Barentsburg – kúsok Ruska na Špicbergoch

Rôzne kúty sveta môžete mať dokonale naštudované ´spredu aj zozadu´, môžete o jednotlivých mestách ovládať množstvo faktov zo všetkých možných dostupných zdrojov. No aj keď ste takouto chodiacou encyklopédiou, nikdy sa o konkrétnom mieste  nedozviete toľko, ako keď sa tam naozaj ocitnete. Aj preto v rámci našich BUBO zájazdov na Špicbergy na súostroví Svalbard nevynechávame zdanlivo nenápadný Barentsburg s asi päťstovkou obyvateľov. 

So susedným Pyramiden sa hrdí titulom mesta s najsevernejšou sochou Lenina na svete. A ak chcete zažiť pravé ruské arktické mesto, poďte do Barentsburgu. 

Špicbergy – najväčší ostrov súostrovia Svalbard v Severnom ľadovom oceáne, patriaci pod Nórske kráľovstvo. Objavili ho už v 12. storočí vikingskí, alebo ruskí rybári, oficiálne však bolo súostrovie objavené holandským objaviteľom Wilemom Barentsom, podľa ktorého sa volá usadlosť Barentsburg. Obývané sú tri ostrovy súostrovia (cca 2 800 ľudí, z toho 55 percent Nóri, zvyšok Rusi a Ukrajinci), asi 60 percent povrchu pokrýva ľad a sneh. Trvalými obyvateľmi ostrovov sú tiež ľadový medveď, arktická líška, svalbardský sob, tulene a polárna myš. Ekonómiu ostrovov tvorí z veľkej miery baníctvo, okrem neho rybárstvo a lov. Zaujímavosťou je, že medzi osadami tu nie sú vybudované žiadne cesty.  

Poďme ale pekne po poriadku. Na samotný výlet sa máte možnosť s BUBO vybrať dvoma spôsobmi. Buď si objednáte základný zájazd Špicbergy - Rusi a ľadové medvede a do Barentsburgu sa pôjdete pozrieť s fakultatívnym výletom (čo vám jednoznačne odporúčame), alebo si priplatíte rozšírený program zájazdu o plavbu až na sever tejto oblasti - Špicbergy - plavba za 80. rovnobežku.   Plavba loďou Hurtigruten smeruje práve do tohto baníckeho mesta so svojskou atmosférou, vďaka ktorej sa tu budete cítiť ako v celkom inom svete... 

Je ráno 8:30, a my už netrpezlivo čakáme na recepcii hotela, kedy po nás príde transfer, ktorý nás vezme do prístavu. Kontrolujeme si, či sme komplet vybavení a vystrojení do arktických končín. Každému sa rozhodne zíde spoľahlivé teplé oblečenie, ktoré je ideálne vrstviť, a v prípade potreby nikdy nie je problém niektorú z vrstiev pridať, alebo naopak dať si ju dole. Rukavice a zimnú čiapku my v BUBO na základe dlhoročných skúseností so Špicbergami rozhodne odporúčame, aj keď máte pred sebou krásny slnečný deň. No na lodi sú k dispozícií špeciálne overaly, ktoré sa postarajú o to, že aj dlhší pobyt na palube lode a za rôznych poveternostných podmienok si budete komfortne užívať. 

Pripravte si vaše fotoaparáty a nepodceňte úplné nabitie bateriek, pretože v tom chladnom prostredí sa baterky mobilov a fotoaparátov a vybíjajú o poznanie rýchlejšie. A tak je vždy na mieste mať so sebou či už náhradnú batériu alebo powerbanku na dobitie zariadenia.

