Územie Špicbergov sa podpísaním svalbardskej dohody z roku 1920 dostalo pod správu Nórskeho kráľovstva. Všetky krajiny, ktoré túto dohodu s Nórskom podpísali, mali a majú právo sa tu voľne pohybovať a venovať sa tu hospodárskej, či vedeckej činnosti. V období studenej vojny tu existovali až štyri sovietske banské mestá. Boli absolútne nerentabilné a ich jediným cieľom bolo udržať vplyv aj v tejto časti vzdialeného sveta. Najväčším a najznámejším z nich bol Pyramiden. Ten má svoju slávu síce už dávno za sebou. Chceli by ste sa vrátiť v čase a pozrieť si ako to vyzerá na konci sveta? Toto mesto duchov, s najsevernejšou sochou Lenina na svete, musíte jednoducho navštíviť

Pyramiden by sme mohli pokojne označiť za opustený skanzen socializmu alebo socialistické mesto duchov ukryté ďaleko za polárnym kruhom. Aj napriek tomu, že má svoju dávnu slávu už za sebou, je istým spôsobom stále fascinujúcim miestom. Nejde však iba o samotné banícke mesto, ktorého prehliadke sa budeme venovať neskôr. Už samotná plavba sem vie byť ozajstným dobrodružstvom. Nádherné výhľady v prostredí Isfordu (ľadového fjordu), priblíženie sa k jednému z ľadovcov, či pozorovania polárnych zvierat. Ak budete mať šťastie, tak okrem špicberských sobov, či polárnej líšky možno zazriete aj polárneho medveďa. Dokonca aj vo vode vám budú robiť spoločnosť rôzne druhy veľrýb. 

Spolu s Barentsburgom je Pyramiden jedným z fakultatívnych výletov, o ktoré si máte možnosť spestriť čas strávený na Svalbarde. Samotný výlet si môžete s BUBO doplatiť v rámci kombinácií našich dvoch zájazdov. Buď si objednáte základný zájazd Špicbergy - Rusi a ľadové medvede, alebo si priplatíte za rozšírený program zájazdu o plavbu až na sever Svalbardu - s plavbou za 80. rovnobežku.

Ráno o 8:30 sa všetci stretávame na recepcii nášho hotela, kde čakáme na transfer, ktorý nás odvezie do prístavu. Pred príchodom autobusu si kontrolujeme, či máme všetko a sme dobre vybavení do arktickej divočiny. V tento deň sa nám rozhodne zíde kvalitné teplé oblečenie, ktoré je ideálne vrstviť. V prípade potreby nie je problém na niektorej pridať, alebo naopak, ubrať. Rukavice a zimnú čiapku my v BUBO na základe dlhoročných skúseností so Špicbergami rozhodne odporúčame, aj keď máte pred sebou krásny slnečný deň. Na lodi sú k dispozícií aj špeciálne overaly, vďaka ktorým si budete aj dlhší čas strávený na vonkajšej palube komfortne užívať. 

Pred samotnou plavbou si pripravte vaše fotoaparáty a nepodceňte plné nabitie všetkých batérií. V chladnom prostredí sa baterky mobilov a fotoaparátov vybíjajú o poznanie rýchlejšie. A tak je vždy na mieste mať so sebou či už náhradnú batériu, alebo powerbanku na dobitie vašich zariadení. Výhodou lode sú aj elektrické zástrčky, ktoré môžete v prípade nevyhnutnosti využiť. 

Pred náš hotel prichádza autobus, ktorý nás odvezie do prístavu. Ten je od centra mesta, kde sa nachádza aj náš hotel, vzdialený len pár minút jazdy. Naša loď, s pekným poetickým názvom Polargirl, je ideálne vybavená na pozorovanie krás na našej plavbe do Pyramiden. Zoznamujeme sa s našou polárnou kráskou, ktorou sa budeme plaviť v ústrety arktickému dobrodružstvu. Ako sa hovorí “safety first”, a preto nezabúdame na dôležité bezpečnostné inštrukcie. V zadnej časti lode, na hornej palube, nájdete ideálny priestor na pozorovanie okolia. Vo vnútri sa nachádza miestnosť, kde sa môžeme prísť zohriať,  no nielen to. Čaká tu na nás bar s teplými či studenými nápojmi, a takisto alkoholické či nealkoholické drinky. Tie si máte možnosť zakúpiť od personálu aj s pamätnou šálkou. 

