Gastronómia Kostariky je viac ako len Gallo Pinto

Gallo Pinto je jedlo, ktoré budete vidieť azda na každom rohu, v každom menu, v každej jedálni hotela. Možno na prvý pohľad budete pochybovať, no nebojte sa ho aspoň 1x vyskúšať, čo raňajkujú miestni. Pre nás je možno trochu netradičné raňajkovať ryžu s čiernymi fazuľkami, no veci treba skúšať a nebáť sa ich. Toto jedlo sa podáva aj s praženicou, prípadne volským okom a tortillou.

Ak by ste radi začali svoje jedlo s typickým predjedlom, môžete si zvoliť tzv. chifrijo. Chifrijo je unikátne kostarické jedlo, ktoré vzniklo v hlavnom meste v roku 1990. Naservírujú Vám ho tak, že v miske dostanete uvarenú bielu ryžu s fazuľkami, chicharron (bravčové mäso), pico de gallo (salsa známa z Mexika obsahujúca koriander, cibuľu a paradajky) a tortilové chipsy. Majú ho tu veľmi radi aj ako olovrant alebo ľahký snack.

Natrafíte aj na „ceviche tico“. Ceviche pochádza z Peru, no býva obľúbené aj v iných krajinách Latinskej Ameriky. V Kostarike má niekoľko verzií, no spravidla v ňom býva marinovaná ryba alebo kreveta (limetka, chilli, cesnak, cibuľka, koriander). V reštauráciach sa podáva skôr ako predjedlo spoločne s krekrami. Niektorí kuchári ako tajnú ingredienciu používajú ešte zázvor. Ceviche tico si môžete dať, samozrejme, tiež ako ľahký snack.

V tradičných kostarických podnikoch sodas vyskúšajte ďalšie typické jedlo „casados“ (biela ryža, fazuľky, mäso-kuracie, hovädzie alebo ryba, ľadový šalát alebo coleslaw). Nutričné vyvážené jedlo dostalo meno casados, ktorý v preklade znamená „zosobášený“ práve pre túto kombináciu surovín. V Kostarike kúpite rôzne druhy zeleniny či už v obchodoch alebo na miestnych trhoch. To, čo už mnohí nevedia je, že Ticos radi pripravujú nakladanú zeleninu, tzv. chilera, a že sa toto štipľavé jedlo objavuje na ich stoloch viac než salsa. Je to dôležitá ingrediencia a dopĺňa mnoho tradičných jedál. Konkrétne mesto Zacero je touto výrobou chilera známe a môžete sa v ňom zastaviť po ceste zo San Jose do La Fortuny (Arenal). Nebojte sa k svojmu casados vyžiadať si dávku chilera. Každá domácnosť má svoj vlastný recept a tým to je ešte viac unikátnejšie. Medzi hlavné ingrediencie chilera patrí voda, cukor, vinný ocot, chilli a zo zeleniny to býva najčastejšie karfiol, brokolica, mrkva, uhorka, cibuľa a paprika. Ak v nej objavíte ovocie, banán, mango, pejibaye, kukuricu, tak ste natrafili na ozaj odvážneho a kreatívneho kuchára. Predtým ako Vám touto ingredienciou obohatia Vaše objednané jedlo, ochutnajte vopred na lyžičke ako je veľmi štiplavé, aby nepokazilo zážitok. V reštaurácii ho budete mať servírované priamo v sklenej nádobe.

Keď sme už pri omáčkach a štipľavosti, tak v Kostarike nájdete rôzne typy štipľavých omáčok (hot sauce). Nemusíme však všeobecne tvrdiť, že Ticos majú radí štipľavé jedlá. Sú iné latino krajiny, kde štipľavé jedlo obľubujú viac a Kostarika si od nich necháva tieto omáčky dovážať. Ak si však z Kostariky chcete priniesť nejaký autentický suvenír, môžete si samozrejme vybrať práve tieto omáčky. Odporúčame Vám Chilero, Negrini, Santa Cruz alebo El Angel. Omáčka Lizano, je mixom korenia a zeleniny a jej chuť sa pohybuje medzi kyslou a sladkou. Farbou pripomína kávu a používa sa v rôznych jedlách či už pri samotnej príprave alebo finálnom servírovaní. V Kostarike si ju doprajú dokonca aj na ovocie (mango, jablká).

Z ďalších jedál treba vyskúšať aj „patacones/tostones“, dozlatista vyprážaný chrumkavý banán. Často sa jedáva práve na obed, kde plní funkciu prílohy. Môžete sa stretnúť aj s názvom tajadas a rozdiel je v tom, že tieto banány sú dozreté. Patacones sú z nedozretých banánov.

„Olla de carne“ si môžete predstaviť ako gulášovú polievku. Varené kúsky hovädzieho mäsa so zeleninou, niekedy ešte obohatené o sladký zemiak, kukuricu a dozretý banán, aby bol pokrm o čosi sladší. Olla de Carne doslova znamená hrniec hovädziny a dá sa povedať, že toto je v Kostarike najobľúbenejšia polievka. Varí sa dlhšie, kým nie je mäso doslova krehké. Je výdatná a niekomu nahradí aj hlavné jedlo.

