SWAKOPMUND: mesto nemeckejšie ako Nemecko, položené na behu Atlantického oceánu na nehostinnom pobreží kostier. Na každý smer, keď sa otočíte, je iba púšť Namib, jedinečné welwitschie a “duchárska atmosféra“. Vynikajúce reštaurácie, čerstvé ryby, ideálne miesto na krátky oddych. Pobrežie kostier miesto, kde mnoho námorníkov našlo svoju smrť v ľadových a zradných vodách Atlantiku alebo na suchých plážach púšte Namib.
CAPE CROSS: kolónia uškatcov juhoafrických, ktorých je tu celoročne 30 – 100 tisíc a už samotný pohľad na nich je fascinujúci. Šakaly, ktoré im kradnú mladé, stopy hyen a predovšetkým ten odor.
DAMARALAND: oblasť Damaralandu je nádhernou predovšetkým pre fotografov. Krajina sa tu mení, z vyprahnutej púšte začínajú savany, "obrami" naváľané skaly, červený pieskovec, vyschnuté riečne korytá a v tom všetkom je ukrytý Twyffelfontein, skalné rytiny, ktoré tu zanechali po sebe krováci. Maľby a rytiny staršie ako egyptské pyramídy, dokumentujúce život starých krovákov a ich lovecké a stopárske umenie. V skamenelom lese uvidíme, čo dokáže príroda spraviť s drevom za niekoľko desiatok miliónov rokov. Už tu budeme mať asi šťastie na priamorožce (gemsbok), antilopy skákavé (springbok), pštrosy.
ETOSHA: národný park, v ktorom absolvujeme naše prvé veľké safari. Etosha, to sú rozľahlé pláne plné antilop, zebier, žiráf, budeme hľadať gepardy, šakaly, levy, slony. Máme celý deň na to, aby sme si Etoshu vychutnali, čo aj spravíme od východu do západu slnka a budeme hľadať veľkú päťku! To, že uvidíme zvieratá, je zaručené!!!
LÜDERITZ: Odľahlé mesto na pobreží Atlantiku, ktoré už v roku 1487 objavil Bartolomeu Dias a na myse tu vztýčil kamenný kríž. Holanďania tu zriadili stanicu na lov veľrýb, uškatcov a zber guana. V blízkosti boli v neskoršej dobe otvorené bane a vyrástli tu banícke mestečká. Jedným z nich je aj Kolmanskop, dnes mesto duchov a jedna z hlavných atrakcii tejto časti Namíbie.
FISH RIVER KAŇON: Je druhým najväčším kaňonovým systémom na svete po Grand Kaňone v USA. Maximálna dĺžka je približne 160km a šírka 27km. Na niektorých miestach má hĺbku až 550 metrov. Na východnej strane sa nachádza najatraktívnejšia vyhliadka Hobas. Na juhu sú známe horúce pramene (až 65°C) Ais Ais, kde je aj možnosť ubytovania.
PALMWAG: Málo známe miesto, kde sa túlajú posledné púštne slony a nosorožce. Práve v tejto oblasti žijú aj namíbske púštne levy a gepardy. Budeme s snažiť nájsť niektorých z týchto atraktívnych živočíchov.
OPUWO: Mesto, ktoré sa nachádza na hranici dvoch svetov. Moderná doba, ktorá priniesla do krajiny banky s bankomatmi, internet a mobilné telefóny, bary a čapované pivo a na druhej strane kmeň Himba, ktorého ženy chodia tradične "vyzlečené" a udržiavajú si do veľkej miery tradičný spôsob život. fascinujúce prelínanie sa týchto dvoch svetov uvidíte v supermarkete alebo v bare na hlavnej ulici Opuwa.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
SAFARI - prehľad zvierat, ktoré je možnosť vidieť
Big Five (Veľká päťka) – je slávna skupina druhov, ktoré boli najobľúbenejšie a najnebezpečnejšie veľké, lovné zvieratá koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Patria sem: byvol, slon, nosorožec, lev a leopard.
