Namíbia si prvýkrát pripomína zabudnutú genocídu

V exotickej Namíbii si po prvý raz oficiálne pripomínajú genocídu, ktorú historici označujú za prvú genocídu 20. storočia. Počas nej bolo medzi rokmi 1904 až 1908 zavraždených viac ako 70 000 príslušníkov Herero a Nama, ktorí sa postavili nemeckým kolonizátorom. Nový štátny sviatok, Deň pamiatky genocídy, má byť každoročnou súčasťou krajiny na juhozápade Afriky.

Genocídu sprevádzali koncentračné tábory a pseudovedecké experimenty, ktoré predbehli praktiky nacistického režimu o niekoľko desaťročí. Nemeckí úradníci sa snažili zničiť celé komunity, ktoré odmietli odovzdať pôdu a dobytok kolonizátorom. Dátum 28. máj bol za sviatok zvolený symbolicky – v tento deň v roku 1907 boli tábory oficiálne zatvorené po tlaku medzinárodného spoločenstva. Píšeme o tom aj v blogu Lüderitz a Kolmanskop - smutné dejiny Namíbie.

Napriek tomu, že Nemecko až v roku 2021 oficiálne uznalo, že išlo o genocídu, ponúknuté odškodné vo výške 1,1 miliardy eur v rozloženej forme rozvojovej pomoci bez použitia slova „reparácie“ vyvolalo vlnu kritiky. Mnohí potomkovia obetí to označili za urážku a požadujú návrat pôdy, teda skutočné odškodnenie.

Rokovania medzi Namíbiou a Nemeckom stále pokračujú, no zástupcovia komunít Herero a Nama sa sťažujú, že ich z vyjednávaní vylúčili. Odborníci zároveň upozorňujú na historickú iróniu – ešte pred genocídou Nemecko vymáhalo od porazených domorodcov takzvané reparácie, napríklad v podobe 12 000 kusov dobytka, pripomína BBC. Aj preto mnohí aktivisti považujú nový pamätný deň za len symbolický krok.