Zadar – bývalé hlavné mesto Dalmácie

Najjednoduchším spôsobom, ako sa viete do Zadaru dostať, je autom. Väčšina slovenských (či európskych) turistov preferuje tento spôsob vďaka kvalitnej sieti diaľnic, ktoré vedú do Chorvátska. Posledné roky však začali aerolinky konkurovať tradičnému spôsobu dopravy a do Zadaru začali lietať spoje z mnohých miest.

Z viedenského letiska sa do Zadaru dopravíte každý deň. Bratislavské letisko aj tento rok podporuje túto linku a aj z nášho hlavného mesta viete do Chorvátska preletieť lowcostovo dvakrát týždenne.

Zo zadarského letiska premáva do centra mesta autobus, ktorý vás jednosmerne bude stáť 5 eur. Autobus stojí cestou na viacerých miestach, no ak sa chcete dostať do centra, vystúpte buď na autobusovej stanici, alebo pri prístave. Zastávka pri prístave je pre autobus konečnou a viete sa odtiaľto opačným smerom dostať naspäť na letisko.

Zadar dnes môžeme označiť titulom najdlhšie obývaného mesta v celom Chorvátsku. Jeho história sa datuje až do 9. storočia pred naším letopočtom, kedy toto územie obývali ilýrske kmene, konkrétne Liburni. Tí mesto nazývali Iader. Ten vtedy udržiaval obchodné vzťahy so starovekými Grékmi. Mesto sa rozrástlo najmä počas expanzie Rímskej ríše. Tá tu vybudovala jednu zo svojich kolónií, Colonia Julia Jader.

V centre Zadaru dodnes nájdeme viacero pamiatok pochádzajúcich už z rímskych čias. Po páde Rímskej ríše sa mesto stalo dôležitým prímorským centrom Byzantskej ríše. Od 10. storočia až do konca 18. storočia sa tu miešal vplyv viacerých ríš, napríklad Chorvátskeho kráľovstva či Benátskej republiky. Zadar mal však aj obdobia autonómie.

V modernej histórii hovoríme o Zadare ako o súčasti najmä Rakúsko-Uhorska. A medzi dvomi svetovými vojnami bolo mesto súčasťou Talianskeho kráľovstva. Po vzniku Juhoslávie bol Zadar jedným z najdôležitejších prístavov v Jadranskom mori. A je tomu tak dodnes, aj 34 rokov od vzniku samostatného Chorvátska. Jednotlivé historické epizódy tohto mesta si podrobnejšie vysvetlíme pri prehliadke pamiatok.

Prehliadku odporúčame v BUBO začať rovno z miesta, kde vystúpite z autobusu. Centrum Zadaru sa nachádza na relatívne malom polostrove s rozmermi približne 1 500 × 300 metrov, preto nie je problém centrum prejsť peši. Ulica Liburnska Obala ohraničuje polostrov z východnej strany a my sa po nej presunieme pomaly k mostu, ktorý prechádza cez prístav.

Pokiaľ by ste sa chceli dostať do rezidenčnej časti mesta, prejdete cez most na druhú stranu. Tam začínajú obydlia lokálnych obyvateľov. My však centrum neopustíme a dostávame sa do mesta cez bránu v starých mestských hradbách.

Mestské hradby opevňujú mesto už od rímskych čias. Zadar sa oficiálne stal súčasťou Rímskej ríše okolo roku 33 p. n. l., keď mesto dobyli vojaci pod vedením cisára Augusta. Zadar začal pod vedením Rimanov rozkvitať a stalo sa z neho jedno z najkrajších a najvýznamnejších miest na východnom pobreží Jadranského mora.

Po Rimanoch ostalo v meste viacero stôp, na ktoré sa pozrieme neskôr. Hradby sa využívali aj počas čias Benátskej republiky, kedy mesto chránili pred vpádom Turkov. Dnes sú pekne zrenovované a slúžia ako turistická atrakcia (podobne ako tie v Dubrovníku, ktoré si prejdeme s malými skupinami na zájazde Balkán na jeden vrz).

Na ich vrchol sa dá dostať viacerými schodmi v meste a mesto pre vylepšenie zážitku zaviedlo na hradbách pešie zóny a vysadilo veľký počet stromov. Z hradieb je pekný výhľad na prístav, no my sa presúvame ďalej do mesta.