BUBO Tip: Ak si zakúpite túto špeciálnu pamätnú šálku s logom lode, môžete si do nej neobmedzene počas celej plavby čapovať čaj či kávu. 

Zaujímavý výhľad je aj z prednej časti lode, no my odporúčame navštíviť hornú palubu. Zastavte sa na kus reči aj u kapitána, ktorý sa vašej spoločnosti isto poteší. Váš BUBO sprievodca vám tento zážitok s radosťou vybaví. Pár bezpečnostných zásad, oboznámenie sa s dvoma typmi varovných signálov a môžeme vyplávať. 

5 fotografií

Na návšteve u kapitána lode Polargirl

Plavíme sa časťou Isfjordu - “Ľadového fjordu” a postupne zachádzame do jedného z jeho vetiev, ktorá sa nazýva Sassenfjorden. Práve v tejto časti sa naša loď plaví okolo Thordsenovho mysu a my sa blížime k miestu tragédie, ktorá sa na tomto mieste odohrala v roku 1872–73.  Tragédia Svenskhuset (švédskeho domu), bola tragédiou sedemnástich mužov, ktorí zahynuli v tomto izolovanom dome na Špicbergoch. Dlho sa verilo, že príčinou ich smrti bol skorbut, no pravá príčina ich smrti vyplávala na povrch až po vyše 100 rokoch od tohto nešťastia. Čo sa vlastne stalo?

Plavíme sa k miestu, kde sa odohrala tragédia švédskeho domu.
Foto: Robert Taraba — BUBO

Tragédia švédskeho domu – Svenskhuset je najstarším domom stojacim na Špicbergoch. Dom bol postavený Švédmi, pričom mal odolať drsným podmienkam zím na Špicbergoch. Na jeseň v roku 1872 na ostrove uviazla skupina nórskych lovcov tuleňov. Na pomoc vyhľadali  fínsko-švédskeho bádateľa, Adolfa Erika Nordenskiölda, ktorý v tom čase v oblasti viedol  jednu zo svojich expedícií. Nordenskiöld, žiaľ, nemal dostatočné miesto na ubytovanie všetkých nórskych lovcov, a tak sa rozhodlo, že niektorí z mužov pôjdu prezimovať do švédskeho domu. Mali totiž informácie, že na mieste bude dostatok jedla, uhlia a vybavenie potrebné na prežitie. Sedemnásť mužov bez rodín sa 14. októbra 1872 vydalo na člnoch do Svenskhuset. Cesta dlhá 350 km posádke trvala sedem dní. Nórska loď vedená Fritzom Mackom vyplávala nasledujúce leto z Tromsø, aby zachránila uviaznutých mužov. Keď konečne dorazili k švédskemu domu, našli pred ním päť mŕtvych tiel zabalených do plachty. Na dverách, ktoré boli zvnútra zamknuté, bola tabuľka s upozornením nevstupovať. Keď zamknuté dvere vypáčili, vo vnútri objavili zvyšok mŕtvych mužov roztrúsených na stoličkách, posteliach a podlahe domu. Výprava objavila celkovo pätnásť tiel, ktoré vyniesli a pochovali v posteliach. Ďalšie dve telá boli objavené skupinou výskumníkov o niekoľko rokov neskôr. Jeden z nájdených mužov, Karl Albertsen si počas pobytu v dome viedol denník. Podľa neho sa dozvedáme, že muž menom Hans Hansen zomrel ako prvý v novembri. Na Vianoce boli všetci v dome chorí, pričom posledný zápis do denníka bol napísaný 19. apríla. Predpokladá sa, že Karl Albertsen bol predposledným mužom, ktorý zomrel. Zostávajúce jedlo a palivo vylučovalo možnosť, že by muži mohli zomrieť hladom. Dlho sa verilo, že muži zomreli na skorbut, čo je ochorenie spôsobené nedostatkom vitamínu C. V tom období bolo bežným v polárnych oblastiach. Vo všeobecnosti sa o skupine mužov hovorilo ako o neopatrných, ktorí podcenili situáciu. Niektoré časti historických dôkazov však neboli v súlade so smrťou na skorbut. Predovšetkým sa zdalo, že všetci muži ochoreli v rovnakom čase, čo by bolo minimálne zvláštne, keby bol príčinou smrti práve skorbut. Za ďalšie, z denníku sa dozvedáme, že skupina bola oboznámená s nebezpečenstvom nákazy skorbutom a ako sa mu vyhnúť. Ďalšie teórie dokonca zohľadňovali možnosť úmrtia na tuberkulózu, či botulizmus. K rozuzleniu celej tragédie došlo, keď v roku 2007 požiadali lekár Ulf Aasebø a historik Kjell Kjær o povolenie otvoriť hroby obetí. Mali totiž podozrenie, že lovci tuleňov v skutočnosti zomreli na otravu olovom. Tesniaci tmel na konzervách s potravinami v devätnástom storočí obsahoval až päťdesiat percent olova. Nórske riaditeľstvo pre kultúrne dedičstvo žiadosť o otvorenie hrobov najskôr zamietlo, ale po ďalšom rozpracovaní vedeckej štúdie bolo v júli 2008 povolenie udelené. Niektoré z hrobov obsahovali telá zamrznuté do blokov ľadu, no z etických dôvodov boli odobraté vzorky z kostier dvoch tiel, ktoré boli pochované v plytkom dvojhrobe. Získané vzorky neskôr potvrdili teóriu o otrave olovom, keďže kostry vykazovali extrémne vysoké koncentrácie olova. Navyše jedlo v plechovkách po analýze obsahovalo veľké množstvo olova. Či už sa olovo do jedla dostalo priamym ohrievaním plechoviek na uhlí alebo zlým zakonzervovaním, zistenia z veľkej časti zbavili mužov podozrenia z nedbanlivosti. 