Byvol africký – buffalo (Syncerus caffer), tiež nazývaný byvol kaferský - je v sub-saharskej Afrike veľmi rozšírený a podobný domácim turovitým. Samce vážia až 900 kg, samice približne polovicu. V kohútiku merajú až 1,7 m, dĺžka tela až 4 m. Rohy môžu mať až 1 m. Obľubujú savany s krovitým porastom, kde sa schovávajú pred slnkom a trávia noc. Bežne sa zdržiava v skupinách 30-50 jedincov, ale je možné vidieť aj tisíchlavé stáda. Skupinu tvoria samice s dorastajúcimi mladými, kde staršie samice sú v hierarchii vyššie. Samce odchádzajú po dosiahnutí dospelosti a žijú samotárskym životom, alebo tvoria malé staromládenecké skupinky. K životu otrebujú vodu a tak nežijú na veľkom území Namíbie, nájdeme ich v oblasti Caprivi pásu.
Slon africký – elephant (Loxodonta africana) - je najväčší suchozemský cicavec, ktorý dosahuje v kohútiku výšku až 4 m. Samec môže vážiť až 7 ton, pričom samica pri výške 2,5 - 3 m váži 4 tony. Dĺžka tela u samcov je až 8 m u samíc do 7,5 m. Najväčší známy jedinec bol zastrelený v Angole v roku 1955. Vysoký bol 4,2 m a vážil 12,5 tony. Jeho telo je vystavené v Museum of Natural History vo Washington, D.C.. Vzhľadom k svojej veľkosti sa pohybujú relatívne pomaly, približne rýchlosťou kroku človeka. V behu však vyvinie rýchlosť cez 40 km/h. Na svete žijú 3 druhy slonov. Slon indický a dva druhy v Afrike. Posledný bol pred pár rokmi uznaný samostatným druhom Slon pralesný z dažďových lesov centrálnej Afriky. Do nedávnej doby bol považovaný za poddruh slona zo saván.
Nosorožec dvojrohý – rhino (Diceros bicornis) - zvaný tiež čierny, je menším príbuzným nosorožca tuponosého (Ceratotherium simum), ktorého voláme aj “biely”. Čierny nosorožec môže dosiahnuť výšku 1,7 m a dĺžku tela 3,5 m. Vážia až 1,5 tony. Samice sú menšie než samce. Žijú samotárskym životom, iba samice je možné vidieť s dospievajúcimi mláďatami. Do určitej miery sú teritoriálne, ale tolerujú prítomnosť iných nosorožcov. Po správnosti je práve tento zahrnutý vo Veľkej päťke, vďaka svojej agresívnejšej povahe. Vzhľadom k slabšiemu zraku často zastrašujú a útočia na neznáme objekty. Dokážu vyvinúť rýchlosť až 55 km/h. Rozdiel medzi "čiernym" a "bielym" nie je vo farbe. Toto vzniklo po objave týchto zvierat v Južnej Afrike. Holandskí prisťahovalci volali nosorožca, ktorého tu našli "wite" - široký (široký pysk - tuponosý). Keď Angličania počuli o "wite" - bielom - nosorožcovi, druhý novoobjavený druh automaticky nazvali "čierny".
Lev – lion (Panthera leo) – druhý najväčší po tigrovi spomedzi mačkovitých šeliem. Samce, typické svojou hrivou, môžu vážiť až 250 kg a dĺžka tela môže byť až 2,5 m. Sú to jediné mačkovité, kde je bez problémov rozoznať samca od samice (pohlavný dimorfizmus). Dožívajú sa 12-14 rokov, v zajatí okolo 20. V porovnaní s ostatnými mačkovitými sú neobvykle družní. Žijú v skupinách vedených samcom, pričom počet samíc je obmedzený schopnosťou udržať si svoj “hárem” a územie. Mladé samce sa oddelia od skupiny, keď dovŕšia dospelosť. Odchádzajú a spájajú sa s inými mladíkmi a potulujú sa po okolí.
