Stratiť sa znamená nájsť novú cestu

Stratiť sa znamená nájsť novú cestu

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Ideálna dovolenka v Malawi? A prečo nie, veď na našej planéte už naozaj niet veľa miest, kde ešte Orange nemá roamingovú zmluvu. Navyše, je to omnoho lacnejšie ako letieť na Južný pól, kde budete takisto hľadať signál márne. Také bežné veci, ako niekam sa dovolať v Malawi naozaj nefungujú, a tak tu máte skutočne doslova božský pokoj od všetkého svetského. Iste, je to trochu iný, netypický pohľad na ideálnu dovolenku, ale - zmena v živote je predsa to najkrajšie!

Malawi je jednou z najchudobnejších krajín Afriky. Spomedzi 54 krajín čierneho kontinentu sa dlhé roky potáca na jednom z posledných troch miest. Keďže Afrika je dnes najchudobnejším kontinentom, značí to, že Malawi je dnes v celosvetovom meradle druhou, či treťou najchudobnejšou krajinou sveta, čo sa týka nominálneho HDP na obyvateľa. Je to bohužiaľ tak, svet si tento štát na juhovýchode Afriky častokrát spája práve s biedou a nízkou životnou úrovňou. Patrí medzi najmenej rozvinuté krajiny sveta (viď tabuľka nižšie), priemerný vek Malawijčanov je nízky, detská mortalita vysoká. Napriek tomu ide o značne zaľudnenú krajinu. Pred 50 rokmi mala 3 milióny obyvateľov, dnes už 18 miliónov!

Zem paradoxov –najchudobnejšia, no aj najkrajšia?

Z celkom iných stránok je Malawi známe tiež tým, že práve odtiaľto si americká megastar Madonna adoptovala svoje štyri deti Davida, Mercy, Ester a Stellu. Z tých krajších a pozitívnejších vecí je krajina preslávená aj svojím nádherným, obrovským jazerom Malawi, ktoré zaberá až tretinu jeho územia! A takisto unikátnymi piatimi národnými parkami, plnými antilop a leopardov, ktoré tu chránia pred nelegálnymi lovcami, a vôbec – čarokrásnou prírodou, ešte nie celkom objavenou masovým turizmom.

Jazero Malawi – je tretím najväčším v Afrike,  dlhé až 570 kilometrov. So 704 metrami je Malawi štvrté najhlbšie jazero sveta, a tak pochopiteľne láka potápačov pozorovať tu pestrý podvodný život. Okrem šnorchlovania si tu môžete užiť aj kajakovanie, napríklad na ostrov Mumbo ktorý je súčasťou tunajšieho národného parku. Jazero má tiež krásne pláže, v jeho okolí sa dajú podnikať treky, spojené s pozorovaním unikátneho vtáctva.

Toto je Malawi. Neskutočné ! Video: Ľuboš Fellner

Toto je Malawi. Neskutočné ! Video: Ľuboš Fellner

Nádherné jazero Malawi zaberá až tretinu územia krajiny!

Krajina je okrem jazera, prírody a chudoby smutne preslávená ešte jedným fenoménom: tzv. ´hyenami´ - mužmi, ktorí tu tradične zbavujú dievčatá panenstva. Rodičia tu dokonca platia za to, aby títo profesionáli dievča naučili, čo a ako. V Malawi sa verí, že takáto skúsenosť v manželstve pomôže, a taktiež tu už nikto nepreveruje, či je nevesta panna. Veď je jasné, že po troch dňoch s ´hyenou´ je to už žena. Hyeny sú súčasťou spoločnosti Malawi od nepamäti, no tragickú “slávu” si získali, až keď sa zistilo, že mnohí z nich sú HIV pozitívni, a neroznášajú iba skúsenosti, ale aj AIDS. Štatistiky tejto choroby sú dnes v Malawi skutočne hrozivé: Žije tu až milión nakazených ľudí, čo je takmer 10 percent dospelého obyvateľstva v produktívnom veku!