Plavíme sa do arktického neznáma #

Všade okolo nás je minimalistická príroda a hladinu Isfjordenu, ktorý je druhým najväčším fjordom Špicbergov, rozrážajú vynárajúce sa veľryby. Neskutočné divadlo, nie len pre tých, ktorý pozorujú veľryby po prvýkrát, ale aj pre nás ostatných, ktorí sme ich už zažili na rôznych miestach našej planéty. Po dlhšom čase sa opäť stretávam a dávam do reči s veľkým sympaťákom a členom posádky našej lode. Jon sa sem presťahoval z Tromso a pôsobí ako dôležitý člen posádky lode Polargirl. Keď sem pred pár rokmi prišiel a chcel si ísť na more s udicou zachytať ryby, domov sa zvyčajne vracal s ulovenou jednou rybou. Keď to porovnával s úspešnosťou rybačky v Tromso, bol to poriadny rozdiel. Dnes je tomu úplne inak. Vplyvom klimatických zmien a otepľovaniu oceánov dochádza aj k veľkej migrácií rýb, z ktorých mnohé smerujú viac a viac na sever. Spolu s rybami migrujú aj veľryby, a tak sa so Špicbergov stáva jedno z najlepších miest na pozorovanie týchto krásnych obrov na svete. 

Už samotná plavba je veľkým dobrodružstvom
Foto: Robert Taraba — BUBO

Naša plavba pokračuje. Po ceste plávame cez zátoku Skansbay, ktorá je dlhá približne 2 km a je známa polárnymi zvieratami, ktoré tu žijú. Míňame pozostatky banského života a osád, ktoré sú dnes už opustené a sú skôr spomienkou na časy minulé. Okolité scenérie sú naozaj úchvatné a minimalisticky pôsobiaca krajina nadchne nejedného fotografa. Práve v tejto časti sa plavíme aj okolo sadrovcových vrchov, ktorých vrstvy pôsobia ako letokruhy, ktoré po tisícky rokov zaznamenávali život pod morskou hladinou, kým sa neocitli nad ňou. 

3 fotografie

Minimalistická krajina sadrovcových vrchov

Mesto duchov a ľadových medveďov #

Naša loď pomaly vplávala do Billefjordu, v ktorom sa nachádza aj banské mesto duchov Pyramiden. Keď som sa sem plavil po prvýkrát, nepodarilo sa nám do Pyramiden dostať. Dôvodom bol zamrznutý prístav, ktorý nie je koncom mája, keď som tu bol prvýkrát, ničím výnimočným. Našu loď vtedy od prístavu Pyramiden delil približne 1 km dlhý úsek ľadu. Tento krát je ale už dávno po zime, a tak bez akýchkoľvek ťažkostí kotvíme na okraji mesta. 

3 fotografie

Zamrznutý prístav Pyramiden

Už z diaľky nás víta veľký nápis "миру мир" (v preklade svetu mier), ktorým chceli baníci vítať cudzincov, aby sa tu cítili lepšie. 

