5 najvýznamnejších kresťanských miest v Jordánsku

Betánia v Zajordánsku patrí nepochybne k najvýznamnejším kresťanským miestam v Hášimovskom kráľovstve. Kvôli svojmu významu sa dostala na zoznam UNESCO a podľa Biblie sa v nej odohrali hneď tri významné udalosti, ktoré ovplyvnili vývoj najväčšieho monoteistického náboženstva na svete. V Starom zákone sa dočítame, že v Betánii v Zajordánsku Izraeliti prekročili rieku Jordán na svojej dlhej ceste do Zasľúbenej zeme. O niečo neskôr na tom istom mieste prorok Eliáš vystúpil do neba na ohnivom voze. Možno práve kvôli týmto dôležitým udalostiam prišiel do Betánie na začiatku nášho letopočtu aj Ján Krstiteľ, ktorý na tomto mieste pokrstil Ježiša Krista. Keď bol Ježišov krst dokončený, otvorilo sa podľa Nového zákona nebo a Duch svätý zostúpil v podobe holubice na Ježiša. Z neba sa vtedy ozval hlas: „Toto je môj syn ktorého milujem a v ktorom som našiel zasľúbenie.“ Ježiš následne Betániu opustil a  Ján pokračoval v krstení aj naďalej až kým nebol popravený za to, že otvorene kritizoval nemravný život panovníka Heroda Antipasa. Herod sa rozviedol so svojou ženou- nabatejskou princeznou a zobral si za ženu svoju neter, ktorá bola zároveň ženou jeho nevlastného brata. Z Betánie sa kvôli týmto trom významným udalostiam stalo v priebehu storočí pútnické miesto a pútnici ho prestali navštevovať až po vytlačení križiackych vojsk vo Svätej zeme, kedy sa cesta na druhý breh Jordánu stala kvôli nepriateľsky naladeným beduínom nebezpečnou.

Na presnú polohu posvätného miesta sa pomaly zabudlo (aj keď sa tušilo, kde by mohlo byť) a objavené bolo až pri archeologickom výskume v roku 1996, ktorý priamo podporoval princ Ghazi. Dnes sa tu nachádzajú kostoly všetkých významných kresťanských cirkví a po celom objekte Vás prevedie miestny sprievodca. Z našich BUBO hotelov pri Mŕtvom mori sa Betánia nachádza necelých 20 minút jazdy taxíkom a jej návšteva bude určite zážitkom pre všetkých, ktorí sa vydajú po stopách pútnikov a navštívia ju.

Ďalším významným miestom v Jordánsku ktoré na BUBO zájazdoch pravidelne navštevujeme je hora Nebo, na ktorej zomrel starozákonný prorok Mojžiš. Mojžišovi sa pripisuje napísanie Piatich kníh Mojžišových, ktoré sa spoločne nazývajú Pentateuch. Prvá kniha Mojžišova- Genezis začína stvorením sveta a končí sa príchodom 12 kmeňov Izraela do Egypta. Druhá kniha- Exodus opisuje, ako sa egyptský faraón (Ramzes II.?) začal obávať narastajúcej moci Izraelitov v Egypte a prikázal, aby bol každý novonarodený židovský chlapec zabitý. Jedna žena sa však rozhodla, že svojho syna Mojžiša zachráni a vložila ho do prúteného košíka, ktorý pustila na rieku Níl. Kôš s dieťaťom našla faraónova dcéra, ktorá chlapca vychovala na kráľovskom dvore. Mladý Mojžiš raz videl, ako Egypťan bije jeho krajana a v návale hnevu Egypťana na mieste zabil. Aby sa vyhol faraónovmu trestu, ušiel na horu Sinaj kde si našiel ženu a pásol dobytok. Jedného dňa sa mu z horiaceho kríka prihovoril Boh, ktorý mu povedal, že vyvedie spolu so svojim bratom Áronom Izraelitov z otroctva. Mojžiš sa preto vybral za faraónom, ktorý však odmietol otrokov prepustiť. Boh preto zoslal na Egypt postupne desať egyptských rán a pri poslednej z nich dokonca zomrel faraónov prvorodený syn. Egyptský panovník vtedy súhlasil, že Izraelitov konečne prepustí na slobodu. Pod Mojžišovým vedením prešli cez rozostúpené Červené more, dostali sa k hore Sinaj a jedného dňa prišli k vodám Meríby v púšti Cin. Izraeliti tu nemali čo piť a chceli sa vrátiť naspäť do Egypta. Boh preto prikázal Mojžišovi a Áronovi, aby sa prihovorili skale v púšti, odkiaľ mala vytrysknúť voda. Mojžis s bratom však do skaly udreli svojimi palicami a neposlúchli tak priamy boží príkaz. Za trest sa nemali nikdy dostať do Zasľúbenej zeme. Starší z bratov- Áron zomrel neďaleko Petry, kde je aj pochovaný. Mojžišovi Boh tesne pred smrťou dovolil ísť na horu Nebo, odkiaľ mohol vidieť zem, do ktorej viedol svoj vyvolený národ. Po smrti ho Boh osobne pochoval v Moábskom údolí, ktorého lokalitu dnes presne nepoznáme.

