaujímavou je však aj bermudská rybacia torta s hráškom, ryžou, chrumkavou slaninou, cibuľou a tymianom roztlačeným na karbonátky.

Toto odporúčam konzumovať v reštauráciách Bouchée, Island Cuisine či White Horse, kde vám tieto pochúťky naservírujú.

Vynechať nesmiere ikonický bermudský rybí sendvič, ktorý nájdete na väčšine jedálnych lístkov. Pozostáva z veľkých filet z vyprážaných rýb, medzi zopár plátkami hrozienkového chleba alebo celozrnného chleba. Polejú ho domácou tatárskou omáčkou. Nájdete ho skôr v reštauráciách na fast fodd ako Art Mel’s Spicy Dicy, Mama Angie’s, Fish N Tings či Rosa’s.

Národným jedlom Bermúd však nie je rybí sendvič, ale rybia polievka. Pravdepodobne v nej nájdete veľké kusy rýb, paradajok, zemiakov, mrkvy a zelenej papriky. Nalejú vám do nej aj vynikajúci domáci rum Gosling’s Black Seal a korenie, ktoré zvýrazní chuť polievky. Dajte si ju aj so štipľavým korením, pikantná je ešte lepšia.

Ďalšími výbornými polievkami tu sú cibuľová polievka a portugalská červená fazuľová polievka. Tieto vyskúšajte v reštauráciách ako Lobster Pot, Wahoo’s Bistro & Patio či St David’s Seafood & Grill. Tu si nezabudnite objednať aj úžasných homárov.

No a, samozrejme, návšteva Bermúd by nebola ono bez ochutnávky oceánskych rýb - Atlantik je tu na morské plody mimoriadne bohatý. Medzi domáce pochúťky tu patrí tuniak žltoplutvý, mahi, wahoo či snapper. Najobľúbenejším u Bermudčanov je však rockfish (kanic čierny) v citrónovo-maslovej omáčke. Podávajú ho vyprážaný s opečenými mandľami a grilovanými banánmi (chutné sú však aj dusené, pečené alebo grilované). Tie najlepšie rybie špeciality vám naservírujú vo Wahoo’s Bistro & Patio, Barracuda Grill či Fourways Inn.

Na Bermude musíte skočiť na poštu a poslať pohľadnicu s exotickou známkou. Musíte nafotiť exotickú vlajku. Kúpiť si magnetku. No musíte skočiť aj do banky. Prvé anglické mince, ktoré obiehali v Severnej Amerike, boli razené na Bermudách.

V roku 1970 sa bermudské libry zmenili na bermudský dolár, ktorý je na USD naviazaný 1:1. No celkovo, Bermuda = peniaze.

Bez daní z príjmu právnických osôb sú Bermudy obľúbeným miestom vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Je napríklad známe, že spoločnosť Google presunula príjmy vo výške viac ako 10 miliárd USD do svojej dcérskej spoločnosti na Bermudách s využitím stratégií Double Irish a Dutch Sandwich, čím znížila svoju daňovú povinnosť v roku 2011 o dve miliardy USD.

Na Bermudách pôsobí veľké množstvo popredných medzinárodných poisťovacích spoločností. Pani v banke mi vraví, že tu kúsok má dom Bill Gates, zakladateľ firmy Microsoft. Nemusí takto platiť daň z príjmu.

Bermudy majú šieste najvyššie HDP na obyvateľa na svete.

Páči sa mi, že Bermudy sú proti kasínam. Je to urputný boj, veď otvoriť kasíno v tak bohatej krajine by bolo ohromným biznisom. Bol tu jeden projekt a obrovská investícia do lode – kasína, no celé to skrachovalo a loď nakoniec potopili a zaplatili za to ohromné peniaze, aby bolo potopenie „ekologické“.

Na Bermudy chodí mnoho zaoceánskych lodí a na tých je hazard povolený. Často sa môže hrať iba v noci, ale po covide (ako „podporu turizmu“) tieto časy predlžili. Kasíno sa otvorilo aj v hoteli St. Regis (o tomto hoteli hovorím zvlášť).

Keď rozmýšľam nad tým, čo je lacné na Bermudách, nič nenachádzam. No jedna vec je super, a to exotická pečiatka v páse. Mať v pase pečiatku Bermuda = exotika. V niektorých krajinách, ako napríklad v Lichtenštajnsku, si za to pýtajú peniaze, no tu je to zadarmo. Problém je iný - zohnať úradníka, ktorý pas oštempľuje.