Pomaly vystupujeme z lode a na móle nás čakajú naše ruské sprievodkyne. Nastupujeme do pristaveného autobusu, ktorý tu asi nikto z nás nečakal. Ten nás vezie bližšie k samotnému centru mesta. Už úvodom dostávame základnú inštruktáž a poučenie, prečo sú naše sprievodkyne ozbrojené. Dôvodom sú, samozrejme, ľadové medvede. To, že sa v Longyearbyen dostane ľadový medveď za bezpečnú hranicu mesta, je viac menej výnimkou. To, že uvidíte ľadového medveďa prechádzať pod sochou Lenina v centre Pyramiden nie je ničím výnimočným, sa dozviete až tu. Naposledy tu jedného videli pred tromi dňami. Po tejto informácií sa všetci rozhliadame napravo, naľavo a cítime ako sa nám zvyšuje množstvo adrenalínu krvi, čo umocňuje zážitok z návštevy tohto miesta. 

Po krátkom presune autobusom začíname pešiu prehliadku mesta.
Foto: Robert Taraba — BUBO

Na mnohých návštevníkov bude mesto pôsobiť akoby zostalo opustené relatívne nedávno. Dôvodom je snaha od roku 2007 prinavrátiť do mesta opäť život a spraviť z neho zaujímavú atrakciu. Vďaka práci dobrovoľníkov a ľudí, ktorí boli najatí, sa to celkom úspešne darí. 

3 fotografie

Prvý kontakt s mestom

Lena je jednou z dobrovoľníčok, ktorá sem prišla pracovať. V súčasnosti tu žije približne 30 ľudí, ktorí sa tu striedajú a majú na starosti obnovu jednotlivých pamiatok a udržanie turistického ruchu, no ich počet sa neustále mení. 

Ako sa začal písať príbeh Pyramiden? #

Toto banské mesto bolo pôvodne založené Švédmi v roku 1910, a neskôr v roku 1927 bolo predané spoločnosti Trust Arktikugol. Názov mesto získalo podľa pohoria v tvare pyramídy, ktoré sa nachádza hneď nad samotným mestom. Rusky sa volá Пирамида/Piramida. Na začiatku, po tom, čo Sovietsky zväz odkúpil Pyramiden, tu začalo žiť minimálne množstvo baníkov, ktorí boli potrební na prevádzku ťažby uhlia. Všetko sa zmenilo po 2. svetovej vojne. Vtedajší Sovietsky zväz vyčlenil nemalé prostriedky na výstavbu mesta. Počas Sovietskeho zväzu tu bolo vybudované ukážkové mesto a slúžilo na propagandu komunistického režimu. Sovieti ním chceli ukázať, ako dobre sa žije v Sovietskom zväze. Aj takto ďaleko za polárnym kruhom je život tak skvelý. Existovala tu benzínová pumpa, škôlka, škola, hotely, nemocnica, dva cintoríny, reštaurácie a mnoho vymožeností.  V 80. rokoch tu žilo viacej ako tisíc ľudí. Dokonca sem bola privezená úrodná hlina z Ukrajiny, aby tu mohla rásť v letných mesiacoch zelená tráva. Privezená pôda mala slúžiť aj pre zabezpečenie sebestačnosti samotného mesta, a tak bola použitá v skleníkoch. V nich boli miestni obyvatelia schopní dopestovať paradajky, uhorky, papriky, kvetiny a rôzne iné rastliny. V tom období skoro sebestačné mesto malo aj vlastný chov prasiat, kurčiat, dobytka. Energia sa získavala z vyťaženého uhlia. 

Rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991, keď sem prestávajú prúdiť dotácie na ťažbu uhlia sa situácia v meste radikálne mení. Platy miestnych baníkov a pracovníkov prudko klesli (dovtedy dosahovali niekoľko násobok národného priemeru), začína byť nedostatok potravín a iných vecí, pričom životný štandard miestnych obyvateľov prudko klesá. Postupne dochádza k určitým obmedzeniam výdajov spoločnosti Trust Arktikugol a k nim patrí aj rozhodnutie o uzavretí mesta Pyramiden, ktoré prišlo v prvých mesiacoch v roku 1998. Posledná zmena sa v uhoľných baniach vystriedala 31. marca a 10. októbra odchádzajú poslední zostávajúci obyvatelia, po ktorých ostalo Pyramiden opustené. Kedysi živé banícke mesto sa zmenilo na akési mesto duchov. Hovorí sa, že baníkom dali len vedieť, že onedlho pripláva posledná loď so zásobami, po ktorej príde už iba jedna loď, a potom sa už nebude dať z Pyramiden dostať preč. V baníckych ubytovniach tak ostalo vybavenie a zariadenie z bytov, ktoré tu po sebe zanechali niekdajší obyvatelia. 

