Správna odpoveď: oblasť, kde stáli stajne s koňmi a výroba kočov. Koncom 19. storočia vyzeralo okolie dnešného Times Square úplne inak. Oblasť sa nazývala Longacre Square a bola známa najmä obchodom s koňmi, stajňami a výrobou kočov. Až na začiatku 20. storočia sa sem presťahovalo sídlo denníka The New York Times a v roku 1904 dostalo námestie nový názov: Times Square. V tom istom roku sa tu začali konať svetoznáme veľkolepé silvestrovské oslavy. Slávna svetelná guľa sa prvýkrát spúšťala v roku 1907 a z tradície sa postupne stal jeden z najznámejších novoročných rituálov na svete.
Správna odpoveď: oblasť, kde stáli stajne s koňmi a výroba kočov. Koncom 19. storočia vyzeralo okolie dnešného Times Square úplne inak. Oblasť sa nazývala Longacre Square a bola známa najmä obchodom s koňmi, stajňami a výrobou kočov. Až na začiatku 20. storočia sa sem presťahovalo sídlo denníka The New York Times a v roku 1904 dostalo námestie nový názov: Times Square. V tom istom roku sa tu začali konať svetoznáme veľkolepé silvestrovské oslavy. Slávna svetelná guľa sa prvýkrát spúšťala v roku 1907 a z tradície sa postupne stal jeden z najznámejších novoročných rituálov na svete.
Správna odpoveď: poľnohospodárskou oblasťou s močiarmi a osadami. Central Park pôsobí tak prirodzene, až je ťažké uveriť, že nejde o zachovaný kus pôvodnej prírody uprostred mesta. Je to však dôkladne naplánované dielo človeka. Park navrhli Frederick Law Olmsted a Calvert Vaux. Pred jeho vznikom sa na území nachádzali farmy, močiare, skalnaté plochy aj malé osady. Najznámejšou z nich bola Seneca Village, ktorú založili v roku 1825 a žili v nej prevažne slobodní afroameričania. Mesto neskôr pozemky vyvlastnilo a obyvatelia museli územie opustiť, aby mohol vzniknúť nový verejný park.
Správna odpoveď: poľnohospodárskou oblasťou s močiarmi a osadami. Central Park pôsobí tak prirodzene, až je ťažké uveriť, že nejde o zachovaný kus pôvodnej prírody uprostred mesta. Je to však dôkladne naplánované dielo človeka. Park navrhli Frederick Law Olmsted a Calvert Vaux. Pred jeho vznikom sa na území nachádzali farmy, močiare, skalnaté plochy aj malé osady. Najznámejšou z nich bola Seneca Village, ktorú založili v roku 1825 a žili v nej prevažne slobodní afroameričania. Mesto neskôr pozemky vyvlastnilo a obyvatelia museli územie opustiť, aby mohol vzniknúť nový verejný park.
Správna odpoveď: nadzemná nákladná železnica. High Line je dnes jednou z najobľúbenejších prechádzok Manhattanom. Pôvodne však tadiaľ prechádzali nákladné vlaky. Nadzemná železnica vznikla v prvej polovici 20. storočia a privážala potraviny či ďalší tovar priamo do skladov a tovární v západnej časti Manhattanu. Koľaje dokonca na niektorých miestach prechádzali priamo cez budovy. Keď železničnú nákladnú dopravu postupne nahradili kamióny, trať stratila význam. Posledný vlak po High Line prešiel v roku 1980 a jeho nákladom boli mrazené morky.
Správna odpoveď: nadzemná nákladná železnica. High Line je dnes jednou z najobľúbenejších prechádzok Manhattanom. Pôvodne však tadiaľ prechádzali nákladné vlaky. Nadzemná železnica vznikla v prvej polovici 20. storočia a privážala potraviny či ďalší tovar priamo do skladov a tovární v západnej časti Manhattanu. Koľaje dokonca na niektorých miestach prechádzali priamo cez budovy. Keď železničnú nákladnú dopravu postupne nahradili kamióny, trať stratila význam. Posledný vlak po High Line prešiel v roku 1980 a jeho nákladom boli mrazené morky.