Brána, ktorou sme vošli, sa nazýva jednoducho Mostová brána a vybudovali ju ako poslednú v 30. rokoch 20. storočia. Skonštruovali ju Taliani pre uľahčenie vchodu do mesta. Z brány sa presúvame ďalej do mesta po ulici Juraja Barakovića, chorvátskeho renesančného básnika pochádzajúceho práve z tohto mesta. O chvíľu sa dostávame na malé námestie s názvom Narodni trg.

Toto námestie, napriek jeho relatívne malej veľkosti, zastalo rolu hlavného námestia v meste po tom, ako sa prestalo používať Rímske fórum vo vzdialenejšej časti mesta. Na námestí sa dnes nachádza Crkva sv. Lovro, alebo Kostol svätého Vavrinca, ktorý tu stojí už od čias 11. storočia. Toto námestie bolo po dlhé stáročia hlavným centrom stretávania lokálnych obyvateľov a táto rola mu ostala dodnes.

Nájdeme tu aj niekoľko budov mestského zastupiteľstva a príjemné reštaurácie s kaviarňami. Námestie sa nachádza v centre mesta, a preto je z neho blízko relatívne všade.

Z Narodného trgu sa vydáme ulicou Alžbety Kotromaničovej, druhej manželky uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého. Tá nás dovedie na ďalšie významné námestie, ktoré sa nazýva Trg pet bunara. Ulica je typickým príkladom turistickej ulice. Nájdeme tu veľa obchodov so suvenírmi, reštaurácií, kaviarní, ale prechádzame aj okolo Kneževa paláca. Historický palác dnes slúži ako výstavný priestor pri príležitosti rôznych výstav.

Trg pet bunara je historickým námestím, ktoré však niekedy neexistovalo. Postavilo sa až v roku 1574 na mieste bývalej priekopy, ktorá chránila mesto. Námestie je pomenované po piatich studniach, ktoré stoja v strede námestia. Tie vodou zásobovali mesto až do roku 1838.

Pri historickom námestí sa nachádza aj jeden z mnohých mestských parkov, no tento je jeden z tých najväčších. Je pomenovaný po kráľovnej Helene, manželke chorvátskeho kráľa Michala Krešimira II. Kráľovná bola medzi lokálnymi obyvateľmi obľúbená a obdobie vlády tohto kráľa je synonymom pokoja a ekonomického rozmachu.

Park leží v miernom kopci a počas letných mesiacov sa tu zvyknú konať koncerty a vystúpenia, ktoré sú veľmi obľúbené u domácich, ale aj turistov. Tento park oddeľuje polostrov, na ktorom sa nachádza historické centrum, od zvyšnej časti mesta.

Keď sa presunieme z námestia malým podchodom smerom k západnej časti mesta, dostaneme sa k ďalšej z mestských brán. Kopnena vrata, známa aj ako Brána zeme alebo Brána mesta, je pravdepodobne najkrajšou bránou, ktoré smerujú do historického centra. Stojí na tomto mieste už od roku 1543. Jej tvorcom bol benátsky architekt Michele Sanmicheli.

Medzi najznámejšie diela tohto architekta patria mestské brány a opevnenia vo Verone, Zadare, Šibeniku a Splite. Navrhol aj viacero palácov a kaplniek vo Verone a jeho stopu, aj keď len čiastočnú, by sme našli aj na bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Brána zeme v Zadare sa skladá z troch otvorov. Stredný, veľký, slúžil pre vozy a kone. Dva menšie po bokoch slúžili pre peších. Tento trend sa zachoval dodnes a stredom prechádzajú jednosmerne autá.

Brána je podporená šiestimi stĺpmi a je bohato zdobená. Nad otvormi pre peších nájdeme dva erby – jeden patril mestu Zadar a druhý Benátskej republike. Nad hlavným otvorom nájdeme vyobrazeného patróna mesta, svätého Chrysogona na svojom koni. Nad ním sa nachádza okrídlený lev, symbol sv. Marka, patróna Benátok. Práve lev je najdominantnejším vyobrazením celej brány a zobrazuje pokročilosť architektúry.