Leopard/Levhart – leopard (Panthera pardus) - je najmenší, ale najrozšírenejší zo štvorky veľkých mačiek (lev, tiger a jaguár). Dĺžka tela môže byť do 190 cm a váha až 90 kg. Stavbou tela pripomína jaguára, ale je menšieho a útlejšieho vzrastu. Škvrny sú okrúhle a na rozdiel od jaguára neobsahujú stredové bodky. Leopardy sú prevažne noční lovci a cez deň ich väčšinou nájdeme odpočívať v korunách stromov, kde si aj odkladajú svoju korisť a chránia ju tak pred ostatnými predátormi. Lovia všetko od hmyzu až po 900 kg ťažké antilopy losie, prevažnú väčšinu potravy však tvoria malé a stredné antilopy. Sú schopné do koruny stromu vyniesť korisť, ktorá je 3x ťažšia ako oni sami. Napriek jeho rozšíreniu je na veľa miestach ohrozený, nakoľko sa snaží vyhýbať ľuďmi osídleným oblastiam.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Gepard – cheetah (Acinonyx jubatus) - je netypická mačkovitá šelma. Je to najrýchlejší suchozemský cicavec a dokáže vyvinúť rýchlosť až 120 km/h, pričom zrýchli z 0 na 110 za 3 sekundy. Chýba mu však schopnosť loziť na stromy Sú typické svojou štíhlou postavou s dlhými nohami a malou hlavou. Škvrny sú malé a plné. Dorastajú do dĺžky 130 cm a váhy 65 kg. Ich typická oblasť výskytu je otvorená savana, kde lovia prevažne stredné a malé antilopy a zvieratá veľkosti zajaca. Sú samotári, ale bratia po odchode od matky často vytvárajú na niekoľko rokov, až doživotne, malé mladícke skupinky a lovia spolu. Samica sa stará o 2-4 mláďatá, ktoré sú často korisťou iných predátorov ako levov alebo hyen.
Hyena škvrnitá – hyaena (Crocuta crocuta) - je najväčší zástupca hyenovitých. Na rozdiel od ostatných hyen (ďalšie tri druhy), samica hyeny škvrnitej je väčšia od samca – viac ako 70 kg, v južnej Afrike až 90 kg, sú 0,75 m vysoké a 1,3 m dlhé. Majú výraznú stavbu tela, nakoľko ich predné nohy sú podstatne dlhšie ako zadné. Žijú v rodinných skupinách vedených najstaršou samicou a samce žijú na okraji tejto skupiny a v hierarchii sú na nižšom stupienku ako najnižšie postavená samica. Hyeny vo všeobecnosti sú mrchožravce, ale škvrnité hyeny sa stali úspešnými lovcami.
Zebra stepná – zebra (Equus quagga, alebo burchelli) - je stredne veľké koňovité zviera, dosahujúce v kohútiku okolo 140 cm a váhu okolo 300 kg. V rámci druhu rozoznávame 6 poddruhov, ktoré sa líšia lokáciou a kresbou pruhov. Poznáme ešte dva druhy zebier, horskú a Grévyho. Stepné zebry sa vyskytujú na východných stepiach od Somálska po JAR mimo horských oblastí. Vytvárajú malé stáda, kde je vodcom samec, ktorý sa snaží udržať si svoj hárem samíc. Tieto “rodiny” sa zdržiavajú neďaleko ostatných a na pláňach Serengeti a Masai Mara sú známe tým, že migrujú spolu s pakoňmi a malými antilopami. Samica rodí jedno mláďa, ktoré je po 10 minútach schopné stáť a po jednom týždni sa začína pásť.