Poznáme však lokalitu 808 metrovej vysokej hory Nebo, kde sa nachádza kostol Mojžišovej pamiatky s prekrásne zachovanou rímskou mozaikou. Dominantou celého miesta je kríž v tvare Mojžišovej palice, okolo ktorého je omotaný medený had spomínaný v Biblii. Ak budete mať na hore Nebo šťastie na dobrú viditeľnosť, uvidíte okrem najstaršieho stále obývaného mesta na svete- Jericha aj predmestia Jeruzalema. Budete tak mať rovnaký výhľad, aký mal pred svojou smrťou Mojžiš.

Rímske mesto Aila, ako sa dnešná Aqaba na juhu Jordánska kedysi nazývala, bola provinčným mestom na okraji záujmu rímskych cisárov. Aj to je možno jeden z dôvodov, prečo sa tu nachádzal pravdepodobne najstarší kostol na svete z konca 3. storočia nášho letopočtu. Kostol, ktorý bol orientovaný smerom na východ bol postavený predtým, ako bolo kresťanstvo Milánskym ediktom v roku 313 zrovnoprávnené s inými náboženstvami v Rímskej ríši. Zo samotného kostola sa do dnešných dní veľa nezachovalo a obdivovať tak môžete len jeho základy staré viac ako 1700 rokov. Nevie sa ani, komu bol kostol zasvätený a kto ho vysvätil. Osudy jeho staviteľov tak zostanú už asi navždy záhadou. Vieme však, že bol zničený možno ani nie sto rokov po svojom postavení v roku 363, kedy mesto zasiahlo zemetrasenie a budova bola „zaliata“ pieskom. To čo z nej zostalo, bolo neskôr zničené pri stavbe mestských hradieb. Napriek tomu kostol, ktorý je skrytý za malým plotom pri návšteve Aqaby nevynechajte a spoznajte vďaka nemu lepšie históriu tohto vyhľadávaného letoviska na pobreží Červeného mora.

Vyberte sa na dovolenku v Jordánsku a v Aqabe môžete tento kostol vidieť na vlastné oči

Ruiny antického mesta Kastron Mefa, ktoré sú zapísané na zozname UNESCO pod názvom Umm ar-Rasas, patria medzi menej navštevované pamiatky v Jordánsku. Príbeh mesta začali písať rímski legionári, ktorí si ho vybrali za vojenský tábor, ktorý bol súčasťou obranného systému Limes Arabicus. Z tábora sa neskôr stalo plnohodnotné rímske mesto s hradbami a množstvom kostolov s mozaikami, ktoré sú dnes rovnako nádherné a veľkolepé, ako boli pred 1500 rokmi. Najzaujímavejšia pamiatka sa však nachádza kilometer od návštevníckeho centra a turistických chodníčkov. Je ňou posledná stylická veža na svete. Na čo vlastne veža slúžila a čo znamená jej názov? V 5. storočí sa vo Východorímskej ríši začali objavovať pustovníci a mnísí hľadajúci samotu a pokoj ďaleko od ľudí. Niektorí z nich odišli do divočiny a ďalší sa rozhodli bývať na vysokých vežiach, ktoré im poskytovali samotu a ticho na modlitby. Prvým a najznámejší z pustovníkov žijúcich na veži (alebo presnejšie na stĺpe = po grécky "style") bol Šimon stylita starší. 