Benátska vláda nad Zadarom sa datuje už do 10. storočia. V tomto období bolo totižto mesto darované republike práve od Byzantskej ríše. Predstavitelia Benátskej republiky však stále nemali reálnu moc nad mestom. V týchto rokoch sa o vplyv bili aj lokálni chorvátski králi. K oficiálnemu ovládnutiu mesta došlo až v roku 1202. V tomto roku, počas štvrtej križiackej výpravy, obsadili mesto vojaci napriek námietkam od pápeža Innocenta III. Tento čin výrazne poškodil reputáciu Benátskej republiky, no formálne priradil mesto pod jej správu.

Zadarská dohoda, podpísaná v roku 1358, priradila mesto do rúk Maďarského kráľovstva. Toto obdobie trvalo relatívne krátko, iba 51 rokov. V roku 1409 však Benátska republika odkúpila Zadar a okolie za 100-tisíc dukátov. Nad týmto územím pokračovala vláda až do roku 1797, kedy republika padá.

Počas takmer 600 rokov, kedy vládli Benátčania Zadaru, sa z neho stalo hlavné obchodné a administratívne centrum celého regiónu. Silný vplyv republiky tu môžeme pozorovať dodnes a Brána zeme je len jeden z príkladov.

Po prehliadke brány sa vydávame ďalej po ulici, ktorá bránou prechádza, a pokračujeme naspäť do starého mesta. Po chvíli kráčania po ulici Špiridóna Brusinu, ktorý bol významným chorvátskym malakológom, sa dostávame na miesto zvané ako Štyri rohy.

Ide o miesto, kde sa stretávajú štyri uličky starého mesta. Prvá spomínaná, po ktorej sme sem prišli, Varoška ulica, ulica Mihe Klaiča a Borelli ulica. Úzke uličky sú v týchto miestach plné maličkých autentických kaviarní a reštaurácií, čo dotvára obraz stredomorského mesta. Nachádza sa tu aj reštaurácia s rovnomenným názvom – Restoran 4 Kantuna.

Do absolútneho centra mesta sa vieme dostať viacerými uličkami, no my sa opäť vrátime na Narodni trg a z neho sa presunieme najznámejšou zadarskou ulicou. Už na prvý pohľad je jasné, že ide o najvyťaženejšiu ulicu. Pre turistov aj domácich toho ponúka veľa a vďaka jej veľkosti dostala aj príznačný názov – Široka ulica. Tá nás pomaly dovedie na miesto, kde sa vyníma jedna z najvyšších stavieb v celom meste.

Nachádzame sa na najvýznamnejšom historickom námestí a mieste všeobecne. Rimski forum, ako sa námestie nazýva, obklopuje viacero významných budov. Forum Romanum, ktoré sa nachádza v centre Zadaru, sa postavilo medzi 1. storočím p. n. l. až 3. storočím nášho letopočtu.

Fórum bolo postavené na rozkaz cisára Augusta, ako o tom svedčí kamenná rytina z 3. storočia. Námestie bolo miestom každodenného stretu lokálnych občanov a bolo najväčším v celom dnešnom Chorvátsku, prekonávajúc aj to v Pule.

Obsahovalo takzvané Capitolium, chrám zasvätený bohom Jupiterovi, Juno a Minerve. Dodnes tu nájdeme aj stĺp hanby, kde v minulosti zvykli Rimania pripútať zlodejov, ktorých verejne trestali za svoje prehrešky. Na tomto stĺpe sa dodnes nachádzajú reťaze, ktorými sa odsúdení pripútavali.

Na zemi nájdeme aj pôdorys zvyškov malého radu obchodov, kde vtedajší obyvatelia nakupovali. Zadar postihlo v 6. storočí veľké zemetrasenie, ktoré zničilo väčšinu budov na námestí. Z pozostatkov niektorých stavieb a chrámov sa postavila dnes najvýznamnejšia budova – kostol sv. Donata.

Námestie je dnes otvorené a prístupné pre všetkých, pričom bolo zakomponované do okolitej infraštruktúry mesta. Veľmi jednoducho sa môžete poprechádzať pomedzi rôzne zvyšky stavieb pochádzajúcich z čias Rímskej ríše.

