Corona a Švédsko (očami miestnych)

Kedy si si prvýkrát uvedomil, že koronavírus je realitou aj v tvojej krajine?

Nepamätám si už presný deň, ale bolo to niekedy začiatkom marca. Zrazu sa po Švédsku začali šíriť správy, že viacero ľudí, ktorí sa týždeň predtým vrátili z dovolenky v Taliansku, je infikovaných koronavírusom. Najprv boli dvaja, potom desiati, začali pribúdať. Ešte to nebolo nič hrozné, no už nikto nepochyboval, že choroba je aj vo Švédsku realitou. Vtedy ešte nikto nevedel, ako sa všetko bude vyvíjať a do akých rozmerov to narastie. Ale každý predpokladal, že krajina si s tým rýchlo poradí.

Eskalovala situácia rýchlo?

Všetko urýchlili ľudia, ktorí sa postupne vracali z krajín a oblastí, kde už vírus vyčíňal. Išlo najmä o talianske Alpy, ale aj rakúske Tirolsko. Tí prví infikovaní dovolenkujúci prichádzali do Švédska koncom februára, postupne sa objavovali ďalší a ďalší. Epidémia bola na svete... Švédi k situácii však dlho pristupovali ako k bežnej chorobe, ešte cez víkend 14. a 15. marca sa v mekke švédskeho lyžovania, v Are v jämtlandskom kraji, konali veľké afterski párty plné zabávajúcich sa ľudí. Dnes (k 27. 3.) máme v krajine 2800 prípadov potvrdených nákaz a 77 úmrtí. Jämtlandský kraj spolu so Štokholmom zaznamenal najvyšší počet ochorení.

Aká atmosféra a pocity vo Švédsku dnes v súvislosti s koronavírusom prevládajú?

Veľká neistota ohľadne toho, ako sa to všetko bude vyvíjať ďalej, kam to až môže zájsť, ako si s tým poradíme, kedy začneme vyhrávať, a samozrejme, kedy sa to všetko skončí. Som presvedčený, že sú to otázky, ktoré si kladú momentálne milióny ľudí po celom svete. Je to naozaj neobvyklá situácia, akú si dosiaľ v krajine nepamätám... Vo Švédsku však naďalej vládne veľká dôvera v rozhodnutia odborníkov, o ktoré sa opierajú aj naši politici. A Švédi veria, že dodržiavaním ich rád a pokynov aj tento vírus zvládneme.

Sú vo vašom meste v týchto chvíľach ešte nejakí turisti?

To, pochopiteľne, nemôžem povedať s istotou, no ja osobne som si za posledné dva týždne žiadnych turistov v našich uliciach nevšimol. Je to úplne iný obraz nášho mesta, zvláštny... Staré mesto, kde sa už aj v tomto období v uličkách tiesnia turisti, je dnes takmer vyľudnené. Hlavná obchodná ulica Drottninggatan pôsobí aj v najrušnejších hodinách ako v nedeľné ráno. Verím, že čoskoro to ľudoprázdno bude už len minulosťou, čudnou spomienkou.

Ako vyzeral tvoj každodenný život predtým, a ako sa zmenil dnes?

Celkovo je spoločenský život v celom Švédsku maximálne obmedzený, takmer žiadny. To sa, samozrejme, týka aj mňa. S rodinou bývam v pokojnej vilovej štvrti mimo štokholmského centra, a tak priamo v našej štvrti necítim veľkú zmenu. Ale minimálne sa stretávame s druhými ľuďmi a ak je to možné, pracujeme z domu. Zatiaľ aj s podporou štátu túto situáciu zvládame. Môj pocit sa však veľmi zmenil najmä v pocite, je skrátka naplnený mnohými otáznikmi, neistotami...

Čoho sa bojíš najviac?

Zatiaľ to vnímame v pohode. Keď sme sa dozvedeli, že pozitívne testovali na koronavírus nášho suseda, nenapadlo nám mať obavy či už oňho, alebo o našu rodinu. Ale, samozrejme, z globálneho hľadiska má asi každý obavu, že zomrie mnoho ľudí, ktorí by za normálnych okolností mohli ešte dlho žiť. Samozrejme, obávam sa aj toho, aj čo pandémia urobí s globálnou ekonomikou. Asi na každého bude mať táto udalosť viac či menej citeľný dopad, budeme sa s tým musieť ešte dlho vyrovnávať.

Aké opatrenia prijala vaša vláda, aby zabránila šíreniu vírusu?