Najchudobnejšie krajiny sveta podľa nominálneho HDP v prepočte na obyvateľa:

Krajina
HDP na obyvateľa
1. Burundi
275 USD
2. Malawi
389 USD
3. Niger
412 USD
... Singapur
85 253 USD 
... Luxembursko
98 987 USD 
...Katar
132 099 USD

Na týchto číslach sa zhoduje Svetová banka, Organizácia spojených národov aj Medzinárodný menový fond.

Ďalšie miesto v medzinárodných správach tejto krajine vybojováva mladý malawijský muzikant Lazarus. Pochádza z dedinky, vzdialenej 80 kilometrov od hlavného mesta Lilongwe. A niežeby hral na svojom po domácky vyrobenom banje až tak fenomenálne - je super, ako množstvo Afričanov, ktorí sú skrátka od Boha lepšími hudobníkmi, než my belosi - no výnimočný je najmä tým, že je albín. Preslávil sa nielen svojimi bielymi vlasmi, mihalnicami a bledšou pokožkou ako jeho rodáci, no najmä svojím verejným bojom a vystupovaním za práva albínov.

V Malawi ich je nezanedbateľné percento, navyše, v černošskej krajine si ich všimnete skôr ako napríklad u nás. Jednoducho bijú do očí. A nielen to. V Afrike sa často verí, že albíni sú buď posadnutí zlými duchmi, alebo naopak, že získať časť z ich tela prináša šťastie a bohatstvo, či mať pohlavný styk s albínom lieči HIV. Preto sa stávajú častým terčom útokov, či už z nenávisti a strachu, alebo z túžby zmocniť sa kúska šťastia, ktoré majú prinášať. Lazarus už dostal viackrát bitku len za to, že je príliš biely, alebo zažil, ako sa ho ľudia štítili a odchádzali z miesta, kam prišiel. Dnes verejne vystupuje a netúži po ničom inom, len po tom, aby ľudia pochopili, že je rovnaká ľudská bytosť ako oni... 

Ako súvisí bohatstvo a šťastie?  Video: Ľuboš Fellner

Ako súvisí bohatstvo a šťastie? Video: Ľuboš Fellner

Je to tak, pozitívnych správ o Malawi nájdete v dnešných médiách a štatistikách minimum. O to väčšie pozitívne prekvapenie vás čaká priamo na mieste, keď sa odhodláte túto krásnu krajinu spoznať na vlastné oči!

Byť albínom v Malawi nie je vždy najbezpečnejšie.

Lilongwe – ospalá metropola

Kam teda v Malawi vyraziť, keď už ste sa odhodlali na taký exotický krok a vybrali si za svoju dovolenku práve tento kus zeme? Napriek svojim tienistým stránkam, Malawi je pre turistu štandardne bezpečnou krajinou. Dokonca si trúfam tvrdiť, že jednou z troch najbezpečnejších krajín kontinentu s naozaj úžasnými, dobrými ľuďmi, ktorí nikdy nebojovali a veci vždy riešili mierovými prostriedkami.

Malawi je na severe za Kavuzi kopcovité a zelené.
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Keď prichádzate do Malawi, zvyčajne priletíte do hlavného mesta Lilongwe. Prílet je celkom pôsobivý a oku lahodiaci. Keď sa dostanete pod oblaky, všade pod sebou vidíte veľa zelene, žiadny asfalt, žiadna známka civilizácie, iba dedinka za dedinkou, políčka, červené hlinené cestičky. Letisko v Lilongwe je otvorené iba od 80-tych rokov, predtým bolo letisko na juhu v Blantyre – najväčšom a najľudnatejšom meste krajiny, kam zväčša smerujú aj naše kroky. Už škótsky cestovateľ a misionár David Livingstone popísal v roku 1859 krajinu južne od jazera Malawi ako ideálnu pre belochov na usadenie sa. Briti jeho radu poslúchli, a aj preto je juh štátu dnes najcivilizovanejší, rozumej - najeurópskejší. No tu, severne od Lilongwe, ide o riadny zapadákov a vy pristávate niekde v strede buša.