Otvárajú sa dvere a na recepciu nášho skvelého hotela si nás prichádza vyzdvihnúť náš tunajší ruský sprievodca Iakov. Patrí tu rozhodne medzi najlepších, a keďže najlepší pracujú vždy s najlepšími, nie je to inak ani v prípade našich lokálnych partnerov tu na Špicbergoch. Na Iakova sa skrátka môžeme spoľahnúť. Nasadáme do mikrobusu a vyrážame do prístavu, ktorý je od centra mesta vzdialený pár minút jazdy. Pozor, naša loď je tá červená, nie že mi nastúpite do nejakej inej a zmiznete ktovie kde!, žartuje v dobrej nálade Iakov.  Naša loď s pekným poetickým menom Polargirl  je ideálne vybavená na pozorovanie krás v blízkosti Longyearbyen – hlavného (prakticky jediného veľkého) mesta celých Špicberg. Zoznamujeme sa s našou polárnou kráskou, ktorá nás povedie v ústrety arktickým diaľkam, nezabúdame na nevyhnutné bezpečnostné inštrukcie. V zadnej časti lode je jej obľúbená časť - väčšia plocha a ideálny priestor na pozorovanie okolia. Vo vnútri sa nachádza miestnosť, kde sa môžeme prísť zohriať,  no nielen to. Čaká tu na nás bar s teplými aj studenými nápojmi, alkoholické a nealkoholické drinky. Tie si máte možnosť zakúpiť u personálu aj s pamätnou šálkou. Zaujímavý výhľad je aj v prednej časti lode, no my odporúčame navštíviť hornú palubu a zastavte sa na slovko aj u kapitána, ktorý sa vašej spoločnosti isto poteší. Pár bezpečnostných zásad, oboznámenie sa s dvoma typmi varovných signálov a môžeme vyplávať. 

Vydávame sa na plavbu do Barentsburgu, ktorý je druhým najväčším mestom, resp. osadou Špicbergov. Ako to už býva, cieľom je niekedy samotná cesta, a je tomu tak aj v tomto prípade. Čaká nás veľmi zaujímavá plavba. Cestou nás čakajú krásne výhľady, či už na začiatku plavby v okolí Longyearbyen, aj samotného Advent fjordu (súčasť druhého najväčšieho fjordu Špicbergov Isfjordenu), ktorý budeme celý čas plavby lemovať až na jeho samotný koniec. Niekedy sa plavba mení aj na búrlivejší zážitok, to, keď vlny riadne vyvádzajú a pohrávajú si s loďou tak,  že z bezpečnostných dôvodov sa nedôjde až do samotného cieľa... Tentokrát však máme šťastie, more je kľudné. Prekvapivo vidíme, koľko drobných chát a usadlostí sa pri samotnom hlavnom meste nachádza. Niektoré z nich sú historické, no mnohé z nich využívajú domáci aktívne, na relax, alebo slúžia ako záchytné chaty pre turistov a dobrodruhov z celého sveta. Rozprávame sa o histórii Svalbardu, jeho osídľovania a ďalších zaujímavých faktoch, ktoré nám dopĺňajú mozaiku príbehu zaujímavých ostrovov. 

Samotná plavba ubieha rýchlo a príjemne, obdivujeme okolitú krajinu, debatujeme. Náš sympatický kapitán Otto je naozaj zaujímavý človek. Pochádza z Tromsø, a hoci je už oficiálne na dôchodku stále sa nevie vzdať svojej najväčšej životnej vášne - plavenia po mori. Vo svojich najlepších rokoch brázdil všetky svetová moria a oceány. Vozil napríklad autá z Japonska do Európy, odtadiaľ do Ameriky a stadiaľ späť do Japonska. Za dva roky takto oboplával niekoľkokrát celý svet. A nie je jediný takýto nadšenec, v posádke nájdete ďalších zaujímavých ľudí, s ktorými stretnutia tvoria akýsi ďalší bonus tohto výnimočného BUBO zájazdu.

