Wadi Rum - kúsok Marsu, ktorý očaril Hollywood

Púšť o rozlohe 720 km2 býva označovaná za vôbec najkrajšiu na svete a nemožno sa čudovať prečo. Wadi Rum dostala svoje pomenovanie zrejme z arabského Irum (stratené mesto spomínané aj v Koráne), no nepôsobí na vás ako zabudnuté mesto, ale ako iná planéta.

Takto ste si predstavovali Mars? Máte ho priamo pred sebou. Čo treba zažiť a vidieť počas prehliadky Wadi Rum a ako vyťažiť z púšte maximum? Radi vám poradíme.

Wadi Rum svojou jedinečnosťou púta pozornosť už niekoľko tisícročí. Jej poloha na dôležitých obchodných cestách, pramene na okraji púšte a skaly ponúkajúce príjemný tieň boli v nehostinnom prostredí vítané. Veď aj Nabatejci, stavitelia slávneho mesta Petra, poznali túto oblasť a aj keď skaly neboli vhodné na ich monumentálne hrobky, našli pre ňu využitie na svojich obchodných cestách.

Počas stáročí tu preto zanechali jej obyvatelia stopy v podobe tisícok nápisov a skalných rytín dokumentujúcich život vtedajších nomádov. Aj z tohto dôvodu bola Wadi Rum v roku 2011 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO kvôli kombinácii prírodného a kultúrneho dedičstva.

Aj dnešní obyvatelia púšte sa prispôsobili jej nehostinnému prostrediu a postupne aj modernému svetu. Rýchlo pochopili potenciál svojej domoviny, a preto väčšina z nich podniká v turistickej oblasti. To im ponúka nielen zárobok, ale aj veľkú mieru slobody a dôvod zachovania ich tradičnej kultúry. Alebo aspoň jeho časti, keďže smartfóny, televízia so satelitom a elektrické generátory sú bežnou súčasťou ich domácností.

Beduíni dodnes tradične žijú v čiernych stanoch ručne utkaných z kozej vlny, i keď sa viacerí presťahovali kvôli lepšiemu prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti do murovaných domov v mestách a dedinách. Tí, ktorí sa rozhodli ostať vo Wadi Rum, sa venujú prevádzke kempov, organizovaniu púštneho safari, lozenia po skalách či inej formy turistiky.

Sú hrdí na svojich predkov a kultúru, no nebránia sa ani moderným výdobytkom a sú šikovní obchodníci. Preto si môžeme počas našej návštevy rovnako vychutnať cestu džípom alebo v sedle na chrbte ťavy, pochutnať si v modernom stane za prestretým stolom na chutnom jedle alebo si dať sladký beduínsky čaj sediac na koberci v stane, nasávať autentickú atmosféru, zabudnúť aspoň na chvíľu na moderné technológie a ponoriť sa do hlbokých debát. A o úžasný zážitok je postarané.

Pôvodní obyvatelia Wadi Rum sú známi ako Beduíni alebo ľudia púšte. S týmto pomenovaním sa ale môžeme stretnúť aj v iných krajinách a oblastiach, najmä na Arabskom polostrove a v Severnej Afrike. Aj keď títo nomádi nepochybne zdieľajú veľa spoločných znakov, nejde o jednotný národ, ale skôr o súhrnné pomenovanie kmeňov žijúcich kočovným životom v púštnych oblastiach.

Beduíni obývajúci Wadi Rum patria do tohto širšieho okruhu, aj keď vďaka rozvoju turizmu sa z viacerých stali semi-nomádi a prevádzkovatelia návštevníckych centier. Základným kameňom ich spoločnosti je príslušnosť k rodine a kmeňu, ktorých je hneď niekoľko. Beduíni žijú aj v iných častiach Jordánska a v BUBO sa s nimi stretávame napríklad aj v Petre.

Keď brázdime piesočné cesty púšte na džípoch, môžeme počuť z rádia vypeckované zvolávanie k modlitbe - väčšina Beduínov sú moslimovia, podobne ako zvyšok Jordánska. Tradičné oblečenie nám okamžite udrie do očí už v modernom návštevníckom centre. Vrchný odev thoab pripomína šaty z ľahkej látky, chrániace pred ostrým slnkom a jemným pieskom. Je tradične bielej, farby ale môže byť aj v hnedom, modrom a šedom variante. Pod ním nosia muži zvyčajne tričko a serwal - široké biele nohavice z ľahkej látky.