Blantyre

Malawi a Livingstone – to sú dva od seba neoddeliteľné pojmy. Dobrodružný Škót bol prvým Európanom, ktorý videl vodopády Mosioa-Tunya /medzi Zambiou a Zimbabwe/, a tie následne premenoval na dnes slávne Viktóriine vodopády, podľa svojej panovníčky. Počas rozsiahlej expedície v rokoch 1858-1864 Livingstone dorazil na jazero Malawi, no vlny na jazere boli tak obrovské, že so svojím člnom ho nevedeli prekrižovať. Livingstone sa napriek nie úplnému úspechu dnes v Európe považuje za objaviteľa tohto krásneho jazera.

Kto sa chce ešte pred prebádaním krásnej prírody Malawi poobzerať po hlavnom meste, aj tu je čo vidieť. Lilongwe je dnes metropolou, no oficiálne bolo uznané za mesto až v roku 1947. Dovtedy neexistovalo. A nebyť toho, že si ho prvý prezident Malawi Hastings Kamuzu Banda vybral za hlavné mesto, pravdepodobne by ste o ňom nikdy nepočuli. Od roku 1975, kedy sa stalo metropolou, však Lilongwe rastie a dobieha (počujem hlasy, že už aj predbehlo) ekonomické hlavné mesto Blantyre (blentajr), ktoré založili Briti na popud Davida Livingstona. Tieto dve mestá Malawi žiadneho iného konkurenta v krajine nemajú. Tretie najväčšie mesto a centrum severu Mzuzu (fotografie nájdete v blogu nižšie) je prakticky dedinka, roztiahnutá po vrcholkoch kopcov, s jednou-jedinou hlavnou cestou, kde ako najväčšiu budovu mesta postavili supermarket Shopride.

Lilongwe ma strategickú polohu v strede krajiny, na hlavnej ceste medzi Zambiou a Mozambikom. Teploty sú tu príjemné, veď mesto sa nachádza vo výške nad 1000 m.n.m. Je to planina, a tak v dohľade nemáte žiadne výrazné kopčeky. Lilongwe je taký príjemný ospalý zapadákov s  1.2 miliónmi obyvateľov. Širokánske asfaltové cesty, kruhové objazdy a kde-tu niečo postavené tak nevýrazne, že vás z toho nič neosloví. No stále je to väčší úspech než Yamoussoukro  v Pobreží Slonoviny, ktoré má podobný koncept – hlavné mesto postavené „v poli“. V Lilongwe ma na prvý pohľad nadchli prekrásne červené stromy Royal Poinciana - Flamboyant trees, ktoré ako horiace plamene zdobia svet od Oceánie ku Karibiku a lemujú stovky kilometrov ulíc malawijskej metropole.

Číňania, ktorých tu dnes žije veľa, vybudovali v meste obrovský škaredý parlament, teraz stavajú nový - a dodajme, že pekný - futbalový štadión, aj ďalší megalomanský projekt len kúsok od parlamentu. Celé centrum je dnes rozkopané, je to jedna veľká stavebná jama. Pre mňa bolo čímsi neuveriteľným zistenie, že v absolútnom centre mesta je Wildlife Centre – organizácia s cieľom ochrany zvierat, prírody a vzdelávania v tejto oblasti. Nájdete tu množstvo zranených, či opustených zvierat, všade tu počuť škrekot opíc a bzukot komárov... Je to skutočná africká divočina, a to v absolútnom centre hlavného mesta. Nonsens, ale takto kedysi rozhodol malawijský politik, ktorý sa narodil niekde v malej dedinke v horách a nechápe, že antilopy neobľubujú výfukové plyny. Pre turistu je to však super - jedna veľká exotika na dosah.

