Taif – mesto ruží

Najjednoduchšie je priletieť na medzinárodné letisko kráľa Abdulaziza v druhom najväčšom meste Džidda. Odtiaľto sa viete do Taifu dostať kvalitnou cestou, to vám zaberie približne 3 až 4 hodiny. Počas tejto cesty obchádzate najposvätnejšie mesto moslimov Mekku a následne zdolávate relatívne veľké prevýšenie, preto vie byť aj táto cesta zaujímavá.

Ak však chcete zvoliť pohodlnejší spôsob cestovania, Taif má aj svoje medzinárodné letisko, ktoré je však malé, no využívajú ho takmer všetky lokálne aerolinky, ako napríklad Saudia, Flynas alebo Flyadeal. Zo saudských miest sa sem však lieta iba z miest Rijád a Dammam, preto musíte prestúpiť v jednom z týchto miest.

Pokiaľ sa rozhodnete ísť do Taifu autom, vyrážate z Džiddy, tak ako to robíme aj my na našich zájazdoch v Saudskej Arábii. Džidda je druhé najväčšie mesto na pobreží Červeného mora, to znamená, že tu máme celoročné letné teploty s relatívne vysokou vlhkosťou. Po asi hodine až hodine a pol budeme prechádzať okolo Mekky, tretieho najväčšieho mesta Saudskej Arábie. Mekka je ako rodisko proroka Mohammeda a najposvätnejšie mesto islamu neprístupná pre nemoslimov, preto musíme toto mesto obísť z väčšej diaľky.

Do Taifu sa potom cesta znova rozdvojuje, jedna je iba pre autá a menšie vozidlá. Táto cesta je naozaj kľukatá a zaujímavá a prekonáva veľké výškové prevýšenie. Pre menej výkonné autá, autobusy alebo kamióny ide do mesta druhá cesta, ktorá je dlhšia a tým pádom prekonajú vozidlá výškové prevýšenie jednoduchšie.

Napriek relatívnej neznámosti pre zahraničných turistov má Taif veľmi bohatú históriu. Mesto bolo obývané ešte pred pôsobením proroka Mohammeda v regióne. V Taife žila aj početná menšina židovských kmeňov. Čo však predchádzalo tomu, že sa tieto kmene ocitli na tomto území?

V rovnakom období vládlo na juhu Arabského polostrova, v dnešnom Jemene, kráľovstvo Himyaritov. Jeden zo židovských kráľov tohto kráľovstva, Dhu Nuwas, začal perzekúciu kresťanov žijúcich v tomto kráľovstve. K najväčšiemu masakru došlo v meste Najran v dnešnej Saudskej Arábii, čo otriaslo vtedajším kresťanským svetom. Odhaduje sa, že dal zavraždiť až 20 000 kresťanov, ktorí odmietli konvertovať na judaizmus. Údajne vykopal jamy, ktoré zapálil a zaživa do nich hádzal ľudí, ktorí odmietli konvertovať.

Odpoveď na seba nenechala dlho čakať a ako prvé zakročilo Aksumské kráľovstvo, ktoré ovládalo územie najmä dnešnej Etiópie. Kráľ Kalib, ktorý vládol 20 rokov od roku 514, podnikol výpravu na dnešný Arabský polostrov a porazil vojská židovského kráľa Dhu Nuwasa. Ten namiesto toho, aby prijal prehru, údajne na svojom koni nacválal do mora a utopil sa. V tomto roku začalo byť kráľovstvo Himyaritov ovládané kresťanmi a veľa židovských rodín bolo nútených presťahovať sa do dnešného Taifu.

Mesto bolo v tomto období známe najmä vďaka pestovaniu rôznych druhov ovocia, vína a obilia, vďaka čomu mu prischla prezývka „záhrada Hidžázu“. V meste vyznávali polyteizmus, no najviac bohyňu Lat, ktorá dostala prezývku „pani Taifu“.

V roku 610 začal k prorokovi Mohammedovi rozprávať Boh skrz archanjela Gabriela a v roku 613 začal prorok Mohammed šíriť nové náboženstvo – islam. V jeho rodnom meste Mekke sa toto nestretlo s pochopením, začal byť diskreditovaný a prenasledovaný. Prvým miestom, kde hľadal útočisko pred prenasledovaním, bol v roku 619 práve Taif. Tu však bol odmietnutý a o 3 roky neskôr bol nútený vykonať svoju legendárnu cestu z Mekky do Mediny, ktorá sa označuje ako Hijrah.

Prešlo niekoľko rokov, prelialo sa veľa krvi a prorok Mohammed dokázal v roku 630 dobyť svoje rodné mesto Mekku a ľudí prinútiť vyznávať nové monoteistické náboženstvo islam. Prorok dokázal postupne zjednotiť takmer všetky mestá v dnešnej Saudskej Arábii, jediné, ktoré však dokázalo v roku 630 odolať, bol práve Taif. O rok neskôr, v roku 631, bolo dobyté mesto Tabuk, ktoré bolo najväčším spojencom mesta Taif. Lídri mesta pochopili, že sa nachádzajú v situácii bez východiska a bez boja sa vzdali Mohammedovým vojskám a stali sa z nich vyznávači nového náboženstva.

V roku 1517 padol západ dnešnej Saudskej Arábie pod nadvládu Osmanov a výnimkou nebol ani Taif. Mesto bolo pod ich kontrolou takmer 300 rokov, keď bolo dobyté naspäť v roku 1803 vojskami z dynastie Saudovcov. Keďže Saudovci dobyli aj Mekku a Medinu, odpoveď zo strany Osmanov na seba nenechala dlho čakať a vojská pod vedením Muhammada Aliho Pashu dobyli v roku 1813 celý región Hidžáz naspäť. Toto mesto v tomto roku navštívil aj Johannes Burckhardt, ktorý iba rok predtým objavil legendárnu Petru.

Počas Arabskej revolúcie v roku 1916 padlo mesto pod nátlakom hašemitských vojsk. Tie viedol Abdullah I., neskorší prvý kráľ moderného Jordánska od roku 1946 až po jeho atentát v roku 1951. Mesto najprv doslova odstrihol od kontaktu s okolím, keď zničil telegrafické vedenie a neskôr ho napadol. V hašemitských rukách však mesto nevydržalo dlho, pretože ho znovu dobyla dynastia Saudovcov, a to v roku 1932, kedy vzniklo moderné saudské kráľovstvo. Kráľ Abdulaziz si z mesta spravil letné sídlo a neskôr tu aj v roku 1953 umrel.

Naše prvé kroky po príchode do Taifu smerujú na jeho okraj, asi polhodinu cesty od centra. Prichádzame na horu a horský priesmyk Ash Shifa, ktorý leží v nadmorskej výške takmer 2500 metrov nad morom. Tu nájdeme viacero stánkov, kde lokálne ženy pečú tenký arabský chlieb posypaný korením a poliaty medom – zvláštna kombinácia, no chuťovo naozaj dokonalá. Okrem toho tu je veľa mužov, ktorí tu majú buď ťavy, kone alebo oslíky, na ktorých ponúkajú jazdy.

My sem však počas našich BUBO zájazdov v Saudskej Arábii prichádzame kvôli nádherným výhľadom do údolia, ktoré môžeme obdivovať z vysokej nadmorskej výšky. Po tejto krátkej zastávke a malému prehryznutiu smeruje naša cesta ďalej a to na miesto, vďaka ktorému prischla Taifu prezývka Mesto ruží.

Súčasťou veľkého pohoria Sarawat, ktoré prechádza celým západom Arabského polostrova, je aj menšie pohorie nazývané Al-Hada. To je práve väčšinou spájané s mestom Taif, pretože jedna z ciest do Taifu vedie práve cez to pohorie. Do mesta sa tadiaľto v minulosti nedostávali len autá, ale aj karavány, keď chodili po kamenistej ceste menom Darb al-Jammalah. Predpokladá sa, že táto cesta existovala približne 1000 rokov a spájala mestá Taif a Mekka. Dnes by sme našli stále zachované malé úseky tejto cesty, ktoré sú skôr udržiavané ako historická a kultúrna pamiatka.

Prostredie a nadmorská výška pohoria Al-Hada, ktorá v niektorých miestach činí takmer 2200 metrov nad morom, vytvára ideálne podmienky pre turistiku. Saudi nepatria k najvášnivejším turistom, no v chladnejších podmienkách podobných pohorí by sme ich niekoľko našli. Čo je zaujímavé, v pohorí bola vystavaná dedinka Al Kar, kde bol postavený obrovský aquapark. Ten je jedným z najvyššie položených v celej krajine a najmä v lete sa teší veľkej obľube od domácich, ktorí sa do horského prostredia utiahnu z celej krajiny. 

Pri meste Taif sa nachádza niekoľko fariem na ruže, ktoré sa pestujú z viacerých dôvodov:

• Vyrába sa z nich voda na konzumáciu – sladkastá chuť.
• Vyrába sa z nich voda na kozmetické účely.
• Vyrába sa z nich olej, ktorý sa pridáva do parfémov.
• Estetické účely kvetov samotných, napríklad v záhradníctve.

My jednu takúto farmu navštevujeme, kde uvidíme malú ukážku toho, kde ruže rastú. Toto je naozaj len malá ukážka vytvorená pre turistov, tie skutočné, veľké farmy sa vyskytujú mimo mesta. Odhaduje sa, že v tomto regióne sa ročne vypestuje približne 550 miliónov kvetov ruží na viac ako 900 farmách. Kvety kvitnú iba 2 mesiace v roku a to od marca do mája. Ďalších 10 mesiacov v roku strávia majitelia fariem spracovaním kvetov a predajom ich výrobkov.

Proces výroby vody a oleja z ruží je relatívne jednoduchý. Kvety ruží sa dajú do nádoby a zalejú sa vodou z ruží z predošlých výrob. Neskôr sa táto nádoba zahreje a vzniká para, ktorá prechádza do druhej nádoby, kde sa para skondenzuje. Ide o veľmi jednoduchý proces destilácie, ktorým sa dosiahne finálny produkt. V druhej nádobe sa nazbiera voda spoločne s olejom, olej sa po čase vďaka rozdielnej hustote oddelí od vody a následne sa z nádoby odčerpá.

Špeciálny typ ruže damascénskej sa v kozmetike využíva najmä ako prídavná látka do parfémov. Najväčší svetoví výrobcovia parfémov použijú pri výrobe florálnych vôní práve extrakt z tejto ruže, aby dosiahli želaný efekt. V arabských krajinách sa zvykne tento extrakt miešať z agarovým drevom, ktoré môžeme poznať aj pod názvom oud. Vznikajú preto orientálne, drevnaté vône s nádychom ruží, ktoré sa v regióne tešia veľkej popularite.

Keďže Taif získal v medzinárodnej sfére prívlastok mesto ruží, mesto využilo tento titul a každoročne organizuje festival spojený s týmto kvetom. Koná sa vždy po skončení sezóny, to znamená niekedy v polovici mája, keď ruže vykvitnú.

Primárnym cieľom festivalu je však biznis, keďže všetky farmy počas tohto festivalu otvoria svoje dvere a vítajú potenciálnych návštevníkov a obchodných partnerov. Jeden z majiteľov farmy, ktorú navštevujeme, my raz povedal: „Vieš, všetci si myslia, že naša sezóna trvá každý rok iba 2 mesiace, kým kvety kvitnú. Najťažšia práca však prichádza práve po tom, keď treba nájsť miesto, kam sa ruže predajú." 

Týždňový festival však ulahodí aj oku turistu. Mesto sa celé prenesie do ružovkastej farby a všetky verejné priestranstvá sú vyzdobené kvetmi ruží. V rámci festivalu sa konajú rôzne kultúrne vystúpenia, ktoré poukazujú na tradície Saudskej Arábie. V minulosti sa festival zapísal aj do Guinnesovej knihy rekordov, keď tu 190 mladých účastníkov strávilo približne 160 hodín prácou na zostavení najväčšej kytice ruží na svete. Tá sa im podarila a bola vytvorená z 84 450 kvetov!

Po prehliadke miesta, ktoré dalo mestu Taif dnešný prívlastok, sa presúvame do centra mesta samotného. Taif má dnes necelých 600 000 obyvateľov a v Saudskej Arábii sa radí medzi 8 najväčších miest podľa počtu obyvateľov, pri prejazde mestom to tak však vôbec nepôsobí. Mesto je veľmi kľudné, nestretnete tu až tak veľa ľudí a nezažijete tu ani dopravnú zápchu. Asi najkrajším miestom celého centra je starý trh, v arabčine souq, ktorý po krátkej obednej pauze navštívime.

Hneď vedľa souqu je však postavená jedna z dominánt mesta, a tou je mešita Abd Allaha ibn al-Abbasa. Skrátene Ibn Abbas je mužom, ktorý bol jedným z bratrancov proroka Mohammeda a jedným z najvýznamnejších vykladateľov koránu. Abbas bol predchodcom kalifátu, ktorý vládol nad územím Blízkeho východu od roku 750 po rok 1258, kedy bol Badgad dobytý Mongolmi.

Po smrti proroka Mohammeda nastúpil na trón moslimskej obce Abu Bakr, neskôr Umar, Utman a štvoricu prvých kalífov uzatvára Mohammedov bratranec Ali. Títo štyria kalifovia tvoria takzvaný Rašídsky kalifát. Po atentáte na Alího dochádza k vzniku nového, Umajovského kalifátu, ktorý vydržal vládnuť nad týmto územím od roku Alího smrti od roku 661 až po rok 750. Hlavné mesto sa počas tohto vládnutia presťahovalo z Mediny do Damašku.

V roku 750 však začali vládnuť Abbásovci, potomkovia Ibn Abbasa a hlavné mesto sa presťahovalo do Bagdadu. Abbasovský kalifát ovládal historicky jednu z najväčších ríš na svete. Jeho územie siahalo od dnešného Afganistanu, Iránu, Iraku až po celý Arabský polostrov, Zakaukazské republiky, časť dnešného Turecka, sever Afriky, ako Egypt, Líbye, Tuniska, až po časti Alžírska a Maroka. Ovplyvnené boli aj územia, ako napríklad Sicília, Rodos, Cyprus alebo juh Španielska.

Predchodca tejto obrovskej a dlho vládnucej dynastie sa presťahoval do mesta Taif v roku 680, kde o 7 rokov neskôr umrel. Bol pochovaný na cintoríne pri mešite, ktorá bola vtedy ešte oveľa menšia a jednoduchšia ako dnes.

Až počas vlády Abbásovcov sa mešita zrekonštruovala a premenovala po predchodcovi tejto dynastie. Dnes je ústrednou mešitou celého mesta a vedľa nej sa nachádza cintorín, ktorý je takmer dvakrát väčší ako je rozloha mešity samotnej. Okrem Ibn Abbasa je na cintoríne pochovaný napríklad aj Muhammad ibn al Hanafiyya, jeden zo synov Aliho, bratranca proroka Mohammeda.

Trh v Taife je podľa môjho názoru jeden z najkrajších trhov, aký som v arabskom svete navštívil. Nie je príliš veľký a je tvorený relatívne malými a úzkymi uličkami, človek však nemá pocit stiesnenia. Je veľmi autentický a je šanca tak 1 %, že tu stretnete ostatných turistov. Lokálni ľudia sú z vás stále veľmi prekvapení a každý z nich by vám najradšej predal tovar, ktorý jeho obchod ponúka.

Souq je rozdelený na viacero častí podľa sortimentu, ktorý sa v danej časti predáva. Jedna časť predáva iba koreniny, kávu a čaje, v ďalšej časti kúpite iba zlato a šperky, ďalšia časť zase ponúka oblečenie, plášte na zimu a podobne.

Neďaleko starého mesta stojí posledná zastávka, ktorú v meste navštevujeme. Je ňou palác Shubra, ktorý bol pôvodne postavený v roku 1858. V tomto roku ho dal postaviť Ali Pasha, šaríf z Mekky. Trvalo takmer 50 rokov, kým bol palác dokončený. Po tom, ako bolo mesto dobyté dynastiou Saudovcov a prvým moderným kráľom Saudskej Arábie, kráľom Abdulazizom, sa z tohto paláca stal kráľovský palác, ktorý bol využívaný samotným kráľom.

Práve palác je miestom, kde v roku 1953 kráľ Abdulaziz zomrel. Potom tento palác využíval aj jeho syn, kráľ Faisal a neskôr aj korunný princ Sultan. V roku 1995 sa z paláca stalo múzeum, ktoré dodnes zobrazuje, ako sa v ňom niekedy žilo. Shubra palác je pomenovaný po rovnakom paláci, ktorý bol postavený v rovnomennom meste v dnešnom Egypte.

Taif je jedno z menej známych miest, ktoré pravidelne navštevujeme v kráľovstve Saudskej Arábie. Jeho unikátna lokalita v horách a dôležité kultúrne dedičstvo, akým je pestovanie ruží a produkcia ružovej vody je jedným z dôvodov, prečo sa toto mesto oplatí navštíviť. Autentickosť regiónu Hijaz sa dá zažiť práve najlepšie v tomto meste a preto ho my z BUBO nevynechávame na každom našom zájazde v Saudskej Arábii.