Trvá nám asi tri hodiny, kým sa dostávame k prvému cieľu našej plavby - ľadovcu Esmark. Cesta nám ubehla veľmi rýchlo, a už nás čakajú ďalšie krásy Špiecbergov. Ľadovec sa nachádza v oblasti krajiny Oscara II.,  je približne pätnásť kilometrov dlhý. Pomenovanie dostal po významnom dánsko-nórskom geológovi Jensovi Esmarkovi (1763-1839). Vchádzame do malého fjordu, na konci ktorého je samotný ľadovec. Dnes sa už výrazne posunul viac do vnútrozemia, a tak, ako ostatné ľadovce Špicbergov, aj tento sa každoročne v dôsledku globálneho otepľovania skracuje. Ak ste tu na začiatku leta, okolie samotného ľadovca býva zamrznuté a hladinu mora pokrývajú ľadové kryhy. Preto sa nemusíte vždy dostať do najbližšej možnej vzdialenosti k ľadovcu. 

No nám to tentokrát vôbec neprekážalo. Dostalo sa nám jedného z najsilnejších zážitkov, aký môžete v tejto oblasti zažiť: Mali sme šťastie zazrieť kráľa tunajšej prírody, ľadového medveďa, ktorý práve prišiel k ľadovcu hľadať svoje najobľúbenejšie menu -tulene. Vidieť toto majestátne zviera vo svojom prirodzenom svete, uprostred tej mrazivej bielej divočiny, je skrátka neopísateľný zážitok. A všetko to obklopuje impozantná panoráma okolitých kopcov, ukrytých pod snehom a ľadom. Hotový raj pre lovcov najkrajších fotografických záberov a videí, veď posúďte sami...

Samotný Barentsburg je už na skok, čaká nás ešte asi hodinka plavby. Ešte predtým sa posilníme výbornou rybacou polievkou od našej skvelej posádky. Prichádzame k prístavu, už z diaľky sa jasne črtá komín miestnej teplárne a elektrárne, od ktorej je život v samotnom ´meste´ závislý. Barentsburg má, podobne ako Longyearbyen, svoju vlastnú tepelnú elektráreň, ktorá ročne spáli okolo 45 000 ton uhlia, čo predstavuje skoro polovicu celoročnej ťažby. No na rozdiel od Longyearbyenskej elektrárne, táto je štyridsať rokov stará, a je tak dlhodobým zdrojom znečistenia ovzdušia v Barentsburgu a tŕňom v oku nórskym autoritám. 

Na brehu už nám máva naša miestna sprievodkyňa Júlia, ktorá tu žije a bude nás Barentsburgom sprevádzať. Samotné mesto je pomenované po holandskom moreplavcovi Willemovi Barentsovi, a ako sme už spomínali, jedná sa o druhé najväčšie mesto na Špicbergoch. To druhé najväčšie ale znamená, že tu v súčasnosti žije niečo okolo 500 obyvateľov, a to hlavne Rusov a Ukrajincov. Napriek tomu, že samotné Špicbergy sú zámorským územím Nórska, vďaka Svalbardskej dohode z roku 1920 majú právo jej signatári využívať Špicbergy na rôzne komerčné, vedecké a výskumné aktivity. No v súčasnosti tu nájdeme iba Nórov a Rusov, ktorí tu ťažia čierne uhlie. Napriek tomu, že Barentsburg leží od Longyearbyenu iba 55 km, nenájdeme tu žiadnu cestu, ktorá by spájala tieto dve mestá. Miestni obyvatelia sa medzi mestami najčastejšie pohybujú po mori, helikoptérou alebo na snežnom skútri. 

Samotný Barentsburg bol vybudovaný holandskou lodiarskou spoločnosťou Van der Eb and Dresselhuys Scheepvaartmaatschappij v roku 1920. No zámerom samotných Holanďanov bola v skutočnosti ťažba čierneho uhlia, ktorá tu odštartovala v tom istom roku. Spoločnosť Dutch Spitsbergen Company (NESPICO) bola založená v roku 1920 a od roku 1921 až do 1926 tu aktívne ťažila čierne uhlie. Práve táto spoločnosť nechala mesto pomenovať po holandskom moreplavcovi Willemovi Barentsovi. V roku 1932 boli bane vrátane samotnej osady predané Ruskej ťažobnej spoločnosti Trust Arktikugol. Populácia samotného mesta v priebehu desaťročí postupne klesala, aj keď v období najväčšej slávy mesto obývalo približne tisíc sovietskych občanov. V roku 2006 Nórski inšpektori v miestnych baniach objavili plápolajúci podzemný požiar a z  obáv, že by sa mohol rozšíriť a uniknúť na povrch, celé mesto evakuovali. Oheň sa im podarilo dostať pod kontrolu, no ťažba samotného uhlia sa začala opäť až v roku 2010.

