Nezabudnuteľné prírodné divadlo na Viktóriiných vodopádoch

Victoria Falls, nachádzajúce sa na štvrtej najväčšej africkej rieke Zambezi, útočia svojou veľkoleposťou, krásou a mohutnosťou na všetky zmysly. A to doslova. Počas sezóny dažďov v marci/apríli nimi každú minútu pretečie 500 miliónov litrov vody, ktorej burácanie počujeme už z diaľky. Stúpajúci opar okolo vodopádov možno pozorovať počas jari a leta až zo vzdialenosti dvadsať kilometrov. Musíte sa pripraviť aj na to, že hmla a striekajúca voda na turistickom chodníku, ktorým pôjdete, poriadne zmáča nielen vás, ale aj vašu elektroniku. Odporúčame preto vziať si nepremokavé ochranné obaly. Nádhernú dúhu nad vodopádmi a pri troche štastia aj divoké zvieratá potulujúce sa po okolí si totiž určite budete chcieť odfotiť. Obuv odporúčame pohodlnú, najideálnejšie sú šlapky, kedže určite zmoknete a terén je nenáročný - na všetky vyhliadky vedie betónový chodník.

Pripravte sa, že pri vodopádoch strávime aj 2-3 hodiny, na šestnástich vyhliadkach je na čo pozerať a hlavne fotiť. Autobusom sa dovezieme z nášho hotela v mestečku Victoria Falls priamo pred najlepší východiskový bod, ktorým je oficiálny vstup zimbabwianskej strany vodopádov. Hneď za ním sa vydáme doľava a po chodníku sa dostaneme k vyhliadke číslo 1, kde sa nachádza socha škótskeho misionára, cestovateľa a objaviteľa vodopádov, doktora Davida Livingstona. Hoci okolie Viktóriiných vodopádov bolo osídlené domorodými kmeňmi už v dobe kamennej a africký názov vodopádov Mosi Oa Tunya (v preklade “Dym, ktorý hrmí”) sa našiel zaznačený aj na niektorých mapách z roku 1850, vodopády svetu predstavil a spopularizoval práve Livingstone v roku 1855. Cesta pešo naprieč Afrikou a (znovu)objavenie vodopádov, ktoré ako správny patriot pomenoval podľa kráľovnej Viktórie, mu odštartovala kariéru jedného z najvplyvnejších objaviteľov 19. storočia.

Livingstone pochádzal z chudobných pomerov Glasgowa, jeho dobrodružná povaha ho však natrvalo zaviedla do Afriky, kde strávil dvadsaťpäť rokov mapovaním neprebádaných území. Na sklonku života sa po zmarenej expedícii k prameňu Nílu na niekoľko rokov stratil, až kým ho nenašiel iný slávny bádateľ - Henry Morton Stanley. Roky strávené medzi domorodými kmeňmi sa podpísali na Livingstonovom chradnúcom zdraví. Po tom, ako sa odmietol vrátiť do Anglicka a pokračoval v prerušenom pátraní po prameňi Nílu, napokon zomrel na maláriu a úplavicu. Zaujímavosťou je, že hoci jeho telo sa po deviatich mesiacoch podarilo doručiť do Anglicka, kde bol so všetkou poctou pochovaný vo Westminster Abbey, jeho srdce bolo vybrané z tela a pochované v Afrike.

My našu prehliadku začíname výhľadom na časť vodopádov s názvom Devil’s Cataract, ktorou počas celého roka preteká najväčšie množstvo vody. Ak by ste náhodou zabudli, že sme v Afrike, pomerne nízky počet turistov a veľmi nízke, alebo aj žiadne zábradlie, ktoré vás má deliť od hučiacej vody, vám to rýchlo pripomenie. Pokračujeme po 56 schodoch s názvom Chain Walk, ktoré nás zavedú tak blízko k vode, že ju cítime na vlastnej koži. Vychádzková trasa nám ponúka hneď niekoľko zastávok s úchvatným výhľadom, aby ste si mohli vodopády zvečniť z najlepšieho možného uhla. Orientácia je naozaj jednoduchá: Cestou späť od prvej vyhliadky smerom k hlavnému vstupu odbočíme vľavo a už je pred nami len jeden chodník, z ktorého sa odbáča vždy doľava k jednotlivým vyhliadkam. Postupne sa dostaneme k Main Falls - impozantnému hlavnému prúdu vody, ktorý meria osemsto metrov na šírku. Práve tento prúd vytvára to hlučné burácanie, ktoré sme počuli už z diaľky.

