Bagdad, srdce starovekej Mezopotámie

V Bagdade, ktorý sa nachádza v srdci historického údolia rieky Tigris – Eufrat, sa začal život ako séria predislamských osád. V 8. storočí sa premenil na hlavné mesto moslimského sveta a po stáročia zostal kultúrnou metropolou. V roku 1258, po jeho zničení mongolskými útočníkmi, súperili Peržania a Turci o kontrolu nad mestom, ktoré nakoniec v roku 1638 začlenili do Osmanskej ríše ako dôležité provinčné centrum.

V roku 1932 sa stal Bagdad hlavným mestom moderného Iraku. Súčasná populácia mesta je cca 8 miliónov obyvateľov, no neoficiálne zdroje hovoria o viac než 10 miliónoch. Po Káhire je to druhé najväčšie arabské mesto.

Príbeh mesta mieru, čo je jedna z mnohých prezývok exotickej metropoly, je z veľkej časti príbehom nepretržitej vojny. Kde nie je vojna, tam je mor, hlad a občianske nepokoje. Je to paradox, ktorý cynická história napísala naprieč vysokým cieľom vyplývajúcim z názvu, ktorý mestu udelil jeho zakladateľ.

Bagdad založil v roku 762 n.l. Al-Manzúr, druhý kalif dynastie Abbásovcov. Poloha mesta nie je náhodná, pretože leží na križovatke významných obchodných ciest, na ktorej kedysi stáli iné významné mestá, vrátane Babylonu. Zlatý vek Bagdadu trval prvé dve storočia jeho existencie, no jeho lukratívna lokalita mu priniesla časté nájazdy od nepriateľov a ničiteľov s cieľom buď si ho podmaniť, alebo ho absolútne zdecimovať.

V dobách zlatej éry bol Bagdad obklopený kruhom hradieb so štyrmi bránami nazvanými podľa miest, ku ktorým smerovali. Boli to brány Kúfa, Basra, Chorasán a Damašek. Brány boli od seba oddelené takmer 2,5 km dlhým úsekom hradieb a v každej osadili trojo ťažkých dvier, na otvorenie ktorých muselo použiť silu niekoľko desiatok mužov.

Základy týchto hradieb boli hrubé až 44 metrov a merali cca 12 metrov, no ďalej od brán boli trikrát užšie. Za hradbami sa tiahol násyp vysoký až 50 metrov, na ktorom stáli strážne veže. Celú sieť opevnenia obklopovala vodná priehrada, čo z Bagdadu robilo kedysi nedobytné mesto.

O Bagdade sa toho mnoho počulo, no iba málo našincov o ňom niečo vie. My v BUBO milujeme expedície „málo poznaného“ a práve iracký svet taký je. Na expedícii Irak – Mezopotámia sa s týmto mestom dôkladne zoznámime a vryjeme sa mu pod kožu. Od roku 2019, kedy v Iraku porazili teroristickú organizáciu ISIS, tu miestny život opäť prekvitá a snaží sa dlhými krokmi posúvať vpred k modernosti a prosperite.

Našou „pevnosťou“ v Bagdade je butikový hotel Noorland nachádzajúci sa v srdci tohto pulzujúceho mesta. Prehliadku mesta začíname v starej štvrti Bagdadu, ktorá sa nachádza od nášho hotela asi 15 minút cesty (9 km). Táto štvrť je rozhodne tou najzaujímavejšou časťou a arabská atmosféra vás tu doslova pohltí.

Počas prehliadky sa medzi miestami prepravujeme kvalitným miestnym klimatizovaným minibusom alebo peši. Z hlavnej ulice Khulafa St. ideme po vlastných a ocitáme sa v každodennom rušnom živote občanov tejto exotickej metropoly. Smerujeme k ulici Al-Rashid, ktorá je úzko spojená nielen s bagdadskou, ale, všeobecne, irackou kultúrou a históriou.

Ulica Al-Rashid dýcha históriou a každá jej priľahlá ulica je plná života. Je viac než fascinujúce vidieť život v Bagdade taký, o ktorom sme ani neslýchali. Jednou z historických budov je mešita Murjan nachádzajúca sa oproti vysokej budove centrálnej banky. Datuje sa do obdobia Džalájírovcov, ktoré trvalo približne do roku 1410 n. l.

Postavili ju ako súčasť madrasy Mirjaniya a postaral sa o to veliteľ Uwajcov (Uway) Amin-ef-din-Murjan. Ten začal stavať madrasu spolu s mešitou pod vládou panovníka Hasana Buzurga a dokončil ju niekedy v r. 1357. Mešita je známa vďaka svojmu ornamentálnemu murivu a v hlavnej modlitebnej sále sú zachované úžasné kúfske rytiny.

Hneď vedľa sa nachádza budova starého karavansaraju, ktorý je jediným kompletne zastrešeným v celom Iraku. V trinástom a neskoršom storočí poskytoval ubytovanie pre obchodníkov, ktorí cestovali po trasách karaván cez Bagdad. Neskôr v 70. rokoch 20. st. slúžil ako luxusná reštaurácia a nočný klub s brušnými tanečnicami, no v súčasnosti opäť zíva prázdnotou a potrebuje rekonštrukciu.

Po ulici pokračujeme smerom nahor až k medenému trhu Al-Safafeer. Tu sa ponoríme do úzkych uličiek plných malých obchodíkov. Trh je právom známa a obľúbená turistická atrakcia, no jediní turisti sme tu my. História trhu sa datuje až do Abbásovského kalifátu. V súčasnosti sa hluk medených kováčov zmenšil, pretože dielne sa zatvorili a obchod tu upadal.

Stále je tu však mnoho obchodov, kde sa dajú nájsť krásne starožitné šálky a kanvice na kávu z tepanej medi s prepracovaným dizajnom. Mnohé z nich sú 50 až 100 rokov staré. Jeden z príbehov trhu Al-Safafeer je, že počas abbásovskej éry kone prechádzali cez bazár, aby boli trénované na hluk spôsobený kovovými cestami a aby sa v boji nezľakli veľkého hluku. Názov trhu je odvodený z arabského slova Al-Safar, teda meď.

Po prejdení trhu sa ocitneme pri známej madrase Al-Mustasiriya, ktorá sa nachádza pri moste mučeníkov – Al-Shuhada. Je jednou z najpôsobivejších pripomienok Abbásovcov. Postavili ju na príkaz kalifa Al-Mustansira Bilaha a dokončili ju v roku 1234, čo bol na vtedajšiu dobu architektonický počin.

Táto vysoká škola znamenala v islamskom svete novú etapu vo vývoji učenia, keďže sa tu prvýkrát začali vyučovať všetky štyri doktríny islamských právnických škôl. Do madrasy sa dostaneme cez krásnu ornamentálnu bránu. V roku 1258 prežila útok Mongolov a dodnes je symbolom múdrosti a intelektu, ktorý tu kedysi prekvital.

Hneď vedľa madrasy stojí mešita Al-Asifia, kde sa nachádza svätyňa šejka Al-Kaliniho. Na opačnej strane cesty sa už nachádza kryté alejové trhovisko, ktorým pokračujeme až na ulicu Al-Mutanabi. Iba na tomto trhovisku nájdete jediné turistické suveníry ako napr. magnetky, mapy a vlajky Iraku a rôzne sošky známych irackých pamiatok. Táto zhruba 150 metrov dlhá trhová pasáž prekvitá autentickým životom a zvedavými pohľadmi miestnych obchodníkov.

Po vyjdení z trhovej pasáže prídeme na ulicu Mutanabi a priamo pred nami uvidíme na rohu starú štýlovú kaviareň Shabandar café. Práve tu sa vieme občerstviť výborným čajom a nasať atmosféru ako z filmu. Je to miesto, kde sa od nepamäti stretávali miestni intelektuáli s cieľom zmysluplnej diskusie, písania kníh, básní, piesní alebo iných vedomostných a umeleckých aktivít.

Fotografie na stenách tejto kaviarne dýchajú históriou a pohltia vás až tak, že si ich budete chcieť pozrieť všetky. Ulica Mutanabi je historickým centrom kníhkupectiev a vonkajších knižných stánkov v Bagdade. Bola pomenovaná po klasickom irackom básnikovi Al-Mutanabim z 10. storočia nášho letopočtu. Často sa o nej medzi domácimi hovorí ako o srdci a duši bagdadskej gramotnosti a intelektuálnej komunity.

Neďaleko odtiaľto, smerom k rieke, sa nachádza socha známeho básnika Al-Mutanabiho, ktorú v 60. rokoch 20. storočia postavil známy iracký sochár Mohammed Ghani Hikmat. Je fascinujúce, koľko domácich obyvateľov si vystojí radu na fotku s týmto básnikom. Za chrbtom sochy sa nachádza osmanská historická budova Qishla, ktorá v 19. storočí slúžila ako kasárne.

Od sochy Al-Mutanabiho sa vrátime opäť ku kaviarni Shabandar a pokračujeme po ulici Mutanabi až na koniec k ulici Rashid. Prechádzame okolo starých historických budov, pred ktorými je nespočetne veľa stánkov s knihami, domácimi potrebami, mosadznými suvenírmi, odznakmi, ovocím a inými vecami každodenného použitia pre domácich.

Na konci ulice zabočíme doľava a po asi 90 metroch po pravej strane stojí fotogenická mešita Haydar-Khana. Postavil ju abbásovský kalif Al-Násirom niekedy v 12. až 13. storočí. Zrekonštruovali ju počas osmanskej éry v roku 1827 a opätovne v roku 1890. Považujú ju za jeden z najlepších príkladov osmanských stavieb v Bagdade a jej dóm o tom presvedčí každého okoloidúceho.

My však pokračujeme ďalej a po 100 metroch na ľavej strane vkročíme do malého obchodíku Hajj Zbala, kde robia ten najlepší hroznový džús v celom hlavnom meste. Založili ho už v roku 1900 a dodnes si udržuje svoju prestíž. Nášho lokálneho partnera Haidera tu poznajú a BUBO vítajú s otvorenou náručou a chutnými koláčikmi. Tak čo, pili ste už niekedy lepší džús?

Po príjemnom gurmánskom zážitku nasadáme do minibusu a presúvame sa k pamätníku martýrov. Po ceste sa ešte zastavíme na dvoch zaujímavých námestiach. Po piatich kilometroch vystupujeme na námestí Tahrir, kde sa nachádza veľkolepý pamätník slobody = Tahrir Monument. Tento mestský pamätník patrí medzi najobľúbenejšie a najznámejšie v Bagdade.

Odkryli ho v roku 1961 po smrti sochára Jawada Saleema. Skladá sa zo 14 bronzových odliatkov, ktoré predstavujú 25 postáv na travertínovej platni zdvihnutej 6 metrov nad zemou. Je 10 metrov vysoký a 50 metrov dlhý. Postavy, ktoré sú v basreliéfe majú evokovať babylonské, asýrske a arabské umelecké diela.

Zobrazuje historické udalosti z Iraku až do revolúcie 14. júla 1958 pod vedením Abdula Karima Kásima. Práve toto je kľúčový dátum a moment, ktorý označuje začiatok republikánskej vlády v Iraku. Udalosti na pamätníku sú určené na čítanie (sprava doľava) arabskej poézie, počnúc udalosťami, ktoré predchádzali revolúcii a končiac túžbou po harmónii a nezávislosti. 

Ďalším bodom záujmu je námestie Firdos, ktoré sa nachádza od námestia Tahrir niečo cez 2 kilometre. Pri komplikovanej doprave v Bagdade však aj takáto krátka vzdialenosť môže trvať viac než 15 minút autom. Námestie Firdos sa preslávilo v dejinách až na začiatku 21. storočia. Názov je odvodený z arabského slova „firdows“, čo doslova znamená „raj“.

Počas posledných 70 rokov tu bolo niekoľko monumentálnych umeleckých diel, medzi ktoré patrila aj socha neznámeho vojaka z roku 1959. Tú však v roku 2002 nahradila 12 metrov vysoká socha Saddáma Husajna, ktorú navrhol a nechal postaviť iracký sochár Khalid Ezzat na počesť jeho 65. narodenín. Počas americkej invázie v roku 2003 túto sochu irackí občania za pomoci Američanov strhli dole a oslavovali porážku diktátora.

Saddámovu sochu nahradila zelená abstraktná socha od Al-Dawiriho, no v roku 2013 jej našli iné miesto a z námestia ju presunuli. Toto námestie nepatrí pre miestne obyvateľstvo medzi najobľúbenejšie, no pre zahraničných turistov je to atraktívne. Pri námestí sa nachádza aj fotogenická mešita 17. Ramadánu a dva z najznámejších hotelov v Bagdade – Palestine Hotel a Sheraton Ishtar.

Po návšteve neslávne známeho námestia Firdos pokračujeme na posledný bod nášho dnešného programu v Bagdade. Smerujeme k pamätníku martýrov, ktorý je inak známy ako Al-Shaheed. Od námestia je vzdialený takmer 6 km. Treba dávať pozor na čas, pretože areál pamätníka zvyknú zatvárať už o 15.00 h a radšej byť na parkovisku o 10 minút skôr, ako o minútu neskôr. Parkovisko sa nachádza na severovýchodnej strane a po prejdení vstupnej brány sa pred nami týči obrovská modro-tyrkysová stavba pripomínajúca slzu.

Tento výnimočný monument s kupolami sa nachádza na východnej strane rieky Tigris v blízkosti armádneho kanála. Navrhol ho Ismail Fattah Al-Turki a postavila ho spoločnosť Mitsubishi v roku 1983 ako svätyňu na počesť takmer milióna zabitých Iračanov počas 8-ročnej vojny medzi Irakom a Iránom (22.09.1980 – 20.08.1988). Pamätník postavili pri dvoch jazerách a výška každej kupoly je 40 metrov. Tvar má symbolizovať slzy príbuzných.

V Saddámových časoch boli vitríny zo skla plné vecí mŕtvych, vrátane pier, nožníc na nechty, zaslaných listov domov, okuliarov, psích známok a mnohých iných symbolických predmetov. Tieto vitríny sa dodnes nachádzajú v strede medzi „slzami“ a dá sa do nich vstúpiť po schodoch nadol. Dnes je pamätník venovaný obetiam šiitskych a kurdských ľudí, ako aj Saddámovmu režimu. Iróniou tohto areálu je, že za jazerom po ľavej strane od parkoviska sa nachádza zábavný park Sindbad.

Veľké koleso sa nedá prehliadnuť. Táto svätyňa nie je obľúbeným miestom pre domácich, nakoľko im pripomína krvavú históriu a stratu blízkych. Nie je tomu tak dávno, čo turisti na vstup potrebovali špeciálne povolenie. V súčasnosti je areál otvorený pre verejnosť bez akýchkoľvek „papierovačiek“, no treba sem prísť včas pred zatvorením.

Prvý deň prehliadky je fascinujúci a človek si ešte poriadne neuvedomuje, v akej krajine sa nachádza a už pozná staré centrum Bagdadu. Lovenie zážitkov je naším mottom v BUBO a medzi ne patria samozrejme aj tie gurmánske. Iracká kuchyňa je veľmi štedrá a každý milovník mäsa si príde na svoje.

Pred západom slnka sa presunieme do kvalitnej reštaurácie Toast, kde krásny deň ukončíme vynikajúcim irackým kebabom so šalátom Tabbouleh. Centrum starého Bagdadu dýcha priateľskou atmosférou. To však nie je všetko, čo toto exotické mesto ponúka. V ďalší deň sa vyberieme do širšieho centra tohto veľkomesta, ako aj do vzdialenejšieho okolia.

Top 10 starého Bagdadu

1. Atmosféra na ulici Mutanabi – ulica prekvitajúca životom miestnych, kde si budete pripadať ako v rozprávkach Tisíc a jednej noci.
2. Trh Safafeer – medený trh patrí medzi najzaujímavejšie miesta starého Bagdadu. Ak túžite po starožitnostiach, ktoré si už čo to prežili, tak toto je to pravé miesto. Odporúčame kúpu medených šálok, čajníkov. Veď kto sa môže doma pochváliť tým, že pije kávu zo šálky z Bagdadu?
3. Čaj a cigaretka v kaviarni Shabandar – známa kaviareň, ktorá si vyžaduje návštevu. Ak budete mať šťastie, čaj vám naservíruje sám majiteľ Mohammad al-Khashali. Perfektné miesto na schladenie sa počas horúcich dní.
4. Pamätník martýrov Al-Shaheed – monumentálna stavba pripomínajúca slzy tých, ktorí prišli o svojich blízkych. Táto svätyňa dodnes vzbudzuje rešpekt a spôsobuje zimomriavky.
5. Hroznový džús na ulici Al-Rashid – ste v Bagdade a túto sladkú špecialitu by ste nevyskúšali? Omyl! Atmosféra obchodíku vás doslova pohltí a verte, že si dáte minimálne dva.
6. Madrasa Al-Mustasiriya – historická budova islamskej vysokej školy, ktorá prežila 2 mongolské útoky. Knižnica, ktorá obsahovala viac než 80 tisíc kníh, bola kedysi najdôležitejším centrom učenia v moslimskom svete.
7. Námestie Tahrir – námestie slobody rozhodne stojí za návštevu. Stačí tu kľudne 10-15 minút, no nadšenie bude zaručené. Námestie sa nachádza pri rušnom kruhovom objazde a za monumentom je príjemný park so sochou „matky“.
8. Námestie Firdos – práve tu v roku 2003 strhol iracký ľud sochu Saddáma Husajna a oslavoval porážku diktátora. Zastavte sa tu a spravte si fotografiu námestia s mešitou 17. Ramadánu v pozadí.
9. Prechádzka pri západe slnka popri rieke Tigris – večerná idylka môže začať práve prechádzkou pri známej rieke Tigris. Okolitý opar spôsobuje krásne sfarbenie oblohy do oranžova.
10. Kúpa suvenírov v meste bez turistov – kúsok za mostom Al-Shuhada na východnom brehu rieky Tigris máte možnosť kúpy suvenírov. V meste, kde turizmus nie je absolútne rozvinutý, je to veľkou raritou. Neváhajte a doneste svojim blízkym magnetky z Bagdadu.

Čo vidieť v starom Bagdade navyše?

1. Abbásovský palác – pozoruhodná budova neďaleko námestia Maidan a konca ulice Al-Rashid. Je to jediný abbásovský palác, ktorý zostal v Bagdade. Je tu vystavená zbierka historických artefaktov, ktoré predstavujú určité etapy arabskej islamskej histórie krajiny. Vstup pre turistov je 20 USD
2. Katedrála Sv. Jozefa – nachádza sa na ulici Al-Khulafaa a je taktiež známa ako Latinská katedrála Sv. Jozefa. Postavili ju v roku 1866 a obsahuje množstvo zaujímavých sôch. Využívali ju ortodoxní kopti Iraku.
3. Park Abu Nuwas – park sa tiahne takmer 2 km pozdĺž východného brehu rieky Tigris a je obľúbeným miestom na piknik a oddych pre domácich. Abu Nuwas bol stredoveký básnik, napol Arab napol Peržan, ktorý rád písal básne o víne a romantike.
4. Iracké národné divadlo – nachádza sa trochu ďalej od starého Bagdadu na námestí Fateh, no ak by ste mali čas, odporúčame navštíviť niektoré z vystúpení. Počas režimu Saddáma Husajna boli kiná a americké filmy zakázané a ľudia dali prednosť divadelnej kultúre, čo sa zachovalo až dodnes. Hneď vedľa divadla sa nachádza veľká vojenská nemocnica.
5. Arménsky kostol Sourp Asdvadzadzin – známy aj ako kostol Miskinta (podľa ženy, ktorá bola v 5. st. umučená). Je to jeden z najstarších kostolov v Bagdade pochádzajúci z roku 1640. Nachádza sa na konci ulice Al-Rashid pri námesti Maidan. Neďaleko Abbásovského paláca.