Po vylodení opúšťame prístav, vydávame sa pešo do centra mesta. Nie je až tak ďaleko, no celé mesto je prakticky na kopci, do ktorého treba vyšliapať po sústave drevených schodov. Po ceste vidíme niekoľko drevených domov, ktoré sú poznačené zubom času a je očividné, že v nich už nikto nebýva. Tak prečo sú vlastne stále tu? Môže za to nórsky zákon, ktorý zakazuje búrať staršie budovy, aby zostali zachované ako pamiatka pre budúce generácie. Vďaka miestnym podmienkam a nízkym teplotám tu času odolali naozaj staré domy. No treba povedať, že mnoho z nich pochádza z obdobia po Druhej svetovej vojne, keďže Nemci drvivú časť nórskych a ruských miest a osád kompletne zničili. 

Po vyšliapaní všetkých tých schodov sa ocitáme na akomsi námestíčku, ak Barentsburg niečo také má. Nájdeme tu hneď niekoľko zaujímavých budov. Či už je to stará drevená budova jedálne, ktorej nástenná maľba znázorňuje ruského človeka, žijúceho v nehostinnej, no krásnej Arktíde, doplnená poéziou. Naša sprievodkyňa sa vždy pýta skupinky, koho im ten muž pripomína. Turisti tipujú rôzne mená, od najväčších ruských osobností tej doby, až po takého Vincenta van Gogha... Väčšina ďalších budov je  modernejšieho charakteru.

Na pravej strane námestia sa nachádza objekt, ktorý už svojimi rozmermi upozorňuje na to, že to pôjde o jednu z najdôležitejších budov mesta. Je to miestne kultúrne centrum s plavárňou a telocvičňou. Je to akési centrum domácich,  kde radi trávia svoj voľný čas. Je tu telocvičňa, ktorú zdobia olympijské kruhy a v ktorej sa konajú rôzne športové podujatia vrátane arktických hier. Tie sa tu konajú každoročne a zúčastňujú sa ich aj obyvatelia nórskeho Longyearbyen. K dispozícií je aj veľká plaváreň, kino, knižnica... Ak by ani toto domácim nestačilo, k dispozícií je vodka, ktorá je však na prídel a s mesačným limitom. Na konci námestia sa nachádzajú paneláky, ktoré sú akoby z futuristického filmu. Môže za to izolácia na povrchu budov, ktorá im dodáva zvláštny moderný “look”. Paneláky slúžia ako miestna ubytovňa pre baníkov s rodinami a ďalších obyvateľov mestečka. Nájdete tu aj obchod s potravinami a alkoholom, ktorý, ako som už spomínal, je na prídel. Ľudia tu prakticky nepoužívajú peniaze. Všetko tu funguje na akýsi úverový systém. Platia si svojou kartou, na ktorú sa im zapisujú všetky výdaje. Tie sa im odpočítajú z výsledného príjmu, ktorý dostanú na základne odpracovaného kontraktu.

Na námestí nájdete dokonca aj budovu Ruského veľvyslanectva, kde môžu ľudia napr. z Longyearbyen požiadať o ruské víza, ak by mali záujem navštíviť ruskú pevninu. Vedľa veľvyslanectva je nápadná tyrkysová stavba miestneho múzea, ktoré však otvárajú iba na vopred ohlásenú prehliadku a na špeciálnu požiadavku turistov. Na námestí nájdete aj pravoslávny ortodoxný kostolík, alebo lepšie povedané - kaplnku. Postavená bola v roku 1996 ako spomienka na smrť 141 pasažierov letu Vnukovo Airlines Flight 280, smerujúceho z Moskvy do Barentsburgu a Pyramiden. Lietadlo, žiaľ, vtedy narazilo kvôli chybe navigácie do hory Operafjellet, len pár kilometrov od letiska v Longyearbyenu. Tragická nehoda bola tiež jedným z dôvodov ukončenia ťažby v Pyramiden a jeho vyľudnenia. Kostolík môže navštíviť každý. Ak by v ňom náhodou nikto nebol, tak si len otvorte dvere, nazrite do vnútra a za drobný príspevok tu môžete zapáliť sviečku pre obete nešťastia. 