Charakteristická červeno-biela pokrývka hlavy, ktorú vám budú v celej krajine ponúkať podnikaví obchodníci, sa nazýva shemagh (alebo keffiyeh) a slúži aj ako ukazovateľ statusu jej nositeľa - môže byť v rôznych farbách a vzoroch (u nás je známa aj ako arafatka). Ženy sa obliekajú do vrchných čiernych šiat madraga, zvyčajne zdobené farebnou výšivkou na hrudi a rukávoch. Podobne ako muži, pod týmto vrchným odevom nosia tričko a nohavice a na hlave  pokrývku usaba.

Kvôli svojmu kočovnému spôsobu života je ich kultúra bohatá najmä v oblasti hudby a poézie. Jeden z tradičných hudobných nástrojov je rababa pripomínajúca husle s jednou strunou z kozieho vlasu, na ktorú sa hrá slákom vyrobenom z chvostu koňa. Keď sa zastavíte vo vnútri beduínskeho stanu, na zemi nájdete koberce a matrace určené na sedenia a vychutnanie si kávy alebo čaju. Obe nápoje sú v púšti veľmi obľúbené a aj v teple vedia byť osviežujúce.

Sladký čierny čaj sa pije z malých sklenených pohárov, občas ho miešajú s bylinami (najmä mätou) – my ho, samozrejme, ochutnáme na záver nášho okruhu. Dobrodružnejší z nás sa na miesto dovezú na ťavom chrbte ako praví obyvatelia púšte, tí pohodlnejší zase na terénnych džípoch.

Obe cesty majú svoje čaro, ale pokiaľ ste za extra zážitok, určite odporúčame poznávanie púšte z ťavieho chrbta – na chvíľu sa budete cítiť ako súčasť karavány prechádzajúcej stáročia pred našou návštevou. Pre moderných športovcov máme v ponuke aj sandboarding a aj keď nestíhame lozenie po mnohých skalách, všetci môžeme zaboriť bosé nohy do horúceho piesku a vyjsť na dunu.

Wadi Rum je nepochybne krásne a atraktívne miesto lákajúce ľudí už tisícročia. Moderný turizmus ale naštartoval až veľkolepý film Lawrence z Arábie z roku 1962 ocenený siedmimi Oskarmi a ktorý je dodnes považovaný za jeden z najlepších veľkovýpravných historických filmov. Pri návštevníckom centre, z ktorého vychádzame na džípoch objavovať púšť, sa nachádza formácia skál prezývaných Sedem pilierov múdrosti podľa knihy T. E. Lawrenca.

Lákavé prostredie nebolo atraktívne len pre divákov, ale aj pre producentov. Rýchlo pochopili potenciál púšte a jej „mimozemský“ exotický vzhľad podporený priaznivým prístupom zo strany Jordánska a miestnych obyvateľov. Preto sa tu nakrúcali scény z filmov ako Červená planéta, Prometheus, Transformers, nové časti Star Wars, oba diely veľkofilmu Duna či úspešný film Marťan od Ridleyho Scotta s Mattom Damonom v hlavnej úlohe.

Keď sa miestnym podnikateľom zapáčila forma výskumnej stanice, v ktorej prebýval Matt Damon na Marse, rozhodli sa využiť ju vo svoj prospech. Malé biele stavby v tvare kupoly sú dnes luxusnejším variantom tradičných stanov. Vo vnútri sú vybavené klimatizáciou, posteľou, pohodlným sedením a menšou terasou spojenou s preskleným výhľadom na okolitú púšť. Príhodne sa tieto príbytky nazývajú „Martian“ a menia sa iba ich popisné čísla.

Dnes ich môžeme vidieť vo viacerých kempoch, prípadne v štádiu výstavby a stále sa tešia veľkej popularite. Červený piesok púšte im nedovolí vydržať v pôvodnej bielej farbe, ale na druhej strane týmto špecifickým „zašpinením“ získavajú punc originality. Aj keď počas našej BUBO návštevy v nich neprespíme, máme možnosť sa naobedovať v jej zväčšenej verzii.