Niekoľko rekordov z Pyramiden

  • Nachádza sa tu najsevernejšie umiestnený bazén na svete
  • Najsevernejšie umiestnené koncertné krídlo s názvom “Červený október”
  • Nemôže chýbať najsevernejšie vztýčená busta Vladimíra Iljiča Lenina
  • Pre potreby návštevníkov tu bol uvedený opäť do prevádzky najsevernejšie umiestnený hotel, v ktorom sa viete na niekoľko nocí ubytovať

Hlavné námestie s označením 79. rovnobežky severnej šírky.
Foto: Robert Taraba — BUBO

Na našej prehliadke sa prechádzame jednotlivými časťami niekdajšieho banského mesta, pričom do niektorých budov aj nahliadame. Jednou z rekonštruovaných a čiastočne znovu obnovených budov je Hotel Tulipán. 

Hotel Tulipán: Do prevádzkového stavu tu bol opäť zrekonštruovaný hotel, v ktorom sa ako návštevník máte možnosť dokonca ubytovať. Na výber máte niektorú z izieb, zariadených v štýle sovietskej éry, alebo niektorú z moderne zrekonštruovaných izieb. Záleží len na vašom vkuse a túžbe uloviť nevšedný zážitok. 

3 fotografie

Dnes už historické budovy ubytovní pre baníkov a novootvorený hotel

Prechádzame popri hoteli k ďalším budovám. Sú nimi ubytovne pre baníkov a personál s rodinami, ktorí tu žil. Práve v jednej časti týchto budov si dnes našli domov čajky. Vystriedali tu tak baníkov. Keď je dobrá viditeľnosť v diaľke vidieť ľadovec Nordenskiöldbreen.

Vchádzame do jednej z budov, v rámci ktorej vychádzame mozaikami lemovaným schodiskom na poschodie jedálne. Tá bývala nonstop otvorená a baníci s rodinami tu mohli jesť hocikedy a zadarmo. Na frmol v kuchyni tu dnes spomína iba množstvo kuchynského náčinia a vybavenia. 

9 fotografií

Budova hlavnej kuchyne a jedálne

Kultúrne centrum: Prichádzame do kultúrneho centra, alebo ak chcete Palácu kultúry, v ktorom sa nachádza knižnica, divadelný sál spolu s kinom. Dokonca tu máte možnosť vidieť najsevernejší klavír na svete s názvom “Červený október”. Súčasťou kultúrneho centra, ktoré vyzerá celkom zachované je aj telocvičňa v ktorej je basketbalové ihrisko v kombinácií s multifunkčným ihriskom. V rámci budovy je aj niekoľko ďalších miestností, ktoré slúžili na iné umelecké činnosti. Dodnes tu nájdete odložené rôzne hudobné nástroje, knihy, či iné predmety. Za čias, keď bolo mesto plne obývané tu fungovalo ihrisko pre deti s hojdačkami, šmykľavkou a malou telocvičňou pod holým nebom. V kultúrnom centre máte možnosť nakúpiť si aj drobné suveníry, či sa občerstviť vodkou, alebo iným nápojom. 

5 fotografií

Kultúrne centrum

Keď sa vyberieme od Paláca kultúry smerom k moru, uvidíme Leninovu bustu, ktorá sa pozerá  na promenádu. Práve stojíme pod najsevernejšou Leninovou bustou na svete. Jednou z ďalších budov, do ktorej ideme nazrieť, je miestny bazén.

Bazén: Jednou z vecí, ktoré vám rozhodne vyrazia dych je aj prítomnosť krytého vyhrievaného bazénu, ktorý bol rozhodne najlepším široko ďaleko a chodili sa do neho kúpať dokonca aj obyvatelia hlavného mesta celého súostrovia - Longyearbyenu. 

V Pyramiden nájdete aj jednu naozaj bizarnú stavbu. Ide o takzvaný „fľašový obchod“, čo by sa dalo opísať ako malá budova celá postavená priesvitných sklených fliaš. Skleník pripomínajúca stavba je zaujímavá no smiešna zároveň. 