.jpg)
Žirafa škvrnitá – girafe (Giraffa camelopardalis) - je najvyšší suchozemský cicavec a najväčší prežúvavec. Samec dosahuje výšky až 5 m a váhy do 1,7 tony. Najväčší jedinec bol zastrelený v roku 1934 v Keni a meral 5,87 m a vážil 2 tony. V Tanzánii sa vyskytuje masajská žirafa a v Keni masajská a Rothschildova. Žirafa má okrem človeka len málo prirodzených nepriateľov a okrem leva si na ne málokedy trúfne iná šelma. Stáda sú tvorené samcom, samicami a ich potomkami a skupiny majú bežne 10-20 členov. Mladé samce sa potulujú po okolí v skupinkách. Samica rodí jedno, výnimočne dve mláďatá, ktoré padajú na zem z výšky dvoch metrov.
Impala – impala (Aepyceros melampus) - je jediným druhom podčeľade turovitých. Samce môžu dorásť až do výšky 1 m a 70 kg. Majú čierne, lýrovité rohy, samice rohy nemajú. Telo je červenohnedé, boky bledohnedé a brucho biele. Na čele a zadnom stehne je zvislý čierny pruh. Sú to skupinové zvieratá, ktoré sú v období rozmnožovania vedené dospelým samcom, ktorý odháňa ostatné samce zo svojho teritória. Sú výborní bežci a skokani a pri úteku dokážu skákať do výšky 2,5 m a do diaľky až 9 m.
Antilopa skákavá - springbok (Antidorcas marsupialis) - je jedna z najbežnejších antilop žijúcich v suchých oblastiach južnej Afriky. Stredne veľká antilopa, kde samec meria v kohútiku do 86cm a váži do 42kg. Aj samce aj samice majú rohy, ktoré sa stáčajú smerom von a dozadu. Od ostatných antilop sa ľahko odlíšia svojim sfarbením. Biele brucho je oddelené od hnedého chrbta tmavohnedým, až čiernym pásom. Tvoria menšie alebo väčšie stáda, pričom najväčšie môžu v oblastiach s nedostatkom vody tvoriť až niekoľko tisíc jedincov. Ich názov pochádza z juhoafrického jazyka búrov a znamená skákavá antilopa (spring - skákať alebo pružina, bok - antilopa). Pri komunikácii vyskakujú s vysoko prehnutým chrbtom a od chvosta smerom do pol chrbta sa im zo záhybu vysunie "chumáč" bielych chlpov.
Pakôň bielobradý/žíhaný – wildebeest (Connochaetes taurinus) - tiež známy ako gnu, patrí medzi turovité a na savanách východnej Afriky je najpočetnejším veľkým cicavcom. V oblasti Masai Mara a Serengeti žije cca 1,5 milióna kusov, ktoré sú známe veľkou migráciou spolu so zebrami a ďalšími antilopami. V období párenia sú samce silne teritoriálne a v oblastiach s veľkou populáciou, ako je NP Serengeti, môže byť na jednom štvorcovom km až 270 dospelých samcov. Samice rodia jedno mláďa, ktoré za 10 minút dokáže stáť a po dvoch hodinách bežať so stádom. Úmrtnosť vo veľkom stáde je 50% oproti 80% v malých skupinách. Hlavnými predátormi sú levy, hyeny a krokodíly pri prekračovaní riek. V tejto časti Afriky ich nájdeme v Etoshi a Chobe.
Antilopa losia – eland (Taurotragus (Tragelaphus) oryx) – ich samce sú najväčšie žijúce antilopy na svete (ťažší je jej príbuzný - Antilopa Derbyho zo Strednej Afriky). Samice vážia až 600 kg a v kohútiku merajú až 153 cm. Samce môžu vážiť až 1000 kg a merať až 180 cm. Obidve pohlavia majú 2x špirálovito zatočené rohy, samice 50 cm, samce cca 65 cm dlhé. Sú ale najpomalšie z antilop. Ich maximálna rýchlosť v behu je 40 km/h. Anglické meno “Eland” pochádza z holandského slova pre losa.