Prišli sme loďou a pri toľkých turistoch by vystupovanie trvalo príliš dlho. Preto úradníka nevidíte. „Kde ho nájdem?” pýtam sa prvý deň a odpoveď je, že chodia do práce poobede. Skúšam teda poobede, ale nemám akosi šťastie. Začne pršať a zdá sa, že nikto nevytiahne päty z domu. Skúšam ďalší deň, aj ten ďalší, aj ďalší... Až po deň, kedy máme odchádzať. Ráno opäť nikto, všetko je zatvorené. Skúšam hodinu pred vyplávaním lode, už mám poslednú šancu, no opäť tu nikto nie je.

„Prídu pol hodinu pred vyplávaním,” dostávam pokojnú odpoveď. A tak sa z lode ešte raz prebijem na pevninu tých 30 minút a riskujem, že ma späť nepustia. Som prekvapený, ale dvere sa otvoria a ja v takej maringotke vstupujem do malilinkej miestnosti. Sedí tam pribratejší beloch a hovorí že „documents officer” je na našej lodi, a tak odchádzam späť na loď a pýtam sa, kde je a posielajú má na guest relations a tam teda idem. A oni nič nevedia.

No som neodbytný a nakoniec má predsa len odvedú do najlepšej reštaurácie - Tuscan restaurant. Tá je prázdna, ale na jej konci stoja štyria oficieri z mojej lode, ten spomínaný beloch, ktorý keď má vidí, zvolá: „No vidíš, že si to našiel” a sedí tu černoch v uniforme - úradník z Bermúd.

Po piatich minútach čakania ma vyzve, aby som povedal, čo chcel. „Sir, bol som vo všetkých krajinách sveta a zovšadiaľ mám pečiatku v pase. Prosím vás, viete mi udeliť pečiatku aj z Bermúd?” pozrie na mňa prísne a premeriava si ma, veď z vyše 2 000 pasažierov lode mám túto požiadavku iba ja.

„Ako sa ti páčila Bermudy?” pýta sa a ja mu hovorím, že sme sa boli dnes potápať a že to šlo super. „Videl si žraloka?” pokračuje a ja že „ani žraloka, ani delfína, iba ryby”. Následne sa pýta: „A vieš, kde nájdeš delfíny?” Ja mu odpovedám, že viem - v múzeu. Na to sa rozosmeje, je to prosto černoško a idiotinky sa mu páčia. Následne mi udelí červenú pečiatku.

Moskva? Teraz Moskva výrazne klesla. New York ani Tokio nemajú šancu. Zürich ci Vaduz (Lichtenštajnsko)? Podľa údajov, ktoré zverejnila Numbeo, najväčšia svetová databáza údajov o mestách a krajinách, má Hamilton, hlavné mesto Bermúd, najvyššie životné náklady na svete - vďaka tomu je najdrahším miestom na život.

Uvádza sa, že Hamilton, metropola Bermúd, má index životných nákladov 140,6 - čo je výrazne nad ďalšou najvyššou hodnotou švajčiarskych miest, ako sú Bazilej či Zürich.

Indexy prezentované spoločnosťou Numbeo sa vzťahujú na New York City, ktoré predstavuje 100 %, čo znamená, že životné náklady v Hamiltone (bez nájmu) sú v priemere o 40,6 % vyššie než vo Veľkom jablku.

Malý domček, ktorý na Slovensku kúpite za 90 000 € tu stoji 1,6 až 1,8 milióna eur a v Hamiltone takto „lacno” nekúpite nič.

„Že koľko stoji dom? Hlavne sa nedá kúpiť. Na predaj je ich minimum, štát to reguluje, lebo by všetko skúpili miliardári. Dom sa tu prakticky dnes kúpiť nedá a musíš si ho rentovať,” vysvetľujú mi Bermudčania, ako veci bežia v praxi.

Tucker's Town je miestom najdrahších víl. Táto oblasť tiež predstavuje najdrahšie miesto na stravovanie a okrem toho aj potraviny s indexom potravín 145,7. Index cien reštaurácií je 128,1 - taktiež najvyššie na svete.

Kúpna sila nezodpovedá vysokým nákladom a Bermudy sú na 219. mieste spomedzi 540 miest, čo je znepokojujúci trend. Na všetky veci, čo sa dovážajú (a to je vlastne všetko), je obrovská daň. No zo svojej výplaty platíte daň 0. Sú tu aj vyššie platy než v Európe, a tak sa tu aj expatom žije veľmi dobre.

