Čo majú spoločné nórsky drevený kostolík a black metal?

Práve členovia blackmetalových skupín majú na svedomí vypaľovanie týchto drevených kostolíkov a jedným z cieľov sa stal aj kostolík Fantoft stavkirke, ktorý sa nachádza v Bergene - len niekoľko kilometrov od centra mesta. Poďme sa pozrieť na jeho príbeh a na stručný prehľad toho, čo je to vlastne black metal.

Predtým, ako prejdeme k tejto udalosti, poďme sa bližšie pozrieť na kostolík Fantoft - na jeho architektúru, históriu a špecifiká. História pôvodného kostolíka siaha až do začiatku 13. storočia, kedy sa odhaduje jeho vznik. Pôvodne bol postavený v malej dedinke Fortun v časti Nórska Sognefjellet. Historici odhadujú, že sa v celom Nórsku nachádzalo okolo 1 000 takýchto kostolíkov, ako je Fantoft, neskôr však ustúpili modernejším, dvojposchodovým cirkevným budovám.

Toto bol prípad kostolíka v dedinke Fortun – bol jednoducho príliš malý. Dedinka si nemohla dovoliť financovať chod dvoch kostolov, preto bol pôvodný plán rozobrať starý kostolík a drevo použiť na stavbu fariem a iných budov. Toto sa udialo koncom 19. storočia.

Reštaurátor a archeológ z Bergenu Anders Lund Lorange sa dozvedel o zámeroch zlikvidovať kostolík, a preto inicioval jeho záchranu a v roku 1883 zabezpečil kompletné plány a financie na premiestnenie kostolíka do dedinky Fantoft, ktorá je v súčasnosti časťou druhého najväčšieho mesta v Nórsku, a teda Bergenu, ktoré v BUBO milujeme nielen pre luxus, ktorý ponúka.

V nórčine sa kostol povie kirka alebo kyrkja (v závislosti od písania bokmåle alebo nynorsku), Fantoft nesie ale svoj druhý názov - stavkirka. Stav znamená v nórčine stĺp. Drevené kostoly naprieč Nórskom nesú tento názov pre ich výrazný stavebný štýl, v ktorom hrajú dôležitú úlohu rovné kmene stromov, v prípade Fantoftu borovicových, na ktorých stojí celá konštrukcia budovy

Budova stúpa výrazne do výšky, čo najbližšie k nebesám. Výzdobu tvoria oblúky umiestnené pri streche medzi stĺpmi. Tieto oblúky boli vytvorené z koreňov borovíc, z ktorých boli vyrobené aj stĺpy. Podobným spôsobom boli medzi stĺpy vsadené aj bočné steny kostola a jeho hlavná loď.

Pre Fantoft, ale aj iné kostolíky v Nórsku, napríklad Borgund stavkyrkje alebo Gol stavkyrkje, sú typické dračie hlavy umiestnené na ich strechách. Tieto nám ukazujú konflikt medzi severskou mytológiou a kristianizáciou v krajine. Ešte v 12. storočí ľudia verili, že by mali do kostolov vniesť prvky starej viery.

Verilo sa, že draci dokážu odháňať zlé sily. Tento prvok dračej hlavy nájdeme aj na vikingských námorných a riečnych lodiach drakkaroch, ktoré si Vikingovia zvykli vyrezávať do predných častí lodí. Okrem drakov boli obľúbené aj hady. Navrhnuté boli tak, aby vyvolávali strach v ľuďoch v krajine, ktorú napádali.

V kostolíku Fantoft nachádzame aj ďalší mytologický prvok, ktorým sú štyri drevorezby - dva v prednej časti a dva v zadnej časti interiéru. Tieto zobrazujú výjavy z hrdinskej Ságy o Völsundovcoch. Ide o rannostredoveký príbeh rodu Völsundovcov. V ságe sa prelínajú udalosti spojené s rodom (preto ide presnejšie o rodovú ságu) a tiež zásahy bohov a mytologických bytostí, akými sú napríklad bohovia Odin, Frigg, Loki alebo valkýry.

Vznik textu odhadujú historici na 13. storočie a často ho prirovnávajú k Prozaickej Edde Snorriho Sturlussona, ktorá vznikla podobnom období. Rytiny zobrazujú predovšetkým hrdinu Sigurda, ktorý v ságe zabil draka menom Fáfni. Drakovi potom vyrezal srdce, opiekol ho, zjedol a následne porozumel reči zvierat.

Zaujímavosťou o tejto ságe je fakt, že jej príbeh inšpiroval napríklad Richarda Wagnera pri tvorbe opery Prsteň Nibelungov alebo Henrika Ibsena pre jeho drámu Vikingovia na Helgolande.

Kostolík má v súčasnosti ešte ďalšie dve zaujímavosti. Prvou je kamenný kríž, ktorý sa nachádza hneď pri vstupe do vnútra a pochádza z obce Sola v blízkosti Stavangeru. Jeho vek sa odhaduje na 10. storočie, čiže 3 storočia pred vznikom samotného kostola. Druhou zaujímavosťou je malý kamienok umiestnený na stene kostola pri vstupe do areálu.

Tento sem priniesli pútnici zo Svätej zeme - z Jeruzalema a mal uzdravovať malomocných a pomáhať im v ich boji proti lepre. Nakoľko už dnes ľudia bežne leprou netrpia, slúži ako symbol šťastia. Návštevník/čka sa ho môžu dotknúť a vysloviť svoje tajné priania. Nesmie ale ísť o nič fyzické, prianie musí byť nehmotného charakteru.

