Abrahám - prorok, ktorý mal zabiť svojho syna

Abrahám alebo - ako ho volajú moslimovia - Ibrahim je úžasná biblická postava, ktorej sú prisudzované mnohé prvenstvá. Najdôležitejším však je, že tri hlavné monoteistické náboženstvá: judaizmus, kresťanstvo a islam sa hlásia k Abrahámovi ako praotcovi viery.

Abrahám je vzorom človeka, ktorý sa spolieha na Božie zasľúbenie. Bohatý a vzdelaný nerozmýšľa o svojej pravde, ale podvolí sa želaniu Boha. Áno, to je ten známy príbeh o obetovaní Izáka, kde v poslednej chvíli Boh ako náhradu ponúkol ovečku. Je to trošku zložitejšie, ale to sa dočítate  nižšie. Veriaci to vnímajú ako maximálnu poslušnosť k Bohu. Tak ako my na Vianoce zabíjame kaprov, zažil som doslova jatky barančekov a dokonca býkov (v Bangladéši, Pakistane či Guyane) v mnohých moslimských krajinách.

Kvôli sviatkom Eid Al-Adha či Kurban Bayram (sviatok obetovania) cestujem mnoho rokov na určité miesta, spávam u miestnych a spoločne s nimi Abraháma oslavujeme. A následne obdarúvame susedov a chudobných. No poďme po poriadku. Kde sa Abrahám narodil a čo to bolo za človeka?

Abrahám sa narodil v Ure Chaldejskom v Mezopotámii na juhu dnešného Iraku. Bol to vzdelaný mestský človek, žiaden samorast. Abrahám je potomkom Šema (syna Noeho) - 10 generácia po Noem - z ktorého sa odvodzujú všetci Semiti. Preto je Abrahám považovaný za otca Židov ale aj Arabov. Dnes znepriatelení Židia a Arabi sú teda bratrancami.

Ur bol jedným z prvých mestských štátov sveta. Stojím v bielej džalábii s arafatkou okolo krku pred zikuratom v Ure a dostávam vysvetlenie, že ide o hlavné mesto Sumerov, tu sídlili sumerskí králi.

Písmo síce vzniklo v (relatívne) blízkom a staršom Uruku, ale ten príkaz dali práve králi tu z Uru. Keď tu Abrahám žil, Sumeri už využívali koleso a riadili sa podľa zákonov. Oficiálny zákonník ešte nemali, ten zaviedol až zakladateľ tretej dynastie Ur-nammu o storočie neskôr.

Moc „Čiernohlavcov“ - ako sa Sumeri volali - siahala od arménskych hôr, do Malej Ázie a na juh dnešného Iránu a patrilo k nej teda oveľa väčšie územie, ako je dnešný Irak. Púť po stopách Abraháma je náročná, teploty v Ure sa blížia k päťdesiatke, na hlave ako keby mi vybuchol fén.

Miestni Sumeri nazývali semitskú rasu, z ktorej Abrahám pochádzal, Chaldejci. Rodina žila po mnoho generácií v jednom z najbohatších a najkultúrnejších miest, v Paríži vtedajšieho sveta. Inak práve v parížskom Louvre nájdete originál najznámejšieho - Chammurapiho zákonník.

Chammurapiho zákonník hlása „oko za oko, zub za zub“, ale z Ur-namovho zákonníka sa ešte dalo vyplatiť v štýle: ak človek človeku sekerou nohu odťal, zaplatí desať šekelov striebra. S týmto sa na svojich cestách stretávam doteraz. Napríklad v Jemene ale aj na Sumatre či v Novej Guinei. Prejdete autom sliepku, platíte, prejdete dieťa… ak sa dohodnete, platíte viac, alebo bude vojna kmeňov.

Abrahám sa tu v Ure narodil už v roku 2150 p.n.l. mame Amathla’ah a otcovi Terah, ktorý sa v Biblii niekoľkokrát spomína. Niektorí tvrdia, že sa narodil 1948 rokov po Zrodení, teda v roku 1813 p.n.l. 

Keď chcem vidieť dom Abraháma, musíme ísť autobusom, je to od zikuratu ďaleko a preto dom mnoho turistov vynechá. No nevynechal ho pápež František, ktorý celebroval práve tu v Ure a práve pred domom Abraháma začiatkom marca 2021 omšu. Dom je obrovský a jasne hovorí o tom, z akej rodiny Abrahám pochádzal. Prechádzam množstvom miestností, kuchyňou s odtokom v prostriedku podlahy, špajzou, obývačkou, spálňami, slúžkovskou izbou, izbou pre otrokov. Dom je dnes bez strechy a tak sa viete prechádzať aj po múroch a vidieť dom z vrchu.

Abrahám žil dávno a treba povedať, že všetko, čo nám dnes zostalo, sú domnienky. No je to fascinujúce a mojej návšteve Uru dodal dom Abrahámovej rodiny iný rozmer. Ur bol mojím snom od počiatku cestovania a teraz som tu, wow.

Keď prechádzam Urom, predstavujem si, ako vyzeral za čias Abraháma. Teraz je všade sucho, žiadna známka vegetácie, nehostinná púšť. Mohol vyjsť Abraham na vrchol zikuratu tak ako ja? E-temen-nigur bol dostavaný za čias Ur-nammu, ale aj predtým tu vraj čosi stálo.

Mohol Abrahám obdivovať nádherné paláce, ktoré sú dnes iba ruinami? Kam chodil na rande so Sárou, ktorú si zobral za manželku a celý život vrúcne miloval? V Ure je dnes šesť ruín rozľahlých palácov a osem chrámov. Ako Ur vyzeral za čias Sáry a Abraháma? Mesto malo v danej dobe vyše stotisíc obyvateľov, bolo rozdelené na štvrte, pravouhlé bloky, malo dláždené ulice. Boli tu paláce s vysokými vežami, súdy, trhové námestia, chrámy s nádhernými sochami. Vtedy tu vraj boli zavlažované záhrady a kvitli stromy... Išlo o jedno z najkultúrnejších miest planéty.

Rieka Eufrat, najväčšia rieka Blízkeho východu, vtedy obtekala mesto a napĺňala kanály okolo hradieb. Tu boli aj dva prístavy, ktoré využívali obchodníci. Je to ťažko uveriť, ale Perzský záliv, ktorý Arabi volajú Arabský záliv, siahal kedysi až sem. Dnes je vyše dvesto kilometrov juhovýchodne a aj Eufrat je ďaleko.

Abrahám bol usadlý obchodník a evidentne sa jeho rodine darilo. Cestovateľom sa stal až vo vysokom veku. Podľa Starého zákona mal on sedemdesiatpäť rokov a jeho otec Terah dvesto rokov, keď vyslyšali Boha a vydali sa založiť nový národ do zeme zasľúbenej, o ktorej sa neskôr dozvedel, že je to Kanaan. Nevedeli, kam idú, ale dôverovali Bohu, že ich do danej zeme, kde založia požehnaný národ, privedie.

Cestovanie muselo byť pre Abraháma poriadnou zmenou v životnom štýle. Keď skončili zimné dažde a nebolo takto otrasne teplo (ako dnes, keď sme tu my), bohatý obchodník naložil celý svoj majetok a celú svoju rodinu vrátane synovca Lóta (syna Harana, brata Abraháma) na ťavy a vozy (veď tu v Ure vymysleli koleso) ťahané volmi, a vybrali sa na cestu do neznáma. Nemohli vyraziť priamo na západ, tam je púšť.

Abrahám nevedel, kam vlastne idú, a tak išli okľukou na sever popri riekach Eufrat a Tigris, a územím medzi nimi - Mezopotámiou. To bola v danej dobe klasická obchodná cesta. Cesta musela byť veľmi nebezpečná, ale nie tak ako dnes. Irak je už zopár desaťročí nielen pre turistov značne nebezpečnou krajinou. No my sme presne po stopách Abraháma po dlhých prípravách vyrazili!

Už pri vyslovení mena, zatají cestovateľ dych. Babylon… Pred štyridsiatimi storočiami sa takto začínala cesta, ktorá presiahla históriu a ktorej oblúk vryl nádej a vieru do duší miliónov. 

Do Babylonu vstupujeme modrou Ištarinou bránou. 1700 rokov po Abrahámovi ňou vstúpil do mesta víťazoslávne Alexander Veľký. Za čias Abraháma je Bab-Ilu menším mestečkom a oficiálne založenie mesta sa datuje do roku 1894 p.n.l. Píše o ňom Ezechiel počas dvadsaťdvaročného vyhnanstva v Babylone. Abrahám tadiaľto putoval, veď aj Babylon sa nachádza na Eufrate severozápadne od Uru.

Okrem lokálnych sprievodcov na danú krajinu vždy investujem aj do expertov na konkrétnych pamiatkach, ktorí tu žijú a skutočne vedia každý detail. Ali mi hovorí: „Áno, Abrahám tu určite bol, prechádzal presne touto ulicou Nabu ako vy a potom okolo Mardukovho chrámu s tými desivými okrídlenými sochami pokrytými zlatom. Ďalej určite s jeho rodinou išli k zikuratu, ktorý si všetci Abrahámovi potomkovia až do našich čias pamätajú ako Babylonskú vežu." 

Nič také teraz nevidíme a najimpozantnejším sa javí bývalý palác autokratického prezidenta Iraku, Saddáma Husajna. No Babylon sa mi veľmi páčil a konečne som stál na mieste, kde v trónnej miestnosti skonal môj veľký hrdina Alexander Veľký, keď sa do mesta vrátil po svojej veľkej výprave.

Následne po oddychu sa Abrahám s rodinou vydali na dlhú namáhavú cestu do ohromného mesta Aššur. Aššur sa o pár rokov stane hlavným mestom mocnej Asýrskej ríše. V očiach akkadského, asýrskeho a babylonského ľudu v Abrahámových dobách bol Aššur rovnako svätý ako Rím, Mekka a Jeruzalem pre katolíkov, moslimov a židov. Abrahám vraj vstúpil do mesta bránou Gurgurri a prešiel po dláždených uliciach cez bohaté bazáre, okolo slávnych chrámov a obrovského kráľovského paláca.

Popisuje sa tu známa príhoda, kedy Abrahám odmietne zosadnúť zo svojej ťavy, lebo Aššur bol plný chrámov venovaných bohyni Ištar (šestnásť chrámov) a bohovi Ašurovi (tridsaťštyri chrámov). A Abrahám, ako vieme, vyznáva jediného boha - veď je zakladateľom monoteizmu. Keď sa na túto overenú príhodu pýtam znalca priamo v Aššure, hovorí mi, že Abrahám tu nikdy nebol.

Iračania tvrdia, že Abrahám sa pri ceste z Uru zastavil na prvej veľkej zastávke po 250 km v meste Kufa. No áno, bolo to dávno, roky, kedy Abrahám žil, nie sú presné, ale aj to, že Ismael sa narodil, keď mal Abrahám osemdesiatšesť rokov, a Izák, keď mal sto rokov, je ťažko uveriteľné.

Na druhej strane vieme, že Aššur fungoval päťsto rokov pred príchodom Abraháma a bolo to významné mesto, v hornej Mezopotámii, centrum viery Asýrie. Takže napriek názoru znalca, ak sa Abrahám narodil v Ure, išiel by určite tadiaľto a zastavil by sa tu. 

Aššur bol na putovaní po stopách Abraháma pre mňa najväčšou neznámou a najväčšou výzvou. Dostaneme sa sem? Minimálne od roku 2003 sem vraj nechodia turisti a oblasť bola pod silným vplyvom Islamského štátu, ktorý tu má stále svojich stúpencov.

Marcel Staroň, ktorý sa veľmi zaujíma o pamiatky UNESCO a vášnivo fotí po celom svete, mi hovorí, že za posledné dve desaťročia nenašiel z Ašuru žiadnu fotografiu. „Predtým ľudia fotili na film a diapozitívy a zdá sa, že od prechodu na digitálne fotoaparáty, tu nikto nebol,“ hovorí mi nadšene a je to on, kto ma povzbudzuje, nech sa tam skúsime dostať. Takže v Aššure sme neboli iba prví zo Slovenska ale aj jedni z prvých vo svete. Dali sme takto iným inšpiráciu a určite nás čoskoro budú nasledovať.

V Aššure vystupujeme na úžasný nezrekonštruovaný zikurat a vchádzame aj do jeho útrob. Je to fascinujúce. ISIS tu napáchalo ohromné škody, určite veľa pokradli aj príslušníci armády USA, ale stále si viete tu krásu predstaviť. Nakoniec sa zoznámime s vojakmi, ktorí nás strážia na korbe s guľometom. Ukazujú nám miesto, kde ISIS rozstrielal sklenený kryt nad vzácnymi hrobkami asýrskych kráľov. 

Všetci Iračania mi tvrdia, že ISIS je výtvorom tajných služieb západu. „Ale to snáď nie," namietam. „Také zverstvá by sme my nevymysleli," oponujú mi.

Tomuto neverím, no presviedčam sa, že Abrahám tu bol a ja teraz dýcham ten istý vzduch. Aššur je krásnym cestovateľským víťazstvom, aké sa podarí len výnimočne.  Z vrcholu zikuratu vidím nádhernú rieku Tigris, popri ktorej Abrahám pokračoval na sever do slávneho mesta Ninive.

Ninive dobre popísal prorok Jonáš. Jonáš je dnes v Ninive pochovaný, má tu mauzóleum a do bájneho mesta sa vrátil po tom, čo ho vypľula veľryba. Ninive je dnes súčasťou mesta Mosul, ktoré bolo známe ako centrum islamského štátu (ISIS) a kde prebiehali ťažké boje o oslobodenie. Ja som sa chcel dostať do Ninive už v roku 2012.

Z Erbilu som vtedy prešiel do mesta Dohuk a následne sme mierili na juh, opustili sme kurdské vojenské jednotky Pešmarga a zjavili sa irackí vojaci v tmavých uniformách. Prvými kontrolami sme prešli, boli sme blízko, ale zrazu nás zastavili a nedalo sa ísť. „Títo vojaci vás predajú teroristom. Nikto vás odtiaľ nedostane, možno bez hlavy…"  Museli sme sa otočiť tesne, 5 km pred Mosulom.

A to je aj dôvod, prečo som teraz tak rád, že som tu. Mesto je zničené, ale nie až tak, ako je zničená dnešná Sýria. V Biblii sa Ninive na rieke Tigris spomína na niekoľkých miestach a podľa knihy proroka Jonáša ho postavil Nimrod. Ten Nimrod, ktorý bojoval proti Abrahámovmu monoteizmu.

Odtiaľto sa konečne cesty Abrahámovej rodiny zvrtli na západ a smerovali južne od Araratu, miesta, kde pristál pred deviatimi generáciami s archou jeho pradedo. Tento deň slávia suniti na desiaty deň mesiaca Muharram, v deň kedy šítski veriaci slávia krvavý sviatok Ašura.

Tu niekde je pochovaný aj Matuzalem, starý otec Noeho, ktorý sa dožil 969 rokov. No to si prekladatelia zrejme pomýlili roky s mesiacmi a tak sa Matuzalem dožil 78 rokov. Abrahám s rodinou nabrali smer Harran.

Harran sa dnes nachádza na juhu Turecka v tureckom Kurdistane, kúsok od hraníc so Sýriou. Rodina Abraháma tu strávila zimu. Hlinené domy, pripomínajúce včelie úle, ktoré dnes v meste nájdete, ako keby boli z čias Abraháma.

Tvar domov zabezpečí, že v lete v nich nie je až tak teplo. Otec Abraháma Terah (moslimovia ho nazývajú Aazar), ktorý sa doteraz rozprával s Bohom, v úctihodnom veku 205 rokov v Harrane zomiera a Abrahám sa stáva hlavou rodiny. Abrahámovho otca vykresľuje Korán ako nie priveľmi bystrého spiatočníka. Aazar raz dokonca hrozil Abrahámovi, že ho nechá ukameňovať, ak bude tak urputne brániť svoju myšienku. Keď bol Abrahám dospelý, tak sa modlil k Bohu a modlil sa aj za otca, aby mu Boh odpustil.

Zdá sa, že sa za tých bezmála 4000 rokov, sa v Harrane nič nezmenilo. No práve tu v Harrane sa vtedy zmenilo všetko. Lebo Boh sa po prvý raz začal rozprávať s Abrahámom. Podľa Tóry, Biblie a Koránu sa zdá, že práve tu, v neznámom horúcom Harrane začala éra troch silných monoteistických náboženstiev židovstva, kresťanstva a islamu. My Harran navštevujeme na jednom z našich zájazdov do východného Turecka.

Vitajte vo fascinujúcom svete, kde sa snažím ísť trošku hlbšie, ďalej a osvetliť vám veci, ktoré vlastne aj viete, ale takto v súvislostiach priamo na mieste si ich viete omnoho viac pospájať.

Kúsok od Harranu je mesto Şanlıurfa (Urfa). Vchádzam do mešity v centre mesta, ktorá je postavená okolo miesta, kde sa Abrahám narodil. Áno, ďalšie rodisko proroka. Ur Chaldejský, alebo Urfa? Bolo to všetko tak dávno, že presne nevieme a vedci sú presvedčení o tom či onom mieste podľa aktuálnej módy.

Ak som sa rozhodol putovať po stopách Abraháma, toto miesto som nemohol obísť. Şanlıurfa (Šanliurfa) je na rozdiel od dnešných irackých miest bezpečná. A je to jedno nádherné mesto. Vchádzam do mešity, prechádzam nádvorie, na ktorého konci je miesto narodenia Proroka.

Vyzúvam sa, skláňam sa a vchádzam v podrepe do malej jaskynky. Presne tu sa vraj narodil Abrahám. Je tu aj prameň vody, z ktorej si domáci chodia čapovať. „Z tejto vody pil aj Abrahám,“ vysvetľujú mi. To si nemôžem nechať ujsť a tak sa napijem.

Keď domáci vidia, že mi chutí, spokojne kývajú hlavami. No bodaj by mi nechutilo, vonku je asi 37 stupňov, neuveriteľné horko. Svoj prehriaty mobil som pred chvíľou tu v parku dal zmrzlinárovi a on presne vedel, čo má robiť. Vložil ho medzi zmrzlinu. Po tom, ako som sa vrátil po desiatich minútach, som mobil opäť zapol. 

Snažím sa jaskynku odfotiť a užiť si toto miesto. Je fajn, že napriek tomu, že som v turistickom Turecku, na tomto mieste som sám. Turecký Kurdistan čaká ešte na svoje objavenie. Kurdi tvrdia, že práve tu, kúsok od Şanlıurfy, zostúpili z neba Adam a Eva a práve tu sa z nich stali poľnohospodári. Prečo práve tu? No logiku to má. Tu v blízkosti v Gobekli Tepe sa totiž nachádza najstarší chrám sveta. Chrám vytvorili vraj prví poľnohospodári na našej planéte a Gobekli Tepe je staré cca 11 000 rokov. 

Kolíska civilizácie sa týmto novým archeologickým objavom presunula z južnej Mezopotámie do severnej. Aspoň podľa dnešnej vedeckej módy, či nazvime to zmene paradigmy (viď. americký filozof Thomas Kuhn). Gobekli Tepe si určite zapíšte na svoj cestovateľský zoznam.

V Şanlıurfe prechádzam od jaskynky, kde sa vraj Abrahám narodil, k miestu, kde sa ho podľa legendy chystal kráľ Nimrod upáliť. Babylonskému kráľovi jeho astrológovia predpovedali, že sa má narodiť chlapec, ktorý ho v dospelosti zničí. Nimrod dal preto zabiť všetky novorodeniatka. Abrahámova matka utiekla z mesta (a schovávala sa desať rokov) a tak Abrahám prežil.

Spomínal som, že Abrahám bol z dobrej rodiny. Terah, otec Abraháma bol zároveň ministrom Nimroda. Nimrod vyznával v zmysle vtedajšej tradície v Babylónii a Asýrii mnoho bohov, a preto sa mu Abrahámov monoteistický prístup nepáčil. 

Ujmú sa ma miestni mladí Kurdi, popridávajú si ma (@lubofrombubo) na svoj Instagram a odvtedy mi všetky storky s nadšením lajkujú, aj keď nemôžu ničomu rozumieť... Tu mi vysvetľujú: „Nimrod dal prichystať najväčšiu vatru, akú kedy ľudstvo videlo, a hodili do nej Abraháma. Boh však premenil oheň na vodu a žeravé uhlíky na ryby. Tieto ryby, čo v jazierku vidíš, sú unikátne a nájdeš ich iba tu."

Prechádzam spoločne s novými „kamarátmi“ okolo jazierka plného rýb. Je tu pekne, pokojná mierumilovná až vznešená atmosféra. Kŕmime spoločne ryby, fotíme sa. Vraciam sa sem niekoľkokrát cez deň ale aj v noci a je tu prakticky neustále plno. Ľudia sem chodia na piknik, dať si čaj, posedieť a poklábosiť s priateľmi. 

Abrahám si nebol istý, či má ísť ďalej do neznáma. Nebol si istý, či má ďalej putovať, či sa má ďalej snažiť. A tu mu Boh hovorí: „Neboj sa, ja som tvoj štít; tvoja odmena bude veľmi veľká.“

Abrahám však povedal: „Pane, čo mi dáš, pretože zostávam bezdetný a dedičom môjho domu je Eliezer z Damasku. Nedal si mi žiadne potomstvo, a tak otrok narodený v mojom dome mi má byť dedičom.“

Ale Pánovo slovo mu prišlo: „Tento muž nebude tvojím dedičom; tvojím dedičom nebude nikto, iba ty sám.“

Vyviedol ho von a povedal: „Pozri sa na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich dokážeš spočítať.“ A potom povedal: „Toľko bude tvojich potomkov.“

Abrahám je jednou z ukážok, že pútnici/cestovatelia vidia viac a majú väčšiu šancu uspieť. No nejde iba o fyzické putovanie. Poučenie je to, že musíte veriť, musíte ísť ďalej, vyvíjať sa, nesmiete sa vzdať. Ani v ťažkých časoch, lebo kto je odvážny a ide vpred, šťastie a úspech ho neminie!

Páči sa mi, ako je Abrahám v Biblii vykresľovaný autenticky, ako on sám navrhuje Bohu možnosti a doslova mu radí. 

Keď sa Abrahám rozlúčil so svojím otcom (o pohrebe sa ešte nehovorí), vyrazila jeho rodina na juh. Po tristo kilometroch prišli do prastarého Aleppa (Halab). 

Píše sa rok 1995 a naša staručká Karosa prichádza k starej citadele, ktorá sa používala už od čias Abraháma. Južne od mesta sa nachádzajú vykopávky Tell as-Sawda a Tell al-Ansari a je jasné, že Aleppo tu bolo dlho pred príchodom prorokovej rodiny.

Iba pár rokov po Nežnej revolúcii prechádzame obrovským trhom a následne zamierime cez nezaujímavé mestečko Raqa (pred pár rokmi hlavné mesto ISIS), kde sa zastavíme iba na kávičku, a mierime k Eufratu. V danej dobe, v roku 1995, bola naša expedícia ako dnes cesta do vesmíru.

Sýria nás nadchla, išlo o kultivovanú sekulárnu krajinu bez akýchkoľvek známok islamského extrémizmu. Krajina nám preto na prvý pohľad pripadala omnoho kultivovanejšia než Jordánsko či Egypt. Bolo to prvý raz, kedy sa mi správy v našich novinách prestali zhodovať s tým, čo videli moje oči a počuli moje uši priamo na mieste.

Abrahám zamieril k dnešným hraniciam Izraela a dostal sa kúsok od Kanaanu. Hovorí sa, že prešiel mestom Kadeš, pri ktorom sa v roku 1274 p.n.l. uskutoční známa bitka medzi Chetitmi a Egypťanmi. Po uzavretí zmluvy obaja vodcovia doma vyhlásili víťazstvo. Možno že išlo o prvé mediálne klamstvo civilizovaného sveta. Víťazné reliéfy Ramsesa II. vidíte napríklad na najkrajšom chráme Egypta v Abu Simbel.

V Damasku, hlavnom meste Sýrie, prechádzal Abrahám po Via Recta (Darb al-Mustakin). Damaskus je najstarším hlavným mestom na svete a v čase Abraháma má už bezmála 3000 rokov. No my západniari sa správame s drzosťou a povýšenecky k miestam a ľuďom, ktorí majú staršiu históriu a sú kultivovanejší a múdrejší než my. Steve Jobs, strojca myšlienky Apple, bol napríklad genetickým Sýrčanom.

Sýria je vskutku ohromná história, ohromná kultúra a nachádzame tu jedny z prvých kresťanských cirkví na našej planéte. Sýria, to sú naši „bratia“ a to už od čias Abraháma.

Abrahámova karavána v Damasku dokonca prezimovala južne od rieky Barada. 

V roku 1995 prechádzame Dlhým trhom po Suk al-Tawilah a vchádzame do prekrásnej Ummajovskej mešity s Ježišovým minaretom. Hladkáme spoločne so šítskými pútnikmi hrobku s hlavou Jána Krstiteľa. Keď prechádzame Rovnou ulicou (Via Recta), snažíme sa nájsť miesto, kde bol zbavený slepoty Pavol z Tarzu. Dnes kraľuje Sýrii islam, ale ten sa prepletá s kresťanstvom a ani židovstvo sa nedá úplne odstrániť. Aj keď Abrahám sa za žida ešte nepokladá. Ten národ ešte neexistuje.

Väčšina miest, čo som na púti po Abrahámových stopách navštívil, sú ruinami, ale Aleppo aj Damask boli nádhernými žijúcimi mnohomiliónovými mestami.

Cez Golanské výšiny sa Abrahám dostal ku Galilejskému jazeru a vstúpil do Kanaanu. Práve tu podľa Starého zákona splodil vo veku 100 rokov Izáka a hneď mu aj zadovážil ženu Rebeku, ktorá bola dcérou jeho brata Náchora.

Práve tu v Kanaane sa udiala známa príhoda s obetovaním. Vyššie píšem, že moslimovia si tento počin pripomínajú vo svojom druhom najdôležitejšom sviatku Eid Al-Adha (sviatok obetovania). Prvým najdôležitejším sviatkom je Eid Al-Fitr, ktorým končí najsvätejší mesiac moslimov, Ramadán. Vrch, na ktorý Abrahám berie svojho zviazaného syna, je vraj vrch Moria – Chrámová hora v Jeruzaleme. Áno, to je to miesto, kde sa nachádza Skalný dom a na západnej strane hory Múr Nárekov. Toto poznáte a tak sa o tom rozpisovať nebudem.

Obetovanie syna znázorňuje pripravenosť mudrca obetovať vlastného ducha Bohu. My všetci vieme, že Abrahám išiel obetovať Izáka, no moslimovia hovoria, že logicky išlo o obetu prvorodeného syna Ismaela.

V Bohom zasľúbenej zemi nastal hladomor a tak Abrahám putoval na juh do Egypta, ktorý bol v danej dobe tým, čo je dnes ešte stále USA - jednoznačnou svetovou topkou. Aj potomkovia Abraháma, konkrétne Jakub a jeho dvanásť synov, smerovali v období hladomoru do Egypta, tak ako Slováci z východného Slovenska putovali za prácou do USA. 

Abrahám sa v Egypte veľa naučil, no Biblia neopisuje jeho pôsobenie v Egypte ako úspech.  Ako ekonomický migrant sa Abrahám v Egypte bál o svoj život. Bál sa, že by ho Egypťania mohli zavraždiť, aby získali jeho krásnu a pre nich exotickú manželku Sáru. Aby tomu zabránil, Abrahám povedal Sáre, aby tvrdila, že je jeho sestrou, nie manželkou. Čiastočne to aj bola pravda, lebo Sára bola dcérou jeho otca Teraha, ale s inou manželkou, než bola Abrahámova matka.

Ako Abrahám predpokladal, jeden z Egypťanov - v skutočnosti to bol sám faraón - túžil po Sáre a „bola vzatá do faraónovho domu“. Abrahám sa aj v Egypte rozprával s Bohom a Boh povedal Abrahámovi, že vezme jeho ľud do Egypta do štyristoročného zajatia: „Iste vieš, že tvoje semeno bude cudzie v krajine, ktorá nie je ich, a zotročí ich a bude ich utláčať štyristo rokov.“ Boh tým chcel evidentne povedať, že Abrahámovi potomkovia majú žiť v Kanaane.

Abrahám mal prvorodeného syna Ismaela s egyptskou = arabskou otrokyňou Hagar. Keď mal Ismael okolo pätnásť rokov, bol so svojou mamou Hagar vyhostený z Abrahámovho domu. Dostali sa do púšte a zdalo sa, že umrú od smädu, ale tu sa prihovoril Boh a vyslal archanjela Gabriela a objavila sa studňa (Zamzam).

Moslimovia veria, že to miesto bola Mekka. Na tomto mieste Abrahám s Ismaelom neskôr postavili Kaabu, základ čierneho kvádra, ktorý predstavuje monoteizmus a dnes je základom viery moslimov. Tieto pasáže v Tóre ani v Biblii nenájdete.

Abrahám začal hadž - púť do Mekky ako prvý človek. No je to ešte inak, pôvodnú Kaabu vraj postavil Adam, ale povodeň ju za čias Noeho zničila a Abrahám ju teda opätovne vystaval do pôvodného tvaru. Zaujímavé nie?! Vidíte, ako málo vecí vieme a ako sa každé monoteistické náboženstvo snaží vziať z Abraháma to svoje. My tvrdíme, že Ismael bol splodený z cudzoložstva - aj keď odobreného Sárou. Moslimovia tvrdia, že Ismael je prvorodeným synom. Rôzne pohľady a rôzne vysvetlenie na tú istú vec. 

Mesto Medina sa prezýva prorokovo (Mohamedovo) mesto, Mekke sa hovorí Abrahámovo mesto. Na svojich cestách som tri razy do Mekky vstúpil po stopách Abraháma a dotkol sa hrobu jeho syna Ismaela. Prečítajte si môj blog Prvý Slovák v Mekke, kde vysvetľujem, ako som na to čakal dlhých 25 rokov.

Egypt postihla čierna smrť, lebo pútnici a turisti vždy prenášali choroby. Faraón dal Abraháma so Sárou a ich celú rodinu z Egypta vyhnať. V dnešnej dobe by sme povedali, že ich poslal do púšte do karantény. No pútnici a turisti tiež prinášali poznanie a aj si poznanie odnášali.

Tým, že Abrahám cestoval, vedel a bol stále múdrejším a múdrejším človekom. Z najvyspelejších civilizácii svojej doby - zo Sumerskej a Egyptskej ríše si vzal, čo potreboval, a pridal do svojej ideológie ingrediencie, ktoré mu chýbali.

Abrahám ako politik, či skôr štátnik veril, že z pustej zaostalej krajiny svojou ideológiou vytvorí raj. Abrahám myslel dlho dopredu a treba si uvedomiť, že v dobe, kedy sľuboval svojmu ľudu zem zasľúbenú, vlastnil len pohrebisko. No on vedel, čo chce dosiahnuť, a vedel, že jeho idea, jeho učenie je prevratné.

Kúpa jaskyne Mechpéla v Hebrone je prvou zdokumentovanou kúpnou zmluvou sveta. Pohreb jeho manželky Sáry (mala 127 rokov) zasa prvým zdokumentovaným pohrebom. 

Veľmi sa o tom nehovorí, ale po smrti Sáry si Abrahám vzal za ženu Keturah a mali šesť synov. Keď Abrahám zomrel, jeho starší synovia Ismael a Izák pochovali Abraháma vedľa jeho ženy Sáry. Niekde nájdete napísané, že Ismael a Izák sa hádali a nekomunikovali, na vysvetlenie hádok Židov a Arabov. No ich spoločná prítomnosť na pohrebe totálny antagonizmus vylučuje.

Dnes je Abrahámov hrob (kenotaf) rozdelený medzi synagógu a mešitu nepriestrelným sklom. Viac sa o Hebrone dočítate v mojom blogu o najväčšom moslimskom cestovateľovi, ak si zoskrolujete na pasáž o Hebrone. A najviac sa samozrejme dozviete na našich zájazdoch do zeme zasľúbenej. Lebo aj do tejto oblasti  sme začali realizovať zájazdy ako prví na Slovensku a naši sprievodcovia vedia ukázať to, čo sami nemáte šancu objaviť.    

Skutočne prvým pokusom o monoteizmus bolo vytvorenie kultu Boha Atona faraónom Achnatonom v 14. storočí p.n.l. Židovský národ sa v tejto dobe ešte len bude vytvárať. O Achnatonovi, ktorý chcel kňazov zbaviť ich veľkej moci, píše kniha Mika Waltariho Egypťan Sinuhe. No už jeho syn tento výmysel kacírskeho kráľa zrušil.

Abrahámov život a jeho cesta je v Biblii dobre zdokumentovaná. Na mnohých miestach nájdeme o ňom správy v Starom zákone, ale je až dvadsaťpäťkrát spomenutý aj v Novom zákone. Trošku inak ako Biblia sa o ňom vyjadruje Tóra a inak Korán. Keď som si za tie roky všetko poskladal, ukázala sa mi veľmi zaujímavá cesta, ktorá by si aj v dnešných dňoch  zaslúžila pozornosť. Väčšinou sa Abrahámovi venujú teológovia a tento blog zameraný na cestovanie je tým pádom vcelku nezvyčajný. Verím, že sa vám páčil.

Vždy som sa snažil, aby moje cesty a cestovanie mojich klientov mali zmysel. Nielen luxusné hotely a gurmánske špeciality, ale poznanie je tým obrovským rozdielom, prečo BUBO prerazilo. Cestujeme a hľadáme pravdu, spájame si zložitú mozaiku sveta a súvislosti nám postupne zapadajú, chápeme ich.

Mapujem cesty najvýznamnejších svetových cestovateľov, ale aj prorokov, vojvodcov, štátnikov či básnikov a na ich život sa pozerám z pohľadu cestovateľa. Ako vyzeral ich svet vtedy a ako vyzerá teraz? Často je to fascinujúce porovnanie.

Ak chcete čítať o ďalších cestovateľoch, pozrite si našu tému: Top cestovatelia sveta.

Abrahám patril medzi elitu, bol vzdelaný a bohatý, a za svoj život navštívil najvyspelejšie civilizácie sveta. Ako cestovateľ videl viac a čerpal z toho. Pochopil, že základom úspechu je viera v myšlienku a odvaha. 

Jeho základnú myšlienku my Slováci najlepšie pochopíme na príbehu Svätoplukových prútov. Abrahám vedel, že mnoho bôžikov vytvára v národe frakcie a oslabuje ho. A veril, že aj malý národ zomknutý okolo jednej myšlienky dokáže divy. Jednoduchá idea si žiadala inteligentného a rozhodného lídra, a tým sa Abrahám na svojich cestách stal.