„Potápanie sa nie je drahšie než v Európe,” chváli mi situáciu Thomas z Hamburgu. „Ako to? Veď potápanie sa stoji 195 dolárov a ja ani neviem kde som sa potápal za viac,“ oponujem. Thomas navštevuje Bermudy pravidelne - žije tu jeho frajerka.

Až 29 % zamestnancov štátu sú takíto expati. Majú zadarmo bývanie a vysoký plat, z ktorého neplatia dane.

Desaťročia fotím na fotoaparát Leica. Priviedol ma k tomu skvelý fotograf Alan Hyža po tom, čo som videl jednu z jeho fotografických výstav. Za tie desaťročia mám už tretí fotoaparát Leica. Je nenápadný a ja milujem dokumentárnu fotografiu, kde sa dostávam k ľuďom bližšie bez toho, aby som ich vyplašil obrovským prístrojom, akými sú Canon a Nikon.

No nielen pre túto anonymitu má Leica krajšie fotografie. Mne sa páčia prirodzené neprikrášľované farby a fotografia vás prenesie na to miesto - práve to sa snažím zachytiť. Nie je to ten gýčový cukrík, akých sú desaťročia plné magazíny na Slovensku, no ja nefotím pre slovenské magazíny, ktoré ešte nedorástli (a podľa mňa nikdy ani nedorastú) na slušnejšiu kvalitu.

Uznávam, že nemáme tie najľúbivejšie fotografie pre masy, no ja som nikdy nešiel po mainstreame. Proti prúdu ideme aj v tom, že sa snažíme, aby každá fotografia v našich katalógoch a v našich blogoch bola označená, kto ju fotil. Kto radi fotíte, pozrite si moje fotografie z festivalov, to je až neskutočné.

Malý nenápadný fotoaparát nepriťahuje pozornosť, ale experti ho poznajú. Opakovane vidím úsmev a vztýčený palec v Central Parku a na Washington Square v New Yorku. Tu často nájdete profesionálnych filmárov v akcii a oni vedia o kvalite optiky Leicy a uznávajú náročnosť fotografovania s týmto malým nemeckým prístrojom.

Väčšinou však prechádzam svetom bez akejkoľvek pozornosti. A o to mi aj ide. Vytiahnem malý dotlčený fotoaparát a cvak - a mám scénu, ktorá je ozajstná, nenaštelovaná.

Tu na Bermudách bolo však všetko inak a za prvé tri hodiny mi traja ľudia povedali: „Leica, fúúúha,” a s veľkým úsmevom dali palec hore.

Chlapík v St. George‘s po vystúpení z trajektu naviguje turistov a ja sa ho pýtam: „Ktorú budovu nesmiem určite vynechať, čo je vlastne UNESCO v tomto meste?”

“Ty si ten s Leicou?” odpovedá otázkou. Keď sa zatvárim prekvapene, pokračuje: „Videl som ťa hneď, ako si vystúpil. Aj ja som fotograf.”

V Hamiltone som sa uhol bežcovi, no on ešte stihol zakričať „Leica!” a zdvihol palec. Pomaličky sa brodím mestom a snažím sa v mrholení, ktoré prechádza do dažďa, zachytiť genius lock a on dokončí okruh: „Ty máš M10, však? Ja Q2. Je to bomba, bratku!” a široko sa usmeje.

Podľa údajov je polovica Bermudčanov černochov, ale ja som sa stretol s černochmi na 90 %. Sú klasicky otvorení na nič sa nehrajú. Asi aj to je dôvod toho, že mi Leicu pochválili...

Druhým dôvodom je určite aj to, že na Bermudách slušne zarobíte, veď Leica nie je najlacnejšou záležitosťou. No musí tu byť aj hlboko zakorenená kultúra. Že tie peniaze neprepijú a kultúru považujú za hodnotu. Stará história ostrovov by tomu nasvedčovala.

Štyrmi exotickými obyvateľmi Bermúd sú Ujguri väznení na Guantaname za predpokladanú spoluprácu s Talibanom. Boli oslobodení a prevezení sem na Bermudy a od roku 2018 dostali kvázi bermudské občianstvo (až na právo voliť).

Oficiálne tu žije 30 % belochov a hovorí sa o Portugalčanoch, ktorí na Bermudy emigrovali z Madeiry, Kapverd a Azorov. Množstvo belochov sú ľudia, ktorí si tu kúpili byty či domy, aby platili nulovú daň. No oficiálne to Bermudčania nie sú.

Chris, kapitán lode, je beloch, má 50 rokov, v uchu náušničku a je pri tele. Je Bermudčan už 5 či 7 generácií. „Čím sa živili tvoji predkovia?” pýtam sa. „Pirátstvom,” odpovedá. Veď aj čím iným, nazývali to „privatizérstvo“.