Crkva sv. Donata, ako už bolo spomenuté, bola dokončená v 9. storočí. Kostol sa pôvodne volal kostol sv. Trojice, no v 15. storočí sa premenoval na počesť mestského biskupa a diplomata Donata. Donatus bol osobou, ktorá dala kostol v 8. storočí stavať. Umrel v roku 811 a jeho pozostatky boli pochované v kostole, kde ležali až do začiatku 19. storočia.

V roku 1809 začali Zadar okupovať francúzske vojská, ktoré jeho pozostatky premiestnili do vedľa ležiacej katedrály sv. Anastasie. Donatus je v Chorvátsku niektorými skupinami ľudí oslavovaný každoročne 25. februára. Priľahlú stranu námestia obklopujú dve stavby. Jednou z nich je kostol sv. Márie, ktorý zároveň slúži ako malý kláštor.

Pôvodný kostol tu stál už od roku 1066, no ten bol zničený počas bombardovania cez 2. svetovú vojnu. Po vojne tu bola postavená súčasná verzia kostola. Vedľa kostola sa nachádza archeologické múzeum. V ňom sa nachádza veľký počet artefaktov pochádzajúcich z rôznych etáp historického vývoja mesta – od kmeňových čias, neskôr Rímskej ríše, Byzantskej ríše, Chorvátskeho kráľovstva, Benátskej republiky, Rakúsko-Uhorska a talianskej okupácie.

Námestiu však dominuje Zvonová veža Zadaru. Tá je postavená zdanlivo blízko ku kostolu sv. Donata, no v skutočnosti nie je jeho súčasťou. Je južnou časťou kostola sv. Anastazie. Veža sa začala stavať v roku 1452 pri príležitosti návštevy mesta arcibiskupom Vallaresom. Jej druhú časť, horné poschodia, dokončil medzi rokmi 1890 až 1894 britský architekt Thomas Graham Jackson. Krátko nato však museli spodné časti veže kvôli výraznému poškodeniu zrekonštruovať.

Na vežu sa dnes dá vyjsť. Na jej vrchol vedie približne 180 schodov, ktoré prechádzajú aj okolo zvonovej časti veže (neodporúčam tadiaľto ísť cez celú hodinu, zvony sú dosť hlasné). Z vyhliadky sa vám naskytnú krásne 360-stupňové výhľady na celé staré mesto aj okolité obytné časti Zadaru. Lístok stojí iba 4 eurá na osobu a za takýto výhľad určite stoja.

Napriek tomu, že kostol sv. Donata je súčasne najstarším stojacim kostolom v Zadare, ešte starší pôvod má práve katedrála sv. Anastazie, nazývaná aj Zadarská katedrála. Jej prvotné postavenie sa odhaduje na 4. storočie, kedy sa jej patrónom stal prvý zadarský biskup Felix.

Katedrála získala svoju významnosť počas obdobia biskupa Donata, keď prijala pozostatky sv. Anastázie. Anastázia bola kresťanská svätica a martýrka, ktorá umrela v roku 304. Pozostatky do katedrály daroval byzantský panovník Nikephoros I., ktorý sa stal aj patrónom katedrály.

Katedrála bola čiastočne zničená počas vpádu Benátskej republiky a križiakov do mesta v roku 1202. Počas celého 13. storočia sa prerábala a znova bola vysvätená v roku 1285. Katedrálu v roku 2003 navštívil aj vtedajší pápež Ján Pavol II. na jednej z jeho posledných zahraničných ciest.

Pri vstupe do katedrály uvidíte malé námestie, kde dnes nájdete podľa mňa najlepšiu zmrzlinu v celom Zadare. Nazýva sa Donat a ja vám odporúčam ochutnať príchuť rum-punč, ktorú si tu vždy dávam.

Úzkymi uličkami sa od katedrály vieme presunúť na sever, kde sa staré mesto končí a prichádzame k moru na ulicu Istarska obala. Tu dnes nájdeme pozostatky starej colnice a hraničnej kontroly, keďže z tohto miesta zvykli odchádzať medzinárodné trajekty.