Keď sa z námestia vydáme smerom doprava, objavíme ďalšie veľmi dôležité budovy mesta. Prvou z nich, na ktorú tu narazíme, je budova pošty. Práve odtiaľto môžete poslať pohľadnicu, alebo si tu kúpiť suveníry, či už tie z Ruska alebo vyrobené priamo tu, v miestnom kultúrnom centre. Pekné darčeky nájdete aj v spodnej časti námestia v špeciálnom suvenírovom obchode. Zaujímavosťou je, že ceny pre turistov sú v nórskych korunách, pričom miestni obyvatelia platia dotované ceny v rubľoch, a to ich špeciálnou kartou. V dnešnej dobe tu už aj vy máte možnosť platiť platobnou kartou. 

Pred budovou pošty sú odparkované sane s nórskou poštovou schránkou. Každoročne sa tu umiestňuje schránka pre miestnych obyvateľov, podobne ako v Longyearbyen, a slúži pre deti, aby mohli odoslať svoje priania pre Santu Clausa, Ježiška alebo ak chcete - Deda Moroza (Deda Mráza). Na námestí je aj škola, ktorú momentálne navštevuje približne päťdesiat študentov. Je zdobená rôznymi ikonickými maľbami z ruských najznámejších miest, ale tak isto na nej nájdete aj Trondheimskú katedrálu Nidaros - na znak priateľstva medzi Ruskom a Nórskom. 

Naproti škole nájdete budovu baní. Nie je to len administratívna budova, ale  zároveň aj vstup do šachty. Každý deň sem prichádzajú baníci, preberajú po svojich kolegoch  šesťhodinové smeny, no ešte  predtým prechádzajú asi hodinovou procedúrou (odev, prípravy na zostup do bane... ). Baňa je zároveň jediná aktívna baňa na svete, do ktorej sa viete dostať ako turista na prehliadku. 

V tejto časti mesta nájdete aj miesta, kde skloniť hlavu na noc, či už je to miestny hostel Pomor alebo pre náročnejších  hotel Barentsburg. V hoteli nájdete aj príjemnú reštauráciu a bar. Práve v ňom si môžete dať typický nápoj, pochádzajúci práve z tohto mesta. Ruskí polárnici tvrdia, že sila alkoholu by mala byť podľa toho, na ktorej rovnobežke sa nachádzate. A tak sa miestny cocktail volá 78. Jeho grády vás určite dostanú. 

Ak ste priaznivci piva, tak si prídete na svoje v miestnom pivovare Red Bear Pub&Brewery, kde sa pivo priamo varí aj podáva. “Červený medveď” sa síce vyrába z dovážaných surovín, no jedna z najdôležitejších surovín je predsa len stadiaľto. Je to voda, ktorá pochádza z miestneho ľadovcového jazera Stemme. To dodáva pivu špecifickú chuť. V nedeľu tu servírujú aj sladké menu, ktoré pozostáva z čerstvých produktov miestnej pekárne, čajových koláčikov, domácej zmrzliny, mliečnych kokteilov, a tak isto kávy, čaju. Na samotnom okraji mesta narazíte na miestnu nemocnicu, ktorá je určená pre akútne prípady, no v prípade vážneho ochorenie je nevyhnutná hospitalizácia ľudí na pevnine v najbližšom veľkom meste, ktorým je najčastejšie Tromsø. Zastúpenie tu má aj univerzita, je tu aj priestor pre výskumníkov, ktorý toto miesto navštevujú pre účely výskumu.