„Poď ďalej,“ pozýva ma vojak do domu premiéra. Podáva mi ruku a je opakom ochranky, akú poznáme z „rozvinutých” krajín. Pred týždňom som s rodinou býval v hoteli Intercontinental Barcley na 48 St Park Avenue na Manhattane.

Hovorili mi, že tu pred nami býval prezident USA Joe Biden a jeho ochranka mala 200 ľudí a ochranka jeho sympatickej manželky ďalších 200. V hoteli sa naozaj nedalo pohnúť. Von z hotela vás jednoducho nepustili, aj keby ste mali zmeškať vaše lietadlo.

Tu v Hamiltone je všetko v pohode, pritom parlament Bermúd je starší ako ten v USA a ide o piaty najstarší parlament sveta po tom na Islande, v Británii, Tywalde na ostrove Man a Tinganes na Faerských ostrovoch.

Nemec Thomas, ktorý lieta na Bermudy pomerne často, mi s presvedčením hovorí: „Toto je samostatná krajina. Keď zomrela kráľovná, tak mi tu všetci tvrdili, že už Britániu naozaj nepotrebujú na nič.”

Každopádne, krajina to nie je - ide o zámorské územie a Bermuda nemá v OSN svoju stoličku. V OSN ju reprezentuje Veľká Británia. To, že je to Britské zámorské územie, je aj dôvod, prečo som tu.

Británia má na starosti zahraničnú politiku a obranu. Inak je pravda, že si vládnu sami. Bermudy majú svoju vládu, premiéra, menu, vlajku, poštové známky, internetovú koncovku a telefónnu predvoľbu.

No opakovane mi tu odpovedajú krásnou britskou angličtinou a základom vlajky je anglický Union jack. Briti hrdo prezývali Bermudy „Gibraltár Západu“.

Najväčším obchodným partnerom je USA. Poisťovne z USA tu majú kapitál v hodnote 165 miliárd dolárov.

Okrem vysokánskych cien, z ktorých vás môže poraziť, si dávajte pozor, keď prechádzate cez cestu. Jazdí sa vľavo, a tak sa pri križovaní cesty najprv pozrite doprava.

Mnoho poisťovní v USA či Británii vyníma Bermudy zo svojho poistenia kvôli extrémne vysokým cenám za lekárske ošetrenie. Táto „móda“ sa pokojne môže pretaviť aj do vašej poisťovne.

O ničivých búrkach som písal a okrem toho, že vám vedia „pokaziť“ dovolenku a fotografie, sa po nich v okolitom mori odkiaľsi vynoria medúzy, ktoré majú prezývku ako portugalskí bojovníci a môžu byť životu nebezpečné.

Pozitívnou správou je, že ak sa vyskytnú, tak na plážach Bermúd nájdete varovanie. Nechcem šíriť paniku, len je fajn vedieť, že si toto varovanie máte všímať. Búrka na Bermudách príde rýchlo a vtedy všetko lieta, a tak pozor aby, vás netrafil do hlavy napríklad voľne sa pohybujúci slnečník.

 Bermudy sú vo všeobecnosti bezpečnejšie než Karibské ostrovy, no aj tu je, bohužiaľ, drogová scéna s občasnými prestrelkami. Ak sa v niektorých mestách Karibiku neodporúča prechádzať sa, tu je absolútne bezpečne.

V noci sa vyhnite neosvetleným oblastiam a používajte zdravý rozum. Keďže je pre turistov zákaz jazdiť autom, nehrozí nabúranie. No pozor, je možné požičať si skútre a elektrické akože autíčka.  A tu hrozí jednak havária na úzkych cestách, jednak je pri skútroch bežná krádež osobných vecí. "Normálne" auto vám nepožičajú, no elektrické áno, a tak pozor na maximálnu rýchlosť, ktorá je veľmi nízka - iba 35 km/h a často je to menej. Pokutu v najdrahšej „krajine“ sveta platiť nechcete! 

More v okolí je plytké, a tak sú aj potápačské ponory bezpečné. Uložte si telefónne číslo: Maritime Operations Centre: 297-1010.

Najväčším problémom je to, že vás trafí na jednom z mnohých golfových ihrísk loptička a že to preženiete s čiernym rumom.

Pokiaľ sa sem však vyberiete, prajem vám šťastnú cestu a verím, že som vás týmto blogom inšpiroval.

Aáá pozor, nestraťte sa!