Zadar je námorne prepojený s viacerými okolitými ostrovmi, no má aj jedno medzinárodné spojenie, a to s talianskym mestom Ancona. Okrem toho na tomto mieste zvykli pristávať aj veľké medzinárodné plavby. Dnes sa všetky tieto lode presunuli do novo vybudovaného prístavu na juh od mesta, ktorý sa nazýva Gaženica.

Keď sa prejdeme kúsok smerom na západ, narazíme na severozápadný cíp polostrova a starého mesta samotného. Tu sa na zemi nachádza veľký kruh zo skla, ktorý je podložený stovkami rôznofarebných žiaroviek.

Cez deň tento monument až taký zaujímavý nie je, no po západe slnka sa rozsvieti a ponúka peknú atrakciu pre všetky vekové kategórie. Pozdrav suncu (pozdrav slnku), ako ho domáci nazývajú, má priemer približne 20 metrov. Kúsok od tohto kruhu sa nachádza jedna z najunikátnejších pamiatok.

Morske orgulje, známe aj ako morský organ, je typom architektonického hudobného nástroja. Ako sa to prejavuje? Pod mramorovými schodmi vytesanými do pobrežia sa nachádza sieť trubíc. Tie sú vyrobené z polyetylénu a prenášajú zvuk na základe toho, aké veľké sú vlny.

Pokiaľ sem prídete za bezvetria, tak organ pravdepodobne nebudete počuť hrať. Ak však prídete na toto miesto vo veterný deň, tak máte o kultúrny zážitok postarané. Vlny bijúce do pobrežného útesu vytláčajú vzduch z trubiek, ktoré na základe toho vydávajú melódiu.

Ak sem však prídete aj za pekného počasia, nezúfajte. Občas sa stáva, že okolo prejde loď, ktorá vytvára vlny a tie zahrajú aspoň čiastočnú melódiu. Možno sa vám podarí zastihnúť aj trajekt, ktorý chodí na okolitý ostrov Ugljan a vytvorí poriadne veľké vlny!

Morske orgulje sú relatívne novým projektom, boli vybudované len v roku 2005. Boli „čerešničkou na záver“ veľkej prerábky zadarského pobrežia po 2. svetovej vojne. Mesto utrpelo veľké škody, ktorých opravy trvali desiatky rokov.

Stavu mesta nepomohla ani Chorvátska vojna o nezávislosť medzi rokmi 1991 až 1995, kedy boli niektoré časti mesta signifikantne poškodené. Pokiaľ by ste sa dnes prešli po niektorých rezidenčných častiach mesta, na niektorých budovách by ste stále našli stopy po guľkách.

Po malom kultúrnom vyžití na morskom organe sa môžeme prejsť k malému mólu, ktoré je situované na promenáde s názvom Obala kralja Petra Krešimira IV. Na tejto promenáde nájdeme desiatky lokálnych obyvateľov, ktorí sa tu kúpu a trávia svoj voľný čas.

Priamo v centre Zadaru nenájdeme žiadnu oficiálnu pláž, no neoficiálny titul by mohla získať práve táto promenáda. Po celej jej dĺžke nájdeme viacero schodov a rebríkov do mora, na jednom mieste sa tu dokonca nachádza aj ihrisko na vodné pólo, v ktorom sú Chorváti svetovou veľmocou.

Ak by ste však hľadali pláž v pravom slova zmysle, približne kilometer od historického centra a asi 500 metrov od autobusovej stanice sa nachádza pláž Kolovare.

Väčšina ľudí, ktorí navštívia Zadar, príde do Chorvátska väčšinou na dlhšie a zvyšné voľné dni trávi na plážach v okolí. Ak by ste však mali záujem aj o návštevu miest, ktoré sa nachádzajú v okolí Zadaru, tu sú tri komplexné tipy.

1. tip: Ostrov Ugljan

Priamo oproti Zadaru cez more sa nachádza už spomínaný ostrov Ugljan. Viete sa naň dostať veľmi jednoducho, premáva sem malý trajekt do mestečka Preko. V okolí sa nachádza viacero dediniek ako Kali, Poljana, Sutomišćica alebo Lukoran. Niektoré z týchto dediniek, najmä Lukoran, som viackrát navštívil, keďže tu žije rodinný priateľ. V týchto dedinkách síce nenájdete zaujímavé pamiatky ako v meste Zadar, ale majú svoje čaro.