Lilongwe nie je mesto peších prechádzok, je rozťahané na obrovskej ploche a preto na "prehliadku" potrebujete auto. Najväčšia premávka a rušný život sa odohráva na juhu mesta. Odporúčam zastaviť sa v reštaurácií Mamma Mia, ktorá je v Lilongwe tiež obľúbeným miestom stretnutí expatov. Riadi ju Ind, ktorý má korene v Durbane, no on sám sa už narodil v mozambickom Mapute. Od šestnástich rokov tvrdo maká. A na jeho kuchyni to vidno, je vynikajúca! Jahňacie či hovädzie rebrá sú tu naozaj lahodné. Zaparkovať môžete vo dvore priamo pred reštauráciou. Tu v reštaurácii stretnete „každého“, teda tých čo niečo pre Malawi znamenajú a máte šancu sa dozvedieť aktuálne témy dneška. Nejde teda iba o dobré jedlo, Mamma Mia je skrátka inštitúciou. Keď už ste v centre, neobíďte ani atraktívny trh s africkými umeleckými predmetmi a suvenírmi, či veľkorysé mauzóleum bývalého slávneho prezidenta Bandu.

Ďalšou špecialitou mesta je tunajšia tabaková aukcia. Komodita, ktorou krajina žije, veď Malawi  produkuje neuveriteľné množstvo tabaku. Malawi je oficiálne najväčším producentom tabaku Afriky pred Tanzániou a Zimbabwe.  Aukcia tabaku je niečo tak strategické, ako aukcia na rybom trh v Tokiu. Aukciu nájdete na severe mesta smerom na letisko, na pravej strane. Naozaj, takto ľahko sa tu orientuje...

Keď už máte metropoly dosť a zdá sa vám, že ste videli všetko zaujímavé, môžete vyraziť do náručia nádhernej africkej prírody. Je všade naokolo a je naozaj nevídane krásna...

Cestovateľský sen - ostrov Likoma

Naša zvyčajná cesta z metropoly na juh vedie okolo oblasti Monkey Bay (v preklade Záliv opíc) pri jazere Malawi, ktorá je najrozvinutejším turistickým strediskom krajiny, s komfortnými lodges, hotelmi a prekvapujúco fungujúcimi službami. Na juh od mesta Blantyre sa vypínajú hory s najvyšším vrchom krajiny Mount Mulanje /3002 metrov/ - ďalšia obľúbená atrakcia, kam s BUBO radi chodievame. Práve tu už mnoho rokov prekračujeme hranicu do Mozambiku (pre viac informácií pozri Fórum a vyhľadaj krajinu Mozambik).

Monkey Bay

No tentoraz som sa rozhodol ísť opačným smerom. Prečo? Lebo je to dnes tak trochu neprechodený smer, čo ma vždy láka. Takisto rád navštevujem také cestovateľské špecialitky, akými sú enklávy a exklávy. Kuriózne vsadené a situované miesta, obklopené územím cudzieho štátu. Na jeseň som takto navštívil exotickú exklávu Ománu v SAE. Prechádzate krížom z Khor Farkkan cez exklávu Madha, a zrazu sa dostanete späť do UAE. Exkláva v enkláve: counter enkláva Nahwa. Poriadny chaos a chutná cestovateľská pikoška. /Práve zájazd „Arábia - 11 sultanátov“ je úžasnou cestou, kde sa dozviete o enklávach a exklávach viac - viď Dibba. či Chor Fakkhan, hovoríme tu o exklávach ako Madha, Musandam a pod/. O rozdiele medzi enklávou a exklávou hovorím aj v blogu o Cabinde.

Nkhata Bay je najväčším prístavom severu. Dnes príde trajekt a čaká sa na biznis. Video: Ľuboš Fellner

Nkhata Bay je najväčším prístavom severu. Dnes príde trajekt a čaká sa na biznis. Video: Ľuboš Fellner

Preto som tak vysadený aj na ostrov Likoma, ktorý je Malawijskou exklávou na mozambickom území. Nie je tam až také ťažké dostať sa, ak máte buď: 1./ veľa peňazí, lebo obojsmerná letenka z Lilongwe stojí 800 USD alebo: 2./ veľa času, lebo trajekty sem premávajú raz za týždeň. Ja však nemám čas, a nechcem ani zbytočne rozhadzovať peniaze. Takže to nechám na osud a uvidím, či to stihnem. Mojím cieľom je objaviť zblízka pôvaby jazera Malawi, nájsť tu najkrajšiu pláž, najlepšiu lodge a pravý domorodý život.