Náš výlet do Barentsburgu nie je dlhý, no o to intenzívnejší. Núkajú sa nám unikátne pohľady na majestátnosť arktickej divočiny, do ktorej niekedy necitlivo zasahuje ľudská činnosť. Jedinečné banícke arktické mesto so svojím sovietskym nádychom, možnosťou každú chvíľu zazrieť medveďa žijúce si svojským rytmom na 78. rovnobežke.  

Pri odchode do prístavu sme mali šťastie a narazili sme slávneho kocúra. Totiž je to jediná mačka žijúca na Špicbergoch, ktorá má na to aj oficiálne povolenie. Kvôli ochrane miestneho vtáctva sa nórske úrady rozhodli, že na ostrovy majú mačky jednoducho vstup zakázaný. No keď sa pýtame Júlii, či je to naozaj jediná mačka žijúca v Barentsburgu, s úsmevom odpovedá, že jediná s touto farbou. 

Po prehliadke mesta budete mať čas ešte približne hodinu, aby ste si užili niektorý z vyššie spomínaných tipov. No ak by ste tu chceli stráviť viac času, tu nájdete niekoľko BUBO odporúčaní, čo ďalšie v tomto meste a jeho okolí vidieť. Ak ste tu iba v rámci jednodenného výletu z Longyearbyen, po absolvovaní prehliadky mesta vás čaká približne trojhodinová plavba späť, opäť spestrená krásnymi výhľadmi, rozprávaním o miestnych osadách a ich histórií, s návštevou miestnych útesov, kde uvidíte hniezdiť obrovské množstvo vtákov. 

1. Prehliadka miestnej bane - Zažite na vlastnej koži každodenný život miestnych baníkov v Barentsburgu. Unikátna prehliadka stále aktívnej bane, ktorá je prístupná ako jediná na svete aj pre turistov. Cena prehliadky pri skupine nad päť ľudí je 390 NOK/os. alebo 1500 NOK za skupinu 1-4 pax. 

2. Návšteva miestnej Husky farmy a jazda na psích záprahoch - Navštívte s miestnym sprievodcom Husky farmu a  a vyskúšajte si na vlastnej koži aké to je jazdiť na psích záprahoch. Trojhodinová prehliadka  80 NOK/os. pri skupine nad päť ľudí. 

3. Kurz v miestnej Ruskej dielni - Vyskúšajte si, ako tu ľudia trávia voľný čas a dlhé tmavé zimné dni, ktoré si skracujú výrobou typických ruských suvenírov. 

4. Prechádzka k miestnej satelitnej stanici - Zažite výstup na Olafov kopec, ktorý sa týči nad mestom. V zime tu máte možnosť pozorovať polárnu žiaru a v lete si sem môžete vyjsť na psích záprahoch. Cena je 190 NOK/os. pri skupine nad tri osoby. 

5. Prechádzka po pobreží Cape Heer - Prechádzka a safari po súši za zvieratami, ktoré žijú na Špicbergoch. Možnosť vidieť soby, polárne líšky, vtáky, tulene. Cena je 350 NOK/os. pri skupine nad tri osoby.

6. Vodné safari - Výlet loďou - malý zodiak v spojení s trekkingom po miestnej prírode. Cena 1390 NOK/os. pri skupine nad šesť osôb. 

7. Navštívte Grumant - najväčšiu banícku osadu svojej doby - Dnes už prezývaná ako usadlosť duchov, no v čase svojej najväčšej slávy tu žilo 1200 ľudí a bola tu vybudovaná dokonca prvá špicberská železnica.

8. Prehliadka miestneho pivovaru - Spravte si prehliadku bývalého najsevernejšieho pivovaru na svete Červený medveď, ktorý bol prekonaný pivovarom v Longyearbyen. 

9. Návšteva miestneho múzea  - Prehliadku múzea si treba zarezervovať dopredu a dohodnúť, aby ho pre vašu skupinu sprístupnili. 

10. Pozdrav zo 78. rovnobežky - Pošlite domov pohľadnicu zo 78. rovnobežky, budete originálnejší než s akýmkoľvek iným darčekom.