Tak, ako v mnohých krajinách, zavreli sa stredné školy a univerzity. Boli zrušené kultúrne, športové podujatia a ďalšie spoločenské udalosti s účastou viac než 500 (od nedele 50) ľudí, čo je výrazne vyšší limit než vo väčšine iných európskych krajín. Každému, komu jeho robota umožňuje pracovať z domu, sa veľmi dôrazne odporúča, aby tak urobil. Základné školy a škôlky sú zatiaľ otvorené, no v týchto dňoch ich navštevuje oveľa menej detí. Každý už len pri nepatrnom známku choroby zostáva radšej doma. Platia prísne opatrenia pri vstupe do nemocníc, domovov pre seniorov. Nemocnice fungujú vo výnimočnom stave, zriaďujú sa aj dočasné zdravotnícke zariadenia, tak sa krajina pripravuje na zvýšený príjem infikovaných. Takisto je odporúčané ľuďom nad 70 rokov, aby maximálne obmedzili kontakt s druhými ľuďmi. Kompetentné úrady sa čo najviac snažia šíriť rôznymi cestami medzi ľudí potrebné informácie – ako sa čo najúčinnejšie správať, aby sme sa nenakazili, čo robiť v prípade, keď sa cítime chorí. Samozrejme, odporúča sa dodržiavať vzdialenosť od druhých ľudí, nechodiť nikam zbytočne, necestovať. Reštaurácie a bary sú otvorené, ale musíte čakať pri vchode, kým vás usadia. Aj tak teraz navštevuje reštaurácie oveľa menej ľudí, väčšina sa teraz takýmto aktivitám vyhýba, zariadenia teraz fungujú oveľa viac spôsobom ´take away´. Vytvárajú sa rôzne finančné stimuly a balíčky pre ľudí, ktorí v tomto období stratili prácu, ktorí sú chorí, ale aj pre konkrétne spoločnosti. Nariadenie o povinnom nosení rúšok ani zatváranie hraníc u nás zatiaľ nie je, keďže naši odborníci zastávajú názor, že by to skôr škodilo, než pomáhalo.

Ako sa Švédi k týmto opatreniam postavili, uvítali ich, sú disciplinovaní?

Drvivá väčšina verí, že prijímali a prijímajú tie správne rozhodnutia a že sme urobili maximum pre to, aby sa vírus šíril čo najmenej. Samozrejme, diskutuje sa aj u nás. Posledná debata, čo si pamätám zo včerajšieho večera, sa týkala možnosti pre reštaurácie predávať spolu s jedlom ako take-away aj pivo, či víno. Vo Švédsku to v rámci prísnej protialkoholovej politiky inak majú bary a reštaurácie zakázané a všetok alkohol sa musí konzumovať výlučne v priestoroch podniku. Vzhľadom na neľahkú finančnú situáciu v gastronómii, žiadali reštaurácie výnimku z pravidla. Väčšina Švédov to však odmietla v obave, že alkohol v kombinácii so spoločenskou izoláciou by narobil veľké škody. Vychádzajúc z mojich skúseností z rokov v Bratislave by Slováci zrejme reagovali inak (smiech).

Ako dlho bude podľa teba trvať, kým sa po pandémii dostanú veci vo vašej krajine do starých koľají?

Myslím si, že bude trvať celé mesiace, než sa všetky reštrikcie postupne zrušia. A to naozaj nie sú až také prísne ako na kontinente, ale ani v Nórsku či Dánsku. Až potom sa začnú veci vracať do starých koľají. Podľa mňa bude ekonomika potrebovať celé roky, aby sa znovu nadýchla a dostali sme sa do stavu, v akom sme boli predtým. No predovšetkým táto pandémia vezme tisíce ľudských životov. A to sa nijako vrátiť nedá...

Čo bude prvá vec, ktorú určite urobíš po tomto všetkom?...

Pôjdem navštíviť mojich rodičov a svokrovcov do západného Švédska. Máme s manželkou tri deti a tá predstava, že možno niekoľko mesiacov neuvidia svojich starých rodičov, ma naozaj trápi. Držme si spoločne palce, nech sa to čím skôr skončí.

Ako vnímajú coronu na Zanzibare? Čo sa zmenilo? V čo dúfajú? Prečítajte si tu.

Situáciu v Ekvádore nám priblížila Lorena Tapia de Morillo. 

Situáciu v Buenos Aires a v Argentíne nám priblížil Matias Schwab.

O Oslo sme sa rozprávali s Jánom Zimom.