Veľkosť vodopádu sa dá zmerať podľa jeho výšky, dĺžky a objemu vody, ktorý cezeň počas jednej sekundy pretečie. Ak by sme sa pozreli len na tieto technické parametre, Viktóriine vodopády nemajú prvenstvo ani v jednej z týchto kategórií. So svojou výškou stosedem metrov sa dokonca nedostanú ani do top 800 najvyšších vodopádov na svete. Sú síce dvakrát také vysoké ako Niagarské vodopády, avšak pretečie nimi v priemere o polovicu menej vody. Iguacu vodopády v Južnej Amerike sú zase o kilometer dlhšie. Prečo sú potom práve Vic Falls považované za najmajestátnejšie na svete? Je to práve vďaka úchvatným Main Falls, ktoré sú síce iba jednou časťou celku, avšak najmohutnejšou, a tak zo subjektívneho hľadiska Viktóriine vodopády vyhrávajú ako tie najmonumentálnejšie.

O pár stoviek metrov ďalej sa nachádza Livingstone Island - pevný kus zeme, odkiaľ objaviteľ Livingstone hľadel na vodopády a premýšľal, kam to nesmierne množstvo vody mizne. O tomto pozorovaní sa neskôr vyjadril: “Celá tá scéna bola nesmierne krásna; brehy a ostrovy rozmiestnené nad riekou, zdobené vegetáciou veľkého množstva farieb a tvarov ... Nikto si nedokáže predstaviť krásu tohto výhľadu, aké sa v Anglicku nedajú zočiť. Európske oči to nikdy predtým nevideli; také krásne scény museli byť aj pri pohľade na let anjelov.”  Skutočne, množstvo vody v ovzduší vytvára na čadičových skalách okolo vodopádu vlastnú mikroklímu podobnú tej, ktorá je v pralesoch. Na rozdiel od safari, tu to hrá všetkými možnými odtieňmi zelenej.

Vzhľad Viktóriiných vodopádov závisí od toho, v ktorom ročnom období ho navštívite. Vďaka kolísavému prúdu rieky sa dokáže zmeniť doslova zo dňa na deň. Rieka Zambezi dosahuje najvyššiu hladinu počas jari a leta, kedy sezóna dažďov zdvihne hladinu jej prítokov. Objem vody, ktorá v apríli alebo máji pretečie vodopádom za tri a pol dňa sa vyrovná ročnej spotrebe vody celého New Yorku. Minimum zasa dosahuje počas novembra, kedy niektoré časti 1708 metrov dlhého vodopádu dokonca vysychajú. Prísť sa pozrieť na vodopády počas ich ročného maxima sa však nemusí vyplatiť. Hmla, dokáže zacloniť výhľad až tak, že zo spektakulárneho divadla padajúcej vody nebudete mať nič.

Naopak, pre tých naozaj odvážnych ponúkajú zimné mesiace inú atrakciu - kúpanie sa na hrane vodopádu. Vďaka slabšiemu prúdu sa odhalí vyvýšené miesto útesu na Zambijskej strane, známe ako Devil’s pool. Naturálna kamenná bariéra tam vytvára plytké miesto so slabým prúdom. Domáci sprievodca vás tam za poplatok cca 150 € rád zoberie a ukáže vám, z ktorej skaly môžete skočiť, aby vás voda odniesla na hranu útesu bez toho, že vás prúd vody stiahne so sebou do rokliny. My v BUBO však tento adrenalínový zážitok neodporúčame. Prípadný pád z vodopádov totiž neprežijú ani takí dobrí plavci ako sú napríklad krokodíly. Hovorí sa, že šancu prežiť majú len nedospelé jedince, ktoré sú vzrastovo menšie a vodopád ich tak “nezlomí”. Viktóriine vodopády však nie sú smrteľné len pre krokodíly. Hĺbka vody v Zambezi nad úrovňou vodopádov dosahuje v priemere tri až päť metrov. To však nevedia divoké zvieratá. Mnoho slonov či hrochov neprežije pokus o prebrodenie rieky a zahynie pri páde. Hĺbka vody pod vodopádom v Batoka Gorge, do ktorej spadnú, je tridsať až päťdesiat metrov!

Pokračujeme smerom na východ a dostávame sa k trom ďalším vyhliadkovým bodom, ktoré si zaslúžili vlastné, osobitné pomenovanie. Sú to Horseshoe Falls (Vodopády Konská Podkova), Rainbow Falls (Dúhové vodopády) a Danger point (Nebezpečný bod) - ostrý a nechránený okraj útesu. Okrem bežnej dúhy, ktorú tu môžete vidieť takmer nepretržite, ponúkajú Victoria Falls ešte jednu unikátnosť. Takzvaná mesačná dúha sa zjavuje počas splnu a len za jasnej noci. Park, resp. oblasť v okolí vodopádov sa zatvára o šiestej hodine večer, počas splnu sa však môže stať, že bude otvorený dlhšie. Mesačná dúha je bledšia ako denná dúha a ak by ste sa ju vybrali pozorovať, treba sa vybaviť vlastnou baterkou. Verejné osvetlenie v tejto časti Afriky totiž neexistuje.

Našu prechádzku okolo vodopádov skončíme pri východnom konci, tzv. Eastern Cataract. Tu môžete vidieť ešte aj prvý výdobytok modernej doby, ktorý tu kedy stál. Je ním železničný most s “originálnym” názvom Victoria Falls Bridge. Bol postavený za štrnásť mesiacov a zaujímavosťou je, že ho v roku 1905 slávnostne otvoril syn slávneho antropológa Charlesa Darwina. Dnes sa okrem iného využíva aj na bungee jumping a zipline.

Okolie vodopádov ponúka aj inú adrenalínovú atrakciu. Ak ste aspoň priemerne fyzicky zdatní, nebojíte sa namočiť a nemáte panický strach zo spomínaných malých krokodílov, ktoré prežili pád z Vic Falls (čo by ste nemali mať, pretože na takú veľkú korisť si netrúfajú), určite vyskúšajte rafting na rieke Zambezi. Nech si prečítate akýkoľvek rebríček komerčných raftingov, garantujeme vám, že ten na Zambezi bude uvedený na prvých priečkach. Na viacerých perejách dosahuje rafting stupeň náročnosti 5, čo je najvyšší možný stupeň, ktorý sa ešte komerčne splavuje. Viac sme o tomto dych berúcom zážitku napísali v tomto príspevku na našom fóre. 

Zostáva nám už len vrátiť sa späť k bráne do areálu, takže sa vydáme späť po chodníku a odbočíme doľava na cestičku lesným porastom. Tá nás dovedie k reštaurácii pri hlavnom vchode, kde môžete ochutnať miestne pivo Zambezi, či kúpiť si suvenír v obchode, ktorý sa nachádza hneď vedľa. Pred hlavným vstupom sa nachádzajú trhy, kde si môžete okrem tradičných výrobkov z kameňa a dreva kúpiť aj takú raritu, akou sú dnes už neplatné bankovky v hodnote 1 milión - 100 biliárd zimbabwianskych dolárov z čias neslávne známej rekordnej inflácie (treba zjednávať, dá sa kúpiť 1 bankovka za 1USD).

To už bude úplná bodka za návštevou jedného z najkrajších miest na zemi, jedným zo svetových prírodných dedičstiev UNESCO. A verte, že ak ste túto nádheru videli už toľkokrát predtým na fotografii, či vo filme, naživo to bude ešte niečo celkom iné. Skrátka veľkolepé...