Mačiak zelený/Kočkodan obecný – vervet monkey (Chlorocebus pygerythrus) - je jeden z najrozšírenejších primátov Afriky. Vyskytuje sa od Senegalu a Etiópie po JAR. Delia sa na šesť poddruhov. Zväčša žije v pololesnatých oblastiach alebo v buši a je hojný. Samce dosahujú váhu do 7,5 kg, samice do 5 kg. Žijú v skupinách okolo 20-40 (niekedy až 80) jedincov a majú vyvinutý systém zvukov na upozorňovanie pred nebezpečenstvom. Samice rodia jedno mláďa. Podľa stupňa zaradenia v hierarchii sa samcom sfarbuje oblasť genitálií do modra.
Pavián čakma – chacma (Papio ursinus) - je mohutná opica a je najväčší spomedzi paviánov. Samce môžu byť 115 cm dlhé bez chvosta a vážia do 50 kg. Samice sú podstatne menšie a vážia do 25 kg. Vytvárajú tlupy okolo 50 jedincov, ale boli pozorované skupiny s 250 členmi. Sú typicky savanové zvieratá a zdržiavajú sa prevažne na zemi. Na stromy lezú len výnimočne. Sú všežravci, ale väčší podiel má rastlinná strava. Občas lovia zajace a malé antilopy. Ich predátor je človek a leopard, ktorým sa však dospelé samce často postavia na odpor.
Pštros dvojprstý – ostrich (Strutio camelus) – je najväčší nelietavý vták sveta. Dosahuje váhu až 150 kg. Stojí na dvoch prstoch a dokáže vyvinúť rýchlosť až 85 km/h. Nápadné čiernobiele sfarbenie samcov je pri východoafrickom poddruhu doplnené v období párenia ružovo sfarbeným krkom a nohami, somálsky podruh má zasa modré sfarbenie. Ostatné poddruhy majú časť krku a behákov sfarbené do červena. Samice sú šedo-hnedé. Žijú v rodinných skupinách s jedným samcom a viacerými samicami. Na hniezde sa striedajú, ale o mláďatá sa starajú výlučne samice.
Hadožrút nohatý/Hadilov písař – secretary bird (Sagittarius serpentarius) - je dravec, ktorý má vlastnú čeľaď s jediným druhom. Bežne sa vyskytuje na savanách, kde loví drobné živočíchy. Partneri vytvárajú celoživotné zväzky a spoločne sa starajú o potomstvo. Hniezdia vysoko v korunách stromov. Vedia obstojne lietať, ale väčšinu času trávia na zemi, kde lovia svoju potravu, ktorou sú od hmyzu cez drobné stavovce aj jedovaté hady.
Sup – vulture (Gyps) – sú asi najznámejšími mrchožravými vtákmi. Osem druhov sa vyskytuje na území južnej Afriky a viaceré patria medzi tie väčšie, pričom vážia až 9 kg a rozpätie krídel môžu mať až 3 m. Počas dňa ich vídať patrolovať nad savanou a po zbadaní mršiny sa zlietajú a snažia sa uchmatnúť kus mäsa. Počas kŕmenia medzi nimi existuje akási hierarchia, aj keď trvale nežijú v skupinách.
Plameniak malý a ružový - flamingo (Phoeniconaias minor a roseus) – sú vtáky, ktoré sa vyskytujú hlavne na jazerách Priekopovej prepadliny. Plameniaky malé sa živia fytoplanktónom na alkalických jazerách. Hlavné miesto rozmnožovania je jazero Natron v severnej Tanzánii. Plameniak ružový sa živí drobnými kôrovcami a je bledšie sfarbený, na rozdiel od plameniaka malého, ktorý je výrazne ružový. Tento sa vyskytuje aj na sladkých jazerách a v zálivoch morí a oceánov v celej Afrike, južnej Európe a časti Ázie.