Jeho vzor nasledovali aj ďalší pustovníci a minimálne jeden z nich musel prísť aj do Kastron Mefy, kde si buď sám alebo s pomocou miestnych obyvateľov postavil 14 metrov vysokú vežu, v ktorej sa mohol v pokoji venovať duchovným potrebám. Na úzku vežu neviedli žiadne schody a jediný spôsob, ako sa na ňu dalo dostať bolo pomocou rebríka alebo lana. Lano, na ktorého konci bol pravdepodobne priviazaný kôš, slúžilo pustovníkovi ako jediný spôsob získavania jedla, ktoré mu nosili obyvatelia Kastron Mefy. Podobných veží bolo v minulosti oveľa viac, avšak poslednú stojacu na svete uvidíte práve v Jordánsku v Umm ar-Rasas. Posaďte sa do jej tieňa a preneste sa mysľou do čias, kedy na jej vrchole býval pustovník nasledujúci učenie Ježiša Krista.

V čase svojej najväčšej slávy musela antická Petra patriť k najkrajším a najbohatším mestám na svete. Nachádzala sa na Kadidlovej obchodnej ceste, po ktorej nabatejskí kupci prevážali kadidlo z dnešného Ománu do prístavu v Gaze, kde sa vzácna a voňavá živica naložila na lode plaviace sa do všetkých prístavov v Rímskej ríši. Nabatejskí panovníci sídliaci v Petre z obchodu rozprávkovo bohatli a nechávali si na svoju pamiatku vytesávať do pieskovca monumentálne hrobky a mauzóleá, ktoré dnes obdivujú tisíce turistov a ktoré Petru preslávili na celom svete. Vedeli ste však, že niektoré hrobky slúžili v čase pomalého úpadku mesta ako kostoly a kláštory? Asi najväčším z nich bola Urnová hrobka, ktorú si v 1. storočí nášho letopočtu nechal postaviť panovník Malichus II. Keď mesto ovládli Rimania, dlho rešpektovali mieste zvyky a hrobku nechali na pokoji. Sto rokov po prijatí kresťanstva však bola zmenená na kostol a rozšírená. Jej najväčším lákadlom je v súčasnosti nádherne zafarbený strop a preto hrobka/ kostol nesmie pri našej BUBO prehliadke Petry nikdy chýbať. Ďalším zaujímavým miestom je byzantský kostol s mozaikou postavený v 5. storočí, ktorý slúži ako dôkaz toho, že v Petre prebiehala stavebná činnosť aj po veľkom zemetrasení v roku 363. Neďaleko od kostola sa našli papyrusové zvitky zo 6. storočia, ktoré patrili miestnemu diakonovi. Opisuje v nich ôňležité udalosti svojej rodiny, ale aj súdne spory so susedmi, ktoré sa vliekli po celé generácie. Len pár metrov od kostola sa nachádza Modrá kaplnka, ktorá získala svoje meno podľa modro sfarbených stĺpov, ktoré z nej ako jediné zostali.

Najvýznamnejšie pútnické miesto sa však nenachádza priamo v starovekom meste ale na jednom z okolitých kamenných vrchov. Je ním Áronova hora (Jabal Haroun) na ktorej zomrel a kde je podľa Biblie pochovaný Mojžišov brat Áron. Pokiaľ by ste sa na Áronovu hrobku chceli ísť osobne pozrieť, môžete počas nášho zájazdu absolvovať fakultatívny treking na Áronovu horu v skorých ranných hodinách. Výhľad ktorý uvidíte, Vám zaručene zoberie dych.