Práca letušky z prvej ruky

Dnes je táto práca považovaná za „bežnejšiu“ a dostupnejšiu ako v minulosti. Hlavným dôvodom je nedostatok uchádzačov a trendy hovoria samé za seba - cestuje sa stále viac, no kvalita personálu upadá. Prevediem vás mojím príbehom aj zákulisnými pikoškami zo sveta letušky. Vážení cestujúci, lovci zážitkov, pripútajte sa, bude to jazda. Štartujeme!

V prvom rade som si musela uvedomiť, či mám osobnostné črty na to stať sa kvalitnou letuškou. Nie je letuška ako letuška. Som veselá? Super. Som komunikatívna? Ešte lepšie. Moja povahová charakteristika zohrávala veľkú rolu, aj keď na ňu nie je kladený dôraz.

Nikto nechce mať na dlhom lete letušku, ktorá je znudená a strhaná životom, čo ešte dáva patrične najavo. Samozrejme, aj ja som mala dni, kedy by som najradšej zostala doma a spinkala do obeda, ale keď ste mi o 4.00 h ráno opätovali čo i len malý úsmev, zaručene ste ho úprimne aj dostali späť.

Zdá sa vám to málo? S veľkou pravdepodobnosťou máte pravdu. Nie je to však u každej leteckej spoločnosti tak. Každá z nich má nastavené svoje podmienky prijatia. Prirodzene, nie je to len o tom spĺňať hore uvedené požiadavky. Kľúčový je školiaci tréning, ktorý je náročný a neprejde ním hocikto.

A tu sa dostávam späť k vete, ktorú som písala v úvode - európske letecké spoločnosti nevedia prebiť ponuku svetových líderských spoločností, preto musia znižovať požiadavky. A následok? Možno aj tá znudená demotivovaná letuška. Ale to je fakt. Chcem, aby ste sa nad tým zamysleli.

Background check a pohovor

Pred začiatkom šesťtýždňového školenia sa robí tzv. Backround check, kde sa overuje, či je uchádzač bezúhonný. Mala som kolegyňu, ktorá si spravila doma menšiu oslavu, sused na ňu zavolal políciu a problém bol na svete. Výsledok? Nemohla dostať slovenskú zmluvu. Keďže sme lietali lietadlami, ktoré mali českú aj slovenskú registračnú známku, museli sme prejsť týmto „checkom“ dvakrát - pre Slovensko aj Česko.

Celkový zdravotný stav sa overuje u povereného leteckého lekára. Predstavte si pod tým komplexný zdravotný obraz - cez krv, tlak, oči, sluch, mobilitu, chronické ťažkosti, no jednoducho kontrolovali všetko. Palubný personál nemá až tak prísne hodnotiace tabuľky ako piloti.

Pohovor bol vcelku jednoduchý. Nevedela som, čo mám čakať, preto som nebola ani špeciálne pripravená. Na začiatku postavili predo mňa test z angličtiny. Prešla som, ale výsledok teda nestál za pochvalu. Nasledoval osobný pohovor a aj ukážka komunikačných zručností v angličtine.

Keď som prešla pohovorom a formalitami, začalo sa 6-týždňové školenie. Víkendy boli voľné, ale často to znamenalo študovať náročné materiály k rôznym témam, a to dvojjazyčne.

Čo sme sa museli naučiť a ovládať?

Našou „bibliou“ bol prevádzkový manuál pre palubných sprievodcov – 400-stranová kniha obsahujúca všetko, čo sme museli vysypať aj o polnoci.

Chcem sa pristaviť pri prvej pomoci. Doteraz si pamätám, ako nás školili dvaja záchranári a mali v rukách naše príručky. „Toto je na úrovni strednej zdravotníckej školy,“ povedal jeden z nich. A vtedy mi to došlo. Môžem zachrániť ľudský život. Nielen v lietadle, ale aj počas bežného dňa.

