Trójska vojna

Tento príbeh sa začal v časoch, keď ľudia verili, že božstvo môže za všetko. Keď sa Achillova matka Thetis rozhodla nepozvať na svoju svadbu bohyňu sváru Eris, spustila rad udalostí, ktoré s odstupom času určite ľutovala aj ona sama. Veď uraziť bohyňu je už samo o sebe neveľmi dobrý nápad a keď ide o bohyňu, ktorá je patrónom konfliktov, máte v podstate prúser zaručený.

Eris, ktorá veľmi dobre poznala malichernosť bohýň, sa trom z nich - Afrodite, Hére a Aténe - rozhodla hodiť jablko zo záhrady Hesperidiek, ale ešte predtým, ako tak učinila napísal,a naň jednoduchý odkaz: Tej najkrajšej. No a verte či nie, úplne to stačilo. Rozpútala sa hádka, akú ešte Olymp nevidel.

Keď bohyne pochopili, že jedna druhú nepresvedčia, rozhodli sa obrátiť na najvyššieho z bohov - Zeusa. No a ak ste teraz čakali chlapa na svojom mieste, mocného a rozhodného vládcu Olympu, tak vás sklamem. Zeus bol taký vystrašený z toho, čo by mu urobili bohyne, keby si ich nevybral, že sa rozhodol preniesť tento problém na niekoho iného.

Paris, syn kráľa Priama, bol trójsky princ, holdoval ženám, bujarej zábave a keď už nevedel, čo so sebou, išiel loviť do lesa a práve tu ho bohyne prepadli. Pre mladíka bolo dosť stresujúce už len to, že sa pred ním zjavili tri krásne bohyne a nie ešte aby vyberal, ktorá z nich je najkrajšia. Avšak bohyne sa nedali odbiť a spustili na Parisa.

Héra mu ponúkala moc, o akej nikdy ani nesníval, Aténa mu sľubovala múdrosť a bojové zručnosti, ktoré by obdivoval nejeden panovník a Afrodita? Tá mu sľúbila lásku tej najkrajšej ženy v Grécku. Srdce princa malo jasnú voľbu, nechcel byť bojovník, nechcel byť panovník, Paris chcel byť a vždy aj bol milovník.

Šťastný Paris sa vracal domov z lesa a tešil sa na sľúbenú odmenu, to však ale ešte netušil, kedy odmena príde. Po príchode do Trójeskeho paláca už Parisov brat Hector naňho čakal a oznámil mu, že sa vydajú za kráľom Menelaom do mocnej Sparty, na mierovú misiu. Mierová misia sa ale skončila, keď Paris zbadal spartskú kráľovnú Helenu.

Stačil mu jeden pohľad na to, aby sa zaľúbil a Afrodita už zariadila zvyšok. Chudák Hector až na ceste domov objavil Helenu na svojej lodi a cesta späť už znamenala smrť jeho brata.

Nedal veru mladý princ svojmu bratovi veľa priestoru na manévrovanie a mierová misia sa zmenila na únos kráľovnej. Po príchode do Tróje sa nejeden člen paláca chytal za hlavu, treba však povedať, že plným právom. Aj napriek hradbám, ktoré podľa legiend postavil sám Boh Poseidon, sa Trójania báli, nie až tak kráľa Menelaa ako jeho brata - Mykénskeho kráľa Aganemnóna, ktorý si na Tróju brúsil zuby už veľmi dlho pre jej výbornú polohu. Čakal iba na zámienku, a tá prišla ako na tanieri s kráľom Sparty.

Zhromaždiť armádu, ktorá dobije nedobitné hradby, bola výzva, ale spartsko-mykénsky tým zvolil toho najlepšieho - kráľa Odysea. Ten nielen že zhromaždil armádu, ktorá tiahla na Tróju, ale aj presvedčil Achilla, najsilnejšieho bojovníka tých čias, aby bojoval po jeho boku. Samozrejme, že jeho matka, ktorá ho ponorila do rieky Styx, keď bol ešte bábätko, a tým mu zaručila nezraniteľnosť a nesmrteľnosť, s týmto nápadom nesúhlasila. Pamätala si, ako držala malého Achilla za pätu a vedela, že aj napriek tomu, že pre jeho ochranu urobila všetko, práve táto vojna ho podľa veštieb mala priviesť do podsvetia.

Achilles si z jej rečí ťažkú hlavu nerobil, chcel žiť naveky, a to sa podľa neho podarí iba hrdinom. A tak už kompletná posádka vyrazila po mori k dnešnému Canakkale v Turecku. Ťažko povedať, či boli zhrozenejší Trójania vtedy, keď videli stovky lodí, ako sa plavia k ich pobrežiu, alebo Mykénčania a Sparťania, keď videli mohutné a pevné hradby, ktoré som mal možnosť vidieť aj ja sám a, poviem vám, medzi tie kamene by ste nenapchali ani ostrie noža.

Vojna trvala dlhých 10 rokov. Miestami to vyzeralo, že majú na vrch Trójania, keď vojakov na pobreží sužoval mor. Miestami to vyzeralo, že Mykénčania zlomia Tróju, keď rabovali chrám boha Apolóna, patróna Tróje. Avšak rozuzlenie konfliktu prišlo nečakane a s obratom.

Keď sa Achilles kvôli sporu s Aganemnónom rozhodol opustiť bojisko, vyzeralo to s dobyvateľmi zle. Ich najväčší hrdina, ktorý vrhal nepriateľských vojakov k zemi, opúšťa vojnové ťaženie a po skoro 10 rokoch sa morálka vojakov dala vážiť na kuchynskej váhe.

A vtedy prišiel zlom - tesne predtým, než Achilles odplával, v boji zahynul jeho verný priateľ Patrokles, a to Achilla opäť vyhnalo do boja. Prebojoval sa až k mestskej bráne a vyzval Trójskeho princa Hectora na boj. Nebojte sa, Hector veľmi dobre vedel, do čoho ide. Vedel, že Achilles nie je obyčajný bojovník a z ich predchádzajúcich bojových stretov poznal jeho umenie meča aj konskú silu.

Ale ani tieto skutočnosti a ani plač jeho najbližších ho nezastavili v tom, aby sa mu postavil. Po boji, ktorý by som ja sám chcel vidieť na vlastné oči, po boji, v ktorom obaja hrdinovia zo seba vydali všetko, po boji, v ktorom lietali iskry a z očí im šľahali plamene, Hector padá na zem mŕtvy.

Jeho telo Achilles zapriahol za svoje kone a vláčil popred Trójske hradby, na to sa už Hectorov otec Priamos nemohol pozerať. Avšak nazbieral odvahu a pod rúškom noci sa vkradol do Mykénskeho tábora a prosil o Hectorovo telo. Priamova odvaha a žiaľ otriasli Achillom a vrátil synovo telo svojmu otcovi aj s prísľubom, že nezaútočia, kým sa pohrebný rituál neskončí.

Ťažko povedať, či Achilles vedel alebo nevedel o pláne, čo medzičasom vymyslel Odyseus, avšak, treba uznať, že načasovanie aj plán boli perfektné. Odyseus vymyslel trik, spôsob, ako sa dostať za hradby. Odyseus stvoril Trójskeho koňa. Dobyvatelia sa schovali za útes a nechali po sebe spúšť, akú len po sebe narýchlo odchádzajúci vojaci môžu nechať.

Nadšení Trójania oslavovali koniec vojny a zapíjali svojho hrdinu a dreveného koňa (kôň je symbolom Boha Poseidona) si nedovolili nechať aj napriek radám mnohých napríklad aj princa Parisa na pobreží. Bol to dar ktorý mal uctiť Boha ktorému budú navždy zaviazaný, nemôžu si dovoliť ho tam nechať. Pod rúškom noci plán započal presne tak, ako ho Odyseus naplánoval.

Malá skupinka elitných vojakov vyskákala z koňa, pozabíjala zopár opitých vojakov, ktorí mali strážiť mesto a otvorila brány do Tróje. Začali sa jatky. Nepripravení Trójania umierali v posteliach, avšak ani opačná strana nevyšla bez ujmy. Achilles sa dočkal toho, čo mu predpovedali veštby. Šíp ho trafil do päty - jeho jediného slabého miesta, ktoré nebolo namočené v rieke. Ale dočkal sa aj toho, čo si prial on sám. Po smrti Parisovou rukou naozaj zostal žiť naveky, práve v tomto príbehu.

Trója padla, padol aj Hector, padol Achilles, padol aj kráľ Menelaos a nakoniec padol aj Paris, avšak ich príbeh žije ďalej. Achillove hrdinstvo pritiahlo aj Alexandra Veľkého. Trójske bohatstvo kráľa Priama pritiahlo Henricha Schliemanna a veľkolepý príbeh plný zvratov, zrád a hrdinstiev dal cestu Homérovmu peru.

Niektorí si možno budú myslieť, že to je len rozprávka. Niektorí budú tvrdiť, že hrdinovia, ktorí tu bojovali, boli len obyčajní dobrí vojaci... Ale pravda je taká, že Priamov poklad je v Berlínskom múzeu, Trójske hradby stále stoja a Achilla pozná každé malé dieťa.

Záujem o výlet k Tróji býva veľký, a nielen preto, že vo filme stvárnil Achilla ešte slávnejší herec Brad Pitt. Heinrich Schliemann veril, že Trója naozaj existovala a podarilo sa mu ju nájsť. Na BUBO zájazdoch do Turecka sa sem vždy vyberieme a tešíme sa z toho, že sme tu jediní turisti - je to totiž trochu od ruky, zhruba 30 km od mesta Canakkale. 

Okrem ruín tu nájdete aj modely trójskeho koňa (viď foto vyššie) a pozrieme si miesto, kde je pochovaný Achilles. Sem si to vyšliapal aj Alexander Veľký. Ten sa tu vyzliekol donaha, natrel olivovým olejom a bežal okolo hrobky sedemkrát. „Je to veľké klamstvo, Achilles, Ty si nezomrel, lebo hrdinovia nikdy nezomierajú,“ je napísané na hrobe.

Poďte s nami do Turecka, ktoré je blízkou exotikou, spoznajte históriu a uvidíte viac antických pamiatok ako v samotnom Grécku!