Nájdete tu najmä pokoj a kľud, ktorý v meste chýba. Autentickú chorvátsku atmosféru, kde si v lokálnej reštaurácii môžete dať čerstvo chytenú rybu, zapiť ju pivom alebo domácou rakijou a podporiť lokálnych obyvateľov. Pre aktívnejších sa dá na ostrove spraviť aj menšia turistika. Keď vyrazíte z mesta Preko, viete sa dostať na bod Tvrđava Sveti Mihovil. Je to jeden z najvyšších bodov ostrova a na jeho vrchole sú pozostatky byzantskej pevnosti z čias 6. storočia.

2. tip: Dugi otok

Za ostrovom Ugljan, smerom viac k otvorenému moru, nájdeme Dugi otok. Doslovný preklad názvu znamená „dlhý ostrov“. Tento ostrov má približnú dĺžku 40 kilometrov a šírku v priemere približne 2 kilometre. Je siedmym najväčším ostrovom Chorvátska s rozlohou 113,3 kilometra štvorcového. Takýto ostrov sa, pochopiteľne, nedá prejsť celý. Robia sa sem však jednodňové plavby zo Zadaru.

Plavby väčšinou smerujú na turisticky zaujímavé miesta. Na Dugi otoku nájdeme vykopaných viacero tunelov, známych ako ponorkové tunely. Tie sa využívali najmä počas vojny, keď sa tu ukrývali najmä lode. Ide o niekoľko desiatok metrov hlboké tunely vykopané do skaly tak, aby do nich mali priamy prístup plavidlá. Dnes na ostrove nájdeme tri takéto tunely – dva pri dedine Dragove, Bukašin a Paprenica, a jeden pri dedine Božava s názvom Zagračina.

Tunely sa dnes využívajú najmä ako útočisko pre námorníkov pred silným slnkom, ktorí tu zvyknú „odparkovať“ svoje plavidlá. Dá sa do nich aj nazrieť – ja osobne som prešiel všetky tri. Čas bol však k týmto miestam neúprosný a dnes zväčša chátrajú. V miestnostiach nájdeme pozostatky toho, ako tu bývali vojaci a mali uskladnené svoje zbrane.

3. tip: Národný park Kornati

Posledným miestom, ktoré si spomeniem, je jeden z najčastejších výletov, ktoré sa vykonávajú zo Zadaru a priľahlých miest. Ide o Národný park Kornati. Tento park sa skladá dokopy z 89 ostrovov. Najväčší sa nazýva Kornat a má dĺžku viac ako 20 kilometrov.

Ostrovy sú väčšinou krasového alebo žulového zloženia. Pred stovkami rokov tu boli aj stromy, no tie boli zväčša vyrúbané kvôli drevu. Čo sa týka flóry, dnes nájdeme na ostrovoch prevažne len mach, no vyskytne sa tu aj šalvia.

Ostrovy sú relatívne bohaté na faunu. Nájdeme tu čajky, viacero druhov plazov a obojživelníkov, veľa druhov motýľov a aj podmorských koralov. Legendy vravia, že na ostrovoch niekedy žili aj tulene mníšske stredomorské, ktoré sú dnes považované za ohrozené a ich celosvetová populácia je asi iba 700.

Na Kornatoch nenájdeme žiadne trvalé osídlenia a medzi ľuďmi sa tento národný park stal obľúbený najmä kvôli nádherným plážam a tyrkysovej vode, ktorá tu je.

Zadar je miesto, ktoré som vďaka rodinným dovolenkám navštívil približne 30-krát a poznám ho oveľa lepšie ako väčšinu slovenských miest. Už od útleho detstva mi učarovalo svojou špecifickou a uvoľnenou atmosférou, ktorú si zachovalo dodnes. Nečudujem sa teda, že ho mnohí Slováci obľubujú.

S narastajúcim vekom som si začal uvedomovať a užívať aj jeho historickú a kultúrnu stránku, ktorou môže pokojne konkurovať väčšine miest na pobreží Jadranského mora. Odsprevádzal som zájazdy prakticky po celej Číne, v Japonsku, USA či v Afrike, no Zadar ostáva mojou srdcovkou.