Správna odpoveď: počas hustej hmly do budovy narazil bombardér. Empire State Building prežil jednu z najneuveriteľnejších udalostí vo svojej histórii. 28. júla 1945 priamo do mrakodrapu narazil americký vojenský bombardér. Mesto v to ráno zahalovala hustá hmla. Pilot William F. Smith Jr. letel nad Manhattanom a snažil sa zorientovať medzi mrakodrapmi. Zlá viditeľnosť však spôsobila to, že nabúral do severnej strany Empire State Building približne na úrovni 79. poschodia. Pri nešťastí zahynulo 14 ľudí. Napriek obrovskému nárazu a požiaru zostala konštrukcia mrakodrapu stabilná a veľká časť Empire State Building bola opäť otvorená už nasledujúci pracovný deň. Viac sa dočítate v blogu od najscestovanejších Slovákov Najznámejšie vyhliadky v New Yorku.
Správna odpoveď: počas hustej hmly do budovy narazil bombardér. Empire State Building prežil jednu z najneuveriteľnejších udalostí vo svojej histórii. 28. júla 1945 priamo do mrakodrapu narazil americký vojenský bombardér. Mesto v to ráno zahalovala hustá hmla. Pilot William F. Smith Jr. letel nad Manhattanom a snažil sa zorientovať medzi mrakodrapmi. Zlá viditeľnosť však spôsobila to, že nabúral do severnej strany Empire State Building približne na úrovni 79. poschodia. Pri nešťastí zahynulo 14 ľudí. Napriek obrovskému nárazu a požiaru zostala konštrukcia mrakodrapu stabilná a veľká časť Empire State Building bola opäť otvorená už nasledujúci pracovný deň. Viac sa dočítate v blogu od najscestovanejších Slovákov Najznámejšie vyhliadky v New Yorku.
Čo treba vidieť v 361 mestách sveta.
Správna odpoveď: kopíruje nezvyčajný tvar pozemku. Flatiron Building nebola navrhnutá preto, aby vyzerala ako žehlička. Jej nezvyčajný tvar vznikol predovšetkým kvôli trojuholníkovému pozemku na mieste, kde sa Broadway šikmo pretína s Fifth Avenue. Budova bola dokončená v roku 1902 a jej najužší koniec má šírku len približne dva metre. V čase svojho vzniku patrila budova k najodvážnejším stavbám New Yorku a mnohí ľudia dokonca pochybovali, či taká úzka vysoká konštrukcia dokáže odolať silnému vetru. Pôvodne sa volala Fuller Building. Newyorčanom však jej tvar pripomínal vtedajšiu liatinovú žehličku „flat iron“. Prezývka bola taká úspešná, že sa zmenil oficiálny názov budovy a neskôr aj celej okolitej štvrte Flatiron District.
Správna odpoveď: kopíruje nezvyčajný tvar pozemku. Flatiron Building nebola navrhnutá preto, aby vyzerala ako žehlička. Jej nezvyčajný tvar vznikol predovšetkým kvôli trojuholníkovému pozemku na mieste, kde sa Broadway šikmo pretína s Fifth Avenue. Budova bola dokončená v roku 1902 a jej najužší koniec má šírku len približne dva metre. V čase svojho vzniku patrila budova k najodvážnejším stavbám New Yorku a mnohí ľudia dokonca pochybovali, či taká úzka vysoká konštrukcia dokáže odolať silnému vetru. Pôvodne sa volala Fuller Building. Newyorčanom však jej tvar pripomínal vtedajšiu liatinovú žehličku „flat iron“. Prezývka bola taká úspešná, že sa zmenil oficiálny názov budovy a neskôr aj celej okolitej štvrte Flatiron District.
Správna odpoveď: v knižnici New York Public Library. V monumentálnej budove knižnice New York Public Library na Fifth Avenue a 42nd Street sa nachádzajú originálne plyšové hračky Christophera Robina Milnea, ktoré jeho otcovi A. A. Milneovi poslúžili ako inšpirácia pri vzniku príbehov o Mackovi Pú. Christopher dostal medvedíka na svoje prvé narodeniny v roku 1921. Neskôr pribudli ďalšie hračky, z ktorých vznikli postavy tigra, prasiatka, či oslíka. Medvedík sa najskôr volal Edward Bear. Potom ho autor zmenil na Winnie, podľa synovej obľúbenej medvedice Winnipeg z londýnskej zoo. Originálne hračky Macka Pú, Tigger, Piglet, Kanga a Eeyore sa nachádzajú v New York Public Library od roku 1987, keď ich do zbierky dostali od amerického vydavateľstva E. P. Dutton.
Správna odpoveď: v knižnici New York Public Library. V monumentálnej budove knižnice New York Public Library na Fifth Avenue a 42nd Street sa nachádzajú originálne plyšové hračky Christophera Robina Milnea, ktoré jeho otcovi A. A. Milneovi poslúžili ako inšpirácia pri vzniku príbehov o Mackovi Pú. Christopher dostal medvedíka na svoje prvé narodeniny v roku 1921. Neskôr pribudli ďalšie hračky, z ktorých vznikli postavy tigra, prasiatka, či oslíka. Medvedík sa najskôr volal Edward Bear. Potom ho autor zmenil na Winnie, podľa synovej obľúbenej medvedice Winnipeg z londýnskej zoo. Originálne hračky Macka Pú, Tigger, Piglet, Kanga a Eeyore sa nachádzajú v New York Public Library od roku 1987, keď ich do zbierky dostali od amerického vydavateľstva E. P. Dutton.
Ďalšie naše BUBO cestovateľské kvízy pre skutočných znalcov:
Správna odpoveď: podzemný sklad s knihami. Pod obľúbeným piknikovým trávnikom v Bryant Parku sa nachádza obrovský dvojpodlažný podzemný sklad knižnice New York Public Library. Milstein Research Stacks ukrýva viac ako štyri milióny kníh a rôznych iných archívnych materiálov. Podzemné priestory s rozlohou približne 11 150 m² sú tunelom prepojené s hlavnou budovou knižnice. Keď si čitateľ objedná knihu, nemusí po ňu knihovník utekať cez park, ale funguje tu automatizovaný „book train“ alebo knižný vlak, ktorý knihy dopravuje z podzemia do budovy a až do čitárne 36 metrov dlhým tunelom. Malé elektrické vozíky jazdia po približne 290 metroch koľajníc, prechádzajú jedenástimi úrovňami budovy a knihy dokážu zo skladu dopraviť až k hlavnej čitárni približne za päť minút.
Správna odpoveď: podzemný sklad s knihami. Pod obľúbeným piknikovým trávnikom v Bryant Parku sa nachádza obrovský dvojpodlažný podzemný sklad knižnice New York Public Library. Milstein Research Stacks ukrýva viac ako štyri milióny kníh a rôznych iných archívnych materiálov. Podzemné priestory s rozlohou približne 11 150 m² sú tunelom prepojené s hlavnou budovou knižnice. Keď si čitateľ objedná knihu, nemusí po ňu knihovník utekať cez park, ale funguje tu automatizovaný „book train“ alebo knižný vlak, ktorý knihy dopravuje z podzemia do budovy a až do čitárne 36 metrov dlhým tunelom. Malé elektrické vozíky jazdia po približne 290 metroch koľajníc, prechádzajú jedenástimi úrovňami budovy a knihy dokážu zo skladu dopraviť až k hlavnej čitárni približne za päť minút.
Správna odpoveď: Marilyn so šatami nadvihnutými nad vetracou šachtou metra. Marilyn Monroe v bielych šatách, ktorým prúd vzduchu dvíha sukňu, patrí medzi najznámejšie fotografie 20. storočia. Scéna vznikla počas nakrúcania filmu The Seven Year Itch (Slamený vdovec), keď filmovali v newyorských uliciach na Lexington Avenue pri 52nd Street. Nakrúcalo sa v noci a na miesto prišli obrovské davy fanúšikov, novinárov či fotografov a zábery Marilyn v bielych šatách okamžite obleteli svet. Tento filmový moment sa stal jedným z jej najikonickejších záberov.
Správna odpoveď: Marilyn so šatami nadvihnutými nad vetracou šachtou metra. Marilyn Monroe v bielych šatách, ktorým prúd vzduchu dvíha sukňu, patrí medzi najznámejšie fotografie 20. storočia. Scéna vznikla počas nakrúcania filmu The Seven Year Itch (Slamený vdovec), keď filmovali v newyorských uliciach na Lexington Avenue pri 52nd Street. Nakrúcalo sa v noci a na miesto prišli obrovské davy fanúšikov, novinárov či fotografov a zábery Marilyn v bielych šatách okamžite obleteli svet. Tento filmový moment sa stal jedným z jej najikonickejších záberov.
Ikonické miesta, filmové zákutia aj modernú tvár mesta môžete objaviť na našom BUBO zájazde New York podľa BUBO.
Správna odpoveď: majiteľ malého pozemku odmietol Macy’s svoj dom predať. Keď sa Macy’s na začiatku 20. storočia pripravoval na otvorenie svojho obrovského nového obchodného domu na Herald Square, plánoval postupne zabrať prakticky celý mestský blok. Lenže na jednom z najcennejších rohov Manhattanu vznikol problém. Malú päťposchodovú budovu na rohu Broadway a 34th Street získal podnikateľ Robert H. Smith. Podľa historických správ ju kúpil práve preto, aby Macy’s nemohol zabrať celý blok. Ten sa však rozhodol, že sa nenechá zastaviť. Obrovský obchodný dom jednoducho postavil okolo cudzej budovy.
Správna odpoveď: majiteľ malého pozemku odmietol Macy’s svoj dom predať. Keď sa Macy’s na začiatku 20. storočia pripravoval na otvorenie svojho obrovského nového obchodného domu na Herald Square, plánoval postupne zabrať prakticky celý mestský blok. Lenže na jednom z najcennejších rohov Manhattanu vznikol problém. Malú päťposchodovú budovu na rohu Broadway a 34th Street získal podnikateľ Robert H. Smith. Podľa historických správ ju kúpil práve preto, aby Macy’s nemohol zabrať celý blok. Ten sa však rozhodol, že sa nenechá zastaviť. Obrovský obchodný dom jednoducho postavil okolo cudzej budovy.
Myslíte si, že Kanadu poznáte naozaj dobre? Otestujte svoje vedomosti v našom BUBO kvíze o Kanade.
Správna odpoveď: pozostatky prírodných potokov, ktoré boli postupne prekryté mestom. Pred masívnou výstavbou veľkomesta s mrakodrapmi a pravidelnou sieťou ulíc vyzeral Manhattan úplne inak. Nachádzali sa tu lesy, kopce, mokrade, pramene, rybníky a množstvo malých vodných tokov. Keď sa New York rozrastal, veľká časť pôvodnej krajiny musela mestu ustúpiť. Kopce sa znižovali, močiare vysúšali a potoky sa zasypávali alebo odvádzali do podzemných kanálov. Ich pôvodné trasy sú však známe zo starých máp, vďaka ktorým sa dnes pomerne presne vie, ako vyzeral Manhattan pred vznikom moderného mesta.
Správna odpoveď: pozostatky prírodných potokov, ktoré boli postupne prekryté mestom. Pred masívnou výstavbou veľkomesta s mrakodrapmi a pravidelnou sieťou ulíc vyzeral Manhattan úplne inak. Nachádzali sa tu lesy, kopce, mokrade, pramene, rybníky a množstvo malých vodných tokov. Keď sa New York rozrastal, veľká časť pôvodnej krajiny musela mestu ustúpiť. Kopce sa znižovali, močiare vysúšali a potoky sa zasypávali alebo odvádzali do podzemných kanálov. Ich pôvodné trasy sú však známe zo starých máp, vďaka ktorým sa dnes pomerne presne vie, ako vyzeral Manhattan pred vznikom moderného mesta.