Prenesme sa o zopár stoviek rokov ďalej, konkrétne do 16. storočia. V tomto období, počas zmeny náboženského zriadenia v krajine (prechod z katolicizmu na evanjelické náboženstvo), prešlo mnoho kostolov prestavbou. Nové kostoly s dračími hlavami už napríklad nevznikali. Do tých starých, ktoré sa zachovali, sa pridávali napríklad lavice na sedenie. V stredoveku bolo bežné počas bohoslužby stáť alebo kľačať, nikdy sa však nesedelo.

Kostolík, aký som už spomenula, bol v roku 1883 presunutý na svoje aktuálne miesto v blízkosti Bergenu, kde slúžil na bohoslužby a tiež ako zaujímavý objekt pre návštevníkov necelých sto rokov, konkrétne do 6. júna 1992. Práve v začiatkoch 90. rokov sa začínala formovať už spomínaná blackmetalová scéna v Nórsku, ktorej členovia v tomto období naprieč Nórskom a Švédskom vypaľovali kostoly rad radom.

Práve kostolík Fantoft bol prvý na zozname, ktorý padol za obeť tomuto vyčíňaniu. Z jeho podpálenia bol a dodnes je podozrivý člen kapely Burzum - Varg Vikernes. Ten sa k činu priznal, spálený kostol odfotil a fotografiu použil na obal albumu Aske (v preklade popol). Vinu Vikernesovi, napriek jeho doznaniu, nikdy nedokázali, nakoľko nemala polícia dostatok dôkazov na jeho odsúdenie.

Súdy mu však dokázali podpálenie kaplnky v Osle na kopci Holmenkollen, kostola v Skjolde a kostola v Åsane, tiež ležiacom v Bergene. Okrem iného bol tiež usvedčený z pokusu o podpálenie štvrtého kostola, krádež a prechovávanie 150 kg výbušnín, ktoré chcel použiť na ďalšie podpaľačstvo.

Mesto ale po tejto udalosti nezaháľalo a rozhodlo sa postaviť presnú repliku pôvodného kostolíka. Na je ho výstavbu použili drevo, ktoré už v tom čase bolo 350 až 400 rokov staré, rastúce v nadmorskej výške okolo 400 metrov nad morom. Pochádza z okolia Kaupangeru (kde stojí drevený kostolík Kaupanger stavkyrka), kde sa nachádza aj dedinka Fortun - tu kostolík pôvodne stál.

Jeho rekonštrukcia a stavba trvali 6 rokov. Vo vnútri nad oltárom visí kríž, ktorý požiar prežil a našiel sa v spálenisku. V súčasnosti je z bezpečnostných dôvodov nahradený kópiou a originál sa nachádza v múzeu v Bergene.

Kostolík je od tejto smutnej udalosti strážený kamerovým systémom. Je otvorený počas letnej sezóny od 15. mája do 15. septembra od 10.30 do 18.00.

Poďme sa ale bližšie pozrieť na fenomén black metalu, jeho vznik a dôvody, ktoré viedli členov tejto scény k vypaľovaniu kostolov v Nórsku. Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa začala formovať hudobná scéna, ktorej členovia sa charakterizovali ako satanisti a ktorých cieľom bolo prostredníctvom svojej tvorby šíriť teror, nenávisť a zlo.

Išlo predovšetkým o mladých chlapov, ktorí sa často stretávali v hlavnom meste Nórska - v Osle, konkrétne v hudobnom obchode Helvete (v preklade peklo). Členovia kapiel si okrem iného osvojili rôzne prezývky (napríklad Blackthorn, Euronymous alebo Fenriz) a tvár si maľovali čierno-bielym make-upom, nazývaným aj „corpse paint“, ktorý mal vytvoriť mŕtvolný vzhľad. Týmito motívmi sa stali prostriedkom pre členov kapely, ako sa odlíšiť od ostatných metalových kapiel.

Black metal začínal v 80. rokoch ako zoskupenie menších kapiel, ktoré spájala satanistická tematika v textoch ich piesní. V rokoch 1990 až 1992 začalo niekoľko nórskych kapiel nahrávať nové albumy inšpirované hudbou z 80. rokoch. Vzniká tak nový druh blackmetalovej hudby. V tomto období vznikajú a aktívne tvoria legendárne skupiny Mayhem, Burzum a Darkthrone.

Práve v roku 1992 začína vlna podpaľačských útokov na kresťanské kostoly. Do roku 1996 sa odohralo najmenej 50 útokov, pričom v každom prípade išlo o členov alebo fanúšikov black metalu. Mnohí členovia týchto kapiel neboli usvedčení iba z podpaľačstva, ale aj z rôznych fyzických útokov, držby a výroby výbušnín, ba dokonca niektorí aj dokonca za vraždu.

K poslednému incidentu dochádza 3. novembra 1995 vypálením kostola Innset v Renenbu (v strednom Nórsku). Od týchto smutných udalostí už viac tieto drevené pamiatky nečelia pokusom o ich zničenie. Napriek tomu sú mnohé, ako aj Fantoft, monitorované kamerovým systémom a pri ich vstupe sa nachádza zamestnanec, ktorý môže pri akomkoľvek podozrení a v prípade potreby zakročiť.

Napriek tomu, že je kostol Fantoft stavkirke vernou kópiou svojho originálu, určite stojí za návštevu. Stáť pri ňom, keď poznáte jeho dávnu i modernú históriu, je ulovený a dychberúci zážitok. Dýcha históriou, religiozitou a spojením starej viery a kresťanstva.