Ostrov Likoma

Milovaný malawijský čarodejník i diktátor

Malawi (v preklade Lúč svetla) sa kedysi volalo Nyasaland, podľa kmeňa Nyasa, žijúceho na brehoch jazera. Novodobá história krajiny je úzko spojená s lekárom Hastingsom Bandom, ktorý vyštudoval medicínu v USA,  pôsobil ako lekár vo Veľkej Británii a neskôr v Ghane - krajine, ktorá získala nezávislosť ako prvá subsaharská africká krajina. Banda (pochádzajúci z tunajšieho najľudnatejšieho kmeňa Čèwa) videl tento politický úspech zblízka, nechal sa ním očariť a inšpirovať a keď sa nasledujúci rok vrátil do Malawi, začal nadšene s odbojom. “Bol to múdry, dobrý človek, ktorý sa však pred koncom svojho života stal diktátorom” hovorí mi Paul, miestny chlapík z kmeňa Ngoni, ktorý pracuje pre vládu. Jeho kmeň sem prišiel zo Svazijska, pôvodne to boli  bojovníci, ale tu v Malawi sa pacifikovali. A hoci Banda má za sebou kontroverznú históriu, Paul, spolu s mnohými Malawijčanmi naňho spomínajú s obdivom.

Ambiciózny Banda bol v roku 1960 vo svojej domovine väznený za organizovanie stávok a demonštrácií. Po prepustení sa stal lídrom politickej Kongresovej strany, získal si rýchlo medzi krajanmi autoritu ako človek, ktorý sa dokázal presadiť v ´bielom´ svete. Od roku 1964 bol ministerským predsedom v britskom protektoráte Nyasaland. Prezidentom krajiny bol v rokoch 1966-1994. Miloval farmárčenie a prizval do svojej vlasti najlepších európskych odborníkov, nech Malawi v tejto oblasti pomôžu. Bol silný panovník, vedel využívať triky - mal prístup k správam o počasí, čo dovtedy nebolo bežné. V Afrike počasie odjakživa „zabezpečujú“ šamani, no Banda vo svojej slávnej ére vystupoval v televízii a bohorovne predpovedal, že tam a tam bude pršať  dážď v Malawi znamená život.

Krajinu brzdí aj to, že je rozdrobená na množstvo kmeňov.

Ľudia svojho veľkého čarodejníka milovali, veď spočiatku zem pod jeho vedením bohatla a bola bezpečná. No postupne Banda prepadal kultu osobnosti. Nakázal povinné členstvo všetkých dospelých osôb v Malawi v jednej politickej strane. Pre istotu zakázal aj plavenie sa s dhow(typické malé lodičky s plachtou) na malawijskej strane jazera, aby sa revolúcia zo susedného Mozambiku nepriniesla aj sem. Taktiež začal uprednostňovať svoj vlastný kmeň a diskriminovať tunajšie menšiny. V spoločnosti postupne zavládol strach. A keď sa zabrzdil aj hospodársky rast Malawi, starý a chorý Banda bol  v roku 1994 nútený odovzdať moc nástupcovi Bakilimu Muluzimu...

Malawi je kmeňovo a spoločensky poriadne rozdrobená krajina. Jednotlivé kmene nemajú motiváciu držať spolu, a aj to je jeden z dôvodov pomalého napredovania štátu. Kmeň Ngoni nášho kamaráta Paula tvorí len 11% populácie, čo  z 18 miliónov obyvateľov činí cca 2 milióny. Gramotných je asi len 65% Malawijčanov, tradične sa tu žije na dedinách v jednoduchých príbytkoch. Prevládajúcim náboženstvom je oficiálne kresťanstvo /vyše 80%/, k islamu sa hlási cca 11%.

