Budhizmus do vrecka pre neveriacich

Budhizmus je odvodený od mena Budha. Respektíve Budha nie je meno, ale titul - podobne ako Kristus. Titul Budha by sme vedeli preložiť ako „prebudený“. Ale čo znamená prebudený? V metaforickom zmysle to znamená: „ten, čo porozumel DHARME“. Slovo „Dharma“ je jeden z kľúčových pojmov v Budhizme.

Dharma (sanskrit, v jazyku páli Dhamma).

V budhizme je dharma vnímana ako univerzálna pravda spoločná všetkým jednotlivcom v každom čase. Dharma, Budha a sangha (spoločenstvo veriacich) spolu tvoria Triratnu: „tri drahokamy“.  Je to doslova učenie o tom, ako sa veci majú. Budha je ten, ktorý sa prebudil, pochopil.

Názov Budhizmus je európskeho pôvodu. Budhisti nazývajú svoju vieru Dharma. Samozrejme, v dnešnom globalizovanom svete názov budhizmus prijali všetci a stotožňujú sa s ním.

No dobre, základné pomenovanie a pojmy, s ktorými budeme narábať v našom krátkom slovníku o budhizme, už viete. Ale kto to bol ten Budha?

Siddhártha Gautama

Životný príbeh Budhu sa začína v mieste zvanom Lumbini neďaleko hraníc Nepálu a Indie asi pred 2 600 rokmi. Malá zaujímavosť: obyvatelia tejto provincie sú oslobodení od platenia daní. Berie sa to ako pocta k tomuto miestu, ktoré je kolískou celosvetového náboženstva, ktorému patrí štvrté miesto v rebríčku svetových náboženstiev. Dokopy sa k budhizmu hlási približne 500 miliónov veriacich.

Hoci sa Siddhártha narodil ako princ, uvedomoval si, že podmienené skúsenosti nemôžu poskytnúť trvalé šťastie ani ochranu pred utrpením. Po dlhom duchovnom hľadaní prešiel do hlbokej meditácie, kde si uvedomil podstatu mysle.

Dosiahol stav bezpodmienečného a trvalého šťastia: stav osvietenia, budhovstva. Tento stav mysle je bez rušivých emócií a prejavuje sa nebojácnosťou, radosťou a aktívnym súcitom. Po zvyšok svojho života Budha učil každého, kto sa ho opýtal, ako môžu dosiahnuť rovnaký stav.

Budhov raný život

India v čase Budhu bola veľmi duchovne otvorená. V spoločnosti boli prítomné všetky hlavné filozofické názory a ľudia očakávali, že spiritualita ovplyvní ich každodenný život pozitívnym spôsobom.

Budha sa narodil do kráľovskej rodiny na území dnešného Nepálu, blízko hraníc s Indiou. Už keď vyrastal, bol mimoriadne inteligentný a súcitný. Vysoký, silný a pekný. Budha patril do kasty bojovníkov. Predpovedalo sa, že sa stane buď veľkým kráľom, alebo duchovným vodcom. Keďže jeho rodičia chceli pre svoje kráľovstvo mocného vládcu, snažili sa zabrániť Siddhárthovi vidieť neuspokojivú povahu sveta. Obklopovali ho všetkými druhmi rozkoše. Doslova neskôr rozprával o tom, ako márnotratne žil. Úplne zvládol dôležitý bojový výcvik, dokonca vyhral svoju manželku Yasodharu v súťaži v lukostreľbe.

Zrazu, vo veku 29 rokov, bol konfrontovaný s nestálosťou a utrpením. Na vzácnom výlete zo svojho luxusného paláca uvidel niekoho zúfalo chorého. Na druhý deň uvidel zúboženého starca a nakoniec mŕtveho človeka. Bol veľmi rozrušený, keď si uvedomil, že staroba, choroba a smrť prídu po každého, koho miloval. Siddhártha sa s týmto faktom nevedel zmieriť.

Nasledujúce ráno princ prešiel okolo meditujúceho, ktorý sedel v hlbokom tranze. Keď sa ich oči stretli a mysle sa spojili, Siddhártha sa zastavil, hypnotizovaný. V okamihu si uvedomil, že dokonalosť, ktorú hľadal vonku, musí byť v samotnej mysli. Stretnutie s týmto mužom dalo budúcemu Budhovi prvú a lákavú inšpráciu, skutočné a trvalé útočisko, o ktorom vedel, že musí prežiť sám na vlastnej koži - pre dobro všetkých.

Mnohé pramene spochybňujú kráľovskú krv Siddhárthu. Našiel som názory opierajúce sa o terminológiu blízkej tej dobe, že Siddhártha nebol žiadnym princom. Jednoznačne ale môžeme povedať, že nepochádzal z chudobnej rodiny. Ľudia už od pradávna milovali legendy, príbehy a symboliku. Keď si vyhľadáte články o Budhovi, dočítate sa mnoho legiend.

O tom, ako jeho matka nevedela otehotnieť, ale raz sa je prisnil sen, ktorý niesol odkaz o tom, že porodí syna. V tom sne videla slona, ktorý niesol v chobote lotosový kvet a ten jej potom položil do lona. Žena naozaj porodila syna, avšak, ako legenda hovorí ďalej, na siedmy deň po pôrode umrela. Opäť máme symboliku čísel a zvierat. Tento príbeh sa mal odohrať v Himalájach.

Podľa starých hindustických legiend práve v Himalájach žije boh Shiva - jeden z troch najvyšších bohov hinduizmu. Jeho syn Ganesh je zobrazovaný so sloňou hlavou. Bol to Shiva alebo jeho nie menej mocný syn Ganesh, ktorého hinduisti na ostrove Bali uctievajú väčšmi než veľkého Shivu? Dnes už môžeme len tápať, ale posvieťme si na pojem kasta bojovníkov. Čo znamená kasta?

Hľadanie pravdy

Šesť rokov sa Siddhártha túlal v lese. Od múdrych učiteľov sa naučil hlbokej meditácii a s piatimi jogínmi praktizoval pôst a askezu. Myslel si, že toto je cesta k večnému šťastiu, znášal najväčšiu bolesť zo všetkých, ale nenašiel žiadne odpovede. Povedal: „Nenašiel som pokoj v palácovom živote. Ani v strohom živote som nenašiel pokoj. Musí existovať stredná cesta."

Blízko smrti prijal od mladého dievčaťa misku ryžového mlieka a znovu nabral silu. Keď piati jogíni videli Siddhárthu jesť výživné a chutné jedlo, mysleli si, že to vzdal, a tak ho opustili. 

Osvietenie pod stromom Bodhi

Sidhárta ukončil askézu. Stále však nebol spokojný, lebo nenachádzal odpovede na svoje otázky. No niečo sa vtedy stalo. Všetko do seba zapadlo a dalo zmysel. Stalo sa to na mieste Bóghaja, v prvú noc splnu v mesiaci vesahka pod figovníkom. Zrazu si spomenul na šťastnú chvíľku z detstva.

K tomuto poznaniu dospel ešte pred polnocou tej noci a to,  že človek je spútaný v celom kolobehu znovuzrodení. Opäť tu máme typický budhistický pojem znovuzrodenie – „samsára". Po polnoci uvidel "božími očami", ako ľudia podľa svojej "karmy" môžu dosiahnuť dobré alebo zlé znovuzrodenie.

Keď sa brieždilo, Budha prišiel na najdôležitejšie učenie, a to ako možno prekonať bolesť. Pred dosiahnutím dokonalého poznania musel ešte Budha odolať pokušeniu svetských mocností Márovi. Tesne pred osvietením sa Mára pokúšal zviesť ho z cesty. No Budha priložil ruku na zem a prosil o pomoc. Vraj bohyňa zeme rozpustila vlasy a zlého démona Máru stiahol prúd vody. Už mu nestálo nič v osvietení. Podľa neho, karma, vplyv minulých skutkov na budúci život, sa riadi výlučne prírodným zákonom, do ktorého nemôže zasahovať nijaký boh.

Sme tým, čo sme vykonali, budeme tým, čo konáme. Telo najbližšieho života je prejavom minulých skutkov. Jeden pominuteľný život strieda druhý pominuteľný život. Ide o bolestný a nezmyselný, nekonečný kolobeh narodenia a smrti, smrti a narodenia. Toto koleso života, koleso utrpenia, Siddhártha onej noci zastavil.

"Priama cesta, ktorá vedie k čistote bytia, k prekonaniu bolesti a biedy, k odstráneniu trápenia a zármutku, k dosiahnutiu dobra, k realizácii pominutia, to sú štyri piliere poznania."

Ďalej by sme mohli hovoriť o troch koreňoch neprospešného: žiadostivosť, nenávisť a zaslepenosť. My si to pozrieme na obrázku nižšie. Keď si pozriete toto koleso, ktoré sa volá dharmacakra, v jeho strede uvidíte 3 zvieratá:

• Had – zelený had symbolizuje nenávisť
• Prasa – čierne prasa symbolizuje nevedomosť a zaslepenosť
• Kohút – zobrazuje žiadostivosť

Druhý kruh, ak ideme zvnútra, symbolizuje úpadok alebo vzostup človeka v živote - podľa toho, ako tieto tri zvieratá v sebe vieme ovládať. Ďalšie koleso zobrazuje svety, do ktorých sa môžeme narodiť na základe skutkov v minulom živote.

Posledný kruh opisuje život Budhu. Celé koleso drží pán smrti a na nebesiach stojí Budha ukazujúc na nebesia, metaforicky by sme to mohli poňať akoby dával nádej, že je možnosť sa z tohto kolobehu vymaniť a dosiahnuť nirvánu – oslobodenie sa od utrpenia, znovuzrodenia.

Samozrejme, čo by to bolo za náboženstvo, ak by nemalo prikázania. Významný teológ Martin Dojčár cituje vo svojej prednáške Hansa Waldenfelsa a hovorí o tom, že Budha sám seba nikdy nepovažoval za boha. Vystupuje ako príkladný človek. Nepovažuje sa za božieho vyslanca ani prostredníka spásy.

Budha nepopiera, ale ani nepotvrdzuje existenciu boha či bohov. Ako som spomínal už vyššie. Budhizmus vzniká v období brahmanizmu, obetníckeho ritualizmu. Budha nevyžaduje obety, ale úsilie jednotlivcov – meditácia:

• Neubližovať živým bytostiam
• Nebrať, to čo nie je dávané
• Zdržať sa nedovolenej sexuálnej aktivity
• Neklamať
• Zdržať sa užívania omamných látok

Stúpa, Pagoda, Dagoba

Tak, ako my máme kostoly, moslimovia majú mešity, aj budhisti majú svoje posvätné stavby. Všetky tri pomenovania sú správne, no najčastejšie sa používa prvé – stúpa. Je to uzavretá, kopulovitá stavba, do ktorej sa nedá vstúpiť. Dá sa iba okolo nej prejsť. Stúpy môžeme nájst po celej juhovýchodnej Ázii. Najkrajšie sú podľa mňa na Srí Lanke. Najkrajšia stavba, akú som kedy videl, je budhistický chrám Borobudur a nachádza sa na ostrove Jáva v Indonézii.

Prečo stúpy? Legenda (niektoré pramene) hovorí, že keď Budha umieral, vypil kontaminovanú vodu. Inde píšu, že pokazené bravčové mäso. Ja sa prikláňam k vode, nakoľko Budha bol vegetarián a takisto z jeho prikázaní plynie, že nezabiješ nič živé, tak sa ho jeho oddaní mnísi pýtali, ako si ho majú po smrti uctievať.

Vtedy sa postavil, dal zo seba dolu rúcho, naň položil žobraciu misku a cez to položil svoju palicu. Vznikol tvar stúpy. Každá stúpa by mala, aspoň podľa pravidiel, obsahovať nejakú budhistickú relikviu. Keď budete cestovať, určite sa dozviete, že v niektorých stúpach sú uložené pozostatky kráľov alebo aj samostatného Budhu.

Budhizmus sa začal šíriť do sveta, no a prvá Budhova kázeň bola v Sarnáte - v jeleňom háji. Na našich BUBO zájazdoch do Indie Sarnáthu navštevujeme. Práve tam Budha kázal o štyroch vznešených pravdách. Po Budhovej smrti sa budhizmus naďalej šíril. Šírilo ho spoločenstvo mníchov. Určite ste už počuli spojenie Théreváda alebo Mahájána. Možno ste počuli aj o Zen budhizme.

Je úplne prirodzené, že časom a, hlavne, šírením nejakej myšlienky po stáročia po rôznych miestach, sa niektoré veci prispôsobovali a menili, ale základ ostáva. Dve hlavné školy budhizmu - théravádu a mahájánu - treba chápať ako rôzne vyjadrenia toho istého učenia, toho istého historického Budhu. Pretože v skutočnosti súhlasia a praktizujú jeho základné učenie - Budhovej Dharmy.

A hoci po smrti Budhu došlo k rozkolu, do značnej miery to bolo kvôli mníšskym pravidlám a akademickým bodom. Ako napríklad to, či osvietený človek môže zaniknúť alebo nie. Čas, kultúra a zvyky v krajinách Ázie, ktoré prijali Budha-dharmu, majú viac spoločného ako rozdielneho. V konečnom dôsledku výsledok je vždy jeden – sloboda.

Keď budete na nejakom BUBO zájazde, doneste Budhovi kvet ako obetu. Budhistickým kvetom je lotus. Prečo? Pretože aj lotus sa rodí z bahna a nakoniec vykvitne do krásy. Takisto aj naša myseľ je akoby v bahne, ale šanca vykvitnúť tam stále je.