Mikronézia - kde je vidieť viac vody ako pevniny

Mikronézia je federatívnou republikou skladajúcou sa zo 4 spolkových štátov: Yap, Chuuk, Pohnpei a Kosrae. Skladá sa zo 607 maličkých ostrovov na ploche dlhej 2900km. Ostrovy dokopy majú rozlohu iba 702 km2. Hlavné mesto je Palikir na ostrove Pohnpei. Občania FSM majú svoje vlastné pasy a nepotrebujú ani víza do USA. Vlajka Mikronézie je modrá, pretože jej ostrovy sú obklopené morom a jej štyri hviezdy prezentujú všetky štyri spolkové štáty.

Na ostrovoch sa celoročne teplota pohybuje v rozmedzí od 26 - 30 stupňov. Ide o najdaždivejší ostrov celej Oceánie. Spadne tu 10 000 mm zrážok ročne, preto tu radšej rátajte s príjemným teplým dažďom.

Väčšina jazykových a archeologických dôkazov naznačuje, že ostrovy boli prvýkrát objavené pred tromi tisíc rokmi. Prví osadníci sú často označovaní ako Austronézski hovoriaci, ktorí mali záhradnícke schopnosti a vysoko sofistikované námorné znalosti. Títo prví osadníci sa považujú za migrantov smerujúcich od juhovýchodnej Ázie na východ k Yapu. Odtiaľ niektorí migrovali na juh do Papuy-Novej Guiney, Šalamúnové ostrovy a Novej Kaledónie a neskôr do Kiribati a na Marshallové ostrovy. V Mikronézii sú historicky najdôležitejšie ostrovy Yap a Pohnpei. 

Pre Európu objavili oblasť Mikronézie Portugalci. V 16. storočí konkrétne v roku 1525 oblasť ovládlo Španielsko pod názvom Španielska východná India. V roku 1899 bola odstúpená Nemecku, ktoré toto územie začlenilo do svojej kolónie Nemecká Nová Guinea. Od roku 1914 (Prvá svetová vojna) bolo územie spravované Japonskom až do roku 1949, kedy územie spadlo pod správu OSN (USA). Počas druhej svetovej vojny tu bola umiestnená väčšia časť japonskej flotily a v roku 1944 počas operácie Hailstone boli Japonské sily zničené. 10. mája 1979 sa štyri oblasti Poručenského územia Tichomorské ostrovy spojili a vytvorili súčasný štátny celok. V roku 1986 uzavrela federácia dohodu o voľnom pridružení k USA, ktoré zmenilo doterajší štatút v oblasti Mikronézskej bezpečnosti z poručníctva na nezávislosť. Dnes idú prevažne prijmi pre FSM od USA, ktorý tu majú svoje vojenské základne, za ktoré platia nájom.

Úradnými jazykmi sú mikronézština a angličtina. Ďalej sa v celej FSM nachádza osem hlavných domorodých jazykov malayo-polynézskej lingvistickej rodiny: Yapese, Ulithian, Woleaian, Chuukese, Pohnpeian, Kosraean, Nukuoro a Kapingamarangi.

Mohlo by Vás zaujímať:

Porovnanie Mikronézskych ostrovov s Makaronézskymi a ostrovmi Maskarén nájdete v tomto originálnom blogu BUBO.

Najlepšie letecké spojenie na FSM je z Guamu, ktorý domáci prezývajú ako "the Island Hopper". Je to let, počas ktorého uvidíme 7 ostrovov. Odlieta sa z amerického ostrova Guam a končiť budeme až na Havaji. Celková dĺžka letu je 20 hodín. Zaujímavosťou tohto spojenia je to, že lietadlo má niekoľko medzipristátí postupne na ostrovoch Chuuk, Pohnpei, Kwajalein, Kosrae (jeden krát do týždňa), Majuro na Marshallových ostrovoch a Oahu na Havaji. Tento let operuje 3 krát do týždňa a my v BUBO využívame nakombinovanie tohto nezvyčajne zaujímavého letu, ktorý operuje letecká spoločnosť United Airlines tak, že sa na jednotlivých ostrovoch v Mikronézii vieme zdržať niekoľko dní, po ktorých, ďalším letom, ktorý priletí za pár dní pokračujeme na tejto trase ďalej. Začíname na jednom zo 4 hlavných ostrovoch federatívnych štátov Mikronézie, ostrov Pohnpei.