Potom môžete vyskúšať aj kostarické palacinky resp. placky „chorreadas“, ktoré môžu byť sladké, syrové alebo bez príchute a sú vyrábané z kukurice. Jedia sa skôr na raňajky alebo ako snack počas dňa. Môžte sa stretnúť s tým, že budú hrubšie než sme zvyknutý z domu, ale sú chutné a často sa podávajú s javorovým sirupom alebo medom (sladká verzia), prípadne s krémovým syrom a opekanou slaninkou.

V Kostarike sa stretnete aj s tzv. tamales, ktoré je v latino krajinách pomerne dosť rozšírené. Pozostávajú z kukurice, mäsa, ryže, zeleniny a cesnaku. Celá zmes sa zabalí do banánového listu a nechá sa udusiť. Banánový list im dodá extra chuť. Najrozšírenejšie tamales sú kuracie, syrové a bravčové.

Na obed si môžete dať ďalšie typické jedlo „picadillo de papa“, ktoré pozostáva zo zemiakov, papriky, cibuľky a mletého hovädzieho. Podáva sa tradične s ryžou a tortillou a je zvykom jesť ho takým spôsobom, že si zmesou túto tortillu naplníte a zabalíte.

Alebo radšej máte radi polievky? V tom prípade „sopa negra“ bude jedna z tých, na ktoré možno nikdy nezabudnete. Negro v preklade znamená čierny a také je jej sfarbenie. V Latinskej Amerike má mnoho variácii a medzi jej hlavné prísady sú čierne fazuľky, cibuľa, paprika, chilli papričky, cesnak a kurací vývar a servíruje sa s vajíčkom uvareným natvrdo a lyžičkou kyslej smotany alebo plátkom avokáda. Vajíčka sa však nevaria zvlášť, varia sa priamo v tomto vývare. Keď je polievka hotová (fazuľky zmäknú), vajíčka sa vyberú, zbavia škrupiny a nakrájajú už priamo do taniera. Polievka sa podáva s horúcou tortillou. Zaujímavá polievka je „Crema de Pajibaye“, ktorá sa varí v kuracom vývare s mliekom, smotanou, sladkou paprikou a ovocia pejibaye, ktoré rastie na palmách a konzumuje sa studená.

A ak dostanete chuť na niečo sladké, môžete siahnuť po tradičných sladkých a vyprážaných „rosquillas“, čo sú podstate akoby také kostarické donuty (šišky) posypané škoricovým cukrom. Môžete sa stretnúť aj s rosqullas de vino a ako už názov napovedá, do tohto receptu pridávajú muškátové víno. Pre zaujímavosť, v Hondurase ich nevyprážajú, ale pečú. Ďalšou obľúbenou sladkosťou sú „cajeta de coco“, malé sladké koláčiky z kondenzovaného mlieka, kokosu a masla.

Guaro, v latino krajinách sa týmto slovom označuje hociktorá liehovina, v Kostarike je to akoby národný nápoj. Kupujte značku Cacique a pije sa čistá, občas so soľou a limetkou. Ak nemáte radi tvrdé drinky (Guaro má 30% alkoholu), môžete si tento nápoj zmiešať so sódou alebo ovocným džúsom. Ak ste v dobrom bare a v nápojom lístku nájdete „shot“ chili guaro, vedzte, že to je drink, ktorý obsahuje guaro, paradajkový džús, Tabasco a limetku.

Tak ako aj v iných latino krajinách, tak aj tu nájdete nápoj, ktorý sa volá vino de coyol. Nejde však o víno (tento sa pripravuje z miazgy z palmového stromu). Tento nápoj má svetlo-mliečnu farbu. Hovorí sa, že je z neho neuveriteľná „opica“. Takže, ak to preženiete, očakávajte, že ak v nasledovný deň strávite na slnku, tak to na Vás bude mať rovnaký efekt, akoby ste sa práve opili. Predávajú ich v sklenených alebo plastových fľaškách a môžu mať rôzny obsah alkoholu (light/strong).

Ak by ste radšej siahli po nealko drinku, môžete si dať agua de sapo, ktorá sa vyrába z nerafinovaného cukru, limetky a zázvoru. Ak budete prechádzať popri mestu Porto Limo, na karibskom pobreží, tak agua de sapo pochádza práve odtiaľ. Svieži letný nápoj. Ďalším obľúbeným drinkom je Chan. Je to drink, ktorý Vám bude pripomínať bubble tea, s malými napučenými semiačkami chan, ktoré by ste prirovnali k chia. Obsahujú omega 3 a omega 6 mastné kyseliny. Do drinku sa dáva lyžička semienka chan (mali by pol hodinu odležať), cukor a ľad. Niekto namiesto cukru preferuje sirup alebo kolu. Chan sa pridáva aj do zmrzliny alebo milkshaku a má vôňu levandule.