Staručký cisár Akihito odchádza z Chryzantémového trónu

Akihito bol v histórii krajiny už 125. cisárom Japonska, abdikáciu podal 30. apríla. Na Chryzantémovom tróne, ako sa nazýva tunajší cisársky dvor, ho vystriedal od 1. mája 2019 jeho 59-ročný syn - korunovaný princ Naruhito. Prinesie so sebou novú éru, ktorá bude mať aj oficiálne pomenovanie – Reiwa. Vystrieda tak obdobie Heisei symbolizujúce ´všadeprítomný mier´, reprezentované Akihitom. Názov Reiwa vychádza z poézie Manjošú – zbierky 4500 básní od 561 japonských autorov z 8. storočia. Zložené je z dvoch častí: Znak REI znamená poriadok, znak WA predstavuje harmóniu. A presne túto filozofiu japonský ľud od najbližšieho cisárskeho obdobia očakáva.

Pomenovanie novej éry však rozdelilo Japonsko na dve časti. Tým nespokojným názov éry Reiwa nevyhovuje, pretože sa podľa ich názoru príliš podobá na éru Shōwa (1926-1989) a okolitý svet si to môže spojiť s tým, že sa Japonsko od tejto doby nikam výrazne neposunulo. Druhá časť národa je však nadšená, vidí v názve hlbší filozofický význam aj nádej v smer, ktorým by sa Japonsko malo v novej ére vydať. Aj japonský premiér Šinzó Abe len potvrdil, že nové obdobie má byť pre krajinu obdobím ´príjemného spolužitia´, s dôrazom kladeným na tradičné hodnoty.

Akihitova abdikácia je tak či tak veľkou vecou, veď je prvým japonským cisárom za posledné dve storočia, ktorému ústava dovolila odísť do predčasného dôchodku. Oficiálne sa vláda cisára v Japonsku končí jeho smrťou, no v tomto prípade boli voči slabnúcemu staručkému 85-ročnému Akihitovi zhovievaví. Japonska vláda tak v decembri 2017 oznámila, že Akihito podá 30. apríla 2019 kvôli svojmu veku a zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu abdikáciu. Bol rešpektovaným a obľúbeným cisárom Japoncov, sympatie si získal aj tým, že si vzal napriek dogmám ženu s nie dostatočne urodzeným pôvodom. Akihitova manželka Mičiko Shōda bola pôvodne katolíčkou, neskôr však musela konvertovať na šintoizmus. Vychovali spolu tri deti. Okrem korunovaného princa Naruhita - čoskoro nového cisára, majú syna Fumihita, ktorý prijal titul princ Akishino a dcéru Sayako Kuroda. Tá sa však v roku 2005 vydala za mestského dizajnéra, stratila tak titul princeznej, zmenila si priezvisko a opustila cisársku rodinu, ako jej nariaďuje aj zákon. Len pred niekoľkými dňami Akihito a jeho o dva roky manželka mladšia Mičiko veľkolepo oslávili 60-te diamantové výročie svojej svadby, na ktorú kedysi celé Japonsko upieralo zrak s nádejami a sympatiami. Len niekoľko dní po oslavách sobáša sa tak končí celá Akihitova éra, ktorý o odchod do dôchodku kvôli zdravotným problémom žiadal už pred dvomi rokmi...

Akihito sa historicky ako vôbec prvý cisár objavil pred kamerami verejnoprávnej japonskej televízie v roku 2011 po silnom zemetrasení o sile až 9.1 na Richterovej stupnici, ktoré vypuklo v oceáne zhruba 70 km východne od oblasti Tōhoku na severe ostrova Honšú. Ničivé zemetrasenie trvalo 6 minút a dokázalo vytvoriť obrovskú, až 40-metrovú vlnu tsunami, ktorá o hodinu neskôr narazila do jadrovej elektrárne Fukušima. ​​Historicky najsilnejšie japonské zemetrasenie s následnou vražednou vlnou tsunami vyradilo generátory, použité na núdzové chladenie, čo spôsobilo následné explózie, vyradenie jednotlivých reaktorov a únik smrtiacej rádioaktivity do okolia. Katastrofa si vyžiadala niekoľko tisíc ľudských životov.  Na celonárodnú tragédiu Akihito zareagoval sugestívnym verejným príhovorom, v ktorom sa snažil ľud povzbudiť, aby sa nevzdávali a v ťažkých časoch si navzájom pomáhali. Japonci slová svojho cisára vypočuli a niečo neuveriteľné sa stalo skutočnosťou. Aj napriek obrovskej katastrofe čakali trpezlivo a disciplinovane v dvojradoch na pomoc, na dodávky jedla a pitnej vody. Nikto sa nepredbiehal, neprišlo k žiadnym konfliktom, nikto nechcel obrať druhého o trochu vody, či jedla. Táto kríza len ukázala japonskú silu, nezlomnosť, disciplínu a korektnosť, s ktorou Japonsko v mnohom ďaleko predstihuje ostatné krajiny sveta. Cnosti, ktoré zemi pomáhajú v rozhodujúcich chvíľach... 

A nezostalo len pri slovách. O 19 dní po príhovore cisár spolu so svojou manželkou Mičiko navštívili kemp, zriadený pre ľudí, ktorí počas zemetrasenia prišli o svoje domovy. Takýmto symbolickým gestom chcel Akihito priblížiť cisársku rodinu viac k ľudu. Ako cisár bol nesmierne empatický. Niekoľkokrát sa vyjadril aj na tému japonskej okupácie a vyjadril výčitky svedomia voči ázijským krajinám, ktoré si museli vytrpieť japonskú krutosť. V roku 2005 navštívil ostrov Saipan v časti Severných Marián, ktoré sú dnešným územím USA. Počas Druhej svetovej vojny sa tu konala jedna z mnohých krvavých bitiev, a Akihito v sprievode cisárovnej Mičiko sa tu spoločne modlili na niekoľkých pamätníkoch za padlých japonských, amerických vojakov aj za miestnych ostrovanov. 

Akihitova éra vládnutia (1989-2019) sa zapíše do histórie pod menom Heisei. V preklade má znamenať aj dosiahnutie mieru. Konkrétne pomenovanie každej éry má v Japonsku hlboké korene, siahajúce viac ako 1000 rokov dozadu. Mená ponúkajú skratku pre dané obdobie, ktoré má opísať tú-ktorú éru. Táto tradícia vznikla pôvodne v Číne 140 rokov pred naším letopočtom podľa cisára Wu z dynastie Han, aneskôr sa dostala až do Japonska. Dnes je Japonsko poslednou krajinou, ktorá tento systém stále využíva.

85-ročný Akihito je synom cisára Hirohita, ktorý vládol Japonsku počas Druhej svetovej vojny. Hirohitova éra dostala pomenovanie Shōwa. Akihitov otec Hirohito čelil vo svojej dobe naozaj neľahkej úlohe. Krajine oficiálne vládol počas najväčšej rozpínavosti Japonska, kedy krajina kolonizovala ostrovy v Tichom oceáne, obsadila kórejský polostrov, Taiwan, a postupne si chcela podmaniť mnoho ďalších ázijských krajín. Až prišiel dátum 7. 12. 1941, kedy japonské lietadlá naložené s výbušninami –kamikadze, začali s náletmi na americké vojenské lode v prístave Pearl Harbour na Havaji. Od tohto momentu sa USA zapojilo do druhej svetovej vojny. Necelé štyri roky trvalo, kým Japonsko kapitulovalo. Cisár Hirohito však po porážke Japonska,namiesto toho, aby čelil súdu, zotrval na poste cisára. Na tomto rozhodnutí trval aj americký generál Douglas MacArthur, ktorému sa pripisujú veľké vojnové zásluhy v tejto časti sveta. Hirohita čakala ale neľahká úloha, kedy sa musel verejne priznať do rádia pred celým japonským národom, že nie je poloboh a Japonsko kapituluje. Japonci v súlade s ich národným náboženstvom šintoizmom verili, že ich cisár je potomok najdôležitejšej bohyne slnka Amaterasu, a preto boli pre cisára schopníobetovať aj svoj život. No tentoraz museli aj bohovia kapitulovať...
Američania k takémuto ponižujúcemu aktu donútili Hirohita zhodením dvoch atómových bômb. Najskôr dopadla prvá, keď sa 6. 8. 1945 o 8:15 v meste Hirošima doslova zastavil čas. Bomba s prezývkou Little Boy okamžite zobrala život 70 000 obyvateľom, ďalších 70 000 umrelo na následky vysokej dávky ožiarenia. Z celkového počtu obyvateľov Hirošimy v tej dobe, čo bolo 350 000 ľudí, to bolo naozaj fatálna a tragická strata. Američania však boli hladní po výskume a tak o 3 dni neskôr zhodili aj druhú atómovú bombu s prezývkou Fat Man na mesto Nagasaki, kde prišlo o život okolo 80 000 civilistov. My v BUBO si jednu z najväčších tragédií 20. storočia chodíme uctievať do Hirošimy v epicentre výbuchu pravidelne. Tunajší Park mieru so zaujímavým múzeom a Atómovým dómom od českého architekta Jana Letzela, zaradeným medzi pamiatky dedičstva UNESCO, vo vás znovu a znovu vyvolá zvláštny pocit piety, úcty a smútku...

Naruhito je najstarším synom dosluhujúceho cisára, a tak sa 1. mája stal podľa očakávaní oficiálnym 126. cisárom najstaršej monarchistickej krajiny na svete. My sme s našou BUBO skupinou pri tejto veľkej udalosti krajiny samozrejme nechýbali. O niekoľko mesiacov - 22. októbra, prebehol veľký slávnostný obrad, ktorý oficiálne spečatil jeho vládnutie.
Aký bude nový cisár? Čo prinesie krajine? Aké výzvy ho čakajú a čo z jeho éry si zapamätá história? To sa dnes ešte nevie. Zatiaľ ho Japonsko pozná ´iba´ ako cisárskeho syna. Ako chlapíka, ktorý miluje šport, predovšetkým baseball. Mimochodom, Naruhitovým obľúbeným tímom sú populárni Yomiuri Giants z Tokia. Už len týmto si budúci panovník získava sympatie ľudu, veď baseball je dnes – možno trochu prekvapivo - najsledovanejším japonským športom. Až po ňom nasleduje tradičné národné sumo, či rugby. 

Naruhito je naozaj športovcom telom a dušou - sám sa venoval karate, džudu, neskôr aj golfu. Na princovo vzdelanie, výchovu, rozvoj všetkých stránok osobností sa na cisárskom dvore pochopiteľne vždy dbalo. Keď mal 14 rokov, bol vyslaný na pobyt do rodiny úspešného podnikateľa do austrálskeho Melbourne. Tu sa naučil hrať tenis a zdokonalil sa v hre na husle. Kedysi dokonca svoje umenie s týmto nástrojom mal možnosť predvádzať pred hodnostármi na štátnej večeri vo vládnom dome, ktorý organizoval guvernér Sir John Kerr. Neskôr študoval v Anglicku na prestížnom Oxforde, precestoval kus Európy. V roku 1993 prišiel míľnik v jeho živote - oženil sa s Masako Owada. Usídilili sa spolu v paláci Tōgū v štvrti Minato v Tokiu. V roku 2001 sa im narodila dcérka Aiko, ktorá je ich jediným dieťaťom. Naruhitos manželkou čakali svoj prvý prírastok do rodiny už v roku 1999, vtedy však Masako bohužiaľ o dieťatko predčasne prišla. Keďže zákon cisárskeho domu stanovuje, že na japonský trón môžu vystúpiť len muži, nastal na panovníckom dvore majú rébus, ktorý treba vyriešiť. Vládny výbor na čele so Shinzō Abem rozhodne, či sa v tomto prípade bude meniť ústava, aby mohla na trón do budúcna zasadnúť ich dcéra Aiko. Každopádne budeme Japoncom držať palce, aby sa rozhodli správne.

Naruhitova veľká éra sa teda blíži. Ešte predtým však bude celý svet sledovať abdikáciu jeho otca Akihita. Tá prebehne počas veľkolepého sviatku, ktorý trvá celý týždeň. Dlho očakávaný Golden week sa v Japonsku oslavuje každoročne od 29.4. do 6.5. a my v BUBO s našimi klientmi slávime túto parádu už niekoľko rokov spolu s Japoncami. Domáci vtedy vytiahnu zo šatníkov svoje novučičké značkové trekové oblečenie, zo skriniek vytiahnu super-moderné modely foťákov Sony, rozbehnú sa po celej krajine, spoznávajú krásy Japonska, oddychujú, a fotia a fotia a fotia... Všade na cestách sú samozrejme zápchy, ale to už k veľkým udalostiam krajiny, akou nepochybne výmena cisárov je, skrátka patrí.

Všetko sa začína už 29. apríla, kedy si Japonci pripomínajú narodeniny svojho bývalého cisára Hirohita. Tzv. Shōwa day, alebo Deň Osvieteného mieru, je venovaný 63 rokom jeho turbulentného vládnutia, ktoré bolo svedkom viacerých japonských konfliktov, víťazstiev, aj olympiády v roku 1964. Hneď pár dní nato - 3. mája, sa oslavuje Deň japonskej ústavy, ktorá vošla do platnosti v roku 1947. 4. máj Japonci nazývajú Greenery day. Vyjadrujú tým svoj veľmi úzky vzťah s prírodou, ktorý vychádza aj z ich národného náboženstva - šintoizmu. Po celej krajine sa v tento deň sadia stromy a konajú sa ďalšie podujatia, ktorými si Japonci uctievajú prírodu okolo seba. Deň detí – 5. máj je dňom, kedy domáci pokľaknú a modlia sa za zdravie, silu, šťastie a úspech pre svojich potomkov. Kedysi to bol deň chlapcov/keďže boli historicky dedičmi trónu/, ktorých symbolom bol kapor. Preto dodnes v tento deň vejú na domoch vlajky kaprov ako pripomienka tohto sviatku. 

Počas tohto veľkého týždňa, do ktorého sa Japoncom podarilo vtesnať štyri svoje najväčšie sviatky, množstvo podnikov a fabrík v krajine dáva svojim zamestnancom platenú dovolenku. Japonsko, typické svojím vysokým pracovným tempom, workholizmom a oddanosťou firme, tak konečne aspoň na týždeň stíchne, všetci oslavujú, odchádzajú relaxovať. Populárne destinácie pre Japoncov počas Goldenweek sú najmä Havaj a Guam. Obidva nádherné ostrovy v BUBO dobre poznáme, a už dlhé roky odporúčame našim klientom pokračovať v dovolenke po poznávacej časti v Japonsku práve na jednom z týchto ostrovov, dokonale si oddýchnuť na úchvatných plážach a nechať si tak uležať všetky doteraz ulovené zážitky. 

Tento rok (2019) bude sviatok Golden Week ešte o čosi väčší a veľkolepejší. Rozšíri sa až na desať dní, práve kvôli vyhláseniu nového cisára, ktoré sa bude konať 1. mája.
Japonský slávnostný obrad nástupu nového cisára na trón sa skladá z troch hlavných časti. Prvý je najjednoduchší a koná sa bezprostredne po smrti alebo abdikácii predchádzajúceho cisára. Budúci cisár je formálne obdarovaný darmi, ktoré obsahujú dva z troch posvätných pokladov Japonska: Prvým je replika meča Kusanagi-no-Tsurugi, originál je údajne zakotvený v svätyni Atsuta v Nagoji. 

Druhý je Yasakani, ide o náhrdelník z kamenných korálikov, tretím je Yata no Kagami- zrkadlo predstavujúce čestnosť. Na rozdiel od iných monarchií, Japonsko nemá bežnú panovnícku relikviu - korunu. Namiesto nej si tu uctievajú tieto tri objekty, ktoré boli pôvodne darované bohyňou slnka Amaterasu svojmu vnukovi Jimmu, keď zostúpil v roku 660 pred Kristom na zem a stal sa zakladateľom cisárskej japonskej dynastie. Najdôležitejším z týchto troch pokladov je práve Yata no Kagami. Toto posvätné zrkadlo je navždy zakotvené vo veľkej svätyni Ise, a preto nie je prezentované cisárovi na slávnostnom ceremoniáli. Namiesto toho sú cisárski poslovia a kňazi vyslaní do svätyne, aby informovali predkov o pristúpení nového cisára. Na slávnostnom ceremoniáli, ktorý bude sledovať celý krajina, Akihito osobne odovzdá posvätné predmety svojmu nástupcovi - najstaršiemu synovi Naruhitovi.

Druhá časť obradu, nazvaná Sokui-no-Rei, je najdôležitejšou časťou celej ceremónie, vlastne samotným obradom, počas ktorého si nový panovník prevezme trón. Posledný takýto ceremoniál sa konal v roku 1990 pre súčasného cisára Akihita. Tento staroveký obrad sa tradične zvykol konať v Kjóte, bývalom hlavnom meste Japonska, no v roku 1990 bol cisár Akihito menovaný novým cisárom už v Tokiu. Obrad sa konal vo veľkolepom interiéri s vyvýšeným stojanom, umiestneným v cisárskom paláci - Imperial Palace. Pričom verejná bola len časť celého rituálu. Korunovácia prebieha tak, že cisár najprv prejde trojhodinovým obradom, v ktorom rituálne informuje svojich predkov o tom, že si prevzal trón.

Poslednou časťou obradu je Daijō-sai, alebo Veľký festival vďakyvzdania. Tretia a najdôležitejšia časť  je zároveň aj najkontroverznejšia z inauguračných rituálov. Tu je cisár zjednotený so svojimi cisárskymi predkami a bohyňou slnka Amaterasu, čím sa stane sprostredkovateľom medzi Amaterasu a japonským ľuďom. Tento obrad však nie je uznaný povojnovou mierovou ústavou, upravovanou pod dohľadom Američanov, a preto  bola jeho ústavnosť pri Akihitovi spochybnená. 

Cisársky palác v Tokiu teda čakajú veľké udalosti a zmeny. Sídlo najstaršieho vládnuceho cisárskeho rodu na svete je už pripravené. Kókjo, ako sa palác nazýva, je uprostred pulzujúceho, rýchleho mesta príjemnou oázou, zastavením v čase. Dostať sa do jeho interiérov je však takmer nadľudský výkon: Svoje brány otvára iba dvakrát do roka - počas narodenín panovníka, a 2. januára na novoročné oslavy. Aj vtedy si však treba vystáť niekoľkohodinové rady.  My v BUBO  sa však  na našich zájazdoch vždy radi zastavíme v nádhernej záhrade s tradičnou japonskou architektúrou a výzdobou, priliehajúcej k palácu. Naozaj stojí za to. To najvzácnejšie, čo sme tu videli, bol však samotný cisár!  Ako praví lovci zážitkov sme mali to šťastie, že počas jednej z návštev sme stretli počas prechádzky záhradami samotného Akihita. Panovník nadšenej skupinke vtedy zdvorilo zamával naspäť a pomaličkými, no vznešenými krokmi sa pobral do svojich komnát. To sme ešte netušili, že sme videli naozaj odchádzajúceho cisára. Že o niekoľko mesiacov Japonsko povolí unavenému staručkému cisárovi abdikovať a uvoľniť miesto na tróne svojmu synovi. Japonsko čaká celkom nová éra. A my v BUBO sa už teraz nevieme dočkať, aké nové zážitky vo fascinujúcej krajine vychádzajúceho slnka spolu s vami ulovíme...