Najväčšou zaujímavosťou vulkanického a hornatého ostrova Pohnpei je bez debaty kamenná stavba Nan Madol, vďaka ktorej tento ostrov prezývajú Benátkami Tichého oceánu. Sú to čadičové stĺpy na umelých ostrovoch, ktoré sú pretkané sieťou kanálov z doby, kedy tu vládla dynastia Saudeleur. Aby sa k nej dostali musíte prebrodiť umelovytvorený kanál plný vody. V prípade, že hladina je moc vysoká domáci vás ku nej prevezú na ručne vyrobenej drevenej plťke. Dynastia Saudeleur bola pri moci až do 17. storočia. Ich posledný vládcovia boli málo obľúbení, kvôli tomu, že praktikovali kanibalizmus. Domáci z Pohnpei tak privítali, keď ich v prvej polovici 17. storočia dobyli lokálci z ostrova Kosrae a vyhnali odtiaľ posledných Saudeleurov. Kosraesky vodca tu založil novú dynastiu a od vtedy bol Nan Madol opustený. Nan Madol je najvýznamnejšou Mikronézskou pamiatkou z tohoto obdobia, v ktorej sa stále nevyberá žiadne vstupné. Dodnes si domáci neželajú, aby tu prebiehali žiadne historické vykopávky a preto sa poriadne nevie, na čo Nan Madol v tej dobe slúžil, okrem toho, že tam žil kráľ. Pred druhou svetovou vojnou Pohnpei patril Japoncom, tí tu mali nájsť platinové truhly, a v nich kostrové pozostatky. Všetko bolo údajne dôkladne zdokumentované. Nanešťastie to bolo odvezené do Hirošimy, kde to všetko v roku 1945 zničil výbuch atómovej bomby. Ľuboš Fellner tu bol prvý krát v roku 2014, kedy sa vyštveral úplne hore na chrám dynastie kanibalov. Na Slovensku o tejto pamiatke dovtedy nikto nepísal.

Po pristátí, ešte skôr ako sa ubytujeme si ako prvé pôjdeme pozrieť mesto Kolonia, ktoré je vzdialené len pár minút jazdy z letiska. Tu sa nachádza opustená zrúcanina kostola, ktorý bol postavený nemeckými misionármi.

Za mestečkom Kolonia uvidíme zahalené japonské tanky do tropických paliem, ktoré tu ostali po druhej svetovej vojne. Budete prekvapený veľkosťou týchto tankov, ktoré boli vyrábané na japonskú veľkosť postavy.

V hlavnom meste Palikir na ostrove Pohnpei sa nachádza prezidentský palác s parlamentom. Na Pohnpei budeme mať dostatok času, aby sme ho preskúmali celý. Máme vybavené privátne auto, ktorým si ostrov prejdeme celý dookola. Zastavujeme postupne na niekoľkých vodopádoch zasadených do krásne hornatej prírody, kde máte pocit, ako by ste sa vkuse prechádzali po botanickej záhrade.

My v BUBO túto lokalitu perfektne poznáme, a tak vám ukážeme viac. Poznáme miesto, kde žijú v miestnej rieke dvoj až trojmetrové úhory a my ich pôjdeme nakŕmiť malými makrelami vo voľnej prírode. Úhory vám budú doslova vyskakovať z vody von potom ako vylejete šťavu z makrel do potoka. Pozrieme sa na miestnu farmu, kde domáci chovajú morské uhorky a starajú sa o to, aby nevymreli. Majú tam laboratórium, ktoré je na miestne pomery nadpriemerne vybavené. Tam kultivujú stravu v podobe rias, presne ušité na mieru pre novonarodené morské uhorky. Tie, keď dorastú do dĺžky pár centimetrov, sú vypustené do voľnej prírody. Veľkou zábavou bolo pošuchanie samca tejto uhorky. Čo sa s uhorkou stane, sa s nami môžete dozvedieť na našom ďalšom zájazde do Mikronézie.

Ak si myslíte, že na tomto ostrove s rozlohou 371 km² nie je čo robiť, tak ste na omyle. My pokračujeme ďalej a ideme si spraviť túru cez dažďový prales, na najvyššiu horu tohto ostrova s názvom Sokehs, s nadmorskou výškou 270 metrov. Ako píšem, ideme dažďovým pralesom a preto je ideálne si zobrať nepremokavú bundu, lebo na 99% príde monzúnový lejak, nakoľko sa ideme dostať na najvyššie miesto na ostrove, ktoré dokonale viaže všetky oblaky. Po ceste budeme obdivovať hrdzavé japonské delá z druhej svetovej vojny, za ktoré sa viete posadiť a myšlienkami sa tak vrátiť do polovice 20.storočia. Z vrchu Sokehs si naoplátku vychutnávame krásny výhľad na celý ostrov.

Zažijeme prípravu magického nápoja sakau, ktorý opäť všetci ochutnáme. Sakau sa používal pri rôznych rituáloch. Ochromí telo, ale myseľ bude čistá a jasná. Domáci na obrovskom kameni rozdrtia korene a kôru z keru kava (koreňovníka opojného), šťavu vyžmíkajú. Vznikne hustá blatovitá tekutina, ktorá ak ste optimista chutí ako mrkvový džús s vlákninou. Je to bez chute, no konzistencia ho robí pre Európanov nepiteľným. Sakau ukľudňuje, dobre sa po ňom spí a lieči depresiu domácich z pocitu, že všade navôkol nich je iba samá voda, je to presný opak agresívneho alkoholu. Poznávačku ostrova končíme na farme, kde pestujú korenie, ktoré si viete zároveň kúpiť po celom ostrove, ako suvenír z exotickej destinácie Pohnpei.  

Hlavné základné potraviny vo federatívnych štátoch Mikronézia sú taro, chlebovník, banány a kokosové orechy, z ktorých si vedia domáci vyrobiť mnoho variant jedál. Ďalej sú to ryby, kraby a kurčatá. V reštauráciach je obľúbeným predjedlom Kelaguen - ceviche zo surových rýb, najčastejšie z kreviet, ktoré sú podávané s citrusovou šťavou. Hlavné jedlo je buď grilovaná, čerstvo ulovená ryba alebo grilované kura. Na rozdiel od iných ostrovov je tu rozvinuté poľnohospodárstvo a tak okrem rýb máte aj prílohu. Mikronézia je nebom pre tých, ktorý milujú ovocie. Ochutnať budeme môcť druhy ovocia, o ktorých sme v našich končinách ani netušili, že existujú. Pandán, noni, chlebovník a mnoho iných.

Pohnpei je jeden z mala ostrovov, kde sa nedajú kúpiť banány, lebo všade rastú a nechodia sem turisti, takže ich nemá kto kupovať. Banány tu rastú celoročne. Ovocie je najlepšie zbierať zo zeme, inak sú domáci nahnevaný.

V celej Mikronézií sa stretneme so žuvaním betelových orechov. Je to dužinatý plod tropickej rastliny areky betelovej (alebo palmy betelovej), ktorá rastie v tichomorskej oblasti a v juhovýchodnej Ázii. Tento plod sa spolu so štipkou vápna, kúskom tabakovej cigarety a limetky balí do listu príbuznej rastliny s názvom piepor betelový. Ide o najpopulárnejšiu závislosť domácich, ktorý sa nevedia vzdať pocitu ,,nakopnutia,, silnejšieho ako z kávy. Žuvanie betelu možno poznáte z fotiek domorodcov s oranžovým úsmevom a vypadanými zubami.

My sa rozlúčime s totálnou exotikou a nás čaká ďalší vyhliadkový let pri prelete na Marshallove ostrovy na našom zájazde Mikronéziou. Na tomto trojhodinovom lete Pohnpei-Majuro pristávame po hodine letu na vojenskom ostrove Kwajalein, ktorý je aj miestom vesmírneho výskumu. Na tomto ostrove je prísny zákaz fotiť aj z lietadla. Ide o krátke medzipristátie, kedy nemôžme ani vystúpiť z lietadla. Po pár minútach opäť vzlietame a prelietame na exotické Marshallove ostrovy, ktoré tvorí vyše tisíc koralových ostrovov a malých atolov.