Jazero "matka" je život. Sú v ňom ryby, voda sa pije, používa sa na varenie. Ženy už nenosia na hlavách nádoby z kalabasu, ale praktickejšie umelohmotné. Inak sa život za posledné storočia priveľmi nezmenil.
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

„Ako by si sa charakterizoval, v čom je tvoj kmeň Ngoni typický?“ pýtam sa Paula. “Milujeme mäso a pijeme veľa piva!” Zvláštna charakteristika, pomyslím si. Nuž - vitajte v africkej krajine, kde ľudia často ani nevedia, koľko majú rokov a takéto filozofické otázky tu skrátka nefrčia. Tu sa jednoducho žije. Spontánne, často pudovo. Ešte nedávno tu bolo bežné, že jeden muž tu mal viac žien, no dnes už nie. Paul mi ako jednu z prvých vecí odporúča ochutnať rybu chambo fishz jazera. “Určite si ju daj, vždy je čerstvá!” Pre domácich je táto ryba vzácnym a obľúbeným zdrojom proteínov, až takým, že je dnes na pokraji vyhynutia. Je typická iba pre jazerá Malawi, Malombe a rieku Shire v Malawi, a už niekoľko rokov je na zozname ohrozených druhov. No v Malawi ju počas vašich potuliek ochutnáte na 100%...

Deravými cestami na tajomný sever

Požičiavame si auto. Cena je vyššia, s tým som rátal, no oni si pýtajú ešte 1.65 USD na každý prejdený kilometer navyše. A to iba za prvé dva dni prejdeme 900 kilometrov, čo je 1500 dolárov vyhodených do luftu. Doslova za nič,a navyše už k aj tak vysokej cene prenájmu auta. No konkurencia je tu nulová, a tak za akúkoľvek službu platíte násobne viac než v napríklad USA. A my chceme kvalitné auto, lebo na ceste za unikátnymi kmeňmi pôjdeme mimo asfaltu, budeme sa predierať kroviskami, hľadať ľudí, kam sa bežne nedostanete. A čo je unikátne, to je drahé, tak to vo svete chodí.

Vyrážame na sever. To znamená, že pri vychádzaní z letiska na prvom “T-čku” neodbočíme vpravo do Lilongwe (samozrejme, návestia tu nehrozia), ale doľava. No a potom už iba ideme rovno, a ideme a ideme...

Lovíme zážitky a križujeme Malawi z juhu na sever. Video: Ľuboš Fellner

Lovíme zážitky a križujeme Malawi z juhu na sever. Video: Ľuboš Fellner

V dedinách je tu povolená päťdesiatka, my ideme 120 a viac. Prechádzame asi desiatimi policajnými kontrolami, no bez akéhokoľvek zdržania. Popri ceste celých tých 360 kilometrov z Lilongwe do Mzuzu vidíme kráčať ľudí. Všetci niekam idú, ženy s taškami na hlavách, tí bohatší na bicykloch, idú, idú a idú... Na začiatku bola krajnica označená žltou čiarou. Začiatkom myslím po spomínanú rozdvojku- teda prvé tri kilometre. Ďalej je cesta z oboch strán akoby vykúsaná. Všade obrovské diery, a keď sa nechceme terigať dva dni, musíme na to poriadne šliapnuť. Je to adrenalín. Nákladiak, ktorý obchádza dieru, nás vytláča, no tesne vedľa nás je zrazu mamička s dieťatkom na chrbte a za ruku drží ďalšie dieťa. Flekujeme. Vzápätí bicykel, naložený asi 60 kilami banánov, ktorý ofúkneme asi 15-centimetrovou tesnotkou. Inak sa nedalo. Takto dobrodružne tu kľučkujeme štyri hodiny... Zapadá slnko. Domorodci sa však spať nechystajú. Naopak, sú plní života. Všade sa hrá futbal, tancuje, ľudia pred krčmami vyspevujú. Možno tú bezstarostnosť majú v krvi aj preto, že Malawi nemá vo svojej histórii žiadnu vojnu, žiadnu krvavú revolúciu, ktovie...

Ocitáme sa vo výške 1300 metrov nad morom. V Mzuzu – hlavnom meste severného regiónu Malawi, môže byť v júli nejakých päť stupňov. Spíme v útulných lodges u sympatického Taliana, hore nad mestom - ak sa vôbec dá takéto slovo na Mzuzu použiť. Hoci je to tretie najväčšie mesto krajiny, je neuveriteľne pokojné, až ospalé, pár domov a budov. Okrem svojej chladnej klímy je typické čajovníkovými a kávovými plantážami i neďalekým dažďovým pralesom Viphya. Okolie je tu krásne, skvelé stanovište pre rôzne výlety.

Mzuzu

Ochutnať chambo fish v Malawi je priam nutnosť!

Krajina bez podnikateľského ducha

Luca, náš hostiteľ, pochádza z ligúrskej dedinky Pontinvrea. Prešli s manželkou a kamarátmi Afriku krížom-krážom už veľa raz, z Talianska sa päťkrát vybrali až po Kapské mesto, 45 dní splavoval rieku Kongo. Sever Malawi si zamiloval. “Je to tu ako v Karibiku pred 50 rokmi. Pokoj, príroda, minimum turizmu, skrátka raj! Na juhu Malawi je už turistov príliš, ale tu na severe je stále nádherne!“ Ospevuje Livingstoniu  - mestečko neďaleko Mzuzu, založené misionármi, typické domčekmi z červených tehál. Nadchýna sa národným parkom Nyika - najväčším v krajine /3200 km2/, plným nádherných orchideí, zebier, antilop, leopardov, levov, či unikátneho endemitu Malawi – vtáka zvaného frankolín hrdzavokrídly. Navyše, sever Malawi je bez bilharzie – častej choroby, spôsobenej nepríjemným africkým parazitom. Tým sa napríklad nemôžu pýšiť v inak populárnom, južnejšom rezorte Cape McClear. Luca si pochvaľuje aj to, že na severe sa oveľa ľahšie dohovoríš po anglicky ako na juhu.

Strážnik pred vstupom do Lucovho kráľovstva. Tu v Mzuzu je ráno a večer vcelku zima.
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Sme v Afrike, a tak si musíme zvyknúť, že ani booking.com tu nefunguje ideálne. Vždy mi radšej kamoši do ďalšieho hotela zavolajú a dohovoríme sa priamo. Teraz voláme do Makuzi lodge. Zdvihol nám to chlapík, ktorý očividne nemá prehľad o tom, či majú voľno. Taký detail... Nikto nevie nič, na to si v Malawi zvyknite. To, čo je u nás úplne bežné, tu nikto nerieši, veď nejako bude. A ako vyzerá ekonomika jednej z najchudobnejších krajín v praxi? V lodži u Lucu zarábajú 40 000 kwacha, u Inda dostávaš 25 000, u Číňana 15 000, ostatní robia zadarmo. Pričom 25 000 kwacha je tridsať eur. Plat tridsať eur mesačne, uff, začíname chápať, že tie posledné miesta Malawi vo svetových rebríčkoch bohatstva nie sú len teóriou...  

Nečudo, že chudoba často kráča ruka v ruke s násilím. Podobne, ako za prezidenta Idiho Amina v Ugande zabíjali Indov, dnes tu v Malawi neznášajú Číňanov. Jedného nedávno zabili v aute, tehlami mu rozbili okno, bez príčiny, iba tak, z nenávisti. Týžden predtým sa zas v obchode u Číňana zabil černoško, padol na zátylok z rebríka, keď niečo vykladal do horných políc. Domorodci to nebrali ako chybu skladníka, ale ako chybu majiteľa. Číňanovi rozbili a vypálili obchod, a pre istotu rozbili aj susedné čínske obchody. Stalo sa to v Nkhotakota, v centrálnej časti Malawi, ktorou taktiež prechádzame.

Ak chceš zabiť muchu, dávaj pozor, kde sedí ...

Ku všetkým problémom, ktoré krajinu kvária, treba povedať, že Malawijčania jednoducho nemajú podnikateľského ducha. Iba opakujú to, čo ich naučíš. Domáci nadávajú, že belosi ťažia ich drevo, ale takto dostávajú aspoň nejaké peniaze. Jazero Malawi je plné ropy, hlboko dolu v severnej časti je jej naozaj dosť. No akonáhle sa začne ťažba, začnú sa aj spory a miestne vojny. Chudoba deformuje krajinu...

„No, neviem či to s útokmi na Číňanov nepreháňajú. Musíš byť opatrný, ak sedí dotieravá mucha na tvojom skróte“ vysvetľuje mi dosť polopatisticky situáciu Luca. Plácnuť si po Číňanoch by totižto mohlo Malawi riadne zabolieť...

Skoro ráno som vyšiel zo svojej chatky a cvakol. Malawi je nádherná krajina s obrovskými stromami, obrovským jazerom a šťastnými ľuďmi.
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Malawi je krajinou kontrastov aj bolestivých reálií. Je zemou krásnej prírody a krásnych ľudí, ktorí veria v život a budúcnosť. Podniknúť cestu do Malawi nie je odškrtnúť si ďalšiu povinnú trendy destináciu s tými najhorúcejšími turistickými atrakciami (aj keď samotné čarokrásne jazero Malawi obrovskou atrakciou tejto planéty určite je). Objavovať pôvaby tejto skúšanej krajiny je objavovať tak trochu aj seba, svoje nové obzory, hranice. Nádhere sa v tejto stratiť, a niečo nové sa naučiť... My sme také malé znovuzrodenie v Malawi zažili. A putovali sme stále ďalej a ďalej. Za legendárnym obrovským jazerom, prírodou, ľuďmi za hlbším poznaním a silnejšími zážitkami.

ďalšom blogu o Malawi vám napíšem napríklad aj o tom, prečo policajti zatkli kozu, o tom, že často je dôležitejšie to, čo naučíte mať svoje deti radi než to, čo ich naučia v škole. Napíšem vám aj o upíroch, o tom, ako počúvať  jazero a ako malawijský chlapec porazil sucho. A na čo si máte spomenúť, keď sa cítite slabý a malý...

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Zakladateľ a srdce cestovnej kancelárie, zodpovedný za kvalitu zájazdov a nové programy, vynikajúci sprievodca s nadhľadom na všetkých kontinentoch-kamkoľvek na mape ukážete. Prešiel všetky krajiny sveta ako prvý Slovák. Do mnohých sa vracia opakovane. V Indii bol 45x, ale aj Pobrežie Slonoviny či Burkina Faso prešiel krížom štyrikrát.

Už 30 rokov pripravuje prvoexpedície. V roku 2012 zorganizoval pri príležitosti 100. výročia dobytia južného pólu plavbu na Antarktídu. O rok dobyl severný pól. Veľakrát precestoval Oceániu-Polynézia, Melanézia a Mikronézia. Od roku 2000 sa venuje Afrike a na Slovensku ani v Čechách nenájdete nikoho, kto by Afriku poznal lepšie. 

Ako vyštudovaný lekár s atestáciou sa venuje cestovateľskej medicíne a zrealizoval cesty s názvom Ebola tour (Západná Afrika 2015) a Zika tour (Brazília 2016). Má na starosti bezpečnosť našich klientov a zdravotné poradenstvo. Pre svojich sprievodcov je k dispozícii 24 hodín denne, aby poradil v prípade problémov.  Ľuboš vždy vybaví nevybaviteľné, interne ho prezývame BOSS.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Posledný raj (expedícia)

Posledná úprava článku | Prečítané: 117x

SERIÁL BLOGOV ĽUBOŠA FELLNERA

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

E

Afrika  

Mozambik, Malawi, Zimbabwe, Zambia


náročnosť

17 dní

Trvanie

4350

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva