Lichtenštajnsko – najbohatší ľudia sveta

Všetci sme už názov tohto trpasličieho štátu počuli, no mnohí poriadne nevieme, kde ho na mape hľadať a čo také tam vlastne vidieť. Učupené medzi Švajčiarskom a Rakúskom je šiestou najmenšou krajinou sveta, na ktorej návštevu vám bude stačiť iba deň. No ten deň určite bude stáť za to... Alebo si pridáte aj turistiku či lyžovanie s rodinou?

Do Lichtenštajnska teraz vstupujem hraničným prechodom v Haagu. Mám ráno o 8.00 stretnutie s Peterom Ritschom v meste Bendern. Vyrazil som z Mníchova, kde som spal, a tak som vyrazil veľmi skoro ráno. Dôvod bol aj ten, že takto ráno sú nemecké diaľnice prázdnejšie a výborne sa využíva ich neobmedzená rýchlosť. A tak si tu zajazdím čo to dá. Je zaujímavé, že jedna z najbohatších krajín sveta nemá letisko. Pritom Rakúsko má 6 medzinárodných letísk a Švajčiarsko dokonca 7. Z Nemecka vstupujem do Rakúska, odtiaľ do Švajčiarska a zo švajčiarskeho Haagu mostom cez Rýn prejdem krížom do Lichtenštajnska. Nikde žiadna kontrola a pas mi neopečiatkujú, ani keby som chcel. Nemá to kto urobiť.

Aktuálne HDP/osobu (US$ PPP) je cca 132 000 USD (podľa rebríčka CIA) a to takmer dvojnásobné oproti USA. Priemerný Slovák vyprodukuje 4x menej než priemerný Lichtenštajnčan. Lichtenštajnsko je z hľadiska HDP na obyvateľa v deň publikovania tohto blogu teda najbohatšou krajinou na svete.

Zaujímavosťou je aj najnižšia miera nezamestnanosti a najvyšší počet súkromných bánk. Často sa na prvom mieste v tabuľkách v poslednom desaťročí umiestňoval Katar položený na obrovských zásobách zemného plynu, ale po nezhodách s veľkým bratom Saudskou Arábiou sa prepadol nižšie. No ak nejaká krajina opäť predbehne Lichtenštajnsko, zrejme to bude Katar.

Maličké Lichtenštajnsko pozostáva z jedenástich okresov, ktoré tvorí vždy len jediné mesto. Metropola Vaduz na pravom brehu Rýna nemá viac ako šesťtisíc obyvateľov, a podobá sa mnohým rakúskym a švajčiarskym mestám v údolí Álp. Malebné námestia, biele domčeky, hlavná ulica Das Städtle s pár múzeami, kaviarňami, reštauráciami a obchodmi, kde je všetko poruke. Tu sa môžete najesť, urobiť nákupy, či odfotiť si radnicu.

Nachádza sa tu prekvapivo veľa obchodov s luxusnými hodinkami. Na ulici nájdete aj pokladnicu Lichtenštajnského kniežatstva (Schatzkammer Liechtenstein) ktorá zahŕňa aj Fabergého vajcia. Taktiež tu nájdete budovu nového parlamentu. Od roku 2008 sa 25-členný parlament presunul do hypermodernej budovy, ktorú navrhol Hansjörg Göritz (Mníchov).

Vaduz je jednou z mála európskych metropol, ktorá nemá železničnú stanicu. Dokonca aj Vatikán ju má, ale San Marino nemá. Železničnú stanicu v Lichtenštajnsku nájdete v najväčšom meste Schaan a krajina má iba 7,5 km železničnej trate.

Vaduz je sídlom katolíckeho arcibiskupa a kultúrnym centrom krajiny. Pozrite si neogotickú Katedrálu sv. Floriána, navštívte niektoré z múzeí. Ako milovníci umenia by ste nemali vynechať obrazovú galériu s dielami takých umelcov ako Rembrandt, Rubens, či Da Vinci. Nájdete tu aj také perličky ako Múzeum lyžovania, či Múzeum pôšt a známok. Zaujímavé je múzeum moderného umenia, či maličké múzeum Landes s permanentnou výstavou o histórii kniežatstva.

Z centra Vaduzu samozrejme, treba vystúpať k Lichtenštajnskému zámku, ktorý je dominantou nielen metropoly, ale celej krajiny. Prechádzka hore svahom lesnými cestičkami až k bráne je veľmi príjemná, osviežujúca a odmení vás výhľad na okolitú alpskú krajinu.

Ja sa zastavím pred kniežacím zámkom aj autom. Som tu dlho a sám, iba autá chodia sem-tam okolo asfaltkou kľukatiacou sa v lúkach. Do zámku nemám prístup, veď tu býva kniežacia rodina a nie je to teda turistická atrakcia. No raz za rok (15. augusta) sú do zámku pozvaní všetci Lichtenštajnčania a v zámockom parku si môžu dať pivo zadarmo. Je zaujímavé, že panovníci bývajú v Lichtenštajnsku až od roku 1938, a dovtedy zrejme pokladali svoj majetok za zapadákov a radšej sa zdržiavali napríklad vo Viedni. No ak máte radi zámky, navštívte zámok Gutenberg.

Kto by to bol v alpskej krajine čakal. No Lichtenštajnsko nie sú iba hory a v údolí severne od centra Vaduzu sa nachádzajú kniežacie vinice. Čakal som ich pri Rýne, ale 4 hektáre patriace princovi sú na druhej strane cesty bližšie k horám. Prechádzam vinicami krížom-krážom a vstupujem do kniežacích pivníc. Sú veľmi pekné a organizujú tu ochutnávky za rozumnú cenu 23 CHF.

Za pekného počasia (je tu 1500 hodín slnka ročne) si viete sadnúť aj vonku vpravo od pivníc do príjemnej záhradnej reštaurácie. Alebo dovnútra do reštaurácie Terkel, o ktorú sa stará vo viacerých generáciách rodina Berger. Po tom, ako reštaurácia získala 16 bodov v Gault Millau, získala v roku 2017 aj Michelinskú hviezdu. Ambiente aj jedlá sú pritom skôr jednoduché a „dedinské“ a veľmi chutné.

V tejto malej krajinke je okrem kniežacích vinohradov vyše 100 vinárov, ktorí produkujú vlastné vínka. Väčšinou Chardonnay, Rizling či Silván. Z červených vín je to Pinot Noir, Frankovka a Blaufränkish či Zweigelt. História pestovania vína siaha vraj dozadu vyše 2000 rokov a pestovali ho ešte Kelti a následne Rimania. Bol som veľmi prekvapený a ochutnávka 4 druhov vín a jedného sektu sa stala jedným z mojich top zážitkov krajiny. Na teplý chleba vytiahnutý priamo z pece nezabudnem.

Taktiež odporúčam prehliadku v mikropivovare Prinzen Bräu v južnom meste Balzers.

No Lichtenštajnsko má aj ďalšie pikošky. V najľudnatejšom meste krajiny v Schaan, cez ktoré prechádzam do Vaduzu zo severu, existuje spoločnosť s názvom Ivoclar Vivadent, ktorá vyrába falošné zuby a jej svetový podiel je neuveriteľných 20 % svetového predaja. Majú silný vzťah so zubármi z indického Bollywoodu (najväčší producent filmov na svete).

Všade nájdete informáciu, že ide o dvojnásobne vnútrozemskú krajinu, no o čo vlastne ide? Ide o to, že Lichtenštajnsko nemá more podobne ako Slovensko, no náš sused Poľsko už more má, kdežto Rakúsko a Švajčiarsko nie. Takže ani cez susednú krajinu sa Lichtenštajci nevedia dostať k moru. Ak Kaspické more nie je morom, ale jazerom, potom má rovnakú situáciu aj Uzbekistan.

Ide o jednu z najbezpečnejších krajín sveta a tých zopár väzňov posielajú do Rakúska.

Lichtenštajnsko založil šľachtic Jan Adam I., ktorý sa narodil v Brne a teda rod Lichtenštajnovcov mal s našim územím vždy úzke vzťahy. Konkrétne kniežací rod z Lichtenštajnska vlastnil v bývalom Československu pôdu rozlohy 10x väčšej než rozloha Lichtenštajnska a nechcel sa jej logicky vzdať. Československo tvrdilo, že išlo o Nemcov kolaborujúcich s Hitlerom, oni tvrdili, že nie sú Nemci, ale sú Lichtenštajnčania a boli vždy počas I. aj II. svetovej vojny neutrálni. Spor sa teda týkal tzv. Benešových dekrétov.

Lichtenštajnsko sa stalo jediným štátom na svete, ktorý po rozpade Československa od roku 1993 neuznal Slovensko a Česko. Diplomatické vzťahy krajiny nadviazali až v roku 2009. A až toto bol rok, kedy Lichtenštajnsko uznalo Slovensko. Vidíte, aj toto je dôvod ísť sa pozrieť na nášho takmer-nepriateľa.

Lichtenštajnsko je neutrálna krajina, ktorá nemá svoju armádu. Ide o veľmi príjemných a uvoľnených ľudí s jedným z najvyšších životných štandardov na svete. Zaujímavosťou je, že na svete sú vraj iba dve krajiny, kde nenájdete jedinú ambasádu, Vatikán a práve Lichtenštajnsko.

Byť emigrantom v krajine je prakticky nemožné, ale ak tu aj pracujete ako robotník bez oficiálneho povolenia, na pobyt dostanete podmienky. Jednou zo základných je, aby ste boli ticho a počas obeda a po 22.00 boli ticho úplne. Váš príjem bude jedným z najvyšších na svete, ale musíte byť ticho. Tamojšia vláda vydáva menej než 100 povolení ročne, polovica povolení sa žrebuje v lotérii. Aj to ide len o pobyty, nie občianstvo.

Cudzinci pracujúci v Lichtenštajnsku nesmú v krajine žiť, iba pracovať. Uvažovať o štátnom občianstve vraj môžete, ak v krajine platíte dane a žijete (napríklad sa priženíte) minimálne 30 rokov, musia vás odsúhlasiť susedia, alebo parlament. Takto mi to aspoň vysvetľoval Peter Ritsch, ktorý spravuje v krajine sieť hotelov. Investorom v jeho hoteloch je aj bývalý premiér Lichtenštajnska a tak zrejme má prehľad. No osobne poznám zopár Slovákov, ktorí tu žijú, dokonca aj zubára.

Som tu dlhšie, a keď chcem navštíviť juh krajiny viackrát, časovo výhodnejšie je pre mňa vybehnúť na diaľnicu vo Švajčiarsku, 10 minút ísť na juh a potom opäť do Lichtenštajnska mostom cez rieku Rýn. V Lichtenštajnsku nie sú diaľnice, ale úzke, aj keď perfektne upravené cestičky. Neexistuje tu žiadna colnica a keď chcete exotickú pečiatku do pasu, musíte skočiť do turistickej kancelárie a zaplatiť za pečiatku 3 švajčiarske franky. Maximálna dĺžka krajiny je 25 km a maximálna šírka 12 km.

Keď budete prechádzať krajinou zo severu z Ruggell dole do Vaduzu, pôjdete neustále povedľa rieky Rýn, ktorá oddeľuje Lichtenštajnsko od Švajčiarska a vidíte ju takmer po celý čas pobytu v krajine. No bolo pre mňa prekvapením, že krajina má iba jedno a vcelku malé úzke jazierko práve južne od Ruggellu.

Najdlhšie idem do Malbunu, čo je v lichtenštajnskej mierke veľmi ďaleko. Pritom je to z Vaduzu tak dvadsať minút, respektíve ak idete pomaličky a kocháte sa pol hodinky. Vaduz leží zhruba vo výške 500 metrov nad morom, dedinka Triessenberg, cez ktorú pôjdete, je už ale vo výške 1 000 m n. m. Dedinka je známa gastronomickým festivalom, ktorý sa tu koná od polovice októbra do konca novembra.

Od Triessenbergu vedie jediný tunel v krajine - Stegertunnel - do oblasti Malbun vo výške 1 650 m n. m. Najkrajšia, najužšia, najtočivejšia cesta ma dovedie do Galfunu. V Malbune aj Galfune si urobím zopár výšľapov. Veď alpská krajina je o Alpách a bez týchto túr by som tu naozaj nemal čo tak dlho robiť.

Lichtenštajnsko na svoje tristé výročie otvorilo 300 km turistických chodníkov a práve turistika bola mojou výzvou pri poslednom pobyte. Lichtenstein trail je 75 km dlhá turistická trasa, ktorá prechádza cez všetkých 11 oblastí krajiny. Je to novootvorená turistická atrakcia a možno dôvod pre tých, čo už v krajine predtým boli, vrátiť sa.

Stiahnite si appku „Listory“ a v nej nájdete podrobne popísanú trasu aj so 147 atrakciami (POI = Points of Interest). Počas trasy vystúpate 2 000 m a opäť ich zídete dolu. Najnižší bod trasy je vo výške 429 m. a najvyšší vo výške 1103 m. Keby ste išli vkuse (s fotoprestávkami) trvalo by vám to asi 24 hodín.

Najkrajšia túra viedla od Clinicum Alpinum, kde viete zaparkovať, tzv. Kniežacím chodníkom respektíve Kniežacím výstupom (Furstensteig) do stredu krajiny - viď. moje video "Turistika v Lichtenštajnských Alpách."  

Užite si Lichtenštajnsko - alpského bohatého trpaslíka. Šťastné cesty prajem.