Akácie ako symbol prežitia

Akácie patria k najikonickejším stromom Afriky. Stačí jediný pohľad na savanu pri západe slnka a silueta stromu s plochou dáždnikovitou korunou vám okamžite napovie, kde sa nachádzate. Často sú práve akácie tými stromami, pod ktorými oddychujú levy, žirafy sa naťahujú za listami, prípadne si tu nomádi hľadajú miesto v tieni.

Na prvý pohľad spoznáte akácie podľa typického tvaru koruny, drobných lístkov a často aj dlhých tŕňov, ktoré chránia strom pred bylinožravcami. Väčšina afrických akácií dorastá do výšky približne 5 až 15 metrov, no niektoré druhy môžu byť aj vyššie. Rastú pomaly, často desiatky rokov, kým dosiahnu svoj vrchol. Práve pomalý rast im umožňuje vytvoriť tvrdé drevo a hlboký koreňový systém.

Ich výnimočnosť spočíva v schopnosti prežiť na miestach, kde by iné stromy už dávno nemali šancu. Akácie zvládajú extrémne sucho, vysoké teploty aj vysušenú pôdu. Ich korene siahajú hlboko pod zem, kde dokážu nájsť zvyšky vody, a drobné listy minimalizujú odparovanie. Niektoré druhy navyše dokážu obohacovať pôdu o dusík, čím pomáhajú prežiť aj okolitej vegetácii.

Akácie sú neoddeliteľnou súčasťou afrického ekosystému. Poskytujú tieň, potravu aj úkryt, a pre miestnych ľudí majú praktický význam – drevo, živicu, liečivé účinky aj symbolickú hodnotu.

Vidieť ich môžete už po ceste z letiska do Kapského Mesta v JAR. Počas zájazdu JAR, Namíbia, Botswana, Zimbabwe a Zambia ich vidíme v rôznych zelených podobách. Najatraktívnejšie sú však, paradoxne, tie 900 rokov mŕtve akácie, ktoré paradoxne nikdy nezhnili.

Extrémne suché podnebie im zabránilo v rozklade – drevo vyschlo, sčernelo a pôsobí ako zombie strom. Viete, kde ich nájdete? V Namíbii na výnimočnom mieste zvanom Deadvlei. Keď v najstaršej púšti sveta Namib vyšliapete po dune Big Daddy a spustíte sa do Deadvlei, kde ležia desiatky čiernych stromov na mieste, kde vyschlo jazero, ostanete v nemom úžase. Niet lepšieho dôkazu, že akácie prežijú naozaj všetko.