Všetko tu bolo postavené a vybudované pre jednoduchšie zvládanie náročného života v polárnych oblastiach. Keď samota a izolovanosť často krát prináša úzkostné stavy a depresie, je dôležité sa socializovať. Tak isto si treba uvedomiť, že mesto bolo dostupné viac-menej iba v lete. V zimných mesiacoch prístav zamŕzal a dalo sa sem dostať iba komplikovane a to na psích záprahoch, snežných skútroch a neskoršie vrtuľníkom, keď tu bol vybudovaný heliport. 

Jedna z našich sprievodkýň vybavená puškou pre každý prípad.
Foto: Robert Taraba — BUBO

Zo života v Pyramiden – Ľudia, ktorí sem prichádzali za prácou, boli baníci a pomocný personál, ktorí sa tu staral o život za polárnym kruhom. Baníci sa sem často sťahovali spolu so svojimi rodinami, pričom zmluvy podpisovali väčšinou na 2 roky. Vzhľadom na dobré podmienky, ktoré by sa dali v istých veciach nazvať luxusom, či nadpriemerné platy oproti zvyšku krajiny, viedli mnohých baníkov k tomu, že si zmluvy väčšinou predlžovali. Je pravda, že život tu prinášal všeličo a často krát sa museli v mnohých veciach aj uskromniť (spoločná jedáleň, polroka tma, zima, či nebezpečenstvo vo forme polárnych medveďov), bolo o nich však postarané naozaj nadštandardne. Jednou z výhod oproti zvyšku Sovietskeho zväzu bolo aj to, že sa obyvatelia Pyramiden dostávali od polárnikov k možnosti kúpy západného tovaru. Alebo sa poň mohli vypraviť do približne 50 km vzdialeného nórskeho Longyearbyen. K vysokému životnému štandardu v Pyramiden prispieval aj fakt, že Sovietskemu zväzu slúžilo toto banícke mesto ako výkladná skriňa socializmu a kvality života v ňom. Inými slovami išlo do veľkej miery o propagandu a ukážku toho, že keď sa za polárnym kruhom žije v socialistickom meste tak dobre, viete si predstaviť ako sa žije ľudom v normálnych podmienkach. V čase najväčšieho rozkvetu žilo v meste vyše 1000 obyvateľov. Niektoré záznamy dokumentujú aj 1500, pričom niektorí ľudia tvrdia, že keď sa striedali turnusy bolo v meste aj cez 2000 ľudí. Aj napriek veľkým ložiskám uhlia v tejto oblasti, nebola ťažba nikdy ekonomická. Ťažko sa zabezpečoval najmä odvoz na pevninu a fakt že prístav v zimnom období zamŕzal, pričom príliš vysoké boli aj samotné náklady na ťažbu. Ohľadom Pyramiden koluje aj niekoľko mýtov. Prečo tu vlastne mesto vzniklo, prečo bolo tak perfektne vybavené a tak dlho bolo funkčné? Jednou z teórií bolo, že mesto bolo postavené ako experiment  práve v období, keď vrcholili vesmírne preteky a Sovietsky zväz mal ešte odvážne plány dobývať Mesiac. Druhou z teórií bol geopolitický vplyv a fakt, že Sovietsky zväz chcel mať mesto čo najbližšie k západným mocnostiam. Údajne sa tu robili aj rôzne stretnutia a tajné obchody, či dohody so západnými mocnosťami. Ktorá z teórií je pravdivá zostáva záhadou.  

Plavba z Pyramiden k ľadovcu Nordenskiöld. Video: Robert Taraba - BUBO

Plavba z Pyramiden k ľadovcu Nordenskiöld. Video: Robert Taraba - BUBO

Dobrodružstvo pod ľadovcom Nordenskiöld #

Po návrate späť na loď si dávame na hornej palube lode výborný grilovaný obed. Grilovaný losos so zeleninou nám dodá energiu a my môžeme pokračovať v našej plavbe. Cestou späť sa ešte zastavujeme pri ľadovci Nordenskiöld. Tento ľadovec má dĺžku 15 km a šírku približne 4 km. 

5 fotografií

Krásy ľadovca Nordenskiöld

Už cestou naša loď pláva okolo nemalých kusov ľadových krýh, až sa postupne približujeme na bezpečnú vzdialenosť od ľadovca. Jon úpenlivo hľadí ďalekohľadom na skaly pod ľadovcom, až zrazu zvolá. Tam sú! Máme neskutočné šťastie a po tom čo do rúk beriem Jonov ďalekohľad zbadám aj ja medvedicu s dvoma mláďatami ako spokojne oddychujú na skalách pod ľadovcom. Toto je zážitok, ktorý chcete jednoducho uloviť. Na lodi nenájdete jediného človeka, ktorý by nevychádzal z úžasu. 

Takéto fotografie ako z National Geographic si spravíte aj vy.
Foto: Ivana Bohunčáková — BUBO

Asi hodinu pred priplávaním späť do Longyearbyen sa zastavíme pri vtáčích útesoch Diabas, na ktorých hniezdi množstvo morských vtákov. Na prvý pohľad obyčajný útes nad morom, sa v určitom období mení na skvelé miesto pozorovania morských vtákov, ktoré sem prichádzajú hniezdiť. Máte tak možnosť vidieť aj slávne mníšiky bielobrané a iné druhy aliek.

Výlet do Pyramiden je nevšedným zážitkom na ktorom okrem prehliadky slávneho mesta duchov, máte možnosť zažiť príjemnú plavbu, ktorú vám môžu spestriť zážitky na celý život v podobe pozorovania veľrýb, či dokonca ľadových medveďov. Z tejto plavby budete odchádzať jednoducho nadšení. 

TOP 10 #

1. Samotná plavba do Pyramiden - Samotná plavba je skvelým zážitkom, počas ktorého si budete užívať výhľady na neobyčajnú krajinu Špicbergov. BUBO tipom ostáva navštíviť počas plavby kapitána. Od miestneho sprievodcu, tak isto ako aj od BUBO sprievodcu, sa počas plavby dozviete množstvo zaujímavých informácií. 

2. Pozorovanie veľrýb - Počas plavby máte možnosť zažiť pozorovanie lokálnej flóry, medzi ktorú patria jednoznačne aj veľryby. Ak budete mať šťastie, uvidíte ich hneď niekoľko. Veľryby sa tak stávajú príjemným bonusom tejto plavby, ktoré uvidíte s veľkou pravdepodobnosťou. 

3. Polárne medvede - Aj týmto výletom si zvyšujete šancu videnia polárnych medveďov. Nemusí sa to vždy podariť, ale ak áno, je to jeden z top zážitkov, ktoré si budete odnášať z tejto dovolenky.

4. Svenskhuset - Tragédia švédskeho domu a najstarší dom stojaci na Špicbergoch. Pri rozprávaní tohto príbehu sa budete cítiť ako praví polárnici. 

5. Najsevernejšia busta Lenina na svete - Aj keď nie ste fanúšikom tohto muža, môžete sa popýšiť, že ste videli jeho najsevernejšiu sochu na svete. 

6. Jedáleň - Zaujímavou časťou prehliadky je jednoznačne jedáleň, kde sa stravovalo celé mesto. Pri jej návšteve máte pocit akoby ste sa preniesli v čase. Keď budete kráčať po schodoch a prichádzať do veľkej miestnosti, akoby ste počuli štrnganie pohárov a príboru na tanieroch. 

7. Najsevernejšia plaváreň - tak ďaleko za polárnym kruhom by ju tu málo kto čakal. O to bude zážitok z návštevy najsevernejšieho bazénu na svete intenzívnejší.

8. Hotel Tulipán – Hotel, v ktorom sa dá do dnes ubytovať, môže byť jedným z najnevšednejších zážitkov, aké ste v živote zažili. Prespíte v najizolovanejšom hoteli sveta?

9. Ľadovec Nordenskiöld - Počas plavby sa zastavíme aj pri tomto ľadovci, ktorý končí priamo v oceáne. Skvelý zážitok a možnosť pozorovania zvierat v blízkosti ľadovca. 

10. Útesy Diabas - Cestou späť do Longyearbyen sa loď zastavuje aj pri tých útesoch, ktoré sú miestom hniezdenia mnohých druhov morských vtákov. 

Zaujali vás príťažlivé Špicbergy? Prečítajte si aj naše ďalšie blogy:

Robert Taraba

Robert Taraba

Robert Taraba

Robo si vás podmaní svojím šarmom, ochotou aj znalosťami. Už počas vysokej školy odišiel študovať do nórskeho Trondheimu, kde si zamiloval celú Škandináviu. Aj preto sa do severských krajín vracia každý rok a je neustále hnaný túžbou objavovať nové miesta. Cestovanie a fotografia sú jeho veľkou vášňou a bez svojho fotoaparátu sa nepohne ani na krok. Na svojich fotografiách sa snaží uchovať čaro výnimočných miest, okamihov a ulovených zážitkov. Izolované krajiny, ktoré sú menej navštevované a miesta ako Vanuatu, Bangladéš, či Bhután patria k jeho najobľúbenejším. Miluje všetky kontinenty pre rozmanitosť ich kultúry a rôznorodosť prírodných krás. Brázdi s vami prašné cesty južnej Afriky, obdivuje safari v Keni či Tanzánii, hrá sa s lemurmi na Madagaskare a to všetko s fotoaparátom v ruke. Čaro budhistických krajín a ich filozofia si ho podmanila už pred rokmi. Miluje kuchyňu Indie, či Juhovýchodnej Ázie, ale rád si vychutná aj novozélandské Flat White s výhľadom na Južné Alpy. Rozmýšľate, ako urobiť ten najlepší dovolenkový záber? Ako odfotografovať váš najkrajší západ slnka v živote? Zachytiť autentické zábery domorodých kmeňov, leva pri love či zebru na úteku? Spýtajte sa Roba. Keď mu je v Afrike, či v Ázii horúco, chladí sa na jeho milovanom Islande.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Špicbergy - Rusi a ľadové medvede

Zo zájazdu:

Robert Taraba

Posledná úprava článku | Prečítané: 1131

Mohlo by Vás zaujímať

Severný pól a arktický diplomat Fridtjof Nansen Prémiový blog

Prémiový blog Severný pól a arktický diplomat Fridtjof Nansen

Hrdina severných polárnych oblastí. Dobrodruh, vedec, nudista, nositeľ Nobelovej ceny. Po stopách Fridtjofa Nansena som putoval od Osla cez…

Po stopách najväčšieho polárneho dobrodruha Prémiový blog

Prémiový blog Po stopách najväčšieho polárneho dobrodruha

Ernest Shackleton - môj hrdina, môj vzor v nezlomnosti, odvahe a serióznosti. V histórii cestovateľstva zrejme nenájdete ambicióznejšie výpravy a…

Ľuboš Fellner 25 min. čítania
Roald Amundsen - cestovateľ, objaviteľ Prémiový blog

Prémiový blog Roald Amundsen - cestovateľ, objaviteľ

Prvý na južnom póle a zrejme aj prvý na tom severnom. Keďže som sa bezmála narodil ako Nór, mám k Amundsenovi úzky vzťah a tento blog píšem od…

Ľuboš Fellner 32 min. čítania
So Štefánikom okolo sveta Prémiový blog

Prémiový blog So Štefánikom okolo sveta

Štefánik sa bežne vníma najmä ako generál - zakladateľ česko-slovenského štátu. Je nám potešením prezentovať vám ho ako CESTOVATEĽA a pozývame…

Ľuboš Fellner 39 min. čítania
Longyearbyen - hlavné mesto Špicbergov Longyearbyen

Longyearbyen Longyearbyen - hlavné mesto Špicbergov

Nórsko sa nekončí Nordkappom, dá sa vybrať ešte severnejšie, ďalej za polárny kruh - na súostrovie Špicbergy, ktoré ležia na polceste medzi Nórskom…

Robert Taraba 17 min. čítania
Výšková choroba a aklimatizácia Prémiový blog

Prémiový blog Výšková choroba a aklimatizácia

Prekvapujúco to nie je nedostatok fyzickej pripravenosti, ale výšková choroba, ktorá zabráni ľudom dostať sa na vrchol Mont Blancu, Kilimandžára,…

Ľuboš Fellner 35 min. čítania
Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Európa  

Škandinávia, Švédsko, Lotyšsko, Fínsko, Estónsko, Dánsko


náročnosť

8 dní

Trvanie

3611
K

Polárne oblasti   Amerika  

Južná Amerika, Ohňová zem, Patagónia, Chile, Argentína


náročnosť

13 dní

Trvanie

5995
K

Ázia   Európa  

Sibír, Mongolsko, Rusko

01.06. → 08.06.

náročnosť

8 dní

Trvanie

9999
K

Ázia   Európa  

Mongolsko, Rusko, Čína

01.06. → 14.06.

náročnosť

14 dní

Trvanie

9999

Získajte prístup
k exkluzívnym ponukám
a informáciám.