Nenechajte sa pomýliť púšťou - jedlo je chutné a čerstvé, pozostávajúce z čerstvých šalátov, mliečnych výrobkov, placiek a ryže, mäsitých pokrmov a sladkostí na záver. Veľká kupola má úžasnú akustiku spojenú s výhľadom na okolitú púšť no a ak si do toho zarátame aj vôňu jedla a kávy, je to ideálna bodka za návštevou tohto úžasného miesta.

Keď prichádzame autobusom do návštevníckeho centra, na ľavej strane môžeme vidieť železničnú trať ešte z dôb Osmanskej ríše. Aj keď je na prvý pohľad nenápadná a možno aj prekvapujúca, železnice v púšti sa spájajú s úspechmi beduínov počas Veľkej Arabskej revolty pod vedením princa Faisala, princa Abdulláha a britského dôstojníka T. E. Lawrenca.

Obaja princovia pochádzali z Hašemitského klanu starajúceho sa o najposvätnejšie mesto moslimov - Mekku a práve z tohto rodu pochádza aj súčasná jordánska kráľovská rodina. Kto ale bol T. E. Lawrence a čím ho Arábia upútala?

Thomas Edward Lawrence sa narodil v Oxforde a už od útleho detstva sa venoval histórii, čo mu vydržalo až po štúdium na univerzite, keď navštevoval výlučne prednášky týkajúce sa stredoveku a Artušovských legiend. Čudáckeho introverta s knihou v ruke zaviala fascinácia krížovými výpravami na Blízky východ, keďže jeho záverečná práca o vplyve križiakov na stredovekú vojenskú architektúru si vyžadovala preskúmanie aj tejto oblasti.

Vyzbrojený fotoaparátom a revolverom sa vybral pešky z Bejrútu cez Palestínu - bol obeťou prepadnutia, zbili ho, strieľali po ňom, prežil maláriu a späť do Bejrútu sa vrátil bosý. Ale cieľ svojej výpravy splnil: navštívil takmer 40 hradov a pevností, ktoré preštudoval, opísal, nakreslil a vyfotil. Po vypuknutí 1. svetovej vojny bol vďaka svojej znalosti arabčiny a kultúry pridelený do Káhiry ako člen kontrarozviedky. V roku 1916 prepukla revolta na Arabskej strane, no aj napriek počiatočným úspechom nemohli dobyť Medinu, do ktorej viedla železnica, a preto požiadali Britov o pomoc.

Arabi bojovali v kmeňoch hlavne proti Turkom a Lawrence chcel dohliadnuť na to, aby vznikol po víťazstve samostatný štát. Postupne sa mu podarilo spolu s oboma princmi zjednotiť arabský tábor a podnikať nájazdy na železnicu a mestá okupované Osmanskou ríšou. Vďaka organizovaným nájazdom zároveň Beduíni bohatli a Turci strácali zásoby. Neostávalo im nič iné než sa vzdať a Lawrence použil tento spôsob boja aj inde vo vtedajšej Arábii.

Po úspešnom dobytí prístavného mesta Aqaba sa z bojujúcich Beduínov stala súčasť britského vojska spadajúceho pod velenie generála Edmunda Allenbyho, podľa ktorého sa dnes volá jeden z hraničných prechodov medzi Izraelom a Jordánskom. Lawrence sa rýchlo adaptoval a začal chodiť v tradičnom beduínskom oblečení, naučil sa viacero dialektov a stal sa pravou rukou princa Faisala. Nebola to ale romantická cesta za arabskou slobodou, v akú Lawrence dúfal. Postupne začal chápať zámer Británie neprenechať Arabom oblasť, za ktorú bojovali.

Boje a s nimi spojená smrť na oboch stranách zanechali na Lawrencovi stopu prehĺbenú po údajnom zajatí osmanskou hliadkou a obvinením zo špionáže, sprevádzanom zbičovaním a zrejme aj sexuálnym násilím. Požiadal o prevelenie späť do Káhiry, no napokon na naliehanie generála zostal. To mu ale neprospelo a nahromadená frustrácia sa odrazila v krutosti a sadizme na ustupujúcich nepriateľoch. Po obsadení Damasku prišlo aj politické vytriezvenie a sklamanie, keď vyšli najavo plány víťazných mocností – Francúzi získali pod svoju správu Sýriu a Libanon, Británia Palestínu, Jordánsko a Irak.

Lawrence cítil priamu zodpovednosť za arabské sklamanie, aj keď bol v Británii oslavovaný ako hrdina. Verejne vystupoval proti britskej správe na Blízkom východe a dokonca odmietol vyznamenania. Jeho kniha Sedem pilierov múdrosti je ale zmes skutočných udalostí, filozofických úvah, poetických opisov krajiny či popisom zážitkov, ktoré sa zrejme nestali (alebo si ich prifarbil).

Rozhodol sa odísť z verejného života a pod pseudonymom začal pracovať ako mechanik v armáde. Záľubu našiel v motocykloch, ktoré sa mu napokon stali osudnými a zahynul na následky zranenia po havárii. My z BUBO navštívime miesto, kde Lawrence rokoval s predstaviteľmi Beduínov, v chránenom prostredí skál. Dnes sa môžeme pohodlne usadiť pod stanom, dať si osviežujúci čaj a vychutnať si atmosféru jedinečnej púšte ponúkajúcej nadčasový pokoj a krásu.

Medzi najzaujímavejšie miesta, kde BUBO prehliadka Wadi Rum pokračuje, je obrovská, piesočná duna. Dvíha sa vysoko nad krajinou a akoby rástla z ničoho nič. Aj ona dokazuje to, že Wadi Rum patrí k najfarebnejším púšťam Blízkeho východu a dlho sa budeme kochať jej krásou.

Kto by chcel vyjsť hore, vyzujte si topánky, pretože kráčať pieskovou, púštnou dunou bosý je príjemný zážitok - piesok je studený, nohy sa vám krásne zabárajú a výstup zvládnete lepšie.

Do topánok sa vám totiž naberá piesok a stratíte komfort. Hore sa ísť oplatí, ale určite sa zadýchate, pretože ísť do kopca po piesku je niečo diametrálne odlišné, než kráčať horou. Výhľad na krajinu však stojí za to a keď ho uvidíte na vlastné oči, viete, že ste spravili dobre. Krásna panoráma Wadi Rum so svojimi skaliskami, bizarnými útvarmi aj prázdnou, púštnou krajinou.

Čo by ste povedali na to, že na tejto dune ulovíte aj ďalší zážitok? V BUBO na nej veľmi radi sandboardujeme, a tak majú naši Beduíni so sebou aj dosku, aby ste mohli skúsiť niečo unikátne! Postavíte sa na sandboard a pomaličky zjazdíte najvyššiu dunu v okolí.

Sú dva spôsoby, ako sa spustiť dole na sandboarde. Prvým je ten klasický, postaviť sa naň a zošmyknúť sa z duny ako snowboardisti zo zasneženého tatranského kopca. Tu však upozorňujeme, že tento zážitok je vhodnejší pre tých, ktorí aspoň raz v živote stáli na snowboarde či s ním už majú nejaké skúsenosti.

Pokiaľ ste nikdy nestáli na sandboarde či snowboarde, je tu aj druhá možnosť – využiť dosku ako sánky. Sadnete si na jej koniec, nohami sa opriete o prednú „lyžiarku“ a zadnej sa budete držať rukami pod kolenami. Následne sa spustíte. Je to jednoduchší, bezpečnejší, no nemenej zábavný spôsob, ako zísť dunu.

Samozrejme, vážnejšie zranenia nemožno úplne vylúčiť, preto nepreceňte svoje schopnosti. Avšak ak aj spadnete, pri väčšine prípadov sa nemusíte báť. Piesok je mäkký a najnepríjemnejšie je to, že sa vám dostane do úst. Nech už sa rozhodnete pre akýkoľvek druh sandboardingu, tto si rozhodne budete pamätať do konca života ako veľký zážitok!

Zopár stoviek metrov od pieskovej duny na nás čaká ďalšie unikátne miesto. Kto by si myslel, že Wadi Rum je len spleť pieskových zrniečok či skál, by bol na veľkom omyle. Naše džípy sa blížia k vysokým kopcom, ktoré pripomínajú roztečený vosk. Tisíce rokov zvetrávania tu veru zanechali svoje stopy, a tak je pohľad na okolité kopce skutočne zaujímavým miestom. Práve tu medzi kopcami sa ukrýva vzácny kaňon Al Khazali.

Jeho vzácnosť nespočíva len v tom, že hoci je vonku žeravé peklo, tu medzi skalami cítite príjemný chlad, ale preto, že na jeho stenách nájdete petroglyfy. Obrázky vyryté do kameňa tu nechali civilizácie pred nami. Nechávali si odkazy o cestách - odkazy, ktoré ani dnes nevieme dešifrovať a nechávali tu značky pre tých, čo prišli po nich. Vojdeme do úzkeho kaňonu a objavíme zabudnutý svet starých petroglyfov.

Dávajte si pozor, kam šliapete, pretože kráčate po úzkej kamennej cestičke a pod vami je dvoj- či trojmetrový kaňon. Keď sa týchto končinách ojedinelo naprší, počujete tu vodu, a tak neviete, či máte na púšti fatamorgánu. Kaňon nie je veľký, a tak ste do polhodinky vonku.

Čaro púšte Wadi Rum spočíva v mnohých faktoroch. Džípmi sa premávate po piesku, ktorý mení odtiene oranžovej podľa toho, v akej fáze dňa sa nachádzate, a tak je to prostredie neustále dych vyrážajúce, farebné, nádherné. Do toho sa vždy „vynorí“ skalný útvar iný ako všetky predošlé. Niektoré sú v tvare pyramídy, viac však nadchnú tie, ktoré vytvorili akési „púštne oko“.

Vo Wadi Rum nájdete mnohé kamenné mosty na pohľad pôsobiace ako hviezdna brána. Tým absolútne najsenzačnejším je však most zvaný Um Frouth. Až sa vám pri pohľade na 15 metrov vysoký masív nechce veriť, že nie je umelo vytvorený, ale je to tak. Vznikol iba činnosťou vody a vetra a dnes patrí medzi najpopulárnejšie turistické miesta vo Wadi Rum.

Keď k nemu prídete, budete sa cítiť ako pri bráne do inej dimenzie. Čo vás tu rovnako nadchne, je aj prístupová cestička na vrchol, kde si určite budete chcieť urobiť fotku. Cestou hore sú dokonale vyznačené vydláždené miesta, kde treba vložiť nohu. Tie vytvorili Beduíni s pomocou turistov, aby im uľahčili cestu hore. Beduíni samotní sú výborní lezci, ničoho sa neboja a pre každú jednu skalu majú roky pomenovanie, aby sa v púšti zorientovali.

Vyjsť hore vám potrvá maximálne päť minút, no zrejme aj menej. Buďte však opatrní. Záverečné metre výšľapu absolvujete len vtedy, keď prejdete cez úžinu pripomínajúcu malý kaňon, ktorá narobí problémy aj chudším ľuďom. Akonáhle ste však hore a zdola vás niekto fotí, o unikátne zábery bude postarané. Až budete mať pocit či ilúziu toho, že sa vznášate v nebi.

Ak sa rozhodnete prespať vo Wadi Rum, pôjde o jeden z vašich top zážitkov v Jordánsku. Ako to býva zvykom, v púštnych oblastiach izolovaných od sveta nenájdete ani priemysel, ani silné umelé osvetlenie, a tak vznikajú ideálne podmienky na pozorovanie nočnej oblohy.

Samozrejme, nesmie byť žiadna oblačnosť a Mesiac nemôže byť v splne, vtedy vidíte na oblohe milióny hviezd, súhvezdí a aj Mliečnu dráhu či letiace meteority. V kombinácii s púštnymi skalami, spoza ktorých sa vynára Mliečna dráha, si zrejme poviete, že ste nikdy nič krajšie nevideli. Toto je skutočný luxus, pretože zrazu neprespávate v päťhviezdičkovom, ale päť miliónov hviezdičkovom hoteli.

Luxusom je, samozrejme, prespávať v hocijakom tzv. UFO kempe, teda jednej z bielych kupol, ktorých je v púšti požehnane. Tie majú lepšie vybavenie ako tradičné stany, chýba im však väčšia autentickosť.

Pozor, ak budete prespávať v tradičných beduínskych stanoch v zimných mesiacoch, tie poväčšine nemajú vykurovanie, iba menší prenosný plynový kotlík, ktorý musíte mať pod drobnohľadom. To v skratke znamená, že v noci a ráno vám bude zima, preto si aj na spánok pripravte teplejšie oblečenie.

Ďalší deň si môžete urobiť ako ďalšiu prehliadku púšte, tak aj výlet do neďalekej Aqaby k Červenému moru. Ráno vstávate v nedozernej púšti, cez obed sa už kúpete v mori. Aj toto sa premení na absolútny top zážitok.

1. Sedem pilierov múdrosti - Jedným z prvých miest, ktoré si vo Wadi Rum všimnete, je zaujímavý kus skaly, ktorý nesie prezývku podľa knihy, ktorú napisal Lawrence z Arábie. Táto skalná formácia stojí hneď vedľa návštevníckeho centra - na mieste, kde parkujú džípy a určite ju neobíďte.
2. Príbeh Lawrenca z Arábie - Ak sa má Wadi Rum spojiť len s jednou jedinou postavou histórie, určite ňou bude Lawrence z Arábie, ktorého príbeh opisujeme v článku. Ak sa vydáte do Wadi Rum, budete kráčať v jeho stopách a spoznáte niekoľko mien, ktoré sa prepletajú s jeho životom či osudom.
3. Obrovská piesková duna - Wadi Rum ma povesť farebnej púšte a tu v tesnej blízkosti obrovskej duny to krásne uvidíte na vlastné oči farebné spektrum púšte. Napokon na ňu môžete vyliezť a užiť si krásny panoramatický výhľad na okolie.
4. Sandboarding na pieskových dunách - Ak hľadáte niečo unikátne a zážitok, tak ste na tom presne ako my v BUBO. Tu vo Wadi Rum totiž môžete ísť s doskou na pieskovú dunu a skúsiť si sandboarding v naozaj čarovnom prostredí. Dáte sa na toto nahovoriť?
5. Kaňon Al-Khazali - To, že púšť nie je len piesok a skaly krásne dokazuje malý nenápadný kaňon Al-Khazali, kde na návštevníkov čakajú vzácne starobylé petroglyfy zabudnutých civilizácií. Vojdete dnu a pozorne sa pozerajte okolo seba. Koľko petroglyfov tu napočítate?
6. Beduínsky čaj - Posaďte sa k Beduínom, ktorí tu odpradávna žijú a ochutnajte tradičný beduínsky čaj. Pripravuje sa na ohni a keď ho dostanete ucítite v ňom čierny čaj, cukor a púštnu mätu, prípadne dokonca ja púštnu šalviu. Aby sa zvýraznila jeho chuť, pridáva sa občas aj škorica či kardamón. Vonku je 40 stupňov? Presne preto máte piť čaj, najosviežujúci nápoj!
7. Sadnite si k Marťanom - Film Marťan tu zanechal veľmi výraznú stopu a ak ste fanúšikmi tohto filmu či vás nadchne futuristická architektúra, môžete si sadnúť na obed do kupole, akoby ste skutočne boli na červenej planéte.
8. Užite si cestu džípom - Wadi Rum je obrovským priestorom a na to, aby ste ho spoznali, by ste potrebovali niekoľko dní. Môžete si však pomôcť tým, že nasadnete na džíp a v priebehu dňa sa zastavíte na niekoľkých krásnych miesta tak, aby ste spoznali čo najviac. Jazda džípom na púšti je vždy dokonalý zážitok! Prípadne môžete vyskočiť na ťavu a nechať sa povoziť inak.
9. Kamenný most Um Frouth - Úžasná formácia, na ktorú stojí za to vyjsť. Tu si porobíte top zábery a budete sa cítiť ako na vrchu sveta či ako keby ste práve vystúpili na hviezdnu bránu.
10. Nocovanie vo Wadi Rum - Zážitok, ktorý odporúčame. Či už si vyberiete beduínsky stan alebo UFO kupolu, budete spokojní. Večer na oblohe zbadáte milióny až miliardy hviezd a možno ani nepôjdete spať. Dobre sa však oblečte.