Začala som pristupovať vážnejšie ku všetkým informáciám, ktoré nám predávali, pretože keď na palube nie je doktor alebo iný zdravotnícky personál, ktorý by vedel pomôcť pri ťažších diagnózach, sme to my, kto preberá iniciatívu a čerpá z informácií, ktoré dostal na školení. A, verte mi, nemožno sa spoliehať na to, že zo 189 cestujúcich bude na palube niekto doktor. Tá pravdepodobnosť je malá.

Odhliadnuc od množstva informácií, neskutočne ma to bavilo. Chcela som si otestovať, ako budem reagovať v takejto situácii, pretože nie každý zostane pohotový a s chladnou hlavou. Toto je niečo, čo si nevieme na školení vyskúšať. Musíme len veriť, že zareagujeme správne.

Mala som šťastie, že na mojich letoch boli len ľahké zdravotné indispozície pasažierov ako odpadnutie, žalúdočná nevoľnosť alebo barotrauma ucha. Boli však medzi kolegami aj takí, ktorí si prežili pôrod, infarkt, ba dokonca smrť. Pre tieto prípady sme mali k dispozícii psychologičku, ktorá nám pomohla prekonať závažné situácie.

Pracovný deň letušky nie je len o usmievavých pozdravoch a servírovaní občerstvenia. Moja práca sa začínala oveľa skôr, ešte pred tým, než sa lietadlo dostalo do vzduchu. Budíček v noci, predletová porada, následné skontrolovanie všetkých dôležitých dokumentov a vybavenia – to všetko predchádza letu. Poďte spolu so mnou nahliadnuť do jedného z dní, kedy sa z autentickej Niny stáva Nina - profesionálka.

Po zobudení sa som si upravila vlasy, nahodila make-up, obliekla uniformu, skontrolovala, či mám všetky dokumenty, v kufri náhradné oblečenie pre prípad, že by sme museli v destinácii zostať (napr. pri technickej poruche lietadla).

Pred letom sme sa stretávali vo firemnej kancelárii, kde sme si ako posádka povedali základné informácie k letu - kam letíme, čas letu, počet pasažierov, počet detí a infantov, catering a vedúci kabíny nás ku koncu preskúšal z rôznych tém. Následne sa k nám pridal kapitán a prvý dôstojník a upresnili, kde a kedy môžeme očakávať turbulencie, aká bude trasa, čo robiť v prípade únosu...

Následne sme sa presunuli do lietadla, kde sme museli skontrolovať naložený catering, funkčnosť komunikačných a svetelných zariadení, bezpečnostné vybavenie, napr. či má kyslíková fľaša správne natlakovanie alebo či majú všetci záchranné vesty pod sedadlami.

Na linkách do/z krajín mimo EÚ, napríklad Egypt, sme museli robiť tzv. Security Search, čo bolo zamerané na prehľadanie lietadla kvôli rôznym predmetom, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť letu.

Keď som prišla domov, išla som hneď spať. Pokiaľ som teda nemala žiadne iné povinnosti, ktoré by nepočkali. Podarilo sa mi zaspať na takých 4-5 hodín. Predsa len spíte cez deň, kedy telo nie je zvyknuté oddychovať za denného svetla.

Ak si predstavíte takýto rozvrh, niekedy som ho absolvovala aj 4 dni za sebou, pochopíte, že práca letušky si vyžaduje pevnú psychickú a fyzickú odolnosť. Spánok bol často luxusom a prehodený biorytmus bol každodennou realitou. Niekedy som ani nezaspala, pretože sa mi jednoducho nedalo. Môj rekord bez spánku bol 32 hodín.

1. mýtus: Všetky letušky musia byť mladé a krásne

Realita: Vek ani vzhľad už dnes nie sú rozhodujúce faktory. Dôležité sú zručnosti, skúsenosti a schopnosť zvládať rôzne situácie. Dnes už mnoho spoločností prijíma letušky rôznych vekových kategórií.

2. mýtus: Letušky si môžu vybrať, kam budú letieť

Realita: Väčšina letov je pridelená podľa rozpisu a seniority. Mladší kolegovia zvyčajne dostávajú menej atraktívne trasy, kým tí skúsenejší si môžu vyberať lepšie destinácie.

3. mýtus: Letušky zarábajú veľa peňazí

Realita: Plat závisí od leteckej spoločnosti, seniority a počtu nalietaných hodín. Základné platy sú často priemerné a veľká časť príjmov pochádza z príplatkov za letové hodiny, nočné smeny, diéty, rôzne bonusy, percentá z predaja na palube...

4. mýtus: Práca letušky je vždy vzrušujúca a plná cestovania

Realita: Aj keď práca zahŕňa cestovanie, väčšina letušiek má málo spánku a náročné dlhé smeny. Ich pohľad na nové miesta sa často končí hotelovou izbou a krátkym časom na odpočinok pred ďalším letom. Ja som mala 70 % letov tzv. otočkových, kedy som sa v rovnaký deň aj vrátila domov.

Lietanie je plné nečakaných situácií, ktoré dokážu pobaviť nielen posádku, ale aj pasažierov. Ako letuška som zažila situácie, ktoré by mohli byť námetom na komediálny seriál.

Práca na palube totiž nie je len o bezpečnosti a obsluhe pasažierov – je to aj o nečakaných momentoch, ktoré nám všetkým spríjemnia deň. Tu je niekoľko veselých príhod z paluby, ktoré dokazujú, že som sa nikdy v práci nenudila.

Cestujúci, ktorí hľadajú toaletu tam, kde nie je

Každý let je iný, no určité situácie sa opakujú. Napríklad, keď sa cestujúci rozhodne použiť „núdzové dvere“ ako toaletu. Raz sa jeden pán sebavedomo postavil, zamieril rovno k núdzovým dverám a s istotou uchopil kľučku. Vedela som, že kvôli tlaku sa dvere neotvoria, tak som sa chvíľu naňho pozerala, no vzápätí na to som mu s úsmevom povedala, že tam toaletu nenájde a naviedla som ho k správnym dverám.

Nie sú to len núdzové východy, čo ľudia identifikujú ako dvere toalety, ale aj kokpitové dvere. Jedna staršia pani sa suverénne postavila pred kokpit a začala nimi doslova trhať. Moja dedukcia bola správna, nesnažila sa uniesť lietadlo, len hľadala dvere na toaletu.

Plienky na palube? Nečakaná požiadavka cestujúcej

Počas jedného pokojného letu ku mne pristúpila staršia pani a opýtala sa ma, či máme na palube plienky. Spočiatku som si myslela, že ide o potrebu pre dieťa, no čoskoro sa ukázalo, že ich žiada pre seba. Keď videla môj zmätený výraz, dodala, že sa jej nechce toľkokrát chodiť na toaletu. Vysvetlila som jej, že takéto zásoby na palube nemáme. Obe sme situáciu prijali s humorom.

Viete, prečo vás skutočne zdravíme? Nie je to len o zdvorilosti

Skutočne je za tým niečo viac. Musíme byť vnímaví, kto nám na palubu nastupuje. Príliš podgurážení cestujúci sú problém, nakoľko nevieme, ako zareaguje ich telo v nadmorskej výške, kde sa bežne nepohybuje. Môže to predstavovať zdravotné aj bezpečnostné riziká nielen pre nás, ale aj pre ostatných cestujúcich.

Pozorujeme nielen prítomný alkohol, ale aj inú zdravotnú indispozíciu pasažiera a vieme prvotne vyhodnotiť, či je letu schopný alebo nie. A to všetko len po jednom pozdrave. O tom, či pasažier v takomto stave bude letieť alebo nie, vždy rozhoduje kapitán.

Kyslíkové masky vydržia len 15 minút

Nie je dôvod na paniku. Aj dekompresia patrí medzi kľúčové situácie, na ktoré sme dôkladne vyškolení a pripravení. Keď by nastal náhly pokles tlaku v kabíne, nad hlavami pasažierov vypadnú kyslíkové masky.

Kyslík je generovaný chemickým vyvíjačom, ktorý vyrobí kyslík na 15 minút. Je to dostatočný čas na to, aby piloti lietadlo dostali do letovej hladiny, v ktorej sa dá dýchať prirodzeným spôsobom.

Zásah bleskom lietadlu neublíži

Vedeli ste, že každé lietadlo zažije priemerne jeden zásah bleskom každých 1 000 letových hodín? Vy ako pasažieri ho ale nespozorujete. Sú tu indície, ktoré viete spolu s nami odpozorovať - napríklad prebliknutie svetla v kabíne alebo zvuk pripomínajúci vrčanie nabíjačky pri nabíjaní telefónu. No s istotou to vedia iba piloti a my sa to dozvieme až na zemi. Mnoho pasažierov sa obáva, že zásah bleskom môže lietadlo natrvalo poškodiť.

V skutočnosti moderné lietadlá fungujú ako „odporové brány“, ktoré blesk bezpečne prevedú cez jeho konštrukciu. Užívajte si preto namiesto strachu pohľad z okna na toto nebeské divadlo, pretože je to zriedkavý jav.

Aj keď to na prvý pohľad môže pôsobiť ako dobrodružná a atraktívna práca, prináša so sebou množstvo výziev, ktoré si nie každý uvedomuje. Ako každé zamestnanie, aj táto profesia má svoje pozitívne a negatívne stránky, ktoré ovplyvňujú každodenný pracovný a osobný život.

Niet pochýb, že cestovanie považujem za najväčšie pozitívum. I keď väčšina mojich letov sa začínala a končila na Slovensku, v mimosezónnom období sme mali kontrakty s rôznymi leteckými spoločnosťami v Afrike, USA, Dubaji, Kanade, Indii alebo v Európe, kedy si prenajali naše lietadlá a posádky. A pomáhali sme im na určité obdobie s operovaním ich vlastných letov.

Takto som sa dostala na mesiac do Dubaja či Kanady. Bývala som na hoteli, chodila do práce tak ako na Slovensku a voľné dni som využila na spoznávanie kultúr a tých najkrajších miest.

Keďže som milovník spánku a považujem ho za najsilnejší liek pre telo i dušu, ten mi chýbal najviac. Rozhádzaný biorytmus sa podpísal na mojom fyzickom aj psychickom zdraví. Z legislatívneho hľadiska sa spĺňalo všetko do bodky - oddych po lete minimálne 12 hodín.

Lenže oddych sa začne rátať už 30 minút po pristátí. Odrátajme si presun domov, spánok, deti, nákupy, ľahká forma socializácie, úrady a iné povinnosti a hneď máme zhruba 5 hodín do ďalšieho letu.

Od 5 hodín odrátajme úpravu zovňajšku, presun na predletovú poradu a sme na troch hodinách. Vzácne 3 hodiny reálneho oddychu, kedy som si mohla zapnúť seriál, prečítať si knihu, alebo si znova zdriemnuť. Toto je klasický režim v lete, najrušnejšom období sezóny.

Súhlasím, že na prvý pohľad môže táto práca pôsobiť ako dobrodružstvo plné cestovania a nových zážitkov, ale je to aj tvrdá práca, ktorá si vyžaduje veľa odhodlania a pevnej vôle. Je to práca, ktorá má svoje náročné chvíle, ale zároveň aj nezabudnuteľné momenty, ktoré vám nikto iný neponúkne.

Vedzte, že ide o kariéru, ktorá si zaslúži úctu a rešpekt – nielen od pasažierov, ale aj od nás, čo sme sa rozhodli tomuto povolaniu venovať.

Zhodneme sa, že cestovanie je o zážitkoch, emóciách a príbehoch, ktoré si uchovávame na celý život. Ako bývalá letuška viem, že komfort, starostlivosť a profesionálny prístup dokážu spraviť veľký rozdiel.

Práve tieto hodnoty som našla v BUBO, kde sa luxusné zájazdy začínajú už na palube. Takéto detaily menia cestovanie na zážitok. A sprievodcovia vyškolení v BUBO Cestovateľskej Akadémii podliehajú taktiež veľmi tvrdému tréningu, aby ste vďaka nim vyťažili zo svojej dovolenky maximum. Sama to viem po školení v Egypte potvrdiť. Teším sa